Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200752
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216200752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 1.472,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 07. 09. 2017, č. k. 6C/3/2016 -57, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1.000,- Eur od 23. 03. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 36 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 1 ods. 2 a 8, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ustanovenia § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Na základe Zmluvy o pôžičke č. 20293396 uzavretej dňa 01. 10. 2012 medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným, súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský podliehajúci
právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu
- spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa
tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme akciovej spoločnosti poskytla
žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete
podnikania zapísanom v obchodnom registri. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ,

a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Konštatoval, že
Zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. V
zmluve je síce uvedená výška mesačnej splátky 108,35 Eur, avšak z uvedeného zmluvného ustanovenia
však nevyplýva, koľko z tejto splátky pripadá na istinu úveru, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia. Pokiaľideonáležitosťšpecifikovanúpodpísm.f),dospel
k záveru, že v Zmluve o pôžičke nepochybne chýba údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, nakoľko

ten je v zmluve stanovený len údajom 09/2013, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.
k), kde sa uvádza aj počet splátok. Ďalej zmluva neobsahuje ani ďalšie údaje v zmysle § 9 ods. 2
písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ako sú napríklad index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je

výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, alebo časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, či podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
Na základe uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti
ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f), i) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov. Súd vyhovel žalobcovi v časti neuhradených splátok pôžičky vo výške

1.000 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal
ho súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zároveň aj na úhradu zákonného
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.000 eur od 23. 03. 2013 do zaplatenia. Na
margo námietky žalovaného, že mal záujem vrátiť kúpený tovar predajcovi uviedol, že v danom spore
sa nejedná o záväzkový vzťah z kúpnopredajnej spotrebiteľskej zmluvy medzi žalovaným a predajcom

(ICE DIAMOND, s.r.o.), ale o vzťah zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
(Consumer finance holding, a.s.). Podstatná časť námietok žalovaného sa teda týkala záväzkového
vzťahu z iného zmluvného vzťahu (kúpnopredajnej zmluvy), z ktorej plynúce nároky neboli predmetom
tohto konania.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 1.472,26 Eur (100 %), súd mu priznal 1.000,- Eur (68 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku
472,26 Eur (32 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 36 % (68 % -
32%).Žalobcovi,ktorýbolvsporeúspešnejší,takvznikolnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu36%.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej dobe žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že
odvolanie podáva proti vyhovujúcemu výroku .V odvolaní uviedol, že mu dňa 11. 10. 2017 bolo doručené
uznesenie súdu prvej inštancie, že v nejakej spoločnosti má zaplatiť, ktorú on nepozná sumu 1.000,-

Eur s úrokmi, pritom on uzatváral zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. On s týmto
nesúhlasí a preto aj proti tomuto rozsudku podáva odvolanie. Poukázal na bod 4. rozsudku, kde je
uvedené, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Uviedol, že keby bol predvolaný na pojednávanie,
by sa určite dňa 07.09.2017 dostavil, aby sa mohol vyjadriť k veci. Žiadne predvolanie na pojednávanie
mu však nebolo doručené, čim došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jeho práv. Ďalej uviedol,

že vo veci sa vyjadril dňa 27. 09. 2016, kde poukázal na skutočnosti, že dňa 26.09.2012 uzatvoril
prostredníctvom p. Pavla Vršanskeho kúpnu zmluvu na nákup tovaru a to sady kuchynských nožov. Pri
uzatváraní zmluvy zaplatil zálohu vo výške 100,- Eur. Celková cena mala byť vo výške 1.200,- Eur, s čim
on súhlasil. Zistil, že za predmetný tovar musí zaplatiť celkovú sumu 1.408,55 Eur, s čim on nesúhlasí,
keďže za takúto cenu by tento tovar nikdy nekúpil. Uviedol, že cíti sa byť pracovníkom spoločnosti

Consumer Finance Holding, s ktorým uzavrel zmluvu oklamaný. Sumu, ktorá je uvedená v predmetnom
rozsudku súdu prvej inštancie, nie je ochotný zaplatiť a kúpený tovar chce aj naďalej vrátiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku

a vo výroku o trovách konania je vecne správne.7. Žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 07. 09. 2017
a tak sa nemohol osobne vyjadriť k predmetnej veci. Zo strany súdu prvej inštancie tak malo dôjsť k
porušeniu jeho práv.

8. Na pojednávaní dňa 07. 09. 2016 súd prvej inštancie konštatoval, že doručenie predvolania u
žalovaného má vykázane fikciou.

9. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na
doručovanie, doručuje súd písomnosti
a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

10. Podľa § 111 ods. 1 až 3 C.s.p. Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri
ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť
na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,

a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. V § 111 ods. 3 je formulovaná fikcia doručenia. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že v prípade,
ak písomnosť nemožno doručiť na adresu v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok teda

vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Namiesto toho
vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne
zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom
registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností
na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje.

12. Fikcia doručenia teda nastane po tom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú
v § 106. Pod adresou uvedenou v § 106 je potrebné vnímať adresu uvedenú adresátom alebo adresu
podľa § 106 ods. 1 písm. a) alebo b).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk, spolu s prílohami a
výzvou na vyjadrenie na adresu Hlavná 497/26, 086 33 Zborov dňa 26.09.2016, o čom svedči doručenka
na č.l. 24 spisu.

14. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 07. 09. 2017 o 10:00 hod. (č. l. 50). Predvolanie bolo

doručované stranám sporu, teda aj žalovanému do vlastných rúk. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný
si predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo doručované na adresu „ Hlavná 497/26, 086 33 Zborov“
v odbernej lehote na pošte neprevzal, čo vyplýva zo zásielky, ktorá bola súdu prvej inštancie vrátená
dňa 31.08.2017 a doručená dňa 04.09.2017 (č. l. 53). Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov
vyplýva adresa žalovaného Hlavná 497/26, Zborov.

15. Na základe vyššie uvedených skutočnosti odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súdu prvej
inštancie. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 07. 09. 2017 bolo doručené žalovanému formou
fikcie doručenia a preto nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného.

16. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne vrátenia kúpeného tovaru predajcovi odvolací súd
poukazujenabod34.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancieavplnomrozsahusasnímstotožňuje.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).18.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných

princípov C.s.p. zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p.
v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).