Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200703
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516200703.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: A.. H. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. J., H. XXX/XXX, občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová,
s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35 v Žiline, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group so sídlom na Štefánikovej 17 v Bratislave, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom na Krmanovej 1 v Košiciach, o zaplatenie 225,83 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 225,83 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
16.11.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 225,83 eur

s prísl. z titulu náhrady škody, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla Peugeot Boxer EVČ: F.
XXXDD, ktoré je poistené u žalovanej.

2. Žalovaná s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov Y. X. a K. E., oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to záznamom o dopravnej nehode, faktúrou č.XXXXXXXX, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jazdil svojím motorovým vozidlom zn. Dacia Duster dňa
7.9.2015 v dopoludňajších hodinách smerom na obec Malá Ida zo Šace, pričom viezol svojho otca na
rehabilitáciu. Škodová udalosť sa stala medzi obcami Šemša a Malá Ida, pričom išiel rýchlosťou 60
km/hod. a pred ním išla dodávka, spod kolesá ktorej odletel kamienok a narazil do jeho čelného skla.
Toto si všimol jeho otec, ktorý sedel na mieste spolujazdca. Otec si všimol, že následkom vymršteného
kamienka vznikla na čelnom skle prasklina, a preto žalobca predbehol vozidlo, ktoré išlo pred ním a

zastavil ho. Následne oznámil vodičovi tejto dodávky, čo sa stalo, pričom tento vodič si aj bol pozrieť
prasklinu na čelnom skle a potom mu poskytol svoje údaje. Keďže išlo o služobné vozidlo žalobca
kontaktoval vedúceho firmy, ktorej toto vozidlo patrilo a s vodičom tohto vozidla spísali záznam o nehode.
Správu o nehode žalobca odniesol do podateľne žalovanej. Následne túto škodovú udalosť oznámil
svojej poisťovni, kde bola urobená ohliadka vozidla a žalobcovi bolo vymenené celé čelné sklo, pretože
nebolo možné opraviť prasklinu na skle, keďže išlo o poškodenie v dĺžke cca 20 cm. Za výmenu čelného

skla žalobca zaplatil a následne požadoval vyplatenie tejto škody od poisťovne. Poisťovňa žiadala od
žalobcu, aby preukázal, že od vozidla pred ním idúceho bol vymrštený kameň do jeho čelného skla aže mu vznikla škoda týmto spôsobom. Žalobca navrhoval vypočuť ako svedka svojho otca, ktorý bol v
tom čase ako spolujazdec vo vozidle, avšak podľa udania poisťovne túto škodovú udalosť musí dokázať
žalobca.Následnetentoosloviladvokátskukanceláriuapodalnávrh.Ďalejuviedol,ževčasekeďdošlok

tejto škodovej udalosti išlo v protismere niekoľko áut, a preto nemohol hneď po zistení, že má poškodené
čelné sklo, predbehnúť pred ním idúce vozidlo. Za nim žiadne vozidlá nešli. Ďalej uviedol, že vodiča,
ktorý išiel pred ním vo vozidle nepozná a videl ho prvýkrát pri tejto škodovej udalosti. Taktiež uviedol, že
vozovka, po ktorej išiel, má asfaltový povrch, avšak po krajniciach sa nachádza štrk.

5. Vypočutý svedok Y. X. - otec žalobcu potvrdil, že v čase, keď ho syn viezol na rehabilitačné cvičenia, a
to v dopoludňajších hodinách keď sa už vracali domov, po ceste smerom na Poproč išla pred nimi biela
dodávka skriňová, značku uviesť nevedel a odrazu začul veľkú ranu. Následne na to zazrel v pravom
dolnom rohu čelného skla prasklinu. Jeho syn - žalobca predbehol pred ním idúce vozidlo, zastavil ho
a žalobca sa porozprával s vodičom, ktorý si prišiel pozrieť sklo. Uviedol, že v tom čase bolo pekné

počasie a jeho syn - žalobca išiel primeranou rýchlosťou a dodržiaval aj odstup pred ním idúceho vozidla.
Potvrdil, že oproti išli vozidlá a za vozidlom, ktoré šoféroval jeho syn žiadne vozidla nešli.

6. Z výpovede svedka K. E. súd zistil, že nepozná žalobcu a prvýkrát ho videl keď sa stala škodová

udalosť, druhýkrát keď prišiel do firmy a na pojednávaní na súde tretíkrát. Uviedol, že išiel vozidlom
smerom od Malej Idy na Šemšu a že žalobca mu blikal svetlami, a preto zastavil na krajnici, žalobca
mu vysvetlil čo sa stalo a on sám videl, že sklo na strane spolujazdca bolo prasknuté. Bola to čerstvá
prasklina a mal pocit, že sklo aj naďalej praskalo. Potvrdil, že v čase škodovej udalosti bola cesta
suchá, nepršalo a bolo slnečno. Uviedol, že išiel rýchlosťou asi 70 km/hod. a žalobca išiel takouto istou

rýchlosťou za ním, pretože v tomto úseku sa nedá predbiehať. Ďalej uviedol, že on viedol služobné
firemné vozidlo zn. Peugeot Boxer, malá dodávka bielej farby. Potvrdil, že vo vozidle žalobcu sedel
spolujazdec - starší pán a že priamo na mieste podpisoval žalobcovi záznam o nehode.

7. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému žalobnému nároku žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, a teda nebola vyvrátená skutočnosť, že k poškodeniu čelného skla žalobcu mohlo dôjsť
aj iným spôsobom ako spôsobom, ktorý tvrdí žalobca. Poukázal na výpoveď svedka Jenisa, ktorý
nevedel potvrdiť skutočnosť, že kamienok nepochybne odskočil spod kolies jeho motorového vozidla, to
znamená, že žalobca nepreukázal vznik škodovej udalosti tak ako to tvrdí. Ďalej žalovaný poukázal na

rozpory vo výpovedi svedkov, a to hlavne svedka Vladimíra Novosada, ktorý vypovedal, že k škodovej
udalosti malo dôjsť pred obcou Nováčany, pričom žalobca uviedol, že k tejto udalosti došlo medzi obcami
Šemša a Malá Ida. Poukázal na to, že predmetná trasa pozostáva z obci Malá Ida, Šemša, Hodkovce
a Nováčany. Toto sú obce, ktoré sa nachádzajú na predmetnej trase, to znamená, že obec Nováčany,
ktorá bola označená svedkom Vladimírom X. ako miesto, kde malo dôjsť ku škodovej udalosti, je iné

ako miesto, ktoré je uvedené žalobcom, pričom medzi Šemšou a Nováčanmi sa nachádza ešte obec
Hodkovce. Tak isto poukázal na rozpor vo výpovedi svedka Novosada, ktorý uviedol, že sa jednalo o
skriňovú dodávku, pričom svedok Jenis uviedol, že išlo o menšie vozidlo. Z toho dôvodu žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobca na svoje tvrdenia predložil faktúru z firmy Autosklo Hornet s.r.o., Žilinská 774/1, Považská
Bystrica, prevádzka Košice č.XXXXXXXX vystavenú dňa 10.9.2015 so splatnosťou dňa 24.9.2015.
FaktúrabolavystavenáodberateľoviMichaloviNovosadovi,ktorémubolavyfakturovanámontážčelného
skla na vozidle Dacia Sandero 5D HBK 2008/Duster 2010. Žalobca dňa 10.9.2015 zaplatil vyššie

uvedenej firme sumu 225,83 eur, o čom predložil súdu doklad o úhrade.

9. Žalovaná oznámila žalobcovi listom zo dňa 30.10.2015, že zaregistrovala škodovú udalosť zo dňa
7.9.2015, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla zn. Dacia EVČ F. XXXDE,

pričom v súlade s ust. § 4 zák.č.381/2001 Z.z. je povinnosťou žalobcu uplatnený nárok preukázať.
Žalovaná zastáva stanovisko, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti zo strany
žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Peugeot EVČ: F.XXXDD. Z toho dôvodu žalovaná považuje uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný a tento nárok
vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia.

10. Žalobca listom zo dňa 3.12.2015 adresovaným žalovanej ako výzva na vyplatenie náhrady škody
oznámil, že spôsob a postup likvidácie škodovej udalosti považuje zo strany žalovanej za účelový s
cieľom vyhnúť sa povinnosti nahradiť mu škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovanej. V danom prípade došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej ku škode,

pričom žalobca túto skutočnosť riadne preukázal listinnými dôkazmi. Z toho dôvodu žiadal, aby žalovaná
vyplatila poistné plnenie v lehote do 5.1.2016, v opačnom prípade bude podaný návrh na príslušnom
súde.

11. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

13. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou
motorového vozidla sú: 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, 2. vznik škody a 3. príčinná
súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

17. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, bez ohľadu na zavinenie nie je
podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

18. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že pri prevádzke motorového vozidla Peugeot Boxer
došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu Dacia Duster odskočením kameňa spod
kolesá motorového vozidla Peugeot Boxer. V rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo Peugeot Boxer

povinne zmluvne poistené u žalovanej, ktorá v zmysle § 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z. v spojení
s § 4 ods.2 zák.č.381/2001 Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú vedením motorového vozidla. K
odskočeniu kameňa spod kolesá vozidla poistenca žalovanej a následne k poškodeniu čelného skla
motorového vozidla žalobcu došlo v nadväznosti na pohyb dotknutého vozidla po vozovke (rotáciakolies). Okolnosti, za ktorých ku škode došlo detailne opísal žalobca, ako aj svedok Y. X., ktorí
mohli vnímať spod ktorého vozidla bol kameň do čelného skla vozidla žalobcu vymrštený. Záveru,
že škoda bola spôsobená tak ako uviedol žalobca, pritom nasvedčuje ďalšia reakcia žalobcu, keď

bezprostredne na to zastavil auto škodcu, spod kolesá ktorého bol kameň vymrštený, pričom svedok
K. E. uznal spôsob vzniku škody uvedenej žalobcom a spolu spísali záznam o škodovej udalosti.
Následne na to žalobca škodu riadne nahlásil u žalovanej. Priebeh nehodového deja (zhodne s tvrdením
žalobcu) popísal aj svedok K. E. - vodič motorového vozidla poisteného u žalovanej. Súd nemal dôvod
pochybovať o tom, spod kolies ktorého motorového vozidla bol kameň vymrštený, keď na tomto úseku

vozovky v rovnakom jazdnom pruhu bolo len motorové vozidlo žalobcu a svedka E.. Snaha žalovanej
vykladať vznik poškodenia vozidla (nadväzne aj kauzálnym nexus) tak, aby žalobca ešte nejako inak
než vlastným tvrdením (rešpektujúcim výsledky všetkých ostatných dôkazov) preukázal vznik škody
kameňomvymrštenýmspodkolesáprednímidúcehovozidlajeúčelová,pretožepotencionálnižiadatelia
takejto škody by boli prakticky vystavení do neriešiteľnej dôkaznej núdze. Uvedené by bolo možné
len prostredníctvom citlivého kamerového systému namontovaného na čelnej maske vozidla žalobcu.

V danom prípade sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
motorového vozidla, nakoľko samotné odskočenie kameňa spod motorového vozidla bolo spôsobené
rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu
motorového vozidla (bez rotácie motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). Pôvod v prevádzke
motorovéhovozidlanemožnovzťahovaťkvymrštenémukameňuakotakému,právenaopak,jepotrebné

vzťahovať k rotácií kolies pohybujúceho sa vozidla. Rotácia kolies pohybujúceho vozidla je bezpochyby
prevádzkou motorového vozidla s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cz 42/1971
- R9/1972. Motorové vozidlá sa nepohybujú vo vzduchoprázdne, ako napr. lietadlá, ale po zemskom
povrchu, preto prenášajú kinetickú energiu aj na materiál vozovky a v prípade keď dôjde k vymršteniu
kameňa či iného predmetu vozovky, ide o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla,

pretože kamienky patria ku pozemnej komunikácií. Bez prevádzky, pohybu motorového vozidla, by
kameňzcestydočelnéhosklainéhomotorovéhovozidlaneodskočil.Pokiaľbynešloomotorovévozidlo,
ale napr. ručný vozík, je prakticky nepravdepodobné, aby bola skalke udelená taká energia, aby mohla
spôsobiť škodu na aute žalobcu.

19. Súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov ( Krajský súd v Žiline sp.zn. 13Cob
40/2013, Krajský súd v Bratislave sp.zn. 6Co 65/2012, Krajský súd v Prešove sp.zn. 14Co 59/2012
a Krajský súd v Košiciach sp.zn. 11Co 43/2012), z ktorých rovnako vyplynul záver o tom, že rozbitie
čelnéhosklamotorovéhovozidlavdôsledkuvymrštenéhokameňaješkodou,ktorámápôvodvosobitnej

povahe prevádzky. Vymrštenie kamienka priamo súvisí aj s rýchlosťou motorového vozidla, a teda je
v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. V
súdnej praxi je už ustálený názor, že pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy
stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné
škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k

zrážkedvochaleboviacerýchdopravnýchprostriedkov,aleprevádzkoujednéhodopravnéhoprostriedku
sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho
poškodeniu (Najvyšší súd SR sp.zn. Cpj 10/1983 publikované v Zbierke rozhodnutí pod č. 3/1984).

20. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie
kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom
prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je
súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by
kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka

motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť, škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za
škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

21. Súd sa stotožnil so stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska,
že prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb jeho kolies, aj keď kameň nie je súčasťoumotorového vozidla. Udalosť, ktorou je škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke. Škoda vznikla, existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody,
prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a ak má uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný túto škodu
nahradiť.

22. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd mal za preukázané, že k poškodeniu čelného skla na

motorovom vozidle žalobcu došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
Peugeot Boxer, keďže poškodenie čelného skla bolo spôsobené kameňom odrazeným od kolesá vyššie
uvedeného motorového vozidla. Prevádzka motorového vozidla pôsobilá priamo na predmet ležiaci na
vozovke, ktorý následkom pôsobenia vozidla sa uviedol do pohybu.

23. Žalobcom vyčíslená škoda v sume 225,83 eur bola v súlade s faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa
10.9.2016 (č.l.8).

24. Čo sa týka námietky žalovanej, že svedok Y. X. nesprávne označil motorové vozidlo, spod kolesá

ktorého mal byť vymrštený kameň do čelného skla vozidla žalobcu a taktiež aj uviedol nesprávne miesto
škodovej udalosti, súd neprihliadal na tieto námietky, pretože aj keď neuviedol správnu značku vozidla,
popísal toto vozidlo ako bielu dodávku skriňovú, pričom svedok K. E. uviedol, že sa jedná o vozidlo
zn. Peugeot Boxer, malá dodávka bielej farby. Pokiaľ ide o námietku nesprávne označeného miesta
škodovej udalosti uvedeného svedkom Y. X., túto námietku súd neakceptoval, pretože obec Nováčany,

ktorú uviedol svedok, že došlo k škodovej udalosti, sa nachádza v blízkosti obci, kde skutočne došlo k
predmetnej udalosti a je pravdepodobne už aj s poukazom na osobu svedka, že vzhľadom na odstup
času si už presne nepamätá. Vznik a miesto škodovej udalosti však jednoznačne popísal žalobca a
svedok K. E..

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia bola žalovaná zaviazaná
k zaplateniu žalovanej sumy, ktorá predstavuje náhradu škody.

26. Súd priznal žalobcovi súčasne aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne s poukazom na §
517, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zákonná výška úrokov z omeškania predstavuje 5,05 %
z dlžnej sumy ročne v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov a žalovaná bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods.7 zák.č.

381/2001 Z.z.). Žalovaná listom oznámila žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončila 30.10.2015.
Lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia uplynula dňa
15.11.2015, a teda žalovaná je od 16.11.2015 v omeškaní so splnením svojej povinnosti.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. V danom prípade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie

odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.