Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/12/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202518
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110202518.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: ONEP

s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 70, 040 01 Košice, IČO: 36 190 292, v zastúpení: JUDr. Evou Geleneky
Hencovskou, advokátkou, Bajzova 2, Košice, proti žalovanému v 1/ rade: D.. P. Z., Z..: X.X.XXXX, bytom:
B. XX, XXX XX A., štátny občan SR a žalovanej v 2/rade: D.. O. B., Z..: X.X.XXXX, bytom: Q. X, XXX
XX A., štátna občianka SR, obaja v zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so
sídlom: Užhorodská 21, 040 01 Košice, adresa pre doručovanie: Rastislavova 68, 040 01 Košice, IČO:
47 231 785, o zaplatenie 6.638,78 €

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.628,78 € do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovanej v 2/ rade z a m i e t a .

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 3.493,86 € predstavujúcu uhradený súdny poplatok vo výške 398,- € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 3.095,86 €, a to k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Evy Geleneky Hencovskej,

advokátky, Bajzova 2, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade súd p r i z n á v a žalovanej v 2/ rade náhradu trov
konania vo výške 2.274,06 € predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, a to k rukám právneho zástupcu
žalovanej v 2/ rade Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní žalobcovia v 1/ rade ONEP s.r.o. a v 2/ rade P. Q. sa domáhali voči žalovaným v 1/ a 2/ rade
žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2010 toho, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 6.638,78 €, ako aj trovy konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný v 1/ rade bol konateľom žalobcu v 1/ rade od vzniku spoločnosti
do 30.1.2008. Napriek tejto skutočnosti žalovaný v 1/ rade bez právneho titulu previedol žalovanej v
2/ rade v mesiaci február 2008 finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk. Napriek tomu, že žalovaní
tvrdia, že išlo o vyplatenie finančných prostriedkov titulom mzdových nárokov, žalobcovia majú za to,
že sa jedná o nedôvodný prevod finančných prostriedkov. U žalobcu v 1/ rade neexistuje jediný doklad

preukazujúci takýto mzdový nárok žalovanej v 2/ rade. Tento údajný mzdový nárok mal žalovanej
v 2/ rade vzniknúť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 a následnej dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 31.1.2008 uzavretých medzi žalovanou v 2/ rade a žalobcom v 1/ rade,
zastúpeným pri podpise tejto pracovnej zmluvy žalovaným v 2/ rade. Zákonník práce pre uplatnenieniektorých nárokov si vyhradil kogentnú úpravu, kde takouto je aj spôsob výpočtu výšky odstupného,
kde sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok. Okrem uvedeného
pracovná zmluva ani dohoda o skončení pracovného pomeru neboli uzavreté v dňoch označených

na týchto listinách. Podľa jediných relevantných dokladov spoločnosti pracovný pomer žalovanej v 2/
rade vznikol 1.6.2006 a zanikol 7.2.2008. Obsah údajnej dohody o skončení pracovného pomeru je v
rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. Keďže tieto listiny pracovná zmluva, dohoda o
skončení pracovného pomeru sú podľa žalobcu neplatné v čase prevodu finančných prostriedkov, tieto
boli prevádzané neoprávnenou osobou k nakladaniu s finančnými prostriedkami žalobcu v 1/ rade a

vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia označených listín, ich absolútnu nevýhodnosť pre spoločnosť
ONEP s.r.o., kde takýmto spôsobom bola spoločnosť poškodená, keďže žalovaná v 2/ rade nevykonala
žiadnu prácu pre spoločnosť, ktorá by mala byť ohodnotená inak, ako v skutočnosti dohodnuté mzdové
podmienky v pracovnej zmluve. Naviac vzhľadom na obsah a spôsob vzniku listín označených ako
pracovná zmluva, dohoda o skončení pracovného pomeru, sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Zákonníka práce a teda neplatné, má aj žalobca v 2/ rade ako spoločník spoločnosti záujem na vyslovení

neplatnosti listín označených ako pracovná zmluva, dohoda o skončení pracovného pomeru a dohoda
o skončení neplateného pracovného voľna.

Uznesením č.k. 35C/12/2010-11 zo dňa 22.3.2010 súd konanie zastavil s poukazom na § 83
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. z dôvodu prekážky litispendencie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/151/2010-57 zo dňa 12.10.2011 zrušil uznesenie vo
vzťahu medzi žalobcom v 1/ rade a žalovanými.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa vyjadrili k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 10.4.2013, kedy

uviedli, že namietajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2/ rade a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
v 1/ rade. Peňažná suma, ktorej zaplatenia sa žalobcovia voči žalovaným domáhajú, bola žalovanej
v 2/ rade vyplatená žalobcom v 1/ rade ako odstupné na základe dohody o skončení pracovného
pomeru uzavretej medzi žalovanou v 2/ rade, p. B. a žalobcom v 1/ rade, spoločnosťou ONEP s.r.o.
Právnym titulom na zaplatenie sumy 6.638,78 € žalovanej v 2/ rade bola dohoda o skončení pracovného

pomeru, v zmysle ktorej bol žalobca v 1/ rade ako zamestnávateľ povinný zaplatiť žalovanej v 2/ rade
ako zamestnancovi odstupné v dohodnutej výške. Na základe uvedeného boli žalovanej v 2/ rade
vyplatené finančné prostriedky oprávnene, v súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2008, spomínanou
dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 a Zákonníkom práce a v žiadnom prípade
nešlo o „nedôvodný prevod finančných prostriedkov“. Pracovný pomer medzi žalobcom v 1/ rade a

žalovanou v 2/ rade bol skončený platne, a teda dôvodnosť vyplatenia finančných prostriedkov nemožno
spochybňovať. Je pritom potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnom konaní nemôže súd
posudzovať platnosť dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko predmetné konanie vzhľadom na
žalobcami vymedzený petit nie je konaním o neplatné skončenie pracovného pomeru, a žaloba nebola
podaná v 2-mesačnej prekluzívnej lehote od času, kedy malo ku skončeniu pracovného pomeru dôjsť.

Pracovná zmluva z 1.1.2008 ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru sú platné a boli uzavreté
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a slobodnou vôľou zmluvných strán, pričom žalobcovia
svoje tvrdenia o neplatnosti týchto právnych listín nepreukázali. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o
antidatovanosti jednotlivých právnych úkonov, ide o tvrdenie ničím nepodložené a vykonštruované.
Žalobca poukázal na ust. § 1 ods. 6 Zákonníka práce. Samotný Zákonník práce teda umožňuje, aby si

zmluvné strany v pracovnej zmluve dohodli aj výhodnejšie podmienky v prospech zamestnanca než aké
stanovuje Zákonník práce, pričom na takejto pre zamestnanca výhodnejšej úprave sa dohodli zmluvné
strany aj v tomto prípade. Tvrdenia žalobcov o neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 a dohody o
skončenípracovnéhopomeruzodňa30.1.2008súnepodložené,vykonštruovanéanepravdivé.Navyše,
otázku platnosti skončenia pracovného pomeru nemožno v tomto konaní skúmať, pretože neplatného

skončenia pracovného pomeru a nárokov z neho plynúcich sa možno domáhať iba žalobou o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností majú žalovaní za to,
že podaná žaloba je nedôvodná a žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania. Účastníkmi dohody o skončení pracovného
pomeru bola žalovaná v 2/ rade ako zamestnanec a žalobca v 1/ rade ako zamestnávateľ, ktorého

štatutárnym orgánom bol v rozhodnom období žalovaný v 1/ rade. Vzhľadom na to nie je daná aktívna
procesná legitimácia žalobcu v 2/ rade, ktorý nebol účastníkom dohody o skončení pracovného pomeru.
Nie je taktiež daná pasívna legitimácia žalovaného v 1/ rade, ktorý pri uzavretí dohody o skončenípracovného pomeru nekonal sám za seba, ale ako štatutárny orgán zamestnávateľa, teda v mene a na
účet spoločnosti ONEP s.r.o..

Žalobca v konaní ďalej uviedol, že spoločnosť ONEP mala v roku 2007, ako aj v roku 2008, ktoré
sú rozhodným obdobím pre toto konanie dvoch spoločníkov - D.. P. Z., ktorý bol vlastníkom 15
% obchodného podielu a P. Q., ktorý bol vlastníkom 85 % obchodného podielu. V roku 2007 bol
jediným konateľom spoločnosti žalovaný v 1/ rade. Koncom roku 2007 došlo k určitým nezhodám
medzi uvedenými spoločníkmi, ktorých vyvrcholením bolo to, že vlastne žalovaný v 1/ rade zaslal

druhému spoločníkovi p. Q. e-mail s textom, v ktorom ho upozornil na skutočnosti, že pokiaľ nesplní
jeho požiadavky, ktoré e-mail obsahoval, jednalo sa o prevod časti obchodného podielu z pána
Q. na D.. Z. atď., tak má pripravený určitý súbor zmlúv, ktoré zničia spoločnosť ONEP, k čomu
už má tieto kroky predpripravené. P. Q. na tieto jeho požiadavky nepristúpil, následkom čoho bolo
spustenie lavíny, ktorá mala za následok okrem iného aj práve tento súdny spor. Boli podpísané nové
dodatky k pracovným zmluvám, alebo nové pracovné zmluvy, kde boli dohodnuté mzdové podmienky

niekoľkonásobne presahujúce nielen ich doterajší plat pri nezmenených pracovných funkciách, ale
presahujúce aj plat, ktorý poberal samotný riaditeľ spoločnosti a konateľ spoločnosti. Takisto s nimi bolo
dohodnuté neštandardne vysoké odstupné, ktorého časť aj zapríčinila vznik tohto konania. Výberom z
bankomatuzúčtufirmy-spoločnosti,vybralžalovanýv1/radeprostriedkyzúčtufirmyaprostredníctvom
bankomatovej karty vyplatil 3 zamestnankyniam, každej časť odstupného, ktoré údajne bolo dohodnuté.

Nové pracovné zmluvy, takisto dohody o skončení pracovných pomerov, z ktorých malo zaplatenie
uvedeného odstupného vyplývať, sa v spoločnosti ONEP nenachádzali, dodnes sa nenachádzajú a
ich existencia sa objavila v čase, keď bol žalovaný v 1/ rade odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti.
Bolo vedené aj trestné stíhanie v predmetnej veci, kde P. Q. ako nový konateľ spoločnosti ONEP bol
stíhaný pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, kde bol Okresným súdom Košice I v konaní

pod sp.zn. 7T/2/2009-396 oslobodený a tento súd takisto dospel k záveru, že tieto zmluvy a dohody
sú neplatné. Uvedený nárok je možno právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie z titulu neplatných
úkonov, čo sa týka pracovnej zmluvy alebo už samotnej dohody o skončení pracovného pomeru, keďže
tieto zmluvy boli uzatvorené v čase existencie už pracovného pomeru u žalovanej v 2/ rade, pričom
jedna osoba môže mať so spoločnosťou uzatvorený len jeden hlavný pracovný pomer. Podľa nášho

názoru všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že žalovaní vedome predstierali vznik tohto pracovného
pomeru práve s cieľom neoprávnene sa obohatiť na základe dohody o takýchto mzdových podmienkach.
V tom čase platné znenie Zákonníka práce, ktorý má v danej časti kogentný charakter, nepripúšťali ich
modifikáciu na základe dohody zmluvných strán. ZP zaväzoval zmluvné strany k uzatvoreniu len takých
právnych úkonov, ktoré ZP pozná a preto dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou sa žalovaný v

1/ rade zaviazal de facto za žalobcu zaplatiť zamestnankyni - žalovanej v 2/ rade odstupné, nie je možné
považovať za platné a účinné. Totiž až novelou účinnou od 1.9.2011 došlo k takej zmene ustanovení
ZP, kde môže zamestnávateľ odstupné poskytnúť aj v iných prípadoch ako upravuje zákon. Takáto
dohoda bola teda uzatvorená v čase platnosti a účinnosti takého znenia ZP, ktorý toto neumožňoval. Tu
žalobca poukázal na rozhodnutie NS 4Cdo/132/2007, ktorý jednoznačne povedal, že predpisy platné v

čase uzatvorenia tejto zmluvy, resp. v čase vzniku nároku žalobcu majúce kogentnú povahu poskytnutie
peňažného plnenia ako jednorazovej náhrady vo forme cieľovej odmeny v súvislosti s odvolaním, resp.
odstúpením z funkcie a následnom skončení pracovného pomeru neumožňovali. Treba preto uzavrieť,
že dojednanie obsiahnuté v článku IX. bod 2 manažérskej zmluvy zo dňa 1.2.2000 je neplatné podľa
§ 242 ods. 1 písm. a) ods. 3 Zákonníka práce, pretože priznáva také plnenie z pracovnoprávneho

vzťahu, o ktorom pracovné predpisy neustanovujú, že by ho mohol zamestnávateľ zamestnancovi
poskytnúť. V prípade, ak by súd po predbežnom posúdení tejto otázky mal za to, že táto dohoda o
skončení pracovného pomeru, ako aj nová pracovná zmluva sú platné, tak v takom prípade navrhuje
žalobca, aby súd posúdil uvedený nárok ako náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade ako konateľovi
spoločnosti v súlade s § 373 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má ten, kto poruší svoju

povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nahradiť škodu spôsobenú tým druhej strane v spojení s
§ 135a ods. 1 ObZ. Konanie vtedajšieho konateľa spoločnosti žalovaného v 1/ rade rozhodne nemožno
považovať za konanie v súlade so záujmami spoločnosti, ak odporca ako konateľ spoločnosti porušil
svojím konaním svoje povinnosti ako konateľ spoločnosti, nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere, že jeho konanie je v záujme spoločnosti, podľa § 373 ObZ mu vznikla povinnosť vzniknutú škodu

nahradiť. Povinnosť konateľa je pri výkone svojej funkcie prihliadať na záujmy spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou, čo znamená, že je povinný zaobstarať si a pri
rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých rozhoduje. V
dobrej viere konateľ koná vtedy, ak vynaloží primerané úsilie na to, aby spoznal záujmy spoločnosti a stouto znalosťou odborne posúdil, ako má konať. Priemerná hrubá mzda žalovaného v 1/ rade bola okolo
11.000,- Sk v danom období, preto dohodnúť si s osobami na asistentských pozíciách alebo na pozíciách
s nižšou zodpovednosťou a s nižšou rozhodovacou silou odstupné vo výške viac ako 300.000,- Sk,

nepovažuje žalobca rozhodne za konanie v súlade so záujmami spoločnosti a za konanie, ktoré by bolo
možné poňať ako konanie s odbornou starostlivosťou zo strany konateľa tejto spoločnosti.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade v konaní uviedli, že v zmysle návrhu sa žalobca domáha od žalovaných v 1/ a 2/
rade, aby títo spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 6.638,78 € spolu s príslušenstvom, pričom

dôvodom je bezdôvodné obohatenie, teda že sa jedná o nedôvodný prevod finančných prostriedkov.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade vzniesli námietku premlčania akýchkoľvek nárokov uplatnených v zmysle
Obchodného zákonníka proti žalovanému v 1/ rade a z opatrnosti aj voči žalovanej v 2/ rade. Žalovaná
v 2/ rade bola radový zamestnanec a nemala dôvod si všímať, či starať sa o vzťahy medzi spoločníkmi.
Ako radový zamestnanec s nie právnym vzdelaním uzavrela a podpísala pracovnú zmluvu, uzavrela
a podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. V zmysle týchto právnych úkonov, mimochodom

platných a majúcich všetky náležitosti právnych predpisov, jej vznikli nároky, ktoré jej žalobca, nie
žalovaný v 1/ rade, splnil. Pre takéto prípady Zákonník práce má ustanovenie § 17 ods. 3, podľa ktorého
neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu. V tomto prípade, keďže zamestnanec
nebol ten, kto pripravil úkony, aj keby sa akýmkoľvek spôsobom preukázala ich neplatnosť, nemôže byť
neplatnosť právnych úkonov zamestnancovi na ujmu a máme za to, že z tohto dôvodu nemožno ani

požadovať od zamestnanca vyplatenie požadovanej peňažnej sumy. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že
nemá k dispozícii nejaké listiny, opätovne uvádzam, je to problém žalobcu ako právnickej osoby, ako si
plní svoje povinnosti, ako vedie svoje účtovníctvo a evidenciu. Pokiaľ bolo zdôrazňované, že štatutárny
orgán niekde vybral z účtu peniaze cez bankovú kartu a takto vyplácal celú vec, je to jedno. Štatutárny
orgán je oprávnený vykonávať všetky právne úkony, vrátane výberov cez účty, bankových prevodov,

mohol speňažiť aj nábytok z kancelárie, prípadne autá, čokoľvek a použité finančné prostriedky použiť
akokoľvek, pretože v tom čase navonok alebo dovnútra spoločnosti nebolo akýmkoľvek spôsobom
obmedzené konanie štatutárneho orgánu.

Žalobca sa v konaní vyjadril aj písomným podaním doručeným súdu 18.11.2015, kedy k otázke

zodpovednosti konateľa spoločnosti za škodu uviedol: Za základné povinnosti členov štatutárnych
orgánov je potrebné považovať: povinnosť k osobnému výkonu funkcie, povinnosť lojality, povinnosť
vykonávaťfunkciuspéčířádnéhohospodáře(sodbornoustarostlivosťou),povinnosťmlčanlivosti.Medzi
povinnosti čo do svojho charakteru menej obecnejšie, avšak tiež zásadného významu, zaraďujeme:
zákaz konkurencie, zákaz vnútorného obchodovania, zákaz nekalej súťaže. Jedným z bazálnych

regulatórnych rámcov spôsobu riadenia a správy spoločnosti je požiadavka, aby člen štatutárneho
orgánu vykonával svoju funkciu s péčí řádného hospodáře (s odbornou starostlivosťou). Táto sa
prostredníctvom odkazu v ustanovení § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka aplikuje
i na konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto povinnosť je povinnosťou pozostávajúcou
z aktívnej i pasívnej zložky. Je to povinnosť, ktorá musí byť hodnotiacim kritériom pri plnení

každej inej povinnosti štatutárneho orgánu, pretože sú z nej všetky abstrahované, sú jej dielčimi
prejavmi. Táto povinnosť smeruje predovšetkým proti nedbalému alebo neodbornému výkonu funkcie.
Pojem odborná spôsobilosť a záujmy spoločnosti nie je upravený žiadnym zákonom. Znamená
to, že sa bude prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. Konatelia sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ako sú

napríklad rozhodnutia valného zhromaždenia, zápisnice z jeho rokovaní a z porád spoločníkov,
interné smernice a obmedzenia. Konatelia musia zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť
jej záujmy, prípadne záujmy spoločníkov. Konatelia nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Za konanie s odbornou

starostlivosťou sa považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa pri
konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností považovať aj
také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ neporušil svoje povinnosti. Môže
sa jednať napríklad o uzavretie zmluvy, ktorá neprinesie spoločnosti očakávaný zisk, avšak nesmie
ju poškodiť. Je tiež dôležité, že dôkazné bremeno je na konateľovi. Z uznesenia Najvyššieho súdu

SR, sp.zn. 1Obo 16/2008 vyplýva, že: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobámby mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Konatelia, ktorí porušili

svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú
tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že : a) poskytli
plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a (§ 135a ods. 2
Obchodného zákonníka). Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu
ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,

že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním,
ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia
v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú
dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Pre vznik
zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) vznik škody - len
ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila,

nemožnosaúspešnedomôcťnáhradyškody,b)porušeniepovinnostiprivýkonefunkciekonateľa,najmä
porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. Porušenia povinnosti sa môžu
konatelia dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní
konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa
zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti

a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti
a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či je spôsobil zavineným konaním
alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných
dôvodov uvedených v ods. 3. Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v
pozícií poškodeného, ale aj jej veriteľ. Konateľ spoločnosti žalovaný v 1/ rade nekonal v dobrej viere, že

koná v záujme spoločnosti a to aj s prihliadnutím na email, ktorý bol dokladaný do spisu.

Na pojednávaní dňa 1.12.2015 právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedol, že neustále je tu
napádaný žalovaný v 1/ rade ohľadom svojich rozhodnutí, ktoré vykonal. Pokiaľ sa jedná o to, aký mal
príjem žalovaný v 1/ rade oproti žalovanej v 2/ rade, je to irelevantné. Ako konateľ má nárok na príjmy,

ktoré mu schváli valné zhromaždenie, k tomu nikdy nedošlo, aby sa nejaký príjem žalovanému v 1/ rade
schválil. Porovnanie jeho príjmov a príjmov zamestnancov, resp. vtedajších zamestnancov spoločnosti
ONEP, je absolútne irelevantné, scestné. V tomto konaní sa rieši vyplatenie sumy 6.638 €, t.j. 200.000,-
Sk. Pani ekonómka nebola pri tom, keď sa vyplácali peniaze, nebola prítomná pri uzatváraní pracovných
zmlúv,anipriukončenípracovnýchzmlúv.Absenciavyhláseniadôvodovneplatnostizmlúvjepodložená,

doposiaľ síce neprávoplatnými rozhodnutiami. Pokiaľ sa týka žaloba vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade,
vzniesol námietku premlčania akýchkoľvek nárokov, ktoré by mohli mať oporu v obchodnom práve.
Žalovanýv1/radebolštatutárnymorgánomajetopotvrdenéajnáslednýmirozhodnutiamivobchodných
veciach, bol oprávnený vykonať všetky právne úkony, ktoré môže vykonať spoločnosť. Pokiaľ sa týka
nejakej náhrady škody, musí byť preukázané, čím mal spôsobiť tú náhradu škody. Vyplatením sumy

6.638,- € nemohol spôsobiť žiadnu škodu, pretože postupoval podľa zákona, kde je povinný vyplatiť
mzdu a odstupné, dokonca pod hrozbou trestného stíhania. Dohody boli uzavreté platne a preto aj
plnenia, ktoré poskytol, ak ich poskytol, nemožno považovať za žiadnu škodu. Pokiaľ sa týka nejakých
e-mailov, tak sú to úplné fantasmagórie. Predsa jednoducho spoločníci komunikovali o rôznych veciach,
aj o vlastnom vzťahu pokračovaní firmy a nemá to nič spoločné s týmto.

Žalobca v konaní k námietke premlčania uviedol, že toto konanie je o zaplatenie, takže tu nie je
možné pripúšťať žiadnu zmenu petitu, lebo je stále o zaplatenie peňažnej sumy. Preto ani nemohlo
dôjsť k premlčaniu nároku voči žalovanému v 1/ rade. Právne zdôvodnenie žaloby nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Právne zdôvodnenie veci je dokonca

určené konajúcemu súdu. Konateľ spoločnosti je povinný konať s odbornou starostlivosťou a to je aj
odpoveď na otázku, čím by mal žalovaný v 1/ rade spôsobiť spoločnosti škodu. Od 1.1.2008 bola
uzatvorená pracovná zmluva s niekoľkonásobne vyšším príjmom ako bol doteraz so zamestnankyňou
spoločnosti, čo do dnešného dňa nikto dôveryhodne nevysvetlil, nezdôvodnil prečo. Do dnešného
dňa z nijakého dôkazu ani výpovede nevyplynulo, čo vlastne zapríčinilo takýto nárast mzdy, prípadne

aké zväčšenie kompetencií, práce alebo zodpovednosti na tomto poste došlo, nehovoriac o tom,
že uvedený pracovný pomer mal byť okamžite k 31.1.2008 ukončený. Konateľ spoločnosti konajúci
s odbornou starostlivosťou nemôže takýmto spôsobom s mesačným odstupom nevedieť, ako bude
rozdeľovaťkompetencievofirmealeboakýmspôsobombuderozdeľovaťprácu.SpoločnosťONEPmalavdanomčaseviacerozamestnancov,avšakjezaujímavé,žepomesiaciboliukončenépracovnépomery
dohodou práve s tými troma zamestnankyňami, ktoré mali dohodnuté takéto odstupné, pričom nikto iný
takéto odstupné dohodnuté nemal. Je minimálne porušenie odbornej starostlivosti, ak by spoločnosť

ONEP v zastúpení žalovaným v 1/ rade ako konateľa, túto svoju personálnu situáciu, ak by ju naozaj
potreboval riešiť, neriešila inak.

Žalobca sa v konaní vyjadril podaním zo dňa 16.3.2016, kedy ešte uviedol, že čo sa týka pracovných
zmlúvadohôdoskončenípracovnéhopomerusdanými3zamestnankyňami,nejednalosaoštandardné

pracovné zmluvy, tieto zmluvy neprešli personálnym oddelením, neboli pripravené týmto oddelením a
dokonca boli vyhotovené bez toho, aby bol riadne skončený pôvodný pracovný pomer so žalovanou v 2/
rade. Všetky záležitosti týkajúce sa odstupného riešil aj napriek personálnemu a mzdovému oddeleniu
výlučne žalovaný v 1/ rade. Pričom zaujímavým je, že sa jednalo len o 3 zamestnankyne, ktorým v
čase kedy žalovaný v 1/ rade hromadne prepúšťal zamestnancov zvýšil mzdu o takmer 100 % pôvodnej
výšky. Žalobca poukázal aj na rozpor vo výpovedi žalovaného v 1/ rade protokolovanej v tomto konaní,

kde na otázku právneho zástupcu uviedol, že do vnútra spoločnosti nemal nijaké obmedzenia výkonu
konateľa, čo sa však nezakladá na pravde. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalobca v prílohe
vyjadrenia predložil výpisy bankových dokladov, z ktorých vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol pri výkone
svojich oprávnení v spoločnosti obmedzený, a to tak, že platobná karta, ktorou žalovaný v 1/ rade vyberal
peniaze mala denný limit cez bankomat 6.638,78 € /200.000,- Sk/, avšak jednorazový limit pre výber z

bankomatu bol 1.659,70 € /50.000,- Sk/. Preto bol žalovaný v 1/ rade nútený vybrať žalovanú peňažnú
čiastku v troch po sebe nasledujúcich dňoch, a nemohol tak učiniť naraz prostredníctvom jedného
výberu. Odo dňa nástupu do práce mala byť žalovanému v 1/ rade vyplácaná odmena vo výške 165,96
€ /5.000,- Sk/ mesačne. Neskôr bol k predmetnej pracovnej zmluve uzatvorený „Doplnok č. 1“ zo dňa
5.1.2002,kdebolaurčenáodmenavovýškeminimálnejmzdystanovenejosobitnýmprávnympredpisom

platným v tom čase. Na základe uvedeného vyznieva viac ako nevierohodne, aby žalovaný v 1/ rade
ako konateľ spoločnosti ONEP, s.r.o. v rozhodnom období uzatvoril so žalovanou v 2/ rade pracovnú
zmluvu, kde výška mzdy bola dohodnutá na 896,24 € /27.000,- Sk/, čo predstavuje viac ako päťnásobok
mzdy, ktorú poberal žalovaný v 1/ rade a pritom sa nezmenilo pracovné zaradenie žalovanej v 2/ rade,
ani nedošlo k rozšíreniu jej kompetencií. V tom čase spoločnosť mala k dispozícii advokáta pracujúceho

pre spoločnosť, preto nebol dôvod, aby boli pracovné zmluvy vypracované žalovaným v 1/ rade. Ten
taktiež výlučne sám určil výšku odstupného dohodnutého v dohode o skončení pracovného pomeru
bez toho, aby sa obrátil na advokáta, alebo mzdové oddelenie. Napriek stanovenej povinnosti vyplatiť
dohodnuté odstupné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca tak, ako to vyplýva z dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, žalovaný v 1/ rade ako konateľ spoločnosti vyplatil

žalovanej v 2/ rade odstupné hneď v nasledujúce tri dni, nakoľko tento výber nemohol realizovať v celej
sume naraz. Uvedený postup rozhodne nemožno považovať za štandardný. Zároveň sú tým podporené
tvrdenia žalobcu, že žalovaný v 1/ rade účelovo uzatvoril nevýhodné zmluvy z dôvodu toho, že mu nebol
zvýšený jeho podiel ako spoločníkovi žalobcu. Žalobca dal do pozornosti aj fakt, že po tom, ako žalovaný
v 1/ rade uspel v konaní o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorými bol odvolaný z funkcie

konateľa, sporné nároky si ďalej neuplatňoval, ale v mene spoločnosti ONEP, s.r.o. vzal všetky návrhy
na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ako aj v konaniach o zaplatenie späť.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.6.2006 uzavrel žalobca so žalovanou v 2/ rade pracovnú zmluvu s druhom dohodnutej
pracovnej činnosti PR pracovník, v ktorej obsahu bolo dohodnuté: funkcia pr pracovník, miesto výkonu
pracovnej činnosti: Košice, rozsah pracovnej doby: 42 hodín týždenne, pracovný pomer dohodnutý
na dobu neurčitú od 1.6.2006 so skúšobnou dobou 3 mesiace, mzda za prácu dohodou, žiadne
ustanovenia ohľadom odstupného pri ukončení pracovného pomeru či dohodou alebo výpoveďou zo

strany zamestnávateľa táto pracovná zmluva neobsahuje. Je podpísaná žalovanou v 1/ rade, v tom
čase pod menom O. O. a zamestnávateľom ONEP, s.r.o. v zastúpení žalovaným v 2/ rade. V článku
II. bolo dohodnuté, že pracovník je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonať pridelené práce
osobne,vstanovenejpracovnejdobeadodržiavaťpracovnúdisciplínu,ďalejjepovinnýdohodnutúprácu
vykonávať svedomite, odborne, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí, zachovať mlčanlivosť

o výrobni a o organizačných skutočnostiach zamestnávateľa, a to i po ukončení platnosti tejto zmluvy.

Dňa 1.1.2008 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom zastúpeným pri
tomto úkone štatutárnym orgánom - žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade ako zamestnancom,pričom v jej obsahu v preambule bolo uvedené, že jej účelom je poskytnúť zamestnancovi lepšie
pracovné a sociálne podmienky v zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce, ako aj zohľadnenie jeho
doterajšieho prínosu pre zamestnávateľa s tým, že bol dohodnutý druh práce na pozícii PR

manažér, s pracovnou náplňou - zabezpečovanie reklamných produktov spoločnosti, zodpovednosť za
vonkajšie vzťahy, komunikácia s klientmi spoločnosti, zabezpečovanie nákupu reklamných predmetov,
zabezpečovanie propagačných materiálov a akcií, a to v rozsahu určenom riaditeľom spoločnosti,
s miestom výkonu práce F. XX, A.. Zmluvné strany sa dohodli, že pracovný pomer vznikol podľa
predchádzajúcej pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú bez skúšobnej

doby. V článku III. bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pracovný pomer vznikol podľa
predchádzajúcej pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú bez skúšobnej doby.
V článku IV. bola dohodnutá za vykonanú prácu mzda vo výške 27.000,- Sk, splatná vždy do 15.dňa
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý mzda zamestnancovi patrí. V článku V. boli
dohodnuté tzv. ostatné zmluvné dojednania, kedy v bode 3. bolo uvedené: Ak je daná výpoveď, pracovný
pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba pre zamestnávateľa je stanovená na 12

kalendárnych mesiacov a pre zamestnanca v dĺžke v zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce. Výpovedná
doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí
sa uplynutím posledného dňa výpovednej doby. Ďalej v bode 4. bolo uvedené, na účely tejto zmluvy
„závažným porušením pracovnej disciplíny“ v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa rozumie
iba preukázateľné požívanie alkoholu na pracovisku. V bode 5. bolo uvedené, že zamestnancovi patrí pri

výpovedi zo strany zamestnávateľa a pri dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce, odstupné vo výške dvanásťnásobku jeho mzdy podľa tejto zmluvy. V bode 6. bolo uvedené,
za každých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a to aj podľa
uzavretých predchádzajúcich pracovných zmlúv, sa zvyšuje právo zamestnanca na odstupné podľa
predchádzajúceho bodu o jedennásobok priemernej mzdy.

Dňa 30.1.2008 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ zastúpený pri tomto úkone štatutárnym orgánom -
žalovaným v 1/ rade so žalovanou v 2/ rade ako zamestnankyňou Dohodu o skončení pracovného
pomeru ku dňu 30.1.2008 s tým, že zamestnávateľ je povinný v zmysle ustanovení pracovnej zmluvy jej
vyplatiť odstupné vo výške 351.000,- Sk, a to v zmysle článku V. bod 5. pracovnej zmluvy - 12 mesiacov

x 27.000,- Sk = 324.000,- Sk a nárok v zmysle článku V. bod 6.pracovnej zmluvy - 1 x 27.000,- Sk
% 27.000,- Sk, kedy zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť tieto finančné nároky zamestnanca najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnanec sa vzdal práva na uvedenie dôvodov
dohody o skončení pracovného pomeru.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/55/2008 súd zistil, že bolo vedené konanie
vo veci žalobcu D.. P. Z. proti žalovanému ONEP, s.r.o. o určenie neplatnosti rozhodnutia valného
zhromaždenia, kedy súd rozsudkom zo dňa 19.5.2009 rozhodol a určil, že všetky uznesenia valných
zhromaždení spoločnosti ONEP, s.r.o., Mäsiarska 70, 040 01 Košice, IČO: 36 190 292 z dní 31.1.2008
a 11.2.2008 sú neplatné a bola priznaná náhrada trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 31.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/117/2009-144 zo
dňa 27.1.2010. V odôvodnení prvostupňového rozsudku bolo uvedené: Zo zápisnice z mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti ONEP s.r.o. konaného dňa 31.1.2008 súd zistil, že bolo rozhodnuté
o dovolaní konateľa D.. P. Z. a za nového konateľa bol zvolený D.. J. F. (č.l. 7 rozsudku). Zo zápisnice
z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti ONEP s.r.o. konaného dňa 11.2.2008 súd zistil, že

D.. J. F. sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti a bol odsúhlasený nový konateľ spoločnosti D.. P. Q. (č.l.
9 rozsudku).

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ONEP, s.r.o. súd zistil, že žalovaný v 1/ rade bol konateľom
spoločnosti ONEP, s.r.o. od 26.3.1999 do 4.2.2008.

Zúplnéhozneniaspoločenskejzmluvyzodňa26.2.2007súdzistil,žežalovanýv1/radebolspoločníkom
spoločnosti, s výškou peňažného vkladu 30.000,- Sk, P. Q. s výškou 170.000,- Sk. Zisky a straty
spoločníci mali znášať v pomere obchodných podielov po vzájomnej dohode, a to P. Q. 85 %, D.. P.
Z. 15 %. Štatutárnym zástupcom spoločnosti bol konateľ vymenovaný z radov spoločníkov, ako aj z

iných osôb, na základe vzájomnej dohody zakladateľov a konateľom v tom čase bol žalovaný v 1/ rade.
Spoločníci sa dohodli, že konateľ bude zastupovať spoločnosť samostatne. Písomnosti, ktoré zakladali
práva a povinnosti spoločnosti, mal podpisovať vždy konateľ tak, že k písanému alebo tlačenému
obchodnému menu pripojil svoj vlastnoručný podpis.Do spisu bol žalobcom doložený list s názvom, ktorý začína: Ahoj P. a obsahuje nasledovné: Volím
túto formu komunikácie s tebou, lebo osobný kontakt je dosť problematický. Týmto listom ti chcem dať

na vedomie dôvody toho, čo som urobil, aj to čo som urobil, aj to čo požadujem. Tvoje rozhodnutia o
inom účtovaní platov nás stoja mesačne 100 tis. Sk. Uznávam, že teraz je to riadne podľa zákona, ale
ani vtedy to nebolo mimo. A prípadné nezrovnalosti by som riešil ja, ako konateľ som zodpovedný za
účtovníctvo, takže to vôbec nebola tvoja starosť. Ja nie som človek čo každý krok som si premyslel.
Nesúhlasím, aby môj obchodný podiel bol len vo fáze ústneho dohovoru. Nesúhlasím s tým, aby si

mohol kedykoľvek navyšovať základné imanie. Nesúhlasím, aby čierne peniaze sa zbierali u teba, a už
vôbec nie, že čo s nimi, sa uvidí. Kto vie, kde sú tie peniaze. Je nemysliteľné, že nemáme účtovníčku,
si nemysli, že jej povieš, že ostane a ona ostane. Je nemysliteľné, aby si mi odkazy posielal po U..
Opakujem, že som mnohé takéto veci akceptoval lebo som nechcel robiť problémy Onepu, ale už ma to
nebaví. Už to nebudem tolerovať. Nešlo to po dobrom, pôjde to po zlom. Keďže máš na základe výpisu
z obchodného registra vplyv na to, aby si mi zrušil konateľstvo, aby si menil spoločenskú zmluvu, aby

si mi zrušil predkupné právo, aby si navyšoval základné imanie, aby si mi zrušil prístup na účet, urobil
som niekoľko pred opatrení, aby som si poistil svoje postavenie. V prílohe ti zasielam zmluvy, ktoré som
podpísal. Posielam Ti zmluvy, ktoré som v rámci svojich protiopatrení nechal vypracovať a uviesť do
života. Na ich základe budem vedieť do istej miery ovládať chod spoločnosti a jej samotnú existenciu v
prípade, ak sa nedohodneme. Nič v nich nie je náhoda. Všetko má svoj zmysel, význam aj racionálne

odôvodnenie. Ja jediný ich viem zrušiť alebo skôr zabezpečiť ich zrušenie. Počítal som s tým, že sa
budeš snažiť to nejako sabotovať alebo dať na súd, takže som sa pripravil na všetko. Týmito zmluvami
onep ako taký stráca hodnotu, a zaujímavé sú práve tieto zmluvy pre prípadného kupca. Tie zmluvy ti
posielam, aby si si bol vedomý, že to myslím vážne.

V konaní boli doručené žalobcom potvrdenia o doručení správy od žalovaného v 1/ rade z e-mailovej
adresy Z..Q. P. Q. na adresu Q..Q., s dátumom pondelok 14.2.2008 o 13,47 hod., subjekt: stretnutie.

Z fotokópie výpisov emailov súd zistil, že žalovaný v 1/ rade a p. Q. používali vyššie uvedené emailové
adresy.

Zo mzdového listu za rok 2007 súd zistil, že priemerná čistá mzda žalovaného v 1/ rade za mesiace 06
- 12/2007 predstavovala zhruba 10.100 - 10.280,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 7T/2/2009-396 zo dňa 29.4.2010 bol P. Q. spod obžaloby za

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného oslobodený, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

V predmetnom rozsudku bola zaznamenaná výpoveď žalovaného v 1/ rade, s ktorou oboznámil súd
v tomto konaní na pojednávaní, pričom tento uviedol, že pracoval vo firme ONEP, s.r.o., Košice ako

štatutárny zástupca od jej založenia r. 1998 do februára 2008. Poškodené pracovali v tejto spoločnosti do
januára 2008, kedy s nimi podpísal dohody o rozviazaní pracovného pomeru s dohodnutým odstupným,
pretože rušil ich pracovné pozície a všetkým vyplatil po 200.000,- Sk. Poškodené L. a B.A. pracovali
ako jeho asistentky a obchodné referentky a poškodená O. ako marketingový manažér. V polovici
januára 2008 zistil potrebu zrušiť pracovné pozície u poškodených. U poškodenej G. podpísal zmluvu o

pracovnom pomere koncom decembra v kancelárii spoločnosti ONEP a dohodu o skončení pracovného
pomeru podpísal ku dňu jej platnosti (30.1.2008), nepamätal si kde. U poškodenej B. bol postup ten istý,
ako u poškodenej G.. Všetky listiny vyhotovil sám v kancelárii spoločnosti ONEP. Po podpise pracovných
zmlúv a dohôd o skončení pracovného pomeru, ktoré podpisoval ako druhý v poradí, nechal zmluvy v
obale na sekretariáte a sekretárka ich mala založiť do osobných spisov a dohody zaslal doporučenou

poštou do ONEP-u. Sekretárkou v tom čase bola poškodená G.. K nepomeru jeho mzdy ako konateľa
spoločnosti, oproti cca 100 % vyššej mzdy poškodených, podľa predmetných pracovných zmlúv, sa
vyjadril, že za svoj príjem pokladal podiel zo zisku.

V predmetnom rozsudku bola uvedená aj výpoveď žalovanej v 2/ rade, ktorá uviedla, že so spoločnosťou

ONEP, s.r.o. Košice uzavrela pracovnú zmluvu dňa 1.6.2006, v znení jej dodatku zo dňa 1.1.2007.
Výška jej mesačnej mzdy bola 9.000,- Sk. Predmetná zmluva nebola doposiaľ zrušená. Dňa 1.1.2008
uzavrela s touto spoločnosťou novú pracovnú zmluvu, s výškou mesačnej mzdy 27.000,- Sk, s úpravou
odstupného vo výške 12-násobku tejto mzdy, spolu s nárokom na zvýšenie tohto odstupného za každých12 mesiacov trvania pracovného pomeru o jedennásobok priemernej mzdy. Dňa 30.1.2008 uzavrela s
touto spoločnosťou dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.1.2008, v zmysle ktorej jej vznikol
nárok na odstupné vo výške spolu 351.000,- Sk. V dňoch 1.2.2008, 2.2.2008, 3.2.2008 a 4.2.2008 jej

žalovaný v 1/ rade zaslal prevodom z bankomatu sumu po 50.000,- Sk, spolu 200.000,- Sk.

Vo veci sp. zn. 7T/2/2009 vypovedala svedkyňa p. A. - ekonómka spoločnosti ONEP v danom období, s
ktorou výpoveďou súd oboznámil v tomto konaní na pojednávaní, pričom táto uviedla, že pracovala pre
spoločnosť pána Q., v spol. ONEP s.r.o. od júna 2007 ako obchodný partner, spracovávala personálnu

a mzdovú agendu spoločnosti, pracovala v priestoroch spoločnosti denne 8 hodín. Pracovné zmluvy sa
spracovali na softvérovom programe, prestali sa písať vo Worde, čiže od júna 2007 všetky pracovné
zmluvy uzavreté od toho času boli spracované v tomto programe. Pracovný pomer dohadoval konateľ
spoločnosti, na programe značky Olymp bola pracovná zmluva spracovaná, program vlastnila ona.
Pracovný pomer dohadoval konateľ, ten sa spracoval na programe Olymp, po vytlačení sa pracovná
zmluva odniesla na podpis konateľovi, zamestnancovi a hneď ju dostala späť do ruky a spracovala ďalšie

potrebné dokumenty ako sú prihlášky do sociálnych inštitúcií a daňové záležitosti. Čo sa týka pracovnej
zmluvy na meno D.. O. Q., toho času B. zo dňa 1.1.2008 a dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 30.1.2008, tieto doklady nikdy nevidela, nie sú robené v programe štandardným spôsobom, tieto 3
zamestnankyne už mali pracovnú zmluvu a na základe tej pôvodnej pracovnej zmluvy im bola vyplácaná
aj mzda. Tieto pracovné zmluvy predložené k nahliadnutiu sú platné od 1.1.2008, tieto 3 zamestnankyne

však za mesiac január 2008 dostali mzdu podľa starej a podľa neplatnej pracovnej zmluvy a neozvali
sa, že by im bola vyplatená nižšia mzda alebo že by mali dostať mzdu podľa pracovnej zmluvy od
1.1.2008. Nemala vedomosť, že by pôvodná pracovná zmluva bola ukončená. Takisto vypovedala,
že nie je obvyklé vvyhotovovať pracovné zmluvy v inom mieste, ako je sídlo zamestnávateľa. Tieto
konkrétne zmluvy sa jej do rúk nedostali, ani neboli podľa jej názoru, nemohli byť nikde položené, ak

by boli, tak je to podľa jej názoru nemorálne, neetické. Čo sa týka konateľa spoločnosti, ten bol povinný
jej odovzdávať listiny mzdové a personálne a to na základe dohody, aj všeobecne zaužívanej praxe,
pretože do času, keď začala pracovať pre ONEP s.r.o. bol štandardný postup, ktorý uviedla predtým,
konateľ prijal zamestnanca, pracovná zmluva bola spracovaná na mzdovom oddelení a v čo najkratšom
čase daná na mzdové oddelenie jedna kópia, zamestnancovi druhá. Tento spôsob spolupráce medzi

konateľom a ňou fungoval do novembra 2007 a nemal prečo nefungovať aj potom. Ďalej uviedla, že za
spoločnosť ONEP koná výlučne ako poverená osoba v súvislosti so stykom so sociálnymi inštitúciami,
zdravotnými poisťovňami, zamestnancami, čiže na báze mzdovej agendy a personálnej agendy. Čo sa
týka 3 zamestnankýň - L., O. a G., nepamätala si presne, ale myslí si, že pri uzatvorení alebo ukončení
pracovného pomeru tých 3 zamestnankýň odhlášky boli urobené písomnou formou osobne na podateľni

Sociálnej poisťovne, nie ňou, ona sama mohla podať iba elektronickú odhlášku.

Z výpisu z bežného účtu spoločnosti ONEP, s.r.o. súd zistil, že dňa 4.2.2008 bol zadaný 3x
prevodný príkaz na ATM vo výške 50.000, kedy boli prevedené finančné prostriedky na 3 rôzne účty:
XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/57/2008 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcom ONEP, s.r.o., proti žalovanej D.. O. Q. a spol., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
ktoré bolo neskôr zmenené na žalobu o neplatnosť pracovnej zmluvy a dohody o skončení pracovného
pomeru, kedy súd rozhodol rozsudkom zo dňa 2.2.2015, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozsudok nie je právoplatný.

Z odôvodnenia rozsudku vyberám: Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Pracovná
zmluva zo dňa 1.1.2008 spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Zákonníka práce. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, aby táto pracovná zmluva bola uzatváraná iný deň tak, ako to tvrdil žalobca,

t.j. v čase, kedy nebol už žalovaný v 2/ rade konateľom žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nijako
nepreukázal. Taktiež súd má za to, že žalobca netvrdil ani nepreukázal v konaní naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení a skutočnosti ním uvádzané, súd považoval za právne irelevantné. V
časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
30.1.2008 súd mal za to, že ani v tejto časti žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že Dohoda o skončení pracovného pomeru spĺňa všetky náležitosti vyžadované Zákonníkom
práceatátobolariadneuzatvorenámedzižalovanouv1/rade(tužalovanáv2/rade)akozamestnancom
ažalobcomakozamestnávateľomvzastúpeníkonateľomatožalovanýmv2/rade(tužalovanýv1/rade)
dňa 30.1.2008. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že aj táto dohoda bola antidatovaná žalobca v konanínijakým spôsobom nepreukázal. Súd má ďalej za to, že v prípade aj by súd návrhu vyhovel a to v časti,
že by vyslovil, že Pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 je neplatná a tým by došlo aj k neplatnosti Dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 na postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Súd má

za to, že prípadného vrátenia už poskytnutého čiastočného plnenia, teda odstupného zo strany žalobcu
ako zamestnávateľa žalovanej v 1/ rade sa žalobca musí domáhať inou žalobou a to žalobou na plnenie.

Z citovaného spisu súd ďalej zistil, že bola uzatvorená pracovná zmluva medzi spoločnosťou ONEP,
s.r.o. a zamestnancom - I. G. zo dňa 1.1.2008, kedy sa dohodol zamestnávateľ so zamestnancom,

že zamestnanec bude vykonávať prácu na pozícii asistentka riaditeľa, s pracovnou náplňou -
administratívne práce, správa obchodných databáz spoločnosti, komunikácia s klientmi, a to v rozsahu
určenom riaditeľom spoločnosti. V článku III - trvanie zmluvy v bode 1. bolo uvedené, že zmluvné strany
sa dohodli, že pracovný pomer vznikol podľa predchádzajúcej pracovnej zmluvy, ďalej v článku IV -
mzdové podmienky bolo určené, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu vo výške 25.000,- Sk, ďalej v bode V sa zmluvné strany dohodli, že zamestnancovi patrí pri

výpovedi zo strany zamestnávateľa, pri dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zák. práce
odstupné vo výške 12-násobku jeho mzdy podľa tejto zmluvy.

V konaní sp. zn. 20C/57/2008 bola vypočutá žalovaná v 2/ rade, ktorej výpoveďou súd oboznámil v
tomto konaní na pojednávaní, pričom táto uviedla, že podpisovala pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2008,

podpisovaná bola v sídle spoločnosti niekedy koncom decembra 2007, resp. bola to pracovná zmluva,
ktorousazmenilapôvodnápracovnázmluva.Podľanejsanejednaloodoplnokpracovnejzmluvy,menila
sa pracovná zmluva, lebo sa jej zmenila náplň práce, zmenila sa výška mzdy, pridalo sa odstupné a
menilasaajpozíciaatotak,ževstarejpracovnejzmluvebolaprpracovník,vnovejprmanager,naďalšie
veci, ktoré boli menené, si nepamätá. Na otázku súdu, aký bol rozdiel medzi pr pracovník a pr manager

odpovedala, že rozšírila sa jej náplň práce, mala mať viac kompetencií a zároveň aj zodpovednosti a
ďalšie jednotlivé položky rozšírenia si už nepamätá. Čo žalovaná robila konkrétne podľa novej pracovnej
zmluvy, táto odpovedala, že bolo v pláne, že sa otvorí nový e-shop s predajom stavebného náradia a
o tento e-shop sa mala starať ona a prevádzkovať ho, avšak k tejto skutočnosti nedošlo. Na otázku,
či došlo k samotnej zmene v náplni práce, žalovaná odpovedala, že na to si nepamätá, náplň práce

má zamestnávateľ. Na otázku, aký bol dôvod skončenia pracovného pomeru uviedla, že sa dohodli so
zamestnávateľomnaskončenípracovnéhopomeruzdôvodu,ženedošlokzmenám,nazákladektorých,
resp.nazákladenovejpracovnejzmluvymaloknímdôjsť.Naotázku,kedyakdebolapodpísanádohoda
o skončení pracovného pomeru, jej odpoveď bola: Bolo to 30.1.2008, kde však presne to bolo, to si
nepamätala. Nepamätala si, či to bolo v sídle spoločnosti alebo niekde inde.

V predmetnom konaní sp. zn. 20C/57/2008 vypovedal žalovaný v 1/ rade, ktorého výpoveď súd
oboznámil v tomto konaní na pojednávaní, pričom tento uviedol, že dôvodom uzavretia novej pracovnej
zmluvy so žalovanou v 2/ rade bolo, že jej rozširoval kompetencie a pracovnú náplň. Na otázku, či
existovali nejaké organizačné zmeny v spoločnosti pred spísaním resp. uzavretím novej pracovnej

zmluvy, žalovaný v 1/ rade nechcel odpovedať. V spoločnosti malo dôjsť k zmenám, mali byť odkúpení
nadnárodnou spoločnosťou Mital Steel a na toto sa pripravoval a jedným z týchto krokov bola aj zmena
pracovných zmlúv u určitých pracovníkov. Jednal s pánom z Francúzska a Poľska. Na otázku, či
prebiehali rokovania aj s inou spoločnosťou o spolupráci, žalovaný v 1/ rade uviedol, že mal podpísané
stovky zmlúv a teda nevie, o akú spoluprácu by sa malo jednať. Následne uviedol, že neviedol rokovania

so spoločnosťou PA Trade. Dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalovanou v 2/ rade bol ten, že
k predaju spoločnosti nedošlo a tým pádom zmenil stratégiu firmy. Na okolnosti podpísania pracovnej
zmluvy (pozn.: druhej) ako aj dohody o rozviazaní pracovného pomeru si žalovaný v 1/ rade nespomínal.
Štandard bol taký, že ju podpísal v kancelárii buď ako prvý alebo druhý v poradí a tieto dal následne
do pošty. Či pridelil žalovanej v 2/ rade nejaké pracovné úlohy v zmysle novej pracovnej zmluvy zo

dňa 1.1.2008 si nepamätal vzhľadom na odstup času a vzhľadom k tomu, že mal 10,15 zamestnancov,
ktorým denne prideľoval úlohy.

V konaní sp. zn. 20C/57/2008 bol vypočutý aj p. Q., ktorého výpoveď oboznámi súd v tomto konaní na
pojednávaní, pričom tento uviedol, že v roku 2003 bol oslovený pánom Z. ako aj bývalým spoločníkom

pánom G. na to, aby vstúpil do spoločnosti ONEP z dôvodu, že potrebujú prefinancovať obchody
súvisiace s výrobou a nákupom a výrobou plechových strešných krytín, bolo potrebné prefinancovať
nákup materiálu, výrobné haly, ako aj strojné technológie. Po dohode mal dostať podiel vo výške 51
%, súhlasil som so vstupom do tejto spoločnosti. Následne za jeho financie sa zakúpili haly, výrobnéa strojné zariadenia, materiál a taktiež spoločnosť ONEP získala sídlo na Mäsiarskej č. 70. Koncom
januára 2008 dostal výhražné e-maily od pána Z., v ktorom ho žiadal o zvýšenie podielu v spoločnosti a
pokiaľ tieto podiely nebude mať navýšené, dôjde k výkonu práv na strojné zariadenia, výkonu záložných

práv na strojné technológie, výrobné haly, strojné zariadenia a skladové zásoby. Tým chcel upozorniť
na to, ako došlo k uzavretiu týchto zmlúv, ktoré sú predmetom konania. Koncom februára 2008 sa
prostredníctvom polície dozvedel, že došlo k uzavretiu nových pracovných zmlúv a navýšeniu miezd,
u troch pracovníkov a že zároveň aj došlo k ukončeniu pracovného pomeru s neobvykle vysokým
odstupným. Od polície som dostal predvolanie a to z toho dôvodu, že bolo vznesené obvinenie z

dôvodu neodvádzania dane a nevyplatenia miezd a odvodov, kde sa na mieste dozvedel, že vznikli 3
zmluvy uzavreté pánom Z. s troma pracovníčkami spoločnosti. Následne po prípravnom konaní bol spis
odstúpený na súd, kde bola voči mne vznesená obžaloba a následne bolo trestné stíhanie voči nemu
zastavené a to z dôvodu nespáchania tohto skutku, čím chcel povedať, že o predmetných zmluvách som
nemal žiadnu vedomosť. O tom, že nemal žiadnu vedomosť o týchto zmluvách a navýšení miezd svedčí
aj to, že pre tieto 3 pracovníčky bola mzda za obdobie december 2007 a január 2008 vyplácaná ešte

podľa starej pôvodnej zmluvy a podľa tejto zmluvy boli aj odvádzané odvody do Sociálnej poisťovne.
V tom čase mala spoločnosť ONEP asi 20 zamestnancov. Či mali aj ostatní zamestnanci obdobne
navýšenú mzdu uviedol, že žiadny iný zamestnanec nemal takto formulovanú zmluvu, ani dodatok. V
spoločnosti ONEP uzatváral zmluvy pán Z.. Priemerný plat v spoločnosti v danom čase bol 18.000 -
19.000 Sk. V inkriminovanom čase konateľom spoločnosti bol pán Z., teda žalovaný v 2/ rade, čím sa

podľa jeho názoru mala preukázať motivácia pána Z., prečo konal takýmto spôsobom, keď predtým
žiadal o prevod podielu na seba, lebo on nepristúpil na podmienky pána Z., t.j. prevedenie, resp.
navýšenie obchodného podielu na svoju osobu a ďalej uviedol, že niekedy v januári 2008 previedol
na svoj osobný účet sumu cca 4.700.000,- Sk. Tieto písomnosti, teda pracovné zmluvy, ako aj dohoda
o skončení pracovného pomeru do spoločnosti ONEP neboli doručené, disponujú iba kópiami, ktoré

obdržali v trestnom konaní vo veci nevyplatenia miezd. Konateľom spoločnosti bol od januára 2015,
nebolprítomnýpriuzatváranízmluvymedzispoločnosťouONEPapaniB..Vminulostiboltiežkonateľom
spoločnosti od februára 2008 do októbra 2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/15/2008 súd zistil, že bolo vedené konanie

spoločnosti ONEP, s.r.o., proti žalovanej I. G. a spol., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré
následne po zmene petitu bolo žalobou o určení, že listina označená ako pracovná zmluva a listina
označená ako dohoda o skončení pracovného pomeru sú neplatné. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 30.10.2014, kedy žalobu zamietol. Rozsudok ešte nie je právoplatný. V odôvodnení rozsudku
súd uviedol, že mal za preukázané, že pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 spĺňa všetky náležitosti, ktoré

si vyžaduje Zákonník práce. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby táto pracovná zmluva bola
uzatváraná v iný deň, tak ako to tvrdil žalobca, t.j. v čase, kedy už nebol žalovaný v 2/ rade konateľom
žalobcu. Túto skutočnosť žalobca ani nepreukázal. Taktiež má súd za to, že žalobca netvrdil a ani
nepreukázalvkonanínaliehavosťprávnehozáujmunapožadovanomurčení,skutočnostinímuvádzané,
súd považoval za právne irelevantné. V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o

skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 súd taktiež vyhodnotil, že ani v tejto časti žaloba žalobcu
nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o skončení pracovného pomeru spĺňa
všetky náležitosti vyžadované Zákonníkom práce, táto bola riadne uzatvorená medzi žalovanou v 1/
rade ako zamestnankyňou a žalobcom ako zamestnávateľom, v zastúpení konateľom, a to žalovaným
v 2/ rade dňa 30.1.2008. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že táto dohoda bola antidatovaná, žalobca v

konaní nepreukázal. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto konaní
zaťažovalo, netvrdil dôvody, s ktorými by Zákonník práce spájal neplatnosť právnych úkonov, ktorých sa
domáhal určenia neplatnosti, preto súd žalobu žalobcu zamietol.

V spise sp. zn. 23C/15/2008 bola založená dohoda o skončení pracovného pomeru, uzatvorená medzi

spoločnosťou ONEP a pani I. G., v zmysle § 60 ods. 2 ZP ku dňu 30.1.2008 s tým, že zamestnávateľ je
povinný v zmysle ustanovení pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a zamestnancom dňa 1.1.2008,
vyplatiť zamestnancovi odstupné vo výške 300.000,- Sk, ktoré je určené nasledovným výpočtom: nárok
v zmysle čl. V bod 5. Pracovnej zmluvy - 12 mesiacov x 25.000,- Sk = 300.000,- Sk, nárok v zmysle
čl. V bod 6. Pracovnej zmluvy - 0 x 25.000,- Sk = 0,- Sk, dohoda bola uzavretá dňa 30.1.2008,

podpísaná je zamestnancom - pani G. a pri spoločnosti ONEP je podpis pána Z.U., aj pečiatka. Ďalej
bola uzatvorená pracovná zmluva medzi spoločnosťou ONEP, s.r.o. a zamestnancom - I. G. zo dňa
1.1.2008, kde sa dohodli, že táto bude vykonávať prácu na pozícii asistentka riaditeľa, s pracovnou
náplňou - administratívne práce, správa obchodných databáza spoločnosti, komunikácia s klientmi, a tov rozsahu určenom riaditeľom spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že pracovný pomer vznikol podľa
predchádzajúcej pracovnej zmluvy s tým, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu vo výške 25.000,- Sk a že pri výpovedi zo strany zamestnávateľa, pri dohode o

skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce odstupné vo výške 12-násobku jeho mzdy
podľa tejto zmluvy.

Vkonanísp.zn.23C/15/2008bolavypočutážalovanáI.G.,ktorejvýpoveďsúdoboznámilvtomtokonaní
na pojednávaní, pričom táto uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti žalobcu na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 1.10.2007, ako to bolo konštatované, dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrela
30.1.2008 a viedlo k tomu rozhodnutie, spoločnosť mala veľa práce, mala prejsť pod iné obchodné
meno, čo sa nestalo. Na pracovisku, kde pracovala, pracovalo asi 10 ľudí, pani O. Q., M. R., dohodu
podpísala so svojim nadriadeným, ktorým bol riaditeľ spoločnosti D.. P. Z., bola jej vyplatená suma
odstupného 200.000,- Sk. Nevedela, kto inicioval dohodu o skončení pracovného pomeru, ale neboli
splnené podmienky, ktoré boli spomínané. Pokiaľ mala odpovedať na otázku, kedy jej bolo uvedené, že

dôjde k zmene obchodného mena, bolo to už pri podpisovaní pracovnej zmluvy. Nová pracovná zmluva
bola podpísaná žalovanou v 2/ rade 1.1.2008 v kancelárii spoločnosti žalobcu, podľa novej pracovnej
zmluvy vykonávala prácu súvisiacu s komunikáciou s obchodnými partnermi. Podľa pracovnej zmluvy
zo dňa 1.10.2007 bola asistentkou riaditeľa, podľa novej pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 opätovne.
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2008 mzdové podmienky boli dohodnuté na 15.000,- Sk. Podľa

novej pracovnej zmluvy si nepamätá, aká bola odmena za prácu. Na ďalšiu otázku, či pracovný pomer
skončil z jej iniciatívy alebo z iniciatívy zamestnávateľa, či boli vo vzťahu k úradom, poisťovniam splnené
všetky zákonné predpoklady, požiadavky, táto uviedla, že si myslí, že áno. Ďalej uviedla, že žalobca má
dlžobu voči žalovanej 100.000,- Sk titulom odstupného.

V konaní sp. zn. 23C/15/2008 bol vypočutý žalovaný v 1/ rade, ktorého výpoveď súd oboznámil v tomto
konaní na pojednávaní, pričom tento uviedol, že nové pracovné zmluvy, konkrétne pracovná zmluva
so žalovanou v 1/ rade boli podpísané z dôvodu, že ich obchodné zámery v decembri 2007 nevyšli a
pre veľkú pracovnú preťaženosť nové zmluvy uzatvárali za lepších pracovných podmienok, pretože v
skutočnosti zamestnanci vykonávali viac práce. Zástupkyňa žalobcu žiadala zaprotokolovať odpoveď

žalovaného v 2/ rade v tom zmysle, že obchodný zámer spoločníkov žalobcu bolo previesť časť činnosti
na inú spoločnosť, ktorý zámer nevyšiel a z uvedeného dôvodu došlo k zmene pracovných zmlúv, resp.
k ukončeniu pracovno-právnych vzťahov.

Súd zistil, že na Okresnom súdu Košice I. bolo vedené konanie 31Cb/18/2008 v právnej veci

navrhovateľa: ONEP, s.r.o. proti odporcovi: PA-TRADE, s.r.o. o zaplatenie sumy 524.433,59 Sk s
príslušenstvom.

V tomto konaní sp. zn. 31Cb/18/2008 vypovedal svedok D.. X. Š., ktorého výpoveď súd oboznámil na
pojednávaní, pričom tento uviedol, že zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobcovi domáhajú, nepodpisoval

on, ale P.. X., ktorý uvedené zmluvy na jeho požiadanie pripravil, pretože sa s D.. Z. dohodli na tomto
obchode. Išlo o to, že D.. Z. ako konateľa spoločnosti ONEP zaťažoval obchod, teda predaj výrobkov,
nákup materiálov na výrobu výrobkov, ktoré vyrábala spoločnosť ONEP, teda D.. Z. týmito zmluvami
chcel odbremeniť firmu ONEP, teda seba ako konateľa od predaja týchto výrobkov a nákupu materiálu
na ich výrobu a na tom základe boli uzavreté dané zmluvy. Konateľom firmy PA Trade v rozhodnom

čase bol p. P.. X.. Následne asi do mesiaca od podpisu uvedených zmlúv došlo medzi P.. X. a ním
k zmluve o prevode obchodného podielu spoločnosti PA Trade a P.. X. previedol obchodný podiel a
bol odvolaný z funkcie konateľa, on bol zvolený do funkcie konateľa. Po tom, čo sa stal konateľom
tejto spoločnosti (pozn. ONEP, s.r.o.) on, bol pripravený splniť povinnosti vyplývajúce spoločnosti PA
Trade z uvedených zmlúv. S D.. Z. boli dohodnutí zo začiatku o spolupráci, aby ho uviedol do toho

obchodu, konkrétne, teda obchodu, ktorý vykonávala dovtedy spoločnosť ONEP. Ako zamestnanec
spoločnosti Plastokno mal skúsenosti s predajom plastových okien, a predstava bola taká, že po uzavretí
uvedených zmlúv bude spoločnosť PA Trade ponúkať pri realizácii stavieb aj produkty firmy ONEP,
aj produkty firmy Plastokno, teda plechy na strechu a plastové okná. Zoznam zákazníkov spoločnosti
ONEP nemal odovzdaný. Proces ponuky výrobkov spoločnosti Plastokno a ONEP mal prebiehať tak, že

pri obchodnom styku so zákazníkmi ponúkal tak produkty Plastokno, ako aj ONEP, nakoľko aj potom,
čo sa stal konateľom spoločnosti PA Trade, zostal zamestnancom spoločnosti. Uvedená mandátna
zmluva nebola naplnená, nakoľko PA Trade od spoločnosti ONEP neobdržala žiadnu objednávku. Na
otázku, či prebehli nejaké rokovania s dodávateľmi, prípadne boli uzavreté nejaké rámcové zmluvy,na základe ktorých by spoločnosť ONEP mal byť dodávaný materiál na výrobu, uviedol, že rokovania
so záujemcami prebehli aj ohľadne produktov spoločnosti ONEP, ale neboli uzatvorené žiadne zmluvy
ohľadom predaja týchto výrobkov. Na otázku, aby uviedol, keďže sa neuzatvárali žiadne zmluvy s tretími

osobami, pri ktorých malo dôjsť k predaju, alebo na základe ktorých malo dôjsť k predaju produktov
ONEP, či vie vysvetliť z akých dôvodov, tento uviedol, že mandátna zmluva zo strany ONEP nebola
naplnená, nakoľko nedostal od spoločnosti ONEP žiadnu požiadavku na nákup materiálu, ani predaj
výrobkovvyrábanýchspoločnosťouONEP.VtomčasenekomunikovalsozástupcamispoločnostiONEP,
nebolo s kým, konatelia spoločnosti ONEP neboli dostupní, nakoľko sa v tom čase rýchlo menili a p.

Z., s ktorým on mal kontakt, nebol konateľom v tom rozhodnom čase. Svedok uviedol, že on nadobudol
spoločnosť PA Trade za účelom naplnenia obsahu daných zmlúv a to skúsenosťami z obchodovania
vo firme Plastokno a takisto personálnym i materiálnym zabezpečením. No keďže zo strany ONEP k
žiadnej požiadavke naplniť tieto zmluvy nedošlo, nebol dôvod personálne posunúť spoločnosť PA Trade.
Čo sa týka zabezpečenia personálneho a materiálneho v spoločnosti PA Trade on oslovil zamestnancov
spoločnosti Plastokno, takisto jemu bolo ponúknuté p. Z., ak by obchodné činnosti ONEPu prešli

uvedenými zmluvami na spoločnosť PA Trade, tak aj v spoločnosti ONEP je voľný personál, ktorý by
vedel tieto činnosti realizovať. Bola taká predstava, že keby vo firme ONEP sa venovali len výrobe,
tak by sa vlastne uvoľnil personál spoločnosti ONEP, ktorý vykonával činnosti spojené s nákupom
materiálu a predajom výrobkov, uvedených zamestnancov by oslovili, aby naďalej tieto činnosti robili pod
hlavičkou PA Trade ako zamestnanci spoločnosti Pa Trade s.r.o. . Pri vyjednávaní obsahu odberateľskej

a mandátnej zmluvy boli oboznámení pánom D.. Z.U. o obrate spoločnosti ONEP. Malo to byť okolo 500
mil. Sk. Svedok, nevedel uviesť mená konkrétnych zamestnancov, že by odišli zo spoločnosti Plastokno
a stali sa zamestnancami PA Trade.

Vkonanísp.zn.31Cb/18/2008vypovedalajsamotnýžalovanýv1/rade,ktoréhovýpoveďsúdoboznámil

v tomto konaní na pojednávaní, pričom tento uviedol, že v roku 2007 dospel k záveru, že spoločnosť
ONEP je už v takom rozsahu, v takej veľkosti a dosahuje také obraty, že to už sám celé riadiť nevládal,
preto po dohode s pánom Q. hľadal možnosti, riešenia, ako vyriešiť situáciu, aby odbremenil seba.
Skúšal to zamestnávaním obchodného riaditeľa pána G., táto schéma nevyšla, preto sa rozhodol,
že vyrieši situáciu tak, že celú obchodnú činnosť prevedie na inú spoločnosť a vychádzal z toho, že

človek, ktorý pracuje sám pre seba je viac motivovaný ako človek, ktorý pracuje v nejakej spoločnosti.
Pána Š. poznal celé roky, jeho prácu vo firme Plastokno, mal pocit, že je to ten správny človek a
navrhol mu formu spolupráce, že on ako osoba by prevzal obchodnú činnosť spoločnosti ONEP, bolo to
postavené na jeho osobe a skúsenostiach. Následne na to riešili technické otázky, zmluvy, firmu, ktoré
mali dopomôcť k prevodu obchodnej činnosti na jeho osobu. To, či by to bola spoločnosť PA Trade alebo

iná právnická osoba, to bolo jedno. Podstatná bola osoba p. Š.Á., na ktorého skúsenosti sa spoliehal.
Bolo to jeho rozhodnutie, plne v súlade s jeho kompetenciami, pretože v spoločnosti ONEP mal strašne
veľa práce s výrobou, riadením obchodu, predajom výrobkov celej spoločnosti, teda všetky výrobné aj
manažérske funkcie spoločnosti ONEP, ktorá situácia nebola krátkodobá, trvala dlho, nakoľko každý rok
navyšovali obrat zhruba o 40 % a obdobie, kedy boli uzatvorené uvedené zmluvy, bolo obdobím, keď

už to nedokázal fyzicky zvládnuť, v podstate sa to riešilo počas celého roku 2007. Takže si vyhliadol
pána Š. na základe jeho skúseností, navrhol mu prevziať obchodnú činnosť spoločnosti ONEP tak ako
nákup materiálu na výrobu a predaj výrobkov ONEP. Jeho cieľom bolo, aby ONEP bola čisto výrobnou
spoločnosťou. Tento spôsob sa mu zdal najjednoduchší a najpraktickejší. O obsahu zmlúv sa dohodli s
pánom Š. a zadali to p. X., nech ich vypracuje. Jeden z bodov v zmluvách bolo odovzdanie obchodnej

agendy spoločnosti ONEP pánovi Š.. Mala to byť jeho úloha ako konateľa a k tomu už nedošlo, nakoľko
pán Q. bol zbavený funkcie. Za spoločnosť ONEP podpisoval zmluvy on. To, že zmluvy sa podpísali na
nejakú firmu, bola to čisto obchodná záležitosť. Medzi ním, p. Š. a P.. X. bola dohoda, že po uzatvorení
uvedených zmlúv P.. X. prevedie svoj obchodný podiel na p. Š. a p. Š. sa stane spoločníkom a konateľom
spoločnosti PA Trade. Po podpise uvedených zmlúv on spoločnosť ONEP začal aj pripravovať na prevod

obchodu ako takého, že dôjde k prevodu aktivít spoločnosti ONEP týkajúcich sa predaja výrobkov,
nákupu materiálu na inú spoločnosť, na spoločnosť PA Trade, už sa rozprával aj so zamestnancami
ONEP, ktorí by sa v spoločnosti ONEP stali nadbytočnými a niektorých už aj prepustil, pričom postupne
mali ísť aj ďalší s tým, že dohoda medzi nimi a ním ako konateľom ONEP bola taká, že keď sa dohodnú
so spoločnosťou PA Trade na podmienkach, tak im dá odporúčanie, aby ich PA Trade zamestnala, ale

s tým, že to už nebolo v jeho kompetencii ovplyvniť prijatie alebo neprijatie. A tu niekde sa jeho činnosť
ako konateľa spoločnosti ONEP skončila, nakoľko bol odvolaný z funkcie. Čo sa týka komunikácie s
pánom Q. ohľadom toho a konzultácií, toto nekonkretizoval z dôvodu, že bol konateľ spoločnosti, mal na
to právomoc rozhodnúť, ako uznal za vhodné. V dobe uzavretia týchto zmlúv (poznámka: mandátnych aodberateľských), kto sa venoval v rôznom čase činnostiam, ktorých obsah je uvedený v týchto zmluvách,
žalovaný v 2/ rade neodpovedal, uviedol len, že bol zodpovedný za obchodnú činnosť spoločnosti
ONEP a v jeho kompetencii bolo rozhodnúť sa o riešení situácie. Čo sa týka oznámenia doterajším

odberateľom, že boli uzatvorené mandátne a odberateľské zmluvy, D.. Z. uviedol, že postupne im to
oznamoval, mali asi 200 obchodných partnerov a odberateľov, ktorým mal ísť oficiálny list, obchodní
zástupcovia ich mali prejsť, oznámiť každému aktuálny stav, ktorý nastane, že spoločnosť PA Trade
prevezme obchodné aktivity spoločnosti ONEP za predaj výrobkov vyrábaných spoločnosťou ONEP s
tým, že zmluvy uzavreté so spol. ONEP zostávajú v platnosti, obchodné podmienky z nich vyplývajúce

ostávajú v platnosti a nové zmluvy majú byť uzatvorené s PA Trade. S niektorými odberateľmi sa aj
osobne rozprával. Žalovaný v 1/ rade konkretizoval, že z titulu uzavretia mandátnej a odberateľskej
zmluvy ukončil pracovný pomer s 3 zamestnankyňami - p. G., p. L. a na tretie meno si žalovaný v
1/ rade nespomenul (pozn. sudcu: jedná sa práve o žalovanú v 2/ rade). Aj napriek tomu, že P.. X.
nevykonával právne služby pre spoločnosť ONEP, žalovaný v 1/ rade mu dal vypracovať dané zmluvy
(mandátnu a odberateľskú), avšak nespomenul si, že by znenie zmluvy s niekým konzultoval. Žalovaný

v 1/ rade dohadoval obchodné podmienky a odberateľmi, dodávateľmi, riešil ceny, splatnosti, veľkosti
dodávok, reklamácie, riešil celý zmluvný vzťah, všetky obchodné jednania, celé to “menežoval“. V
spoločnosti ONEP pôsobil od jej založenia až kým nebol odvolaný z funkcie, od začiatku bol konateľom
spoločnosti, s činnosťou generálneho riaditeľa, výkonného manažéra, celý vrcholový management bol
on. Spoločnosť počas jeho pôsobenia vždy vykazovala zisk. Ohľadom zmlúv nedostal od vlastníka

spoločnosti žiaden pokyn, ako postupovať. Čo sa týka výberu finančných prostriedkov nebol nijako
obmedzovaný vnútornými predpismi spoločnosti ONEP.

Súd zistil, že na Okresnom súde Košice II bolo vedené konanie sp.zn. 42C/99/2008 navrhovateľa
ONEP, s.r.o., proti V. L. a D.. P. Z., o určenie neplatnosti právnych úkonov, kedy bol návrh zamietnutý.

Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa27.1.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
zo dňa 27.8.2010 č.k. 11Co/46/2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: 14C/2/2010 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcom 1/ ONEP, s.r.o., 2/ P. Q. proti žalovanému 1/ D.. P. Z., 2/ V. L., o zaplatenie 6.638,78 €. V konaní

bolo predložené čestné prehlásenie žalovanej v 2/ rade V. L. zo dňa 5.5.2008, kde uviedla, ako ona
uzavrela predmetné zmluvy, ako pracovala v spoločnosti ONEP, že mala garantované neplatené voľno
za účelom zdokonalenia sa v angličtine v Austrálii od 8.10.2007 do 30.1.2008, kedy skončila dohodou
so zamestnávateľom tento pracovný pomer.

V konaní sp. zn. 14C/2/2010 vypovedal p. Q., s ktorého výpoveďou súd oboznámil v tomto konaní na
pojednávaní, pričom uviedol, že on a žalovaný v 1/ rade sú spoločníkmi spoločnosti ONEP s.r.o., Košice.
Jeho podiel v spoločnosti predstavuje 85 %, podiel žalovaného v 1/ rade 15 %. Až do januára 2008
bol žalovaný v 1/ rade konateľom spoločnosti ONEP s.r.o., pričom niekedy koncom januára 2008 v
nočných hodinách mu poslal e-mailovú správu s prílohami, v ktorej ho žiadal, resp. ho nútil k tomu,

aby na neho previedol podiely vo firme ONEP s.r.o. tak, aby jeho podiel vo firme predstavoval 49 %
a môj 51 %. V prípade, že tak neurobím, sa mu vyhrážal, že uvedie do života určité zmluvy, ktoré si
mal možnosť prečítať v prílohe a ktoré v konečnom dôsledku mali znamenať to, že tržná hodnota tejto
spoločnostiklesne.Toutoformoužalovanýv1/radechcelovládnuťspoločnosť.Následnebolpredvolaný
na políciu, nakoľko voči nemu bolo vznesené obvinenie, že trom zamestnankyniam firmy ONEP s.r.o.

nevyplatil mzdu a odstupné. Vtedy sa dozvedel, že boli s týmito zamestnankyňami uzatvorené nejaké
nové pracovné zmluvy, resp. dodatky k pracovným zmluvám. V týchto troch pracovných zmluvách boli
radikálne zvýšené mzdové podmienky a vysoké odstupné pre tieto zamestnankyne. Táto záležitosť bola
prejednávaná aj pred súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 7T/2/2009. V
tomtokonaníboloslobodenýspodobžaloby,keďženebolopreukázané,žeskutok,prektorýbolapodaná

obžaloba, sa stal. So zamestnankyňami, ktoré mali upravené pracovné zmluvy spoločnosť ONEP s.r.o.
ukončila pracovný pomer až niekedy v októbri 2008 výpoveďou, avšak tieto zamestnankyne do práce
nechodiliužodjanuára2008.RovnakoajsožalovanouspoločnosťONEPs.r.o.ukončilapracovnýpomer
výpoveďou v r. 2008 a vtedy bola odhlásená zo sociálneho systému. U žalovanej v 2/ rade (pozn. sudcu:
nejedná sa o žalovanú v 2/ rade z tohto konania p. B., ale p. G.) došlo k zmene obsahu pracovnej

zmluvy, resp. uzatvoreniu novej pracovnej zmluvy v čase, keď nebola prítomná v práci, ale zdržiavala sa
mimo republiky v Austrálii, a teda reálne prácu nevykonávala. Zo strany zamestnávateľa jej bolo udelené
neplatené pracovné voľno na jej žiadosť. Toto neplatené pracovné voľno jej podpísal žalovaný v 1/ rade
ako štatutár spoločnosti. Aj napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade so žalovanou v 2/ rade uzatvoril novúpracovnú zmluvu, z ktorej vyplývali nové mzdové nároky pre žalovanú v 2/ rade, spoločnosť ONEP s.r.o.
jej ešte v januári 2008 vyplácala mzdu podľa predchádzajúcej zmluvy, pretože mzdová pracovníčka,
ktorá tieto mzdy spracovávala a vyplácala, túto zmluvu nemala k dispozícii, nebola jej predložená. Nová

pracovná zmluva uzatvorená so žalovanou v 2/ rade sa objavila až v priebehu konania, v ktorom bol on
obžalovaný z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. Až vtedy som sa on a aj pracovníčka ONEP-u
s.r.o. o tejto zmluve dozvedeli. Táto pracovná zmluva bola založená až do vyšetrovacieho spisu. Firma
o nej dovtedy nemala vedomosť.

V konaní vypovedal žalovaný v 1/ rade, s ktorého výpoveďou súd oboznámil v tomto konaní na
pojednávaní, pričom uviedol, že bol spoločníkom spoločnosti ONEP, s.r.o., kde jeho podiel predstavoval
15 %. Od založenia firmy do roku 2008 bol konateľom ONEP, s.r.o. Mal uzatvorenú pracovnú zmluvu,
na základe ktorej poberal plat. V roku 2008 malo dôjsť k rozšíreniu pôsobnosti firmy na iné zahraničné
trhy. Táto myšlienka resp. zámer vznikol v jeseni 2007. Bolo potrebné, aby časť právomocí konateľa
prešla na iných zamestnancov a preto aj žalovaná v 2/ rade, ktorá mala vykonávať iné práce, sama

požiadala, aby mohla jazykový kurz absolvovať v Austrálii, aby sa zdokonalila v anglickom jazyku. On s
takouto možnosťou súhlasil a chcel ju neskôr využiť na vykonávanie nových prác, na ktoré bola potrebná
angličtina. Preto aj súhlasil s čerpaním neplateného pracovného voľna. Žalovaná v 2/ rade mala byť
na jazykovom pobyte od septembra 2007 do januára 2008. Pred odchodom žalovanej v 2/ rade do
Austrálie, s ňou už riešil novú pracovnú zmluvu na novú pozíciu, ktorú by zastávala od januára 2008.

Nová pracovná zmluva bola naplánovaná na čas, kedy už mala byť späť. Pracovnú zmluvu vypracoval
až po odchode žalovanej v 2/ rade do Austrálie, poslal jej ju poštou na podpis a ona ju podpísanú
vrátila späť. Sám súkromne túto zmluvu na podpis neposielal, určite bola poslaná cestou sekretariátu.
Žalovanou v 2/ rade podpísaná pracovná zmluva sa z Austrálie vrátila späť do firmy ONEP, s.r.o. poštou.
žalovaný v 1/ rade sis nepamätal, z akého dôvodu v pracovnej zmluve z 22.11.2007 bola žalovanej

v 2/ rade navýšená mzda z minimálnej sumy na sumu 26.000,- Sk. V mesiaci november a december
2007 mala firma ONEP, s.r.o. v stave cca 20 zamestnancov. Na otázku súdu, aká bola priemerná mzda
vyplácaná zamestnancom zamestnaným v administratíve firmy ONEP, s.r.o. v mesiacoch november a
december 2007, žalovaný v 1/ rade odpovedal, že nevie. Pracovnú zmluvu zo dňa 22.11.2008 žalovaný
v 1/ rade vypracoval sám. Na otázku súdu, prečo žalovaný v bode 5 pracovnej zmluvy zo dňa 22.11.2007

so žalovanou v 2/ rade nadštandardne v porovnaní s ustanoveniami Zákonníka práce zakotvil povinnosti
zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom a vyplatenie odstupného, žalovaný
v 1/ rade odpovedal, že to považoval za adekvátne vzhľadom na odvedenú prácu žalovanej v 2/ rade vo
firme do roku 2007 a vzhľadom na novú prácu, ktorú mala od r. 2008 vykonávať. Na otázku súdu, ako
sa zmenil rozsah vykonávanej práce žalovanou v 2/ rade oproti pôvodnej pracovnej náplni, žalovaný

v 1/ rade uviedol, že vzhľadom na to, že už mala byť jazykovo zdatnejšia a firma chcela rozšíriť svoje
obchodné aktivity okrem Česka a Maďarska aj na trh na Ukrajine, v Bulharsku a Rumunsku, žalovaná
v 2/ rade mala byť jeho pravou rukou, mala sa zúčastňovať obchodných rokovaní, tlmočiť a mala mať
kompetencie na určité rozhodnutia, ktoré by jej dal. Na otázku súdu, ako je možné, že žalovaný v 1/ rade
ako riaditeľ spoločnosti mal plat v r. 2007 cca 10.000,- Sk v čistom a svojej asistentke od r. 2008 priznal

mzdu 26.000,- Sk, žalovaný v 1/ rade uviedol, že v obchodnej brandži je bežné, že zamestnanci majú
vyššiu mzdu ako majiteľ, pretože oni pracujú pre firmu a majiteľ pracuje sám pre seba. Jeho ocenením
mal byť podiel na zisku a nie mesačný plat. Na otázku súdu, či súd má postup žalovaného v 1/ rade
vo vzťahu k firme ONEP hodnotiť tak, že to bola jeho odpoveď na nesplnenie sľubu zo strany druhého
spoločníka, žalovaný v 1/ rade uviedol, že nie, čo sa týka pracovnej zmluvy so žalovanou, to nemá nič

spoločnésnedodržanímsľubup.Q..PánQ.naopak,keďžemunešliobchodyvjehofirme,chcelvr.2007
predať celú firmu ONEP, s.r.o. a keďže tento postup by bol lepší, ak by bol výlučným spoločníkom v tejto
firme, snažil sa jeho z tejto firmy nejakým spôsobom dostať preč. Na otázku súdu, či žalovaný v 1/ rade
pri vyhotovovaní pracovnej zmluvy pre žalovanú v 2/ rade bol oboznámený s ustanoveniami Zákonníka
práce pojednávajúcimi povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom,

konkrétne, či bol oboznámený s ustanoveniami o výške odstupného a podobne, žalovaný v 1/ rade
uviedol, že áno, Zákonník práce mal naštudovaný, myslí si, že dohodnuté odstupné nie je v rozpore
so Zákonníkom práce a bolo v jeho kompetencii ako konateľa spoločnosti tieto podmienky v pracovnej
zmluve dohodnúť. Navyše v tom čase sa firme veľmi darilo a predpokladal, že pri vstupe na nový trh
firma môže byť až dvojnásobne dobrá. Na otázku súdu, či žalovaná v 2/ rade L. pri rokovaniach o

novej pracovnej náplni a novej pracovnej zmluve vzniesla sama nejaké finančné nároky vo vzťahu k
zamestnávateľovi a konkrétne či ona požadovala zakotviť do novej pracovnej zmluvy takto koncipované
odstupné, jeho výšku, počet mesiacov a pod., žalovaný v 1/ rade uviedol, že samozrejme niektoré
otázky jej nového pracovného zaradenia s ňou prerokoval ešte pred odchodom do Austrálie, avšakčo sa týka dojednaní ohľadom odstupného, toto do pracovnej zmluvy naformuloval on sám, bola to
ponuka zamestnávateľa. Žalovaná v 2/ rade bola prvou zamestnankyňou firmy ONEP, s.r.o., vykonávala
spočiatku všetky administratívne práce, ktoré bolo potrebné robiť, až postupne sa do firmy prijímali

ďalší zamestnanci a jej ubúdal síce rozsah prác, ale práce mala stále viac a za rovnaký plat. Keďže v
priebehu celého obdobia firma veľmi napredovala a ročne aj o 40 % zvyšovala obrat, mal za to, že túto
zamestnankyňu treba nejakým spôsobom motivovať aj do budúcna a využiť jej potenciál, preto takýmto
spôsobom naformuloval obsah pracovnej zmluvy. Takéto zmeny v pracovných podmienkach sa mali
týkať nielen žalovanej v 2/ rade, ale postupne mal v úmysle vykonávať zmeny v pracovných zmluvách

ďalších zamestnancov, avšak v tomto postupe mu bolo zabránené tým, že 4.2.2008 bol odvolaný z
funkcie konateľa. Koncom roka 2007 už fyzicky nezvládal vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu
z funkcie konateľa firmy a o tejto skutočnosti informoval aj p. Q.. Nie je pravdou, ako tvrdil p. Q., že
bol s ním v dennom kontakte. Opak je pravdou, v r. 2007 sa mu p. Q. vyhýbal aj napriek tomu, že mal
kanceláriu nad jeho kanceláriou v jednej budove a komunikovali snáď 2 až 3 krát za rok. Pán Q. veľmi
dobre vedel, že s ním chcel riešiť otázku svojho podielu vo firme, preto sa kontaktu vyhýbal a odkazoval

ho na jeho právnu zástupkyňu. Jeho snahou bolo firmu ONEP, s.r.o. v r. 2008 pretransformovať na
výrobnú firmu a obchodnú časť previesť na inú firmu, lebo v tom čase firma ONEP, s.r.o. jednak vyrábala
strešnúkrytinuatrapézovéplechy,malivlastnéautá,pretorobiliajlogistikuatiežfirmarobilasamostatnú
obchodnú činnosť. On sám to nezvládal celé organizovať a preto sa mu javilo ako najlepšie riešenie
nájsť nejakú obchodnú firmu, ktorá ho o obchod odbremení. Takúto firmu nakoniec našiel a v januári

2008 začal pracovať na tom, aby to zmluvne, po právnej stránke tento proces zastrešil. Zamestnanci,
ktorí sa venovali obchodu, mali prejsť do firmy PA Trade s.r.o. . Zmluvy boli nachystané, ale keďže
bol odvolaný z funkcie konateľa, tento proces nedokončil. Podľa jeho názoru to bola nová pracovná
zmluvasožalovanouv2/rade,alekeďžetáistázamestnankyňauzatváralapracovnúzmluvustýmistým
zamestnávateľom, nepovažoval za potrebné ju odhlasovať z pracovného pomeru a znovu prihlasovať

do nového pracovného pomeru a preto to poriešil v jednom z ustanovení pracovnej zmluvy v bode 3, kde
uviedol, že pracovný pomer vznikol na základe predchádzajúcej pracovnej zmluvy. Podľa jeho názoru
zmluvu necharakterizuje jej názov, ale obsah a že nechcel robiť nejaký dodatok a meniť každý odsek
pôvodnej zmluvy, tak vypracoval novú zmluvu. Bolo mu jednoduchšie vypracovať novú zmluvu a takto
to považoval za správne. Na otázku súdu, či žalovaný v 1/ rade si je vedomý toho, že touto pracovnou

zmluvou a vyplatením časti odstupného pre žalovanú v 2/ rade spôsobil firme ONEP, s.r.o. alebo p. Q.
škodu, tento uviedol, že si to nemyslí, práve žalobca spôsobil škodu firme ONEP, s.r.o. a teda aj jemu
tým, že ho odvolal z funkcie konateľa a zrušil celý tento proces, ktorý on naštartoval a následne previedol
celú obchodnú činnosť a všetok majetok, ktorú firma ONEP vlastnila, na svoju firmu BLISTEEL a.s.. Na
otázku či firma ONEP, s.r.o. v r. 2007 už bola aj výrobnou spoločnosťou a či p. L. mala mať nejaký podiel

aj na výrobnej činnosti, žalovaný v 1/ rade odpovedal, že áno. V r. 2007 firma ONEP, s.r.o. vykonávala
aj výrobnú činnosť a p. L. ako zamestnankyňa firmy sa mala venovať výrobe. Na otázku, či zmena v
pracovnej zmluve so žalovanou v 2/ rade sa uskutočnila v čase, kedy sa plánovalo, že firma ONEP, s.r.o.
bude len výrobnou spoločnosťou a obchodná činnosť prejde do inej spoločnosti, žalovaný odpovedal,
že nie, zmena pracovnej zmluvy so žalovanou v 2/ rade sa uskutočnila v čase, kedy ešte firma ONEP,

s.r.o. nemala v pláne odčleniť obchodnú činnosť, naopak chcela rozšíriť obchodnú činnosť. Žalovaný v
1/ rade oboznámil žalovanú p. L., že firma s ňou hodlá ukončiť pracovný pomer v januári 2008. Pani
L. 1.1.2008 v zmysle novej pracovnej zmluvy nenastúpila na výkon práce, lebo v tom čase bola na
neplatenom pracovnom voľne. Na otázku, koľko pracovných zmlúv vyhotovil žalovaný v 1/ rade pre
zamestnancov firmy ONEP, s.r.o. vlastnoručne za obdobie do r. 2008, tento odpovedal, že ak firma prijala

v r. 2007 nejakého zamestnanca, tak určite pracovnú zmluvu vyhotovoval on. Firma ONEP, s.r.o. mala
vlastného právnika P.. A., ktorá však pracovala aj pre firmu Bliss, a.s.. Žalovaný v 1/ rade nekonzultoval
túto pracovnú zmluvu s právničkou firmy, on jej právne služby vôbec neužíval. Vo firme mal na starosti
vyplácanie miezd a odstupného, túto agendu vykonával on. Firma ONEP, s.r.o. mala mzdovú účtovníčku,
táto však vykonávala iba účtovníctvo miezd, ale reálne mzdy zamestnancom vyplácal on. Mzdy vyplácal

cez Internetbanking na účet zamestnancom. Na otázku, kto žalovanému v 1/ rade poskytol podklady
pre výplaty miezd zamestnancom, t.j. akú mzdu má tomu ktorému zamestnancovi vyplatiť a na aké číslo
účtu, tento uviedol, že podklady mu poskytovala mzdová účtovníčka. Žalovaný v 1/ rade neodovzdal
mzdovej účtovníčke pracovnú zmluvu uzatvorenú s p. L. a dohodu o skončení pracovného pomeru zo
dňa 22.1.2008. Neodovzdal jej nič, ani pracovnú zmluvu ani dohodu o skončení pracovného pomeru a

to u žiadneho zamestnanca. Pracovnú zmluvu a dohodu o skončení pracovného pomeru založil medzi
ostatné pracovné zmluvy, t.j. do šanónu s pracovnými zmluvami. Na otázku súdu, akým spôsobom
oznámil mzdovej účtovníčke, keďže nemala k dispozícii pracovné zmluvy, akú mzdu má jednotlivým
zamestnancomvypočítať,žalovanýv1/radeuviedol,žetietoinformáciejejdávalnapapieriku,naktorombola uvedená mzda, resp. odmeny. Na otázku, či aj pre výplatu odstupného pre p. L. dal informáciu pre
mzdovú účtovníčku, aby vypočítala výšku odstupného a s tým súvisiacich odvodových povinností, tento
uviedol, že neurobil to a bol by jej to dal až následne v mesiaci február, kedy bola povinná tieto odvody

vypočítať. Na otázku súdu, kto vypočítal pre žalovaného v 1/ rade výšku odstupného, ktorú bolo potrebné
vyplatiť p. L., ak to neurobila mzdová účtovníčka, tento uviedol, že v tomto konkrétnom prípade výšku
odstupného pre p. L. si vypočítal sám a sám sa rozhodol, akú časť jej vyplatí. Urobil to z toho dôvodu,
lebo predpokladal, že firma jej to nevyplatí a preto to urobil on sám, lebo p. Q. robil v tom čase kroky,
aby ho odvolal z funkcie konateľa, zvolal valné zhromaždenie a podobne. Pani L. ponúkol pri rokovaní

vo firme ONEP, s.r.o., že ju zamestná v novej spoločnosti a p. L. vyjadrila súhlas. Pani L. súhlasila s tým,
že ak prejde kontinuálne do druhej spoločnosti, vráti odstupné. Za motivačný faktor pre návrat žalovanej
na Slovensko považoval mzdu a nie odstupné.

V tomto konaní sp. zn. 35C/12/2010 vypovedal štatutárny orgán žalobcu, pán P. Q., ktorý uviedol, že
zmluvy a dodatky k zmluvám na meno žalovanej v 2/ rade neboli a nie sú evidované v spoločnosti,

vo firme sa nenachádzajú a bol s nimi prvýkrát oboznámený až potom, čo sa začalo trestné stíhanie
vo veci neplatenia mzdy a odstupného. O tom, že zmluvy neboli u nich evidované svedčí aj fakt, že
so žalovanou v 2/ rade bol ukončený pracovný pomer ku dňu 7.2.2008 a to formou výpovede, pretože
menovaná od 30.1. nechodila do práce, až ku dňu 7.2.2008 bola odhlásená zo Sociálnej poisťovne.
Jej mzdové nároky boli uplatnené v zmysle predchádzajúcej pracovnej zmluvy, pôvodnej, lebo vo firme

nebola vedomosť o nejakých dodatkoch. Účtovníctvo viedla poverená osoba, ekonómka, pani V. Q..
Pracovnoprávne dokumenty sa koncom roku 2007, začiatkom roku 2008 vyhotovovali, aj podpisovali
v sídle spoločnosti. Tieto boli vedené v klasickom účtovnom programe a pracovná zmluva žalovanej v
2/ rade sa v programe nenachádza. Spoločnosť ONEP vznikla medzi zakladajúcimi spoločníkmi G. a
Z. v roku 2002, niekedy v roku 2006-2007 bol oslovený nimi, aby vstúpil do spoločnosti, nakoľko bol

potrebný kapitál na vybudovanie výrobných hál, nákup kompletnej výrobnej spracovateľskej technológie
a danými finančnými prostriedkami oni nedisponovali. Do spoločnosti vstúpil a bol naňho prepísaný
podiel vo výške 55 %. Spočiatku zastupovali spoločnosť obidvaja konatelia, potom len žalovaný v 1/
rade. Koncom roku 2007 vystúpil zo spoločnosti jeden spoločník a ostali tam len žalovaný v 1/ rade a
on a vystúpením daného spoločníka bol pripísaný jeho podiel jemu, čiže dosiahol výšku 85 %.

Žalovaný v 1/ rade v tomto konaní sp. zn. 35C/12/2010 vypovedal, že so žalovanou v 2/ rade podpísal
pracovnú zmluvu tak, ako je uvedené v zmluve, t.j. začiatkom januára. Po určitých udalostiach s ňou
podpísal výpoveď, dôvod je uvedený vo výpovedi. Pracovný pomer bol s ňou ukončený kvôli tomu,
pretože jej miesto stratilo význam, to znamená, že firma zmenila smerovanie z výrobno-obchodnej sa

mala stať výrobnou spoločnosťou. Došlo aj k organizačnej zmene. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že nevie,
čo to je rozhodnutie o organizačnej zmene. K uzavretiu pracovnej zmluvy so žalovanou v 2/ rade došlo
v januári 2008, lebo došlo aj k presmerovaniu spoločnosti z výrobno-obchodnej na výrobnú spoločnosť.
Na otázku, prečo k tejto potrebe došlo v polovičke januára k zmene výrobno-obchodnej spoločnosti
na výrobnú a prečo má žalovaná v 2/ rade pracovnú zmluvu k 1.1.2008, tento uviedol, že do konca

roka 2007 bola taká stratégia spoločnosti, že jej pracovná náplň sa mala posilniť. Preto sa urobila
nová pracovná zmluva a nadväzovala na starú pracovnú zmluvu. Žalovaný v 1/ rade si nepamätal, či
stará pracovná zmluva bola zmenená alebo zrušená. Vzhľadom na označenie pracovného zaradenia
žalovanej v 2/ rade v pôvodnej zmluve PR pracovník a následne PR manažér, žalovaný v 1/ rade
uviedol, že jej pracovná náplň, pracovné zaradenie a pozícia neostala rovnaká, pretože žalovaná v 2/

rada mala viacero pracovných úloh, ale ktoré presne, si nepamätal. Taktiež si nepamätal, aké práce
vykonávala navyše od 1.1.2008 oproti pôvodnej pracovnej zmluve. Čo sa týka organizačných zmien
v rámci spoločnosti, zvýšenia platov žalovanej v 2/ rade a ďalším dvom pracovníčkam, neprebehlo
valné zhromaždenie, on bol konateľ a mal takúto právomoc to urobiť. Pracovné zmluvy, ktoré uzavrel,
urobil kvôli tomu, aby posilnil spoločnosť, zamestnancov, ktorí boli kľúčoví a ktorých potreboval, chcel

podporiť. Tým, že sa im rozširovali kompetencie, bolo potrebné upraviť aj pracovnú zmluvu. Pri navýšení
platov trom pracovníčkam a upraveným zmluvám neboli rušené nijaké pracovné pozície alebo neboli
presúvané pracovné činnosti na žalovanú v 2/ rade, avšak on niektoré zo svojich záležitostí, ktoré riešil,
presúval na ďalších ľudí. Tieto zmeny sa mali týkať viacerých zamestnancov. Potom došlo k tomu, že
celý ten plán a štruktúra sa zmenili a už to nebolo potrebné. Na otázku súdu, ako je to možné, že

dlhodobejšie plánovaná organizačná zmena sa zrazu po jednom mesiaci v januári 2008 ukáže ako
nepotrebná, žalovaný v 1/ rade uviedol, že celý plán sa zmenil, podrobnosti si nepamätal. V januári
prišiel na lepší nápad, a to oddeliť výrobnú časť od obchodnej a preto boli potom zrušené tie pracovné
miesta. Pracovnú zmluvu žalovanej v 2/ rade robil v tom čase najlepšie ako vedel. Či je zrušená alebozmenená, si nepamätal. Mal pocit, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní takejto
zmluvy. Spoločnosť viedol dovtedy, kým nebol zrušený z funkcie konateľa začiatkom roka 2008. Počas
obdobia, kedy ju viedol, definoval spoločnosť ONEP ako výrobno-obchodnú spoločnosť. Nebolo to tak

celýčas,nazačiatkulenpredávali,bolatolenobchodnáspoločnosť.Koncomroka2007malaspoločnosť
ONEPpersonálneobsadenievýrobno-obchodnejspoločnosti.Naotázku,akozúžil,rozšíril,zmenil,resp.
modifikoval pracovnú náplň žalovanej v 2/ rade v pracovnej zmluve od 1.1.2008, žalovaný v 1/ rade
poukázal na zmluvu a ďalej uviedol, že sa nepamätá na presné kompetencie a poukázal aj na svoje
výpovedevinýchkonaniach.Žalovanýv1/radeďalejuviedol,žesadohodolsozamestnancamipredtým,

ako bude spoločnosť fungovať. Keď sa zmenilo zameranie spoločnosti, zas urobili novú dohodu a tamtá
už skončila. Prišiel pán Q., zrušil ho ako konateľa a zrušil celú spoločnosť. Čo sa týka nových pracovných
zmlúvadohôdoskončenípracovnéhopomeru,neradilsasdruhýmspoločníkom,malplnúkompetenciu,
nemal ani dôvod, ani povinnosť sa s kýmkoľvek radiť o akýchkoľvek jeho rozhodnutiach kým bol
konateľom spoločnosti. Na ďalšiu otázku, v čom vnímal kľúčovosť pozície žalovanej v 2/ rade uviedol,
že si nepamätá. Nepamätal si ani otázku jeho vlastného platu v januári 2008, resp. decembri 2007. Ďalej

uviedol, že nevedel, že by v spoločnosti existovalo nejaké personálne a mzdové oddelenie. Spoločnosť
mala účtovníčku. Pracovné zmluvy však vyhotovoval on, ako aj platy. Každý mesiac dal účtovníčke
zoznam, kto má dostať, aký plat. Na otázku, prečo v tomto prípade vybral peniaze z bankomatu a on
vyplácal priamo žalovanej v 2/ rade uviedol, že zoznam síce dal účtovníčke, ale on vyplácal mzdy. Nie
každý mesiac dostávali zamestnanci výplaty takýmto spôsobom, niekedy dostali v hotovosti, niekedy

na účet. On ako konateľ robil príkazy na úhradu, on dal vždycky účtovníčke zoznam, akú sumu majú
zamestnanci dostať, mali fixný plat a odmeny a ona z toho vypočítala odvody a podobne. Čiže on jej
dával zoznam zamestnancov s údajmi, koľko by mali dostať čistú mzdu a ona k tomu potom priratávala
odvody, tak to fungovalo. V tomto prípade v januári 2008, resp. februári 2008 tak neurobil, pretože už ho
zrušili ako konateľa a to jej dával v priebehu mesiaca február za mesiac január. Taktiež si žalovaný v 1/

rade nepamätal dátum vyplatenia odstupného. Do vnútra spoločnosti nemal žiadne obmedzenia výkonu
konateľa. V priebehu fungovania spoločnosti si vždy s pánom Q. raz ročne sadli, povedali kde a ako
pôjde spoločnosť, ako budú fungovať.

V konaní vypovedala žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že v spoločnosti ONEP pracovala v oblasti

marketingu ako PR pracovník. Žalovaný v 1/ rade jej dal návrh, že jej kompetencie budú rozšírené, bude
mať viac práce, viac zodpovednosti a prišiel s návrhom, aby to rozšírili druhou pracovnou zmluvou, ktorú
aj podpísali. O nejaký čas sa zas dohodli, že jej pracovné miesto nebude potrebné, takže končí pracovný
pomer. V spoločnosti nebola nováčik, svoju prácu vykonávala zodpovedne a najlepšie ako vedela, takže
vlastne ju tento kariérny postup potešil. K uzatvoreniu novej pracovnej zmluvy došlo vtedy, ktorý dátum

je uvedený na danej pracovnej zmluve, avšak rozprávali sa o tom už nejaký čas predtým. Podľa starej
pracovnej zmluvy mala na starosti vzťah s klientmi spoločnosti, informovala ich o mesačných akciách, o
reklamných akciách, robila billbordové kampane, zabezpečovala organizáciu výstav, firemných dní. Od
januára 2008, keďže tie pracovné činnosti naviac už nestihla vykonávať, nepamätá si detailne, ale je to
uvedené v pracovnej zmluve. Pointa bola v tom, že bude mať väčšiu samostatnosť a zodpovednosť. V

čase, keď s ňou bol rozviazaný pracovný pomer, jej nebola ponúknutá iná pracovná pozícia, ani prechod
do inej spoločnosti.

Podľa Čl.2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy so
žalovanou v 2/ rade, t.j. do 11.6.2008 (ďalej len „ZP“), pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu

vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 1 ods. 1 ZP, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom

závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne
vzťahy.

Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občiansky zákonník.

Podľa § 1 ods. 6 ZP, v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné
podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, akto tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa § 9 ZP, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická
osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu
robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho
organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne
úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa§10ZP,právneúkonyštatutárnychorgánovapoverenýchzamestnancov(§9ods.1a2)zaväzujú
zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

Podľa § 13 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať
so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť

pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka

pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 15 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,

zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 1 ZP, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak

neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len
čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná
charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň
nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 43 ods. 2 ZP, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj
ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej
doby.

Podľa § 43 ods. 4 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci

záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.Podľa § 54 ZP, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne.

Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,

pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná
výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba
najmenej tri mesiace.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný
vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.

Podľa § 76 ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume

najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods. 2 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo

dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru
odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods. 3 ZP, ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému
zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času
určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do
uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Podľa § 76 ods. 4 ZP, odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo
racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na
iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

Podľa§242ods.1písm.a)ZP,povinnosťposkytovaťnadnárodnéinformácieaprerokovaniesavzťahuje
na zamestnávateľov a skupiny zamestnávateľov s pôsobnosťou na území členských štátov so sídlom
v Slovenskej republike.

Za právnickú osobu, bez ohľadu na jej právnu formu, v pracovnoprávnych vzťahoch zásadne

koná štatutárny orgán ustanovený zákonom alebo určený na základe zákona alebo ustanovený
do funkcie zakladateľskou listinou, vnútorným predpisom (napr. stanovami, štatútom, spoločenskou
zmluvou) alebo rozhodnutím príslušného orgánu (napr. vládou Slovenskej republiky, Národnou radou
Slovenskej republiky, správnou radou, predstavenstvom, členskou schôdzou, generálnou radou)alebo inštitucionalizovanou autoritou (napr. prezidentom Slovenskej republiky). Dôsledkom vykonania
právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch zo strany štatutárneho orgánu alebo povereného
zamestnanca zamestnávateľa je vznik práv alebo povinností, ktorý Zákonník práce s vykonaním daného

právneho úkonu spája.

V prípade prekročenia oprávnenia zamestnanca pri vykonaní istého právneho úkonu v
pracovnoprávnych vzťahoch alebo vykonania právneho úkonu bez dodržania písomnej formy poverenia
na vykonávanie právnych úkonov v určitých veciach v mene zamestnávateľa, alebo v prípade absencie

poverenia, by podľa ustanovenia § 17 ods. 2 daný úkon zamestnanca, ktorý prekročil svoje oprávnenie
alebo nekonal podľa oprávnenia, nebolo možné kvalifikovať ako neplatný. Takýto právny úkon v zásade
zaväzuje zamestnávateľa vždy, s výnimkou prípadov, ak zamestnanec, voči ktorému právny úkon
zamestnancakonajúcehovmenezamestnávateľasmeroval,vedelalebomuselvedieť,žezamestnanec,
ktorý konal v mene zamestnávateľa, prekročil rámec svojho oprávnenia, alebo že konal bez riadneho
poverenia (t.j. bez písomného poverenia, alebo síce na základe písomného poverenia, ktoré však buď

neobsahuje rozsah oprávnenia zamestnanca, alebo neobsahuje jeho oprávnenie na vykonanie toho
právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý bol urobený).

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,

zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. V súvislosti s aplikovaním
tejto zásady antidiskriminačný zákon ustanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania podľa § 3 ods.
1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými predpismi (napr. Zákonník práce
č. 311/2001 Z.z., zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme atď.).

Zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch sa v zmysle § 6 ods. 2
zákona č. 365/2004 Z.z. uplatňuje najmä v oblastiach:
- prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri
prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,

- výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,
- prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania alebo

- členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom
poskytujú.

V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych vzťahoch

Zákonník práce výslovne zakotvuje, že každý právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba
posudzovať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom.
Okolnosťami, za ktorých sa právny úkon urobil, treba rozumieť súbor skutočností, ktoré v komplexe
majú alebo môžu mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu. Ide o pomerne komplikovanú otázku,
ktorú v konečnom dôsledku posúdi ten, kto je o veci oprávnený podľa zákona rozhodnúť, teda spravidla

súd. V úvodnom štádiu, keď sa buď v pozícii navrhovateľa (iniciátora) právneho úkonu, alebo v pozícii
jeho adresáta nachádza zamestnanec, touto osobou je spravidla zamestnávateľ, ktorý v rámci svojho
dispozičného oprávnenia je kompetentný zo svojho pohľadu o veci rozhodnúť, resp. so zamestnancom
sa na sporných otázkach dohodnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že ani Zákonník práce, a podporne
ani Občiansky zákonník, ani iný právny predpis explicitne nevymedzujú pojem "dobré mravy", treba

nimi v zásade rozumieť všeobecne uznávané pravidlá správania a spolužitia v zmysle spoločnosťou
všeobecne uplatňovaných kritérií slušného správania, hierarchie spoločensky uznávaných morálnych
hodnôt a zásad občianskeho spolužitia.

Pokiaľ ide o hodnotenie právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, vo všeobecnosti možno

konštatovať, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 ZP tieto vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba
v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. V tomto zmysle sú Občiansky zákonník a Zákonník práce v postavení generálneho a
špeciálneho právneho predpisu, z ktorých, podľa zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu(lex specialis) pred všeobecným právnym predpisom (lex generalis), sa v pracovnoprávnych vzťahoch
prednostne uplatní špeciálna právna úprava, v danom prípade Zákonník práce, a až následne, ak
Zákonník práce neustanovuje inak, všeobecná právna úprava, v danom prípade Občiansky zákonník.

Platí to napríklad pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska naplnenia aj takých znakov, ktoré
ako podmienku platnosti právneho úkonu Zákonník práce neuvádza.

Pracovný pomer môže vzniknúť iba na základe pracovnej zmluvy. Požadovanou náležitosťou prejavu
vôle uzavrieť pracovnú zmluvu je jeho písomná forma. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy

nemázanásledokneplatnosťpracovnejzmluvy(§17ods.2).Pracovnázmluvajedvojstrannýmprávnym
úkonom; je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pri výklade prejavu vôle účastníkov
dohodnúť pracovný pomer treba vychádzať z okolností, za ktorých sa urobil, či je v súlade s dobrými
mravmi. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu
do práce. Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do
práce. Nevzniká teda uzavretím pracovnej zmluvy, pretože pracovná zmluva je iba právnym základom

pre vznik pracovného pomeru.

Pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve sú pre zamestnanca i zamestnávateľa záväzné
a nemôžu sa jednostranne meniť, s výnimkou prípadov uvedených v § 55. Zmeniť pracovnú zmluvu
možno teda len na základe dohody. Dohoda o zmene pracovných podmienok sa môže týkať len niektorej

(niektorých) alebo aj všetkých dohodnutých pracovných podmienok, pričom spravidla ide o zmenu
podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, t.j. o zmenu druhu práce, miesta výkonu práce, ako aj dňa
nástupu do práce a mzdových podmienok. Dohoda o zmene pracovných podmienok sa musí urobiť
písomne.

Pracovný pomer možno skončiť medziiným aj na základe dvojstranného právneho úkonu, t.j. dohodou
o skončení pracovného pomeru (§ 60). Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer
končí súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí
obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť
pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda

by bola neplatná. Nemožno totiž hovoriť o dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a zamestnávateľa
skončiť pracovný pomer nezhodoval. Dohoda, ktorá by neobsahovala deň skončenia pracovného
pomeru, by strácala opodstatnenie.

Zo súdnej praxe č. 17/2001, s. 30: Ak medzi účastníkmi dochádza k dohode o rozviazaní pracovného

pomeru podľa § 43 ZP (teraz § 60 ZP - pozn. aut.) z dôvodov organizačných zmien na strane
zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na rozviazanie pracovného pomeru nie je uvedený priamo v
dohode, nerobí túto dohodu neplatnou a nie je vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné
podľa § 1 a 3 zákona č. 195/1991 Zb. (teraz § 76 ZP - pozn. aut.). V takom prípade však zamestnanec
musí preukázať, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na rozviazanie

pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a rozviazaním
pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť. Na záver, že dôvodom na rozviazanie
pracovného pomeru dohodou boli organizačné zmeny, možno spravidla usúdiť zo skutkového stavu,
keď zamestnávateľ, pokiaľ by nepristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom dohodou,
by zamestnancovi musel dať výpoveď z pracovného pomeru podľa niektorého z písmen a) až c)

ustanovenia § 46 ods. 1 ZP [teraz písmen a) a b) ustanovenia § 63 ods. 1 ZP - pozn. aut.], inak by sa
ocitol v situácii, keď by nemohol splniť svoje povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) ZP [teraz § 47 ods. 1
písm. a) ZP - pozn. aut.] prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy.

Podľa § 76 ods. 1 zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z

dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku. Pracovná zmluva alebo príslušná kolektívna zmluva môže obsahovať výhodnejšiu
úpravu nároku na odstupné. V odseku 2 zákon ustanovuje osobitnú výšku odstupného v sume najmenej
desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, na ktoré má pri skončení pracovného
pomeru nárok zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodouz dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

JUDIKATÚRA
Právo na odstupné sa viaže výslovne len na skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou
organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) ZP [teraz § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP
- pozn. aut.] alebo dohodou z uvedených dôvodov. Odstupné neprislúcha v prípadoch, keď k skončeniu

pracovného pomeru dôjde dohodou bez uvedenia dôvodov, či s dôvodmi len na strane pracovníka (R
6/1994).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 1.6.2006 žalovaná v 2/ rade
uzavrela so žalobcom - spoločnosťou ONEP, s.r.o. zastúpenou žalovaným v 1/ rade ako štatutárnym
orgánom pracovnú zmluvu s druhom dohodnutej pracovnej činnosti PR pracovník, mzda za prácu

dohodou, žiadne ustanovenia ohľadom odstupného pri ukončení pracovného pomeru či dohodou alebo
výpoveďou zo strany zamestnávateľa táto pracovná zmluva neobsahovala. Následne dňa 1.1.2008 bola
bez ukončenia predchádzajúcej pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2006 uzatvorená nová pracovná zmluva
medzi žalobcom zastúpeným štatutárnym orgánom - žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade ako
zamestnancom, pričom tu bol dohodnutý druh práce na pozícii PR manažér, s pracovnou náplňou -

zabezpečovanie reklamných produktov spoločnosti, zodpovednosť za vonkajšie vzťahy, komunikácia s
klientmi spoločnosti, zabezpečovanie nákupu reklamných predmetov, zabezpečovanie propagačných
materiálov a akcií, a to v rozsahu určenom riaditeľom spoločnosti. Zmluvné strany v zmluve prehlásili,
že pracovný pomer vznikol podľa predchádzajúcej pracovnej zmluvy. Oproti pôvodnej zmluve bola
dohodnutá iná mzda vo výške 27.000,- Sk mesačne ako aj dohodnuté tzv. ostatné zmluvné dojednania,

kedy v bode 3. zmluvy bola dohodnutá výpovedná doba pre zamestnávateľa na 12 kalendárnych
mesiacov a pre zamestnanca v dĺžke v zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalej v bode 4. bolo
dohodnuté, že „závažným porušením pracovnej disciplíny“ v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce sa rozumie iba preukázateľné požívanie alkoholu na pracovisku. V bode 5. sa dohodli, že
zamestnancovi patrí pri výpovedi zo strany zamestnávateľa a pri dohode o skončení pracovného pomeru

podľa § 60 Zákonníka práce, odstupné vo výške dvanásťnásobku jeho mzdy podľa tejto zmluvy s tým,
že za každých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a to aj podľa
uzavretých predchádzajúcich pracovných zmlúv, sa zvyšuje právo zamestnanca na odstupné podľa
predchádzajúceho bodu o jedennásobok priemernej mzdy (bod 6. zmluvy).

V zmysle vyššie uvedenej právnej teórie ohľadom právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch súd
mal za to, že pracovný pomer žalovanej v 2/ rade u žalobcu riadne vznikol dňa 1.6.2006 s tým, že danú v
poradí druhú „pracovnú zmluvu“ zo dňa 1.1.2008 súd vyhodnotil, že nedošlo k uzavretiu novej pracovnej
zmluvy,avšaklenkumodifikáciiprvejajedinejuzavretejpracovnejzmluvyzodňa1.6.2006.Toznamená,
že pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2008 súd právne posúdil, že sa jedná o zmenu resp. dodatok k pracovnej

zmluve zo dňa 1.6.2006 uzavretý v zmysle § 54 ZP. Uvedené vyplýva aj z tam uvedeného prehlásenia,
že pracovný pomer vznikol podľa predchádzajúcej pracovnej zmluvy.

Následne dňa 30.1.2008 žalobca ako zamestnávateľ zastúpený pri tomto úkone štatutárnym orgánom
- žalovaným v 1/ rade ukončil so žalovanou v 2/ rade ako zamestnankyňou pracovný pomer ku dňu

30.1.2008 dohodou s tým, že zamestnávateľ sa v danej dohode zaviazal, vyplatiť jej odstupné vo výške
351.000,- Sk (v zmysle článku V. bod 5. pracovnej zmluvy - 12 mesiacov x 27.000,- Sk = 324.000,-
Sk a nárok v zmysle článku V. bod 6.pracovnej zmluvy - 1 x 27.000,- Sk % 27.000,- Sk) najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaná sa vzdala práva na uvedenie dôvodov dohody
o skončení pracovného pomeru.

Pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2008, t.j. po právnom prekvalifikovaní súdom na dodatok/zmenu pracovnej
zmluvy ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 vypracoval sám žalovaný v 1/
rade. Z daných právnych úkonov vzniknutú povinnosť žalobcu vyplatiť žalovanej v 2/ rade tam uvedené
odstupné žalobca čiastočne splnil prostredníctvom žalovaného v 1/ rade, kedy tento sumu 200.000,-

Sk/6.638,78 € vyplatil žalovanej v 2/ rade prostredníctvom bankomatovej karty v 4 čiastkových platbách
po 50.000,- Sk/16.596,70 € v dňoch 1.2.2008, 2.2.2008, 3.2.2008 a 4.2.2008. Uvedená skutočnosť
nebola v konaní sporná.Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade súd dospel k záveru, že povinnosť vrátiť vyplatené finančné prostriedky
žalobcovi žalovaná v 2/ rade nemá. Právo na odstupné vzniklo žalovanej v 2/ rade titulom vyššie
citovaných právnych úkonov - dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2008 a dohody o skončení

pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, ktorých platnosť bola posúdená v samostatnom konaní vedenom
tunajším súdom pod sp. zn.: 20C/57/2008, ku ktorému odôvodneniu sa súd pri rozhodovaní o tomto
nároku priklonil v tom rozsahu, že pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 spĺňa všetky náležitosti vyžadované
Zákonníkompráceplatnomaúčinnomvtomčaseazároveňženebolopreukázanéantidatovaniedaných
právnych úkonov, pričom v tejto časti na obsah predmetného rozsudku súd zároveň i odkazuje.

Naviac je nutné sa prikloniť k argumentácii žalovanej v 2/ rade, že táto bola len radovou zamestnankyňou
žalobcu, pričom ona nevyhotovila tak Pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2008 ako aj Dohodu o skončení
pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, tieto právne úkony len akceptovala vo forme tak, ako jej boli
predložené žalovaným v 1/ rade a tieto podpísala. V prípade, ak by aj súd dospel k záveru, že tieto
právne úkony sú neplatné, ich neplatnosť nemôže byť v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce na ujmu

žalovanej v 2/ rade. Keďže prípadnú neplatnosť týchto právnych úkonov žalovaná v 2/ rade nespôsobila,
nevzniká jej ani povinnosť vrátiť vyplatené finančné prostriedky titulom bezdôvodného obohatenia, t.j.
obohatenia vzniknutého z prípadného neplatného právneho úkonu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu

voči žalovanej v 2/ rade zamietol ako nedôvodnú.

Následnesúdposudzovalnárokžalobcuvovzťahukžalovanémuv1/radetitulomnáhradyškody,pričom
dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného v 2/ rade ako konateľa spoločnosti - žalobcu za škodu
vzniknutú spoločnosti samotnej je daná a preto žalovaného v 2/ rade na zaplatenie sumy 6.638,78 €

zaviazal.

Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), právo sa premlčí
uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho
však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 1/ rade proti akýmkoľvek
nárokom majúcim oporu v obchodnom práve a mal za to, že táto námietka je nedôvodná. Pôvodní
žalobcovia v 1/ a 2/ rade si žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2010 uplatnili voči žalovaným
v 1/ a 2/ rade peňažný nárok na zaplatenie sumy 200.000,- Sk/6.638,78 €. Uvedené odôvodňovalineplatnosťou Pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 ako aj neplatnosťou Dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 30.1.2008, z čoho odvíjali svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň
však v texte žaloby uviedli, že týmto konaním spôsobil žalovaný v 1/ rade spoločnosti škodu. To

znamená, že žalobcovia už v samotnej žalobe opísali skutkový stav zakladajúci ich nárok, ktorý však
právne definovali dvojako - ako nárok z bezdôvodného obohatenia resp. titulom náhrady škody. Z
uvedeného je jednoznačné, že premlčacia lehota podľa ktoréhokoľvek z vyššie citovaných ustanovení
či už Obchodného alebo Občianskeho zákonníka neuplynula. Keďže v zmysle ustálenej judikatúry
SR právna kvalifikácia nároku je vecou súdu a účastník konania svoj nárok nemusí právne vôbec

kvalifikovať, len opísať skutkový dej, súd nemal dôvod uvažovať o premlčaní nároku.

Procesnoulegitimáciousarozumieoprávneniebyťúčastníkomkonania.Vecnoulegitimáciousarozumie
stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo
povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane
žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto,

o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu
v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený
žalovaný.

V prípade definovania nároku ako bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný v 1/ rade námietku

nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane. Tejto je potrebné prisvedčiť, nakoľko žalovaný v 1/ rade
neobdržalžiadnefinančnéprostriedkyzostranyžalobcu,tietobolivyplatenéžalovanejv2/radeatedasa
nijako nemohol obohatiť na úkor žalobcu. Tento pri vyplácaní sumy 200.000,- Sk/6.638,78 € vystupoval
len v postavení štatutárneho orgánu žalobcu, ktorý v tom čase bol osobou oprávnenou zastupovať
spoločnosť - žalobcu a preto nemôže byť daná jeho pasívna legitimácia v konaní, t.j. tento nemôže niesť

povinnosť uhradiť sumu vyplatenú žalovanej v 2/ rade titulom bezdôvodného obohatenia.

Sporou otázkou v konaní bolo, či vyplatenie sumy 200.000,- Sk/6.638,78 € bolo alebo nedôvodným
prevodom finančných prostriedkov z údajného mzdového nároku, ktorý podľa názoru žalobcu nemohol
vzniknúťpreneplatnosťprávnehoúkonu-Pracovnejzmluvyzodňa1.1.2008aakoajneplatnosťDohody

o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, ktorú žalobca dôvodil tým, že:
1/ obsah a spôsob vzniku týchto právnych úkonov bol v rozpore s kogentnými ustanoveniami ZP,
2/ predmetné zmluvy boli len súčasťou súboru iných právnych úkonov s cieľom zničiť spoločnosť,
3/ uvedené právne úkony boli antidatované,
4/ nová pracovná zmluva obsahovala mzdové podmienky presahujúce predchádzajúcu mzdu žalovanej

v 2/ rade ako aj mzdu samotného konateľa spoločnosti - žalovaného v 1/ rade,
5/ bolo dohodnuté nadštandardné odstupné,
6/ nová Pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 a Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008
sa nenachádzali v sídle spoločnosti,
7/ Pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2008 bol predstieraný nový pracovný pomer,

8/ v tom čase platný ZP neumožňoval modifikáciu pracovných podmienok na základe dohody zmluvných
strán,
9/ v tom čase platný ZP neumožňoval takú výšku odstupného,
10/ zmluvné dojednanie čl. IX bod 2. je v rozpore s § 242 ods. 1 písm. a) bod 3. v tom čase platného ZP.

Ajnapriekrozhodnutiu(neprávoplatnému)vovecivedenejtunajšímsúdompodsp.zn.:20C/57/2008súd
ako prejudiciálnu otázku skúmal otázku platnosti resp. neplatnosti Pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 a
Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, kedy mal za to, že s odôvodnením daného
rozsudku, že dané právne úkony spĺňajú všetky náležitosti vyžadované Zákonníkom práce platnom a
účinnom v tom čase a zároveň že nebolo preukázané antidatovanie daných právnych úkonov, sa možno

stotožniť.

Súd ďalej skúmal aj námietky neplatnosti vznesené žalobcom (vyššie uvedené body 1/ až 10/), a mal za
to, že obsah a spôsob vzniku týchto právnych úkonov nebol v rozpore s kogentnými ustanoveniami ZP.
Nie je relevantné, kto prvý podpísal zmluvu, kde a ako, kto ako druhý a podobne, naopak podstatný bol

obsah právnych úkonov. Tu možno konštatovať, že dané právne úkony obsahujú náležitosti v zmysle
príslušných ustanovení v tom čase platného a účinného ZP. Pracovné podmienky uzatvorené medzi
žalobcom v zastúpení žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade boli síce dohodnuté výhodnejšie,
než platná právna úprava, avšak takýto postup umožňovalo ustanovenie § 1 ods. 6 ZP, čiže nie jepravdou tvrdenie žalobcu, že v tom čase platný ZP neumožňoval modifikáciu pracovných podmienok
na základe dohody zmluvných strán. Je nepochybné, že so žalovanou boli dohodnuté výhodnejšie
podmienky v Pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2008 oproti pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2006 čo sa týka

výšky mzdy, výšky odstupného, podmienok zakladajúcich nárok na rozviazanie pracovného pomeru
a podobne, avšak takýto postup bol v tom čase dovolený, i keď je nepochybne nutné uviesť, že vo
vzťahu len k 3 zamestnankyniam spoločnosti vyslovene nadštandardný. Ustanovenia o odstupnom nie
súustanoveniamikogentnýmiatedaichmožnomodifikovaťnazákladedohodyzmluvnýchstrán,pretože
pracovná zmluva alebo príslušná kolektívna zmluva môže obsahovať výhodnejšiu úpravu nároku na

odstupné. Skutočnosť, že žalovaná v 2/ rade mala dohodnuté výhodnejšie mzdové podmienky než
samotný konateľ spoločnosti - žalovaný v 1/ rade taktiež automaticky nezakladá neplatnosť pracovnej
zmluvy a tam dohodnutých podmienok, najmä keď žalovaný v 1/ rade za svoju mzdu resp. odmenu za
prácu považoval podiel na zisku.

Skutočnosť, že sa dané zmluvy nenachádzali v sídle spoločnosti, žalobca ich nemá resp. že tieto údajne

mali byť len súčasťou súboru zmlúv s cieľom zničiť spoločnosť, je tiež pri posudzovaní otázky platnosti
resp. neplatnosti právnych úkonov irelevantná.

Čo sa týka tvrdenia, že Pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2008 bol len predstieraný nový pracovný pomer
resp.ženemožnouzavrieťnovýpracovnýpomer,aktrvátenpôvodný,tuopätovnesúdodkazujenasvoje

odôvodnenie vyššie uvedené, že nedošlo k uzavretiu novej pracovnej zmluvy a nového pracovného
pomeru, avšak len ku modifikácii prvej a jedinej uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2006. Pracovná
zmluvazodňa1.1.2008bolavyhodnotenáakozmenaresp.dodatokkpracovnejzmluvezodňa1.6.2006
uzavretý v zmysle § 54 ZP.

Súd na tomto mieste neposudzoval platnosť resp. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pretože
takto žaloba nebola koncipovaná, ale len posudzoval platnosť resp. neplatnosť daných právnych úkonov
ako otázku prejudiciálnu k rozhodovaniu o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 200.000,- Sk/6.638,78 €.

Čo sa týka neplatnosti zmluvného dojednania čl. IX bod 2. z dôvodu jeho rozporu s § 242 ods. 1 písm.

a) bod 3. v tom čase platného ZP, súd nechápe túto argumentáciu žalobcu, nakoľko pracovná zmluva
zo dňa 1.1.2008 neobsahuje čl. IX bod 2. a ani ustanovenie § 242 ods. 1 písm. a) ZP účinného v tom
čase nemá žiadnu konkrétnu a relevantnú spojitosť s otázkami spornými a riešenými v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 a

Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 sú právne úkony platné (a to aspoň v časti
podstatných náležitostí). Dohoda o skončení pracovného pomeru obsahovala dve podstatné náležitosti,
ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia.

Je potom nutné ďalej konštatovať, že z pohľadu platnosti ustanovení pracovnej zmluvy vzniklo žalovanej

v 2/ rade právo na vyplatenie sumy 200.000,- Sk/6.638,78 €. Avšak toto právo žalovanej v 2/ rade je
už sporné s poukazom na formuláciu Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, kedy
táto obsahuje len odkaz na § 60 ZP, avšak neobsahuje dôvod skončenia pracovného pomeru, t.j. že
pracovný pomer so žalovanou v 2/ rade bol skončený z dôvodov organizačných zmien. I keď neuvedenie
dôvodu na rozviazanie pracovného pomeru priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou a nie je

vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné, je nutné uviesť, že v konaní nebolo tak zo strany
žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade preukázané, že práve organizačné zmeny u zamestnávateľa
skutočne boli dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovanie
dôkazovmápriamuspojitosťspovinnosťoutvrdenia(§79ods.1aust.§101od.1Občianskehosúdneho
poriadku).Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie §120 od. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa
opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podstatou uvedenej
povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia
je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak
nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa
má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka

sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli
predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri
uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe
má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočnosti, ktoré v prípade,
ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom

petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie
v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na
návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností

a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z
toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch, nie na súde. Prejednacia
zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a
ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení
žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.nesplneniedôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie
zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka.

Zmysleuplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností

významných z hľadiska hmotného práva.

V tomto kontexte je nutné uviesť, že v konaní ostalo len v rovine tvrdenia žalovaného v 1/ rade, že
dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru boli organizačné zmeny v spoločnosti, avšak tieto nijakým
relevantným spôsobom nepreukázal, minimálne nepredložil súdu písomné rozhodnutie zamestnávateľa

o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce alebo o iných organizačných zmenách. Tento dokonca otvorene uviedol, že takéto rozhodnutie
nevydal, nebolo vyhotovené, celú organizačnú zmenu mal len „v hlave“. Žalovaná v 2/ rade skutočnosť,
že bol rozviazaný pracovný pomer z dôvodov organizačných zmien ani netvrdila.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno potom konštatovať, že postup žalovaného v 1/ rade, kedy tento
vyplatil žalovanej v 2/ rade čiastočné odstupné v sume 200.000,- Sk/6.638,78 € je postupom správnym,
v súlade s právnymi predpismi a existujúcou judikatúrou.Na tomto mieste súd uvádza, že posudzované právne úkony - Pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 a
Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008 boli vypracované iba žalovaným v 1/ rade,
bez predchádzajúcej konzultácie s osobou s právnickým vzdelaním, t.j. advokátom, a to aj napriek tomu,

že žalobca mal svojho tzv. firemného právneho zástupcu P.. A. resp. tzv. externého právneho zástupcu
P. .X., ktorý ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pripravoval niektoré iné zmluvy smerujúce
k odčleneniu a prevedeniu výrobnej časti obchodnej spoločnosti ONEP, s.r.o. na inú spoločnosť.
Zároveň sa v konaní ukázalo, že postup uzatvorenia týchto právnych úkonov nebol štandardný, kedy
takzvaneneprešlicezrukyfiremnejúčtovníčky,výplataodstupnéhobolavykonanásamotnýmkonateľom

spoločnosti - žalovaným v 1/ rade prostredníctvom bankomatovej karty, čo síce nezakladá neplatnosť
daných právnych úkonov, ale minimálne tu prichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného v 1/ rade ako
štatutárneho orgánu za jeho konanie, ktoré sa javí ako konanie nie s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/19914 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ak je podnikateľ

fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 3 ObZ, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho
orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa

prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje
zveriť.

Podľa § 13 ods. 4 ObZ, obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím
osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Podľa § 133 ods. 1 veta prvá ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak
je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak.

Podľa § 133 ods. 3 ObZ, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a

pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa§135aods.2ObZ,konatelia,ktoríporušilisvojepovinnostiprivýkonesvojejpôsobnosti,súpovinní
spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť
škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b)
nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia
nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného
zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,

spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná
rada schválila.

Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto

zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase
vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Akékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu obchodných spoločností a družstva nad rámec
obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám. Dokonca je vylúčený právny
účinoktakýchtoobmedzeníajvprípade,akbolozverejnené.Zákontýmjednoznačneustanovil,žeajkeď
obchodný partner podnikateľa vie, že právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej zmluve alebo
stanovách obmedzené, a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné obmedzenia prekročí, porušenie

interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť, prípadne
pre družstvo.

S cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov Obchodný zákonník
s účinnosťou od 1. januára 2002 zaviedol do právnej úpravy všeobecnú zásadu výkonu pôsobnosti

konateľov, ktorá spočíva v povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a lojalitou vo vzťahu k spoločnosti
a všetkým jej spoločníkom.

Povinnosti, ktoré musia konatelia plniť pri výkone svojej pôsobnosti, sú upravené vo viacerých
ustanoveniach zákona. K nim pristupujú povinnosti vyplývajúce pre konateľov z iných právnych

predpisov, zo spoločenskej zmluvy, stanov alebo z rozhodnutí valného zhromaždenia.

Vo vzťahu k všetkým uvedeným povinnostiam pôsobí všeobecná zásada výkonu pôsobnosti upravená
v odseku 1 ukladajúca konateľovi povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou.

Pojem "odborná starostlivosť" zákon nedefinuje. V súvislosti s týmto pojmom iba ako príklad uvádza, že
konatelia sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce
sa záležitostí, o ktorých rozhodujú, a zachovávať zákonom požadovanú mlčanlivosť.

Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne
vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž
najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania,
potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať.

V ust. ods. 2 § 135a Obchodného zákonníka je teda obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za
škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu
k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373a a nasl. Obchodného zákonníka. Ak konateľ
spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti podľa

Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, a to za podmienok upravených v § 373
a nasl. Obchodného zákonníka.

Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady:
a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by

reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody,
b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s
odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone, v spoločenskej zmluve, v
zmluve o výkone funkcie, resp. ak nie je takáto zmluva uzavretá, vyplývajú z úpravy mandátnej zmluvy
(§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným

ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné
ho preukazovať,c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len
ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou.

Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ
bude zodpovednosť za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním
alebo nie. Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s
odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda naplneniu

predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno o tom,
že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej
povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je
záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy
zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní. Vecná správnosť rozhodnutia
závisí od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na

vrub konateľov.

Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen
s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe
podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné

bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne.

Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícií poškodeného, ale aj
jej veriteľ.

Podľa § 66 ods. 3 ObZ, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom
pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak
zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo
spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a
povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie

spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy
akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná
rada.

Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods. 1 ObZ, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou.

Podľa § 567 ods. 2, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na
zmenu pokynov mandanta.

Podľa § 569 ObZ, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za
neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa § 576 ObZ, ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa

iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení
vyplýva niečo iné.

Pokiaľ ide zariaďovanie záležitostí spoločnosti, t.j. o právne vzťahy medzi spoločnosťou a členmi
jej orgánov súvisiace s výkonom funkcie v jednotlivých orgánoch spoločnosti, práva a povinnosti

vyplývajúce z týchto vzťahov (vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie) sa
spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, za predpokladu, že
medzi členom orgánu a spoločnosťou nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie, resp. iná zmluva
upravujúca vzťahy súvisiace s výkonom funkcie. Bez ohľadu na typ uzavretej zmluvy je však vzťahmedzi spoločnosťou a členom jej orgánu súvisiaci s výkonom funkcie vždy vzťahom obchodnoprávnym
a zodpovednosť členov orgánov spoločnosti sa preto spravuje Obchodným zákonníkom.

Zákon vychádza zo zásady, že pri plnení svojho záväzku musí mandatár postupovať nielen podľa
pokynov mandanta, ale musí rešpektovať aj jeho záujmy, pokiaľ sú mu známe. Zdôrazňuje požiadavka
odbornej starostlivosti, s ktorou mandatár musí postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta.

Pokiaľ ide o pojem "odborná starostlivosť", pri jeho obsahovej interpretácii treba vychádzať z "obvyklej"

odbornej starostlivosti, t.j. takej, aká sa pri podobných zmluvách bežne poskytuje ako praxou uznávaný
štandard. Pojem "odborná starostlivosť" treba chápať v zmysle starostlivosti objektívne možnej. Nie je
to však "priemerná starostlivosť", vychádzajúca z bežného "priemeru".

JUDIKATÚRA
Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov

mandanta a v súlade s jeho záujmami. Činnosť mandatára uskutočnená v rozpore so záujmami
mandanta, má za následok zodpovednosť mandatára za škodu, ktorá tým mandantovi vznikla (ZSP
29/2009).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1/ rade vyhotovil posudzované právne

úkony (Pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.2008 a Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008)
sám, bez konzultácie s ktorýmkoľvek právnym zástupcom, t.j. s kvalifikovanou osobou s právnickým
vzdelaním. Taktiež pred vyplatením predmetnej časti odstupného žalovanej v 2/ rade sa neporadil s
advokátom ohľadom oprávnenosti tohto nároku žalovanej v 2/ rade alebo nie. Zároveň je zarážajúce, že
žalovaný v 1/ rade ako osoba, ktorá pri výkone svojej funkcie konateľa spoločnosti mala poznať záujmy

spoločnosti a tieto aj preferovať pred záujmami iných osôb, si takúto informáciu od osoby kvalifikovanej
(advokáta) vopred nezabezpečila. Naopak žalovaný v 1/ rade ihneď pristúpil k vyplateniu danej časti
odstupného a to dokonca ešte pred výplatným termínom, kedy v konaní nebolo preukázané a ani
tvrdené, že by takýmto spôsobom vôbec niekedy predtým postupoval či už vo vzťahu k žalovanej v 2/
rade alebo iným zamestnancom spoločnosti. Prekvapivou skutočnosťou je aj to, že žalovaný v 1/ rade sa

ani nepokúsil dohodnúť so žalovanou v 2/ rade na výplate nižšej sumy odstupného v Dohode o skončení
pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, a to napríklad vo výške korešpondujúcej s výškou v zmysle §
76 ZP, nie vo výške zmluvného dojedania (12-násobku) a to najmä s prihliadnutím na to, že žalovaná v
2/ rade mala vykonávať pracovnú činnosti na základe novej pracovnej zmluvy len 29 kalendárnych dní,
čo v januári 2008 predstavovalo konkrétne iba 20 pracovných dní (!). Tak ako sa zmluvné strany mohli

dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy a dohodnutí výhodnejších mzdových podmienok, tak sa mohli
dohodnúť na modifikácii tohto nároku na odstupné pri skončení pracovného pomeru, čo by určite bolo
v záujme spoločnosti. Uvedený postup žalovaného v 1/ rade ako štatutárneho orgánu spoločnosti tak
nepochybne vykazuje znaky konania nie s odbornou starostlivosťou a nie v záujme spoločnosti.

I keď Pracovná zmluva zo dňa 1.1.2008 spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnú pracovnú
zmluvu, taktiež výhodnejšie pracovné podmienky čo sa týka mzdy a odstupného tam dohodnuté nie sú
v rozpore so zákonom, je potrebné posudzovať formuláciu aj ostatných zmluvných dojednaní zmluvy aj
z pohľadu zodpovednosti za škodu konateľa spoločnosti voči spoločnosti samotnej. Napríklad v čl. V.
bod 3. bola dojednaná výpovedná doba pre zamestnávateľa dlhšia (12 mesiacov) než pre zamestnanca,

t.j. v rozpore so zákonom, konkrétne § 62 ods. 1 ZP (ktorá však podľa názoru súdu nerobí celú
zmluvu neplatnou, nanajvýš len dané zmluvné dojednanie). Z uvedenej formulácie daného zmluvného
dojednania len ťažko možno vyvodiť tvrdenie, že takéto dojednanie je v záujme spoločnosti, keď
spoločnosť môže vypovedať pracovný pomer v lehote 12 mesiacov oproti lehote pre zamestnanca
vyplývajúcej zo zákona (2 resp. 3 mesiace). Ak žalovaný v 1/ rade tvrdí, že novou pracovnou zmluvou a

výhodnejšímipodmienkamichcelposilnilspoločnosťapodporiťkľúčovýchzamestnancov,tútokľúčovosť
žalovanej v 2/ rade nijako neodôvodnil a v konaní nijako nepreukázal, prečo práve žalovaná v 2/ rade
bola taká kľúčová pre potreby spoločnosti, ak následne ani nie po mesiaci sa kľúčovosť jej pozície úplne
stratila a žalovaný v 1/ rade s ňou rozviazal pracovný pomer dohodou. V konaní nebolo preukázané, že
by žalovaná v 2/ rade vôbec vykonávala nové a „rozšírené“ pracovné činnosti pre spoločnosť v zmysle

Pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2008.

Ďalej v čl. V. bod 4 pracovnej zmluvy bolo zadefinované, že „závažným porušením pracovnej disciplíny“
v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP iba (!) preukázateľné požívanie alkoholu na pracovisku. Oklieštenievšetkých ostatných možných porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, pre ktoré by bolo
možné dať zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru je tiež absolútne nepochopiteľným
zmluvným dojednaním, úplne v rozpore so záujmami spoločnosti, pričom toto už vôbec nemožno

odôvodňovať posilnením kľúčovosti zamestnanca. Veď predsa ak by zamestnanec, i keď „kľúčový“,
konal proti spoločnosti, v rozpore so zákonom, nevykonával svoju prácu riadne, svedomito, včas,
zamestnávateľ by takto nemal právo skončiť pracovný pomer okamžite, čo sa javí úplne nelogické.

Čo sa týka okolnosti, že žalovaný v 1/ rade uzavrel predmetné právne úkony - Pracovnú zmluvu zo

dňa 1.1.2008 a Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2008, pričom však tieto on sám
nezaslal inštitúciám sociálneho zabezpečenia, ani o ich zaslanie a povinné zaregistrovanie nepožiadal
účtovníčku spoločnosti, ktorá bežne tieto činnosti vykonávala, je nutné definovať ako konanie nie s
odbornou starostlivosťou. Zároveň ak bol z funkcie konateľa spoločnosti odvolaný, je zarážajúce, že
sa nepokúsil a nevykonal žiadne úkony k odovzdaniu agendy konateľa novému konateľovi, medzi nimi
napríklad aj odovzdanie pracovných zmlúv a dohôd o skončení pracovného pomeru uzavretých s 3

zamestnankyňami v mesiaci január 2008. I takéto konanie je v rozpore s § 567 ods. 1, § 569, § 135a ObZ.

Žalovaný v 1/ rade v konaní uvádzal, že k uzavretiu nových pracovných zmlúv s 3 zamestnankyňami,
ktorých pozície chcel posilniť, medzi iným aj k uzavretiu pracovnej zmluvy so žalovanou v 2/ rade došlo
z dôvodu organizačnej zmeny v spoločnosti, ktorú žalovaný v 1/ rade plánoval a chystal už niekoľko

mesiacov vopred v priebehu roka 2007, kedy prebiehali mnohé rokovania s inými spoločnosťami (Mital
Steel, s.r.o., PA Trade, s.r.o.). Súd opätovne uvádza, že skutočnosť ohľadom organizačnej zmeny a jej
rozsahu s definovaním konkrétnych krokov, ktoré mali byť vykonané v rámci jej realizácie, ostalo len v
rovine tvrdenia žalovaného v 1/ rade, avšak tento organizačné zmeny v spoločnosti nijakým relevantným
spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil súdu písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh,

technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách. Takéto rozhodnutie o organizačnej zmene malo byť vydané tak pred uzavretím
nových pracovných zmlúv s danými 3 zamestnankyňami ako aj pred uzavretím dohôd o skončení
pracovného pomeru s nimi. Keďže tak žalovaný v 1/ rade neučinil písomne tak ako vyžaduje zákon,
pričomtakétorozhodnutiaoorganizačnýchzmenáchexistovalilenvjeho„hlave“,itotojenutnédefinovať

ako nekonanie s odbornou starostlivosťou, nie v záujme spoločnosti a už vôbec nie v dobrej viere,
že tak žalovaný v 1/ rade činí v prospech spoločnosti. Je nemysliteľné, aby takáto veľká a závažná
organizačná zmena predstavujúca odčlenenie výrobnej časti spoločnosti od obchodnej, ktorú žalovaný
v 1/ rade plánoval niekoľko mesiacov v roku 2007, nebola zachytená v písomnej forme, neexistovala,
resp. existovala len v „hlave“ žalovaného v 1/ rade. Zároveň bolo veľmi nezodpovedné, ak takúto veľkú

organizačnú zmenu nemal žalovaný v 1/ rade riadne premyslenú do podrobností, čo, kedy, aký krok
treba učiniť, aké zmluvy je nutné uzavrieť, kedy a s kým, ak ani nie o mesiac sa táto veľká plánovaná
organizačná zmena spoločnosti ukázala ako nepotrebná a z nej potom vyplynula „potreba“ ukončiť
pracovné pomery s „kľúčovými“ zamestnancami, a to práve len s tými troma zamestnankyňami, ktoré
mali zmenené pracovné zmluvy, dohodnuté vyššie mzdy a odstupné. Súd si dovoľuje uviesť, že tejto

argumentácii žalovaného v 1/ rade neuveril.

Ak žalovaný v 1/ rade tvrdil, že k ďalším plánovaným krokom v rámci tejto organizačnej zmeny nedošlo
kvôli tomu, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, je nutné dať do pozornosti dátumy uzavretých
právnych úkonov a porovnať ich s dátumom odvolania žalovaného v 1/ rade z funkcie konateľa

spoločnosti, pričom z uvedenej komparácie je zrejmé, že k odvolaniu žalovaného v 1/ rade došlo až po
tom, čo on ukončil daný pracovný pomer so žalovanou v 2/ rade dohodou a vyplatil jej časť odstupného.
Ako mohol žalovaný v 1/ rade už dňa 30.1.2008 vedieť, že k realizácii ním plánovanej organizačnej
zmeny nedôjde, ak tvrdil, že táto bola zmarená až tým, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti?!
Takže i toto tvrdenie žalovaného v 1/ rade v kontexte všetkých dôkazov posudzovaných nielen jednotlivo

ale i vo vzájomnej súvislosti neobstojí. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že ak by bola plánovaná
organizačná zmena zachytená v písomnej podobe (tak ako ukladá zákon), táto mohla a mala byť potom
realizovaná následne novozvoleným konateľom spoločnosti.

V tomto prípade je nepochybné, že takéto konanie žalovaného v 1/ rade napĺňa znaky konania

zakladajúceho nárok na náhradu škody titulom jeho zodpovednosti v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Žalovaný v 1/ rade si nezaobstaral potrebné informácie od osoby kvalifikovanej
(advokáta) ohľadom uzavretia nových pracovných zmlúv, ukončenia pracovných pomerov, zákonom
prezumovaného obsahu týchto právnych úkonov, kedy pri ich uzavretí nepochybne uprednostnil záujmyžalovanej v 2/ rade pred záujmami spoločnosti, nesplnil povinnosti týkajúce sa registrácie daných zmlúv
u sociálnych inštitúcií, nezabezpečil odovzdanie agendy konateľa novému konateľovi, čím sa dopustil
porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení § 135a, § 567 ods. 1 a 2, § 569 ObZ.

Podľa názoru súdu zmena pracovného pomeru žalovanej v 2/ rade bola účelová s úmyslom obohatiť
žalovanúv2/radezískanímmajetkovéhoprospechuvoformeodstupného,lebojenelogickéaabsolútne
nepravdepodobné, že by došlo k organizačnej zmene a úprave pracovnej zmluvy žalovanej v 2/ rade zo
dňa 1.6.2006 pracovnou zmluvou, t.j. dodatkom zo dňa 1.1.2008 a následne hneď o 20 pracovných dní

žalovaný v 1/ rade zistil, že táto organizačná zmena vôbec nebola potrebná. Toto konanie žalovaného
v 1/ rade ako štatutárneho orgánu spoločnosti je nevyhnutné definovať ako konanie nie s odbornou
starostlivosťou a nie v záujme spoločnosti.

V zmysle § 135a ObZ je náhrada škody založená na princípe objektívnej zodpovednosti a žalovaný v
1/ rade automaticky zodpovedá za spôsobenú škodu vyplatením časti odstupného žalovanej v 2/ rade

v rozpore s právnou úpravou bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Je teda na
žalovanom v 1/ rade, aby preukázal pred súdom, že sa z danej objektívnej zodpovednosti tzv. vyvinil.
Avšak žalovaný v 1/ rade v priebehu celého konania nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, čím však neuniesol v tomto
smere dôkazné bremeno a to ani vo vzťahu k dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Vzhľadom na

to súd vychádzal zo zákonnej úpravy zakladajúcej jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu a preto ho
na zaplatenie žalovanej sumy 6.638,78 € zaviazal. Keďže sa žalovaný v 1/ rade pri svojej výpovedi na
mnohé veci nepamätal, súd vychádzal a opieral sa o jeho výpovede učinené aj v iných konaniach, na
ktoré žalovaný v 1/ rade sám odkázal a z ktorých súdu vyplynuli vyššie uvedené závery.

V závere si súd už len dovoľuje uviesť, že k otázke charakteristiky odstupného (tzv. zlatým padákom)
existujú mnohé rozhodnutia, z ktorých súd odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 226/2009
a rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 85/2000. V predmetných rozhodnutiach sa jednalo o jednorazové
náhrady vyplatené v rozsahu 18-násobku mesačnej mzdy, avšak osobám na oveľa vyšších postoch a to
generálnemu riaditeľovi úseku finančného riadenia akciovej spoločnosti a viceguvernérke banky, pričom

už len porovnaním dohodnutého odstupného (12-násobku mesačnej mzdy) pre žalovanú v 2/ rade ako
PR manažéra je zrejmé, že sa jednalo o veľmi nadhodnotené, neštandardné odstupné.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že nárok žalobcu titulom náhrady škody
voči nemu ako konateľovi spoločnosti je daný a preto ho na zaplatenie tejto škody vo výške vyplatenej

časti odstupného 200.000,- Sk/6.638,78 € aj zaviazal.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutiaPodľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol vo vzťahu k obom žalovaným zvlášť, kedy posudzoval ich úspešnosť
resp. neúspešnosť a mal za to, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bol plne úspešný
žalobca preto mu súd priznal aj plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v
celkovej výške 3.493,86 € predstavujúcu uhradený súdny poplatok vo výške 398,- € a trovy právneho

zastúpenia vo výške 3.095,86 € vyrátané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (úč. od 1.6.2009), a to za
12 úkonov právnej služby, kedy odmena za 1 úkon právnej služby je vyčíslená v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky ako vo výške 220,74 €, t.j. pri určená pri začatí poskytovania právnej služby:
· v roku 2010 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia P.. A.,
2/ písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 28.1.2010, 3/ odvolanie proti uzneseniu

o zastavení konania zo dňa 31.3.2010, t.j. priznané 3x 220,74 € = 662,22 €;
· v roku 2012 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 4/ podanie P.. A., 5/ podanie P.. A.,
6/ účasť na pojednávaní, pričom súd nepriznal odmenu ani za jeden z týchto úkonov, nakoľko P.. A. v
roku 2012 nepodala žiadne písomné podanie vo veci samej a tak isto v roku 2012 neprebehlo žiadne
pojednávanie;

· v roku 2013 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 7/ účasť na pojednávaní dňa 24.9.2013
- nepriznané súdom, nakoľko sa tohto pojednávania P.. A. nezúčastnila, čo vyplýva zo zápisnice z
pojednávania, 8/ príprava a prevzatie veci P.. M. U.-O. - nepriznané, pretože odmena za tento úkon
neprináleží, nemožno ju priznať duplicitne, nakoľko je len na žalobcovi, že v konaní došlo k zmene
právneho zastúpenia a uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu neúspešného žalovaného v 1/ rade

(opačným výkladom by súd musel priznať odmenu za prípravu a prevzatie zastúpenia v prípade každej
zmeny právneho zastúpenia, čo však nemožno považovať za účelne vynaložený úkon právnej služby),
9/ účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 - odročené bez prejednania veci samej a teda tu prináleží
odmena vo výške 1 v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky, t.j. 55,19 €, 10/ odvolanie zo dňa 23.12.2013, t.j.
celkovo priznané 1x 55,19 € + 1x 220,74 € = 275,93 €;

· v roku 2014 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 11/ účasť na pojednávaní dňa 17.3.2014
- nepriznané, nakoľko sa jedná dokonca o pojednávanie zo dňa 17.2.2015, kde sa právna zástupkyňa
žalobcu nezúčastnila ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania;
· v roku 2015 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 12/ účasť na pojednávaní dňa 2.6.2015,
13/ vyjadrenie zo dňa 19.10.2015, 14/ účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015, 15/ účasť na pojednávaní

dňa 1.12.2015, t.j. celkovo priznané 4x 220,74 € = 882,96 €;
· v roku 2016 si žalobca uplatnil odmenu za nasledovné úkony: 16/ účasť na pojednávaní dňa 2.2.2016,
17/ vyjadrenie zo dňa 16.3.2016, 18/ účasť na pojednávaní dňa 17.3.2016, 19/ podanie zo dňa 4.4.2016,
kedy súd nepriznal odmenu za posledný úkon, nakoľko sa nejednalo o podanie vo veci samej, avšak
len prípis, ktorými právna zástupkyňa žalobcu doručila do súdneho spisu dôkazný materiál, t.j. celkovo

priznané 3x 220,74 € = 662,22 €.

Súd pri výpočte nepoužil ustanovenie § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky a neznížil základnú sadzbu tarifnej
odmeny o 20%, nakoľko pri prvých 3 úkonoch právnej služby Q. P.. A. zastupovala aj pôvodného žalobcu
v 2/ rade, a teda by sa mohlo jednať o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb,

avšak o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2/ rade a žalovanými v 1/ a 2/ rade bolo
rozhodnuté uznesením č.k. 35C/12/2010-11 zo dňa 22.3.2010 a teda by nebolo správne a spravodlivé
zaviazať žalovaného k náhrade odmeny za tieto 3 úkony v súlade s § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky.

K odmene súd prirátal aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné,

tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 3 x 7,21 € (za
úkony v roku 2010), 2 x 7,81 € (za úkony v roku 2013), 4 x 8,39 € (za úkony v roku 2015), 3 x 8,58 €
(za úkony v roku 2016), t.j. 96,55 €.

Odmena za jednotlivé priznané úkony 2.483,33 € + režijný paušál 96,55 € = 2.579,88 €, čo s pripočítaním

20 % DPH vo výške 515,98 € plus súdny poplatok 398,- € celkovo činí 3.493,86 €. S poukazom na
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal neúspešného žalovaného v 1/ rade zaplatiť
žalobcovivyššieuvedenétrovykonaniavovýške3.095,86€priamokrukámprávnejzástupkynežalobcu
P.. M. U.-O., T., B. X, A.Š..Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade bola plne úspešná žalovaná v 2/ rade a preto jej súd
priznal aj plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 2.274,06 €,

predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyrátané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (úč. od 1.6.2009),
a to za 9 úkonov právnej služby, kedy odmena za 1 úkon právnej služby je vyčíslená v zmysle § 10 ods.
1 vyhlášky ako vo výške 220,74 €, t.j. pri určená pri začatí poskytovania právnej služby:
· v roku 2012 si žalovaná v 2/ rade uplatnila odmenu za nasledovný úkon: 1/ prevzatie a príprava

zastúpenia, t.j. priznané 1x 220,74 € = 220,74 €;
· v roku 2013 si žalovaná v 2/ rade uplatnila odmenu za nasledovné úkony: 2/ vyjadrenie k návrhu zo
dňa 10.4.2013, 3/ účasť na pojednávaní dňa 24.9.2013 - odročené bez prejednania veci samej a teda
tu prináleží odmena vo výške 1 v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky, t.j. 55,19 €, , t.j. celkovo priznané 1x
55,19 € + 1x 220,74 € = 275,93 €;
· v roku 2015 si žalovaná v 2/ rade uplatnila odmenu za nasledovné úkony: 4/ účasť na pojednávaní dňa

2.6.2015, 5/ účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015, 6/ účasť na pojednávaní dňa 1.12.2015, t.j. celkovo
priznané 3x 220,74 € = 662,22 €;
· v roku 2016 si žalovaná v 2/ rade uplatnila odmenu za nasledovné úkony: 7/ účasť na pojednávaní dňa
2.2.2016, 8/ účasť na pojednávaní dňa 17.3.2016, 9/ účasť na pojednávaní dňa 7.4.2016, t.j. celkovo
priznané 3x 220,74 € = 662,22 €.

K odmene súd prirátal aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné,
tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 1 x 7,41 €
(za úkony v roku 2012), pričom však žalovanej v 2/ rade by prináležal režijný paušál vo výške 7,63 €,
nakoľko k prevzatiu zastúpenia došlo až v roku 2012, ale keďže táto si uplatnila menej, súd bral do úvahy

ňou uplatnenú sumu režijného paušálu, 2 x 7,81 € (za úkony v roku 2013), 3 x 8,39 € (za úkony v roku
2015), 3 x 8,58 € (za úkony v roku 2016), t.j. 73,94 €.

Odmena za jednotlivé priznané úkony 1.821,11 € + režijný paušál 73,94 € = 1.895,05 €, čo s pripočítaním
20%DPHvovýške379,01€celkovočiní2.274,06€.Spoukazomna§149ods.1Občianskehosúdneho

poriadku súd zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť žalovanej v 2/ rade vyššie uvedené trovy konania
vo výške 2.274,06 € priamo k rukám právneho zástupcu žalovanej v 2/ rade Advokátska kancelária JUDr.
Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v

3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.