Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206286
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Obec Svätý

Kríž, Svätý Kríž 152, IČO: 00 315 508, zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom
Letná 61, Spišská Nová Ves, IČO: 42 109 264 proti žalovanému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. Q. XX, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2,
Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 1.040,40 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.040,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.040,40 eur od 01. 06. 2012 do zaplatenia.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 04. 09. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 1.040,40 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.040,40 eur od
01. 06. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 3T/10/2016 zo dňa 27. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016
zo dňa 01. 06. 2017 bol žalovaný uznaný za vinného zo skutku uvedeného v bode 6. trestného rozsudku,
t.j., že dňa 31. 05. 2012 v rámci výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce Svätý Kríž,
Obecného úradu Svätý Kríž, Drobnej prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa

30. 05. 2012, prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012,
realizoval úhradu faktúry č. 22012005 znejúcu na sumu 1.040,40 eur, vystavenú spoločnosťou MKM
REMONT, s.r.o., ktorej bol zároveň konateľom, za vykonávanie prác na čističke odpadových vôd v obci
Svätý Kríž, a to aj napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala,
ani vo vzťahu k nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil
škodu vo výške 1.040,40 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods.

1, 3 písm. a) Trestného zákona. Žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na občianske súdne konanie.
V prípade, ak by súd nárok žalobcu považoval za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca z
dôvoduprávnejistotyuvádza,ževtakomtoprípadesiuplatňujesvojnárokztituluvydaniabezdôvodného
obohatenia. Trestné právo pojem „škoda“ subsumuje aj tie prípady, ktoré z hľadiska civilného práva
možno považovať za bezdôvodné obohatenie. Skutkový základ je nepochybný a vyplýva priamo z
trestného rozsudku. Výška žalobcom požadovaného plnenia tvorí súčasť popisu skutku uvedeného v
trestnom rozsudku. Žalovaný v postavení obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera

spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-21 zo dňa 12. 09. 2017 žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalobca uplatnený nárok poriadne nešpecifikoval. Zo žaloby nie je zrejmé, z akého právnehotitulu si nárok uplatňuje a z akých skutočností odvodzuje výšku uplatneného nároku. Majú za to, že
uplatnený nárok je v plnom rozsahu premlčaný, teda vznášajú námietku premlčania. Škoda mala
žalobcovi vzniknúť 31. 05. 2012, pričom žalobca si škodu riadne a včas neuplatnil. Žalobca si nárok

na náhradu škody uplatnil riadne až niekedy v roku 2015 v trestnom konaní, a teda majú za to, že
právo na náhradu škodu sa v plnom rozsahu premlčalo. Táto skutočnosť vyplýva jednak z trestného
oznámenia žalobcu zo dňa 17. 02. 2012, kde si žalobca žiadnu škodu neuplatnil, zároveň to vyplýva
zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 28. 04. 2015, ako aj samotnej dohody o vine
a treste zo dňa 28. 04. 2015, kde prokurátor odkázal žalobcu ako poškodeného z nároku na náhradu

škody na civilné konanie s odôvodnením, že žalobca ako poškodený si v priebehu trestného konania
riadne neuplatnil škodu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 112 Občianskeho zákonníka, kde ak veriteľ
uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a začaté konanie riadne pokračuje, premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle konštantnej judikatúry ako aj súdnej praxe
sa právo považuje za uplatnené okrem iného vtedy, keď je zo strany oprávneného vykonaný úkon, ktorý
smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté. V prípade trestného konania sa právo považuje za

uplatnené v okamihu, keď si poškodený výslovne uplatní právo na náhradu škody, a túto škodu aj riadne
vyčísli resp. špecifikuje. Nepostačí, ak výška škody vyplýva len z vykonaného dokazovania. Riadnym
uplatnením nároku na náhradu škody, ktoré by mal za následok spočívanie premlčacej doby nie samotné
podanietrestnéhooznámenia,akneobsahujepožiadavku,abykonkrétnejosobebolauloženápovinnosť
na náhradu škody v určitej výške.

3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-33 zo dňa 02. 10. 2017 žalobca vo svojej replike uviedol,
že žalobca dostatočne a jasne špecifikoval svoj nárok vrátane právneho titulu z ktorého si tento nárok
uplatňuje. Skutkový stav nároku žalobcu sa zhoduje so skutkovým stavom zisteným v trestnom konaní.
Je preto neopodstatnené tvrdenie žalovaného, že by bol nárok žalobcu nedostatočne špecifikovaný

a skutkovo nezdôvodnený. Podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Preto akákoľvek obrana žalovaného spočívajúca
v popieraní jeho konania je neopodstatnená. Obec Svätý Kríž je právny nástupca príspevkovej
organizácie Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádza, IČO: 00 518 034. Žalobca je tak aktívne
legitimovaný na vymáhanie nároku v súdnom konaní. Žalovaný v čase realizovania úhrady faktúry

konal v protiprávnom kumulatívnom postavení starostu obce, štatutára príspevkovej organizácie obce
a zároveň bol konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. Žalovaný funkciu starostu obce využíval
na uprednostňovanie svojich podnikateľských aktivít. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnych
povinností uvedených v článku 4 ods. 1, 2, v článku ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a
to v natoľko intenzívnej miere, že konaním žalovaného došlo k spáchaniu trestného činu. Z trestného

rozsudku je zrejmé zavinenie obžalovaného vo forme úmyslu, taktiež daná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a spôsobenou škodou.

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-41 zo dňa 30. 10. 2017 vo svojej
duplike uviedol, že žalobca v rozpore so zákonným ustanovením § 132 ods. 1, 2 CSP nepopísal skutkový

stav a nešpecifikoval uplatnený nárok. Uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Námietku
premlčania nemožno v žiadnom prípade považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Je
všeobecnou zásadou civilného práva, že právo patrí bdelým. Žalobca bol počas trestného konania
zastúpený právnym zástupcom, resp. hlavným kontrolórom obce a aj napriek tomu jeho nárok nebol
uplatnený riadne a včas. Neexistuje potom dôvod, prečo by takýto nesprávny postup žalobcu mal

byť na ujmu žalovaného. Žalovaný sa opakovane mnohokrát snažil so žalobcom dohodnúť a urovnať
všetky spory (vrátane tohto uplatneného nároku), kedy žalovaný ponúka žalobcovi konkrétne riešenie a
konkrétne sumy urovnania. Avšak žalobca tieto riešenia odmietal, radšej volil cestu zdĺhavých súdnych
konaní s neurčitým výsledkom. Námietku premlčania preto nemožno za žiadnych okolností považovať
za prostriedok umožňujúci poškodiť žalobcu.

5.Vosvojejvýpovedinapojednávaníprávnyzástupcažalobcutrvalnapodanejžalobe.Uviedol,žeúroky
z omeškania si uplatňujú odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k úhrade žalovanej sumy. Žalobca si
nárok na náhradu škody uplatnil v rámci trestného konania, čo vyplýva zo svedeckej výpovede pani E. P.
zo dňa 22. 03. 2013, ktorá v závere uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu škody tak, ako je uvedená

v uznesení o vznesení obvinenia. V tom čase E. P. konala na základe písomne udelenej plnej moci od
žalobcu. Zrejme žalovaný vychádzal len z výpovede starostu, avšak p. P. konala na základe plnej moci.6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že škoda nebola
uplatnená v rámci trestného konania určite a zrozumiteľne, čo vyplýva aj z dohodovacieho konania, z
uznesenia J.. Š. z generálnej prokuratúry, bola uplatnená len vo všeobecnej rovine, nebola uvedená

jej konkrétna výška. Premlčacia doba začala plynúť 31. 05. 2012. V zmysle § 46 Trestného zákona
je poškodený povinný uplatniť si náhradu škody najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom z tohto
návrhu musí byť zrejmé, v akej výške a z akého dôvodu sa svojho nároku domáha. Toto podľa ich
názoru nebolo doposiaľ z ich strany vykonané, nevyplýva to z trestného oznámenia zo dňa 17. 07.
2012, nevyplýva to ani z ďalších procesných úkonov žalobcu, ktoré vykonal. Aj keď je súd viazaný

rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, napriek tomu súd v civilnom konaní musí zisťovať
podmienky existencie nároku na náhradu škody, pretože v trestnom konaní mal súd preukázané to, že
bol spáchaný trestný čin, teda že bolo dané protiprávne konanie, avšak ďalšie podmienky nároku na
náhradu škody sa musia zistiť osobitne, teda aj výšku, dôvod. Žalobca je obec, ktorý má svojho starostu,
poslancov, hlavného kontrolóra, audítora. Mal právneho zástupcu počas celej doby, aj napriek tomu si
nebol schopný uplatniť svoje nároky riadne a včas v premlčacej dobe. Žalobca celkovo zjavne nekonal

s odbornou starostlivosťou a spoliehal sa bez akéhokoľvek ratia na to, že škoda mu bude priznaná v
trestnom konaní, čo sa nakoniec ani nestalo. Súd nie je povinný škodu priznať, pokiaľ nie je uplatnená
riadne a včas. Žalobca v iných konaniach si bol schopný uplatniť svoje nároky buď voči žalovanému
alebo jeho spoločnosti MKM REMONT.

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a s obsahom trestného
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016.

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, zhodnotiac všetko, čo v konaní vyšlo
najavo súd zistil tento skutkový stav:

9. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor
kriminálnej polície ČVS:ORP-346/OEK-LM-2012 mal súd preukázané, že uznesením vyšetrovateľa PZ
zo dňa 06. 02. 2013 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie voči žalovanému pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností

bol odôvodnený záver, že žalovaný, ktorý bol od 13. 05. 2011 do 30. 05. 2012 štatutárnym orgánom
Obecného úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka dňa 31. 05. 2012 uhradil prostredníctvom výdavkového
pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012 faktúru č. 22012005 vystavenú spoločnosti
MKM REMONT, s.r.o., Svätý Kríž 43, v ktorej bol konateľom, sumu 1.040,40 eur za prevedené práce na
ČOV Svätý Kríž, pričom tieto práce neboli Obecným úradom Svätý Kríž, Drobná prevádzka objednané

a čističku odpadových vôd ani drobná prevádzka nespravovala. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 14. 02. 2013. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní
na základe písomne udelenej plnej moci zo dňa 19. 03. 2013 (č.l. 105 pripojeného vyšetrovacieho
spisu) E. P. si dňa 22. 03. 2013 v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnila škodu v trestnom
konaní (č.l. 96 spisu) vo výške ako je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia (č.l. 100 pripojeného

vyšetrovacieho spisu). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016-1284 zo
dňa 27. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016-1322 zo dňa
01. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti uznania viny dňa 27. 06. 2016, bol žalovaný
uznaný vinným zo skutku uvedeného v bode 6. trestného rozsudku, t.j., že dňa 31. 05. 2012 v rámci
výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce Svätý Kríž, Obecného úradu Svätý Kríž,

Drobnej prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa 30. 05. 2012, prostredníctvom
výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012, realizoval úhradu faktúry č.
22012005, znejúcu na sumu 1.040,40 eur, vystavenú spoločnosťou MKM REMONT, s.r.o., ktorej bol
zároveň konateľom, za vykonávanie prác na čističke odpadových vôd v obci Svätý Kríž, a to aj
napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala, ani vo vzťahu k

nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil škodu vo výške
1.040,40 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak
na cudzom majetku značnú škodu a spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.
a) Trestného zákona. Žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na občianske súdne konanie, ktorý si
uplatnil žalobou podanou na súd dňa 04. 09. 2017.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

12. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1.040,40 eur, ktorú mu žalovaný
spôsobil ako bývalý štatutár príspevkovej organizácie Obce Svätý Kríž, Obecného úradu Svätý

Kríž, Drobnej prevádzky, neoprávneným vyplatením faktúry, za čo bol právoplatne uznaný vinným z
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona. V konaní ostala
spornou otázka, vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, či žalobcom uplatnený
nárok je premlčaný alebo nie a či si žalobca splnil povinnosti uvedené v § 132 ods. 1, 2 CSP, t.j., či
pravdivoaúplneopísalrozhodujúceskutočnosti,ktorýopisrozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiť

s odkazom na označené dôkazy.

18. V zmysle vyššie citovaného ust. § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o
tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z
23. 11. 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v

trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre
rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.
j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Podľa názoru súdu je tak civilný súd viazaný
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou

odsúdenia obžalovaného, t.j. zistenia zavineného protiprávneho konania, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ako aj v odsudzujúcom rozsudku ustálenou minimálnou
výškou škody spôsobenou trestným činom. Len v prípade, ak by sa poškodený v rámci civilného konania
domáhal zaplatenia vyššej škody, než aká bola ustálená v odsudzujúcom rozsudku, vo vzťahu k takto
prevyšujúcej časti škody by bol súd povinný vykonať dokazovanie.

19. Podľa názoru súdu tak žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody, čo sa týka splnenia všetkých atribútov zodpovednostného právneho vzťahu (porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody, zavinenie žalovaného), ako aj k výške škody, a to na základe právoplatného odsudzujúceho

trestného rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu,
ktorým rozhodnutím je súd viazaný. Súd sa tak nestotožnil s obranou žalovaného, že žalobný návrh
nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži na vymedzenie
predmetu konania po skutkovej stránke a predstavuje samotný základ žaloby. Judikatúra za rozhodujúceskutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Základ nároku žalobcu bol ustálený vo výroku trestného rozsudku, na ktorý žalobca
poukázal a ktorým rozhodnutím je civilný súd viazaný.

20. Pokiaľ sa týka žalovaným uplatnenej námietky premlčania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
premlčaný nie je. Nárok na náhradu škody sa premlčí v subjektívnej dvojročnej lehote odo dňa, kedy
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba v prípade
škody spôsobenej úmyselne je desaťročná a začína plynúť odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla. Žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel doručením uznesenia o vznesení
obvinenia, nárok na náhradu škody si uplatnil prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne v
rámci trestného konania, čo malo za následok spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho
zákonníka, kedy premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynula a opätovne začala
plynúť od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku, t.j. 27. 06. 2016. Objektívna
premlčacia lehota začala plynúť dňa 31. 05. 2012, t.j. kedy došlo k úhrade faktúry č. 22012005 a tým

zmenšeniu majetku žalobcu. Žaloba bola podaná na súd dňa 04. 09. 2017, žalobcom uplatnený nárok
tak premlčaný nie je. Súd sa nestotožnil so skutkovým tvrdením žalovaného, že nárok na náhradu škody
nebol v rámci trestného konania uplatnený riadne. Žalobca ako poškodený si prostredníctvom svojej
zástupkyne jednoznačne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške uvedenej v uznesení o vznesení
obvinenia, teda dostatočne konkrétnym spôsobom.

21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba F. A.K. P. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 06. 2012
do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, t.j. keď došlo k zmenšeniu majetku
poškodeného. Výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom.

25. O trovách konania žalobcu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný
úspechvoveci,priznalplnúnáhradutrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.