Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/360/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714217181
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714217181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu:
V. E., nar. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, XXX XX E., za účasti: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778 proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom P. G.. X, XXX XX K., o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, neplatnosť revolvingovej zmluvy a o určenie, že rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy je
neprijateľná, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15C/329/2014-377 zo

dňa 22. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zároveň vyslovil,
že o trovách konania bude rozhodovať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalobu
o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení. Mal za to, že naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o

revolvingovom úvere musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi
sporovými stranami a vytvorilo by to pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Žalobca sa
nedomáhal vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo mal
žalovaný dostať navyše, čiže vyriešiť otázku, t.j. či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok
možno v konaní o návrhu na plnenie. Takýto záver je na mieste bez ohľadu na tvrdenia žalobcu o jeho
neistote vo vzťahu k otázke, či a komu dlhuje, ktorú možno riešiť práve v konaní o plnenie (rozsudok NS
SR 8Cdo/251/2015). Otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné vyriešiť pri každej tzv. určovacej

žalobe, keď bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takou žalobou vecne. Poukázal na skutočnosť,
že v spotrebiteľských veciach bol zaznamenaný dosť podstatný odklon od kategorickejšieho videnia
naliehavého právneho záujmu (uznesenie NS SR sp. zn. 1Mcdo/1/2009), na ktoré sa odvoláva žalobca.
Bližšiu existenciu naliehavého právneho záujmu súdu však nešpecifikoval.

2. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj určenie, že rozhodcovská doložka ako súčasť
zmluvy je neprijateľná zamietol predovšetkým s poukazom na ust. § 243b Exekučného poriadku v znení

Zákona č. 335/2014 Z. z.. Nakoľko v zákonnej 3-mesačnej lehote od účinnosti Zákona č. 335/2014
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2015, nedošlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie,
predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov konania zaväzovať. Teda osoba, ktorej vyplýva
z tohto rozhodcovského rozhodnutia nejaká povinnosť, prestáva byť jej nositeľom a osoba, ktorá malaprávo vyplývajúce z tohto rozhodnutia, prestáva byť nositeľom tohto práva. Následne potom je nutné
zaoberať sa existenciou akéhokoľvek právneho záujmu žalobcu na žiadanom zrušení. Skutočnosť,
že rozsudok prestáva byť záväzný, neznamená, že tento rozsudok zaniká, resp. je ex lege zrušený.

Rozsudok naďalej existuje, avšak z neho vyplývajúce povinnosti prestávajú zaväzovať. S poukazom
na to, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť naďalej podkladom pre začatie výkonu rozhodnutia, nie
je daný ani naliehavý právny záujem na určení, že rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva
je neplatná.

3.Otrováchkonaniarozhodolspoukazomnaust.§151ods.1až3O.s.p.účinnéhovčaserozhodovania
súdu prvého stupňa.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozsudok
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, je založený na nesprávnom právnom posúdení a
rozhodnutie je v rozpore s Európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa.

Má za to, že zmluva je absolútne neplatná a táto platnosť, na ktorú musí každý subjekt, teda aj súd
prihliadať ex offo nemôže byť napravená, resp. zmenená na platnosť rozhodnutiami rozhodcovského
súdu. Rozhodnutia rozhodcovského súdu sú nezákonné, pretože zmluvy o úvere sú neplatné a
nevykonateľné,pričomjedenzdôvodovichneplatnostijeprávedohodaorozhodcovskejzmluve,ktoráje
neprijateľnou podmienkou. Predmetný úver splatil, ba dokonca zaplatil viac ako mal. Poukázal na to, že

rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal predmetnú dohodu, resp. táto
nebola s ním individuálne dojednaná a zmluva o revolvingovom úvere aj samotná rozhodcovská zmluva
boli uzavreté v jeden deň ako formulárové zmluvy. Priamo v časti spotrebiteľskej zmluvy sú vopred
určené dva konkrétne rozhodcovské súdy. S poukazom na bod 5 rozhodcovskej zmluvy právo voľby

medzi rozhodcovským a všeobecným súdom bude takmer vždy mať žalovaný ako veriteľ. Ďalej poukázal
na neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré videl v neuvedení konečnej
splatnosti úveru, ďalej úžernícky úmysel veriteľa pri stanovení RPMN, v dohode o poskytnutí služby, v
úžernej odplate vo výške 70 %, a preto je podľa jeho názoru zmluva o revolvingovom úvere neplatná s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu rozporu odplaty (úrokov) s dobrými mravmi,

nakoľko ide o civilnoprávnu úžeru. Poskytnutý úver bol pri zneužití tiesne alebo jeho ľahostajnosti za
neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V odvolaní poukázal na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, Najvyššieho súdu ČR, ako aj Krajského súdu v Prešove. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade namietal, že z predloženého odvolania
mu nie je zrejmé, či odvolanie žalobcom bolo podané včas, nakoľko na prednej strane odvolania sa
nachádzapodaciapečiatkazodňa02.08.2016ažalobcasiprevzalnapadnutýrozsudokdňa15.07.2016.
Ďalej sa vyjadroval k jednotlivým zložkám odvolania žalobcu ku neprijateľným zmluvný podmienkam v
zmluve o revolvingovom úvere. Podľa jeho názoru ak žalobca namieta neplatnosť zmluvy ako celku pre

rozpor s dobrými mravmi, samotné neprimerané vysoké plnenie spôsobuje pre rozpor s dobrými mravmi
len čiastočnú neplatnosť zmluvy. Peňažné plnenie je deliteľným plnením, a preto ak by aj súd dospel
k záveru, že výška zmluvných úrokov a odplaty bola dohodnutá ako neprimerane vysoká, čo a priori
odmieta,súdmôžeprehlásiťvýlučnečiastočnúneplatnosťprávnehoúkonu,atoprávevrozsahu,vakom
odplata a zmluvné úroky odporujú dobrým mravom. Ak by bolo rozhodnuté o neplatnosti zmluvy ako

celku, v dôsledku takého rozhodnutia by sa nastolil de facto nespravodlivý stav, kedy žalovaný napriek
tomu, že poskytol riadne a včas peňažné prostriedky žalobcovi, tieto prostriedky by mal poskytnúť
bezodplatne. Má za to, že žalobca doposiaľ neuviedol žiadne argumenty a skutočnosti preukazujúce,
že rozhodcovská zmluva obsahuje takéto ustanovenia, na základe ktorých neboli v rozhodcovskom
konaní zaručené procesné práva spotrebiteľa plne porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste,

keby spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu neuzavrel a ktoré by zakladali akékoľvek prekážky v uplatnení
práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, ktoré považuje za prejav jeho odbornej starostlivosti
a prístupu k spotrebiteľom a ich ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými

praktikami. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, č. k. II. ÚS 2164/10, v ktorom judikoval,
že: „zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo
jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú
autonómiu proporcionálne obmedziť.“ Poukázal na charakter spotrebiteľskej zmluvy a že predovšetkýmspotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Ďalej poukázal na ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Práve spotrebiteľské právo je na

efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Prvostupňový súd nesprávne posúdil celú
vec, nezohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a nesprávne interpretoval ustanovenia o
neprijateľných zmluvných podmienkach. Súd rovnako nesprávne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto vyvodil nesprávny záver - v zmysle
článku VI. ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Na základe toho navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP je viazaný rozsahom odvolania, ako aj
odvolacími dôvodmi. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento vecne neargumentoval dôvodom

napadnutého rozhodnutia, pre ktoré dôvody súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu. Odvolací súd
poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť
odvolacieho súdu týmito odvolacími dôvodmi. Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu
úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa
obmedzil len na všeobecné konštatovanie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu aj návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktoré sú len opakovaním žalobného návrhu, a to bez relevantnej reakcie na konkrétne
nosné dôvody meritórneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, ako aj s poukazom na ust. § 243d Exekučného poriadku. Odvolací súd
nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu u sporovej strany a formulovať

namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než sporovou
stranou v odvolaní vznesených námietok. A zároveň platí aj úsudok, že nie je prípustné konfrontovať
prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca
v tvrdení, že súd prvého stupňa „nesprávne posúdil celú vec, nezohľadnil Európske právo na ochranu
spotrebiteľa a nesprávne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, rovnako

nesprávne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa“,
nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie. Ako už bolo konštatované v dôvodoch na zamietnutie uplatneného nároku žalobcu bolo
nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takom určení a aj z dôvodu, že s poukazom na
ust. § 243d Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok nezaväzuje žalobcu na žiadnu povinnosť,

preto odvolacie námietky žalobcu ohľadne neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako aj
rozhodcovskej doložky, sú bezpredmetné. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, resp. možnosť
zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok vo veci samej.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)