Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny M. S., dieťa rodičov: matka - S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, F. a
otec - J. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. W. XX/X, Q. L. Rumunsko, o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
28. júla 2017, č.k. 16P/254/2015-244, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1 a 3, § 24a, § 38a zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal súd za

preukázané, že od poslednej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu u rodičov nedošlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by zakladala dôvod na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. U matky došlo
k miernemu zvýšeniu čistého mesačného príjmu, miernemu zvýšeniu prídavkov na dve maloleté deti,
zvýšeniu výživného na maloletú J. a otec maloletého dieťa si v máji roku 2016 kúpil osobný motorový
automobil, rok výroby 1999, zn. Mercedes triedy A. Kúpu tohto automobilu však otec maloletého dieťaťa
nepreukázal žiadnymi dokladmi, z ktorých by bolo možné určiť, za akú sumu vozidlo kúpil, avšak súd
prihliadol na to, že ide o 17 ročné vozidlo. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným

čistýmmesačnýmpríjmom443eur,poberáprídavkynamaloletédeti(Q.F.aJ.)vsume385euravýživné
na maloletú J. bolo zvýšené na 170 eur mesačne. Otec je naďalej nezamestnaný, nepoberá prídavky
ani sociálne dávky, je slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou, v byte,
ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho matky, každý vlastní 1 nehnuteľnosti, inak je zdravý a
iné vyživovacie povinnosti nemá. Matke na rozdiel od poslednej úpravy vzrástli náklady na starostlivosť
o maloleté dieťa Q. F. v súvislosti s jeho vekom, fyzickým rastom a školskou dochádzkou. Vzhľadom na
takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške

70,- Eur mesačne na maloleté dieťa Q. F. tak, ako bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu
Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na
strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. Je potrebné uviesť,
žeuobochrodičovsíceodposlednéhorozhodnutiakvýraznejzmeneichmajetkovýchpomerovnedošlo,aj keď matke narastajú primerane objektívne aj vzhľadom na vek maloletého dieťa, a to najmä v spojení
s nástupom na základnú školu, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, ako tiež skutočnosť, že matka výlučne
sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča, súd

zohľadnil,ženemaldostatočnepreukázanézárobkovéamajetkovépomeryotca,pretomoholvychádzať
len z tvrdení uvedených vo vyjadrení otca, v zápisnici o jeho výsluchu prostredníctvom dožiadaného
súdu v Rumunsku z ním pripojených dokladov. Súd zohľadnil návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý
by bol inak dôvodný, avšak prihliadol na pomery otca, vzhľadom na ktoré by zvýšenie výživného nebolo
primerané jeho majetkovým a zárobkovým pomerom. Napriek skutočnosti, že od poslednej úpravy

výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá by mohla odôvodňovať zvýšenie
výživného, súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zamietol, keďže má za to, že
nie je v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného rodiča platiť výživné vo väčšom rozsahu.
Súd musí prihliadať aj na zmenu pomerov na strane jeho rodičov, ktorá ovplyvňuje ich schopnosti a
možnosti prispievať na výživu dieťaťa a súd mal za to, že nie je schopnostiach a možnostiach otca
prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou. V zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu

povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu obaja jeho rodičia, ktorí sú povinní prispievať na jeho výživu podľa
svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na ich životnej úrovni. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a výživné na maloletú zvýšiť počnúc dňom podania návrhu zo sumy 70 eur
na sumu 200 eur. Odvolanie odôvodnila tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný
stav veci. Nakoľko otec maloletého dieťaťa uvádza, že nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť z

dôvodu, že sa stará o svoju matku, žiadala súd o vykonanie dokazovania za účelom preukázania tejto
skutočnosti. V prípade nedostatočného zdokladovania uvedenej skutočnosti navrhla, aby súd vychádzal
z toho, že výška priemerného mesačného príjmu otca dieťaťa predstavuje 20-násobok sumy životného
minima a tiež aby bral do úvahy § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výšky výživného
sa prihliada na skutočnosť, že povinný sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku a majetkového prospechu. Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení uviedol, že jej výdavky na osobné
auto nesúvisia so starostlivosťou o maloleté dieťa napriek tomu, že prepravu dieťaťa na lekárske
vyšetrenia, kultúrne podujatia, výlety, do materskej školy, v celom rozsahu zabezpečuje ona z dôvodu
nezáujmu otca o dieťa. Na druhej strane však otec uviedol vo svojom vyjadrení o majetkových pomeroch
kúpu motorového vozidla bez udania zdroja finančných prostriedkov, z ktorých kúpu financoval napriek

nulovému príjmu, ktorý uvádza, a tiež bez účelu tejto kúpy. Taktiež žiadala o vyjadrenie otca dieťaťa, z
akých zdrojov financuje prevádzku motorového vozidla.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní

od počiatku. Výživné požadované matkou však považuje za absurdné. Pokiaľ ide o zdravotný stav jeho
matky, táto trpí cukrovkou v pokročilom štádiu, pričom v zmysle rumunského zákona, pre túto chorobu
zákon neustanovuje udelenie osobného asistenta. Preto ani on nie je jej osobným asistentom a nemá
úžitok z vykonávania takýchto činností. Uviedol, že jeho profesia je stavebný robotník a vzhľadom na
neistú ekonomickú situáciu v Rumunsku v posledných rokoch neexistovala a ani nie je možnosť, aby sa

zamestnal na stabilnú prácu s mesačnou mzdou. Táto nemožnosť vyplýva predovšetkým z existencie
veľmi malého počtu stavebných firiem, ako aj z extrémne nepriaznivých podmienok, ktoré rumunské
právne predpisy stanovujú zamestnávateľom v súvislosti s právami sociálneho zabezpečenia, ktoré
musia platiť v prospech zamestnancov. Z týchto dôvodov je počet zamestnaných osôb v tomto sektore
nízkyahľadanieprácevtejtooblastijetakmernemožné.Akbyvtomtokontextesúdrozhodol,ževýživné

by bolo určené podľa minimálnej čistej mzdy v ekonomike, tak táto v januári 2015 zodpovedala sume
163 eur, v júli 2015 sume 175 eur, v máji 2016 sume 206 eur a vo februári 2017 sume 233 eur. Podľa
jeho názoru len čistú mzdu v Rumunsku je možné brať do úvahy pri stanovení výživného, nakoľko je
to krajina, v ktorej krajine. Je pravdou, že zakúpil Mercedes vyrobený v roku 1999, pričom toto vozidlo
nestojí viac ako 300 eur a zakúpil ho za peniaze z dedičstva a predaja jednej budovy v roku 2008, ktorú

vlastnila jeho matka v spoluvlastníctve s niekoľkými príbuznými. Auto potrebuje v dôsledku starostlivosti
o svoju matku.5. K vyjadreniu otca dieťaťa zaslala stanovisko matka maloletej, ktorá navrhla jej odvolaniu vyhovieť.
Mala za to, že otcom predložené dokumenty nie sú dostatočným dôkazom toho, že zdravotný stav jeho
matky vyžaduje celodennú starostlivosť. Podľa jej názoru dosiahnuté vzdelanie má iba čiastočný vplyv

na schopnosť a možnosť pracovať, nakoľko otec v ďalšej časti svojho vyjadrenia tvrdí, že používanie
internetu a telefónu patrí k bežnému životu a týmito zručnosťami si dokáže zabezpečiť kontinuálne
vzdelávanie (napr. rekvalifikačný kurz), resp. si hľadať prácu v inom odbore. Mala za to, že nakoľko
maloletá je občiankou SR, pri stanovení výživného by mal súd vychádzať z priemerného mesačného
zárobku na Slovensku.

6. K stanovisku matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.

8Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.16P/254/2015jezvýšenievýživného
na maloletú Q. F., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním bol návrh matky na zvýšenie

výživného zamietnutý.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

12. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých

pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo

objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

13. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, abyzarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný

štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

14. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti,
z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výšky výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového
rozhodovania o výživnom, pričom správne posúdil zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaného

dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, a dospel k správnemu záveru, že nie je dôvod na
zmenu výšky výživného.

15. Z dokazovania vyplynulo, že ostatný raz boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu
upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.02.2014, č.k. 12P/255/2011-235, ktorým súd

zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil platiť výživné v sume 70 eur mesačne
počnúcdňom07.10.2011,rozhodolozročnomvýživnomaupravilstykotcasdieťaťom.Včaseostatného
rozhodovania malo dieťa dva roky a sedem mesiacov, nachádzalo sa v osobnej starostlivosti matky, bolo
zdravé a nemalo zvýšené náklady na výživu. Matka pracovala na základe živnostenského oprávnenia v
oblasti opatery osôb s priemerným čistým mesačným príjmom 432,60 eur a súčasne poberala prídavky

na dve maloleté deti z Rakúska a zo Slovenska spolu vo výške 374,20 eur mesačne. Okrem maloletej
mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči J. A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa bolo po rozvode zverené
matke a otcovi maloletej J. bolo uložené platiť maloletej výživné v sume 100 eur mesačne. V mesiaci júl
2013 bol matke spätne za obdobie trinásť mesiacov vyplatený v Rakúsku rodičovský príspevok vo výške
10.400 eur. Matka žila so svojimi maloletými deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou

dôchodkyňou, v trojizbovom byte v F. ktorý je v osobnom vlastníctve matky detí. Otec maloletej Q. bol
v čase rozhodovania nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a
žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou, v dvojizbovom byte, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve otca a jeho matky. Maloletá od 01.04.2014 nastúpila do materskej školy a od septembra
2017 navštevuje základnú školu, pričom jej odôvodnené výdavky narastajú priamoúmerne s jej vekom,

fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou, školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda
vo všetkých oblastiach jej života. Matka je i naďalej samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným
čistým mesačným príjmom 443 eur a poberá prídavky na obe maloleté deti (Q. a J.) v sume 375 eur a
výživné na maloletú J. vo výške 170 eur mesačne. Otec maloletej je i naďalej nezamestnaný a nepoberá
žiadne dávky, je slobodný, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a žije v spoločnej domácnosti so

svojou matkou, dôchodkyňou, ktorá trpí cukrovkou a o ktorú sa stará.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal s
podstatnými skutočnosťami potrebnými pre posúdenie existencie dôvodov na zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o výžive na maloletú, k čomu odvolací súd dodáva, že osobné a majetkové pomery

účastníkov je potrebné posudzovať s prihliadnutím na krajinu, v ktorej žijú, a teda i pomery otca dieťaťa
bolo potrebné posudzovať s prihliadnutím na ekonomickú a sociálnu situáciu v Rumunsku. V prípade,
že by sa otec riadne zamestnal a dosahoval by mzdu v minimálnej výške, teda pokiaľ by súd vychádzal
zo zárobku, ktorý by otec eventuálne mohol dosahovať, ani takýto zárobok by neodôvodňoval zvýšenie
výživného s prihliadnutím na výšku zárobkov v Rumunsku.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).