Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818203259.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: M.. R. U., S.. XX.X.XXXX, M. W. S. N.,
M. XXXX/XX, proti žalovanému: R. M.R., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, H., o nariadenie neodkladného
opatrenia podľa §325 a nasl. Civilného sporového poriadku, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to
s výnimkou času počas prípadných úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného
konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.

II. Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytového domu na ul. M. XXXX/XX, XXX XX W. S.

N., kde žalobkyňa býva, ako aj na pracovisko žalobkyne alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa, alebo
pravidelne navštevuje.

III. Žalovanému u k l a d á povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretej osoby.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

V. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia v podstate podľa výrokovej časti tohto
uznesenia. Je bývalou priateľkou žalovaného. Zoznámili sa prostredníctvom internetovej siete, ich
vzťah trval od mája 2017 a v auguste 2018 žalobkyňa osobne oznámila žalovanému ukončenie
ich vzájomného vzťahu. Napriek tomu nie je žalovaný ochotný akceptovať túto skutočnosť a svojim
správanímohrozujeduševnúatelesnúintegritužalobkyne.Napriekjejnesúhlasujužalovanýopakovane
osobne vyhľadáva v mieste trvalého bydliska, pri jej ceste do práce a z práce ju čaká na autobusovej

zastávke, pričom je často verbálne agresívny, neúctivý a pod vplyvom alkoholu. Žalovaný sa neustále
pokúša telefonicky kontaktovať žalobkyňu prostredníctvom jej mobilného telefónu, pevnej linky na
adrese jej trvalého pobytu, rovnako tak sa opakovane pokúša o telefonický kontakt prostredníctvom
pevnej linky v zamestnaní žalobkyne. Na komunikáciu s ňou využíva SMS správy, ktorými obťažuje
nielen žalobkyňu, ale aj jej dcéru p. Z. A.. Žalovaný sa ďalej opakovane verbálne vyhráža žalobkyni
ublížením na zdraví a smrťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a obavy o svoje zdravie a život

žalobkyňa niekoľkokrát požiadala o pomoc políciu a dňa 6.11.2018 podala na ORPZ vo Vranove nad
Topľou oznámenie o obťažovaní zo strany žalovaného. Napriek uvedenej skutočnosti a napriek faktu,že si neželá, aby ju akýmkoľvek spôsobmi kontaktoval, správanie žalovaného sa vo vzťahu k žalobkyni
nijakonezmeniloadňa18.11.2018juznovanavštívilvmiestejejtrvaléhopobytuavyhrážalsajejsmrťou.
Žalobkyňa je z dôvodných obáv o svoju telesnú a duševnú integritu nútená opakovane žiadať o pomoc

Policajný zbor SR. Správanie žalovaného má negatívny vplyv nielen na žalobkyňu, ale aj na jej dcéru p.
Z. A., R. U., ktorá je t. č. v pokročilom štádiu tehotenstva a má obavy o život a zdravie svojho dieťaťa a
seba. Rovnako tak aj o rodičov žalobkyne, ktorí so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti. Poukázala
na jednotlivé ustanovenia CSP, kde je právna úprava a podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, taktiež k návrhu pripojila potvrdenie polície o ústnom oznámení o obťažovaní žalovaného,

spolu s fotokópiami SMS správ žalovaného žalobkyni.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

11. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia.

12. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného

opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

13. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súdprostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že

osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

14. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok

súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

15. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

16. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu.

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

17. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

18. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú

vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

19. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie
správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.20. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. d), e), f), g), h) CSP.

21. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do obytného domu na ul. M. XXXX/XX W. W. S.
N., nakoľko tam býva žalobkyňa, ohľadne ktorej je na základe vyššie uvedených skutočností dôvodne
podozrivý z násilia.

22. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného na

žalobkyňu, ktorý je, vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej bývalého priateľa,
možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je
násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke)
právo násilníka, či ako právo na obydlie.

23. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa § 335 CSP. Právne
účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality.

24. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany
súdu na ochranu života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby
a súkromia žalobkyne, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23

ods. 1 Ústavy SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu
inej osoby, a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia žalobkyne, ktoré
jednoznačne konaním žalovaného je ohrozené.

25. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je zatiaľ v rovine

podozrenia, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú bývalí priatelia, ktorých vzťahy sa vyhrocujú,
je zo strany súdu nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby
aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku
ďalších konfliktov medzi bývalými priateľmi.

26.Zároveň,pokiaľideopovinnosťnepribližovaťsakžalobkyninaurčenúvzdialenosť,tútosúdobmedzil
primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.

27. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

28. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na
akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu,
súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných
úkonochvykonávanýchpredsúdom(napr.pojednávanie),resp.predorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.

Vzdialenosť kratšiu ako 50 m považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému fyzickému
kontaktu žalovaného so žalobkyňou.

29. Súd teda určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov len
počas prípadných úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré

budežalovanýpredvolanýalenvrozsahunevyhnutnompreriadnuúčasťžalovanéhonatýchtoúkonoch.

30. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu, lebo v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami.31. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej,
ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody

alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

32. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného

opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.

33. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň
povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.