Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209628
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217209628.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti o malol. maloleté dieťa: Q. F., K.. XX.XX.XXX1, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - S. F., K.. F.I. Č.. XX, Š.,
I.. Č.. O. F. D. XXX/XX, Š., otec - V. V., K.. XX.XX.J., O. P. Č.. XX, O., G. Ú. R. V. P. W., vo veci zverenia
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti P. F., K.. XX.XX.J., O. X. Č.. XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého Q. F., K.. XX.XX.XXXX P. K. R. W. P. F., K.. XX.XX.J., O. X. Č.. XXX, ktorá
má právo a je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju
vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletého dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných

veciach.

II. Matka maloletého je povinná platiť na výživu maloletého Q. v nevyhnutnej miere mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima, vždy do 15. dňa mesiaca vopred na príslušný úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny počnúc, od právoplatnosti rozsudku.

III. Otec maloletého je povinný platiť na výživu maloletého Q. sumou 100,-€ mesačne vždy do 15. dňa
mesiaca vopred na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XPPOm/X/XXXX, súd zamietol návrh
navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by zveril do jej starostlivosti synovca, Q.. Q.
F., K..XX.XX.XXXX a súčasne začal konanie vo veci umiestnenia malol. dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti inej fyzickej osobe ako rodiča, ktoré konanie súčasne vylúčil na samostatné konanie.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky a matky malol. dieťaťa, svedkyne X. W. a
zadovážením listinných dôkazov na základe, ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, keď dieťa od vydaného neodkladného opatrenia, je v jej
osobnej starostlivosti. Matka o dieťa nejaví náležitý záujem ako by rodič mal. S dieťaťom sa kontaktuje

len cez sociálne siete, pričom na spätná väzba s matkou neexistuje. Dieťa sa úplne adaptovalo na
nové prostredie. V mieste terajšieho pobytu u navrhovateľky navštevuje základnú školu. Z dokladov
predložených navrhovateľkou ,je zrejmá aj jej snaha vytvoriť dieťaťu čo najvhodnejšie prostredie pre jej
zdravý fyzický i psychický vývin.4. Matka na pojednávaní dňa 13.06.2017 súhlasila s návrhom, s tým, že po zabezpečení si stálej
práce a vhodných bytových podmienok, by si dieťa vzala k sebe. Posledného pojednávania sa matka

nezúčastnila. Zásielky na poslednej známej adrese pobytu nepreberá.

5. Svedkyňa X. W., susedka matky dieťaťa, potvrdila nedostatočné podmienky u matky pre výchovu
malol dieťaťa, ktoré v čase keď bývalo s matkou, trávilo viac času s ňou, hlavne posledné dva roky .

6. Zástupca prokuratúry navrhoval malol. dieťaťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľke a rodičov zaviazať na platenie výživného.

7. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu, odvolávajúc sa na doterajšie výsledky
vykonaných šetrení u navrhovateľky, stavu, ktorý pretrváva u matky, pričom otec o dieťa nejaví žiadny
záujem.

8. Súd konštatoval stav v čase vydania neodkladného opatrenia. Maloleté dieťa sa narodilo z
mimomanželského vzťahu matky S. F. U. R. V. V.. V návrhu ÚPSVaR uvádza, že matka porodila svojho
syna ako šestnásťročná. Na základe právoplatného rozsudku sp.zn. XP/XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX
boli matke priznané rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a za poručníka maloletého

bol ustanovený otec matky. V roku 2012 prebehlo pojednávanie vo veci úpravy práv a povinností
rodičov voči maloletému dieťaťu. Rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 50 eur.
Matka s dieťaťom žila až do plnoletosti v spoločnej domácnosti so svojim otcom a jeho súčasnou
manželkou O. F.. S matkou dieťaťa boli neustále problémy, o dieťa sa nestarala, brala omamné

látky. Po dosiahnutí plnoletosti jej otec zabezpečil podnájom a odvtedy jej financuje všetky náklady
na život. So starostlivosťou o maloletého jej vypomáha susedka X. W., ktorá si ho však z rodinných
dôvodovvziaťdonáhradnejstarostlivostinemohla. Starostlivosť omaloletéhosarozhodlariešiťmatkina
sestra P. F., ktorá neodkladným opatrením žiadala maloletého zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.
Tunajší súd uznesením č. k. XPPOm/X/XXXX-X, právoplatným 19.10.2016, návrh zamietol, z úradnej

povinnosti začal konanie o zmenu umiestnenia maloletého, ktoré konanie vylúčil na samostatné konanie.
Pojednávanie vo veci umiestnenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti bolo odročené na
neurčito za účelom vypočutia otca maloletého dožiadaním Okresného súdu Bratislava. Vzhľadom na
to, že vo veci nie je rozhodnuté, sestra matky, ktorá má záujem postarať sa o maloletého nemá
právne podložené podklady na to, aby si maloletého mohla vziať k sebe do Jakubova, prehlásiť ho do

materskej škôlky, ako i zabezpečiť zdravotnú starostlivosť maloletému. Vzdialenosť medzi Šamorínom
a Jakubovom je veľká na to, aby maloletého denne dopravovali do Šamorína. Z tohto dôvodu ešte
stále starostlivosť o maloletého vo väčšej miere zabezpečuje susedka p. W., nakoľko postoj matky sa
vôbec nezmenil a starostlivosť i naďalej zanedbáva. Súčasná nedoriešená situácia veľmi nepriaznivo
vplýva na psychiku dieťaťa a vyvoláva u neho pocit neistoty a úzkosti. Vzhľadom na to, že matka

svojim spôsobom života ohrozuje zdravie a bezpečnosť maloletého, je naliehavý dôvod neodkladným
opatrením zabezpečiť maloletému právnu ochranu a potrebnú výchovu a starostlivosť. ÚPSVaR k
návrhu pripojil rodný list maloletého, úradný záznam, zo dňa 19.10.2017, úradný záznam zo dňa
10.11.2017,vyjadrenie RPPS zo dňa 10.11.2017.

9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.

10.Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca
maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu naúzemí Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa
alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.

11.Podľa§215ods.1a2.Civilnéhosporovéhoporiadku,súdrozhodnenazákladezistenéhoskutkového
stavu.

12. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťataktozveriť,samôžestaťlenfyzickáosobastrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie
zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal
súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
náhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitustarostlivostiodieťavnáhradnejosobnejstarostlivosti
a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (v zmysle § 45 ods. 1
až 4, 7, 8, 9 zák. o rodine v znení platnom od 01.04.2017).

14. Súd dospel k záveru, že návrh je naďalej dôvodný, keď mal za preukázané, že rodič maloletého,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa nateraz nevie o maloleté dieťa náležite postarať,
nedokáže mu poskytnúť to stabilné rodinné zázemie, ktoré aj vzhľadom na jeho vek by potrebovalo a to
jednak s poukazom na úradný záznam Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa
10.11.2017 ako aj z podnetu X. W. zo dňa 10.09.2017, z ktorého vyplýva, že matka maloletého sa od

ústneho pojednávania v júni 2017 s dieťaťom vôbec nestýka, neprejavuje záujem o jeho starostlivosť
a žiaľ ani maloletý nemá záujem stretnúť sa s matkou, matka nemá snahu nájsť si prácu a testy na
omamné látky, na ktoré bola upozornená, neabsolvovala, v dvoch prípadoch sa stalo, že dieťa odmietlo
prevziať, pričom o dieťa sa momentálne stará susedka X. W. a P. F., pričom popísaný aktuálny stav
neprospieva ďalšiemu vývoju dieťaťa. S poukazom na uvedené, ako aj na to, že v tomto štádiu konania

nie je možné jednoznačne vylúčiť ani to, že matka je príležitostne pod vplyvom omamných látok, súd
má za to, že nateraz je v záujme maloletého, aby bolo vyňaté z prostredia svojho rodiča a bolo zverené
do starostlivosti jeho tety, ktorá prejavila záujem a ochotu sa o maloleté dieťa postarať. Tunajší súd
zároveň poznamenáva, že z vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej je súdu známe, že otec
maloletého sa o dieťa nestará, neplatí výživné, s dieťaťom sa nestýka. Súd prihliadajúc na príslušné

zákonné ustanovenia zákona o rodine, dieťa zveril do náhradnej starostlivosti osoby jeho príbuznej, keď
dospel k záveru, že uvedené je v najlepšom záujme dieťaťa.

15. Podľa § 62Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

20..Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na
účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

22. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,

odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako
sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

23. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných

rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,
ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd
povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

24. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace

dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky,
ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v
rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych
modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých
výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

25. V čase rozhodovania o úprave práv k malol. dieťaťu zamestnávateľa matky súd nevedel zistiť. V
prípade otca zistil u zamestnávateľov , že v čase od 03.10.2016 do 17.01.2018, pracoval u spoločnosti
I. W. W., U..W.. O. s priemerným mesačným zárobkom 730,-€ a v roku 2018 pracuje u spoločnostiD. X. F. s príjmom 680,-€. Vzhľadom na pomery rodičov, súd ustálil výšku výživného v prípade matky
v minimálnej zákonnej výške v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine a v prípade otca vchádzal z jeho
možností a schopností z jeho príjmu do 700,-€ primerane 100,-€, zohľadniac odôvodnené potreby malol.

dieťaťa vo veku 7 rokov, ktoré nastúpilo na základnú školu a má bežné výdavky na ošatenie, na bývanie
a výdavky na školské potreby.

26. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)