Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618201193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX/XX, XXX XX Y., t.č. Ústav na výkon
väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody K. K., C. XXX/X, XXX XX K. K., štátny občan SR, proti
matke: C. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B.. K. XX, XXX XX Y., štátna občianka SR o návrhu
o zapretie otcovstva k maloletým deťom: K. K., nar. XX.XX.XXXX, C. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny L. takto:

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ V. K., nar. XX.XX.XXXX n i e j e biologickým otcom maloletého

dieťaťa menom Z. K., nar. XX.XX.XXXX z matky C. K., P.. K., nar. XX.XX.XXXX zapísaného v knihe
narodení Matričného úradu L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX.

II. Súd u r č u j e, že navrhovateľ V. K., nar. XX.XX.XXXX n i e j e biologickým otcom maloletého
dieťaťa menom C. K., nar. XX.XX.XXXX z matky C. K., P.. K., nar. XX.XX.XXXX zapísaného v knihe
narodení Matričného úradu L., J. XX, P. XXXX, A. XXX, O.. Č.. XXX.

III. Súd u r č u j e, že navrhovateľ V. K., nar. XX.XX.XXXX j e biologickým otcom maloletého dieťaťa
menom K. K., nar. XX.XX.XXXX z matky C. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX zapísaného v knihe
narodení Matričného úradu L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 15.03.2018 návrh o zapretie otcovstva k maloletým deťom
K. K., nar. XX.XX.XXXX, C. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar. XX.XX.XXXX
proti matke C. K.. V návrhu uviedol, že s matkou maloletých detí uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX

pred Mestským úradom Z. Y.. Z manželstva sa im narodila dcéra Q.P. K.. Približne od februára 2007
navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí. Rozišli sa nakoľko ho neustále
podvádzala. Následne striedavo žil v Nemecku, Čechách a v Rakúsku, pričom domov chodil raz za rok.
Z dôvodu, že v rozhodnom čase pre počatie maloletých detí s ich matkou nesúložil nepovažuje sa za ich
otca. Ako otec bol zapísaný v rodnom liste detí len z dôvodu, že s ich matkou boli ešte v tomto období
manželmi, ale ich biologickým otcom nemôže byť. V období keď bol doma mu manželka oznámila, že
ich súd už rozviedol a vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo doručiť predvolanie na súd rozhodol o

rozvode v jeho neprítomnosti. Na základe tohto sa už ďalej s deťmi nezaoberal. Až keď bol políciou
vypočutý na základe podania trestného oznámenia podaného matkou maloletých detí pre neplnenie si
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zistil, že jej tvrdenie o rozvode nie je pravdivé a žiada od
neho výživné na štyri deti. Na základe uvedeného podal návrh na súd o rozvod a o zapretie otcovstvadňa 25.07.2017. Ako uvádza súdny proces preňho nebol úspešný, matka maloletých detí nebola súdom
vypočutá aby sa mohla pred ním priznať, že nie je biologickým otcom tak ako sa jemu priznala, pričom
súd nenariadil ani znalecké dokazovanie. Podľa neho má len jednu dcéru, a to Q. K..

2.Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom matky maloletých detí,
kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho bol zistený nasledovný
skutkový a právny stav.

3.Na pojednávaní navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil svoje presvedčenie, že deti nie sú jeho,
vzhľadom k tomu že keď jeho dcéra Q.Á. mala rok odišiel do Čiech do Prahy. Po návrate domov zistil, že
má ďalšie tri deti. S matkou maloletých detí pritom cca desať rokov intímne nežije, a o tom že je na svete
maloletá K. ani nemal vedomosť. Na otázku súdu kedy sa dozvedel o tej skutočnosti, že má dcéru K.
navrhovateľ odpovedal, že už v roku 2010 a už v tomto období bol presvedčený o tom, že maloletá
nie je jeho dcérou. Návrh na súd ale nepodal z dôvodu, že nemal na to finančné prostriedky, zomrel mu

v tom období otec a nevedel ako je potrebné právne postupovať. Čo sa týka dvojičiek C. a Z. o tých sa
dozvedel až v roku 2017, kedy mu to matka maloletých detí oznámila pred rozvodovým konaním.

4.Matka maloletých detí k veci uviedla, že navrhovateľ skutočne nie je biologickým otcom dvojičiek Z.
Q. C., ale je biologickým otcom maloletej K. a to aj odprisahá. V období keď počali maloletú dcéru K.

navrhovateľ pracoval v Prahe odkiaľ chodil každý víkend domov a kedy mali pravidelne intímny styk.
Navrhovateľ dokonca keď sa dozvedel, že je s maloletou K. tehotná jej ponúkol peniaze na potrat. V
období po narodení dcéry K. priznala, že už nežila podľa jej slov riadnym životom, do jej narodenia ale
mala intímny pomer len výhradne s navrhovateľom a s nikým iným. Potvrdila, že s
navrhovateľom intímne nežije už približne 10 rokov.

5.Navrhovateľ na pojednávaní tvrdenie matky, že z Prahy chodieval domov v týždenných intervaloch
kategoricky poprel. Odôvodnil to vzdialenosťou, ako aj tým že by mu to tamojší zamestnávateľ ani
neumožnil. Domov chodieval raz za pol roka.

6.Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení skonštatoval, že matka žije s rodičmi na K. F. Z. Y.. Je v
tiesnivej finančnej situácii, na základe čoho jej rodičia finančne vypomáhajú. Aj jemu matka oznámila,
že navrhovateľ nie je biologickým otcom dvojičiek. Kolízny opatrovník uviedol, že zapretie otcovstva nie
je v záujme maloletých detí, ale rozhodnutie ponechá na súd.

7.Podľa § 88 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“),
manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich,
voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka toto právo manžel nemá.

8.Podľa § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dňa po

zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

9.Podľa § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa ako sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

10.Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

11.Tvrdenie manžela matky je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vylúčené, buď preukázaním
skutočnosti, že manžel v rozhodnej dobe s manželkou nesúložil, alebo preukázaním skutočnosti, že hoci
manželia v rozhodnej dobe spolu súložili, nemohlo dôjsť k splodeniu dieťaťa manželom.

12.Súd mal v tomto konaní za preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletej K. K., nar.

XX.XX.XXXX z dôvodu, že navrhovateľ ako sám uviedol opakovane vo svojej výpovedi pochyboval
o skutočnosti, že je jej biologickým otcom už v roku 2010. Návrh ale nepodal pre svoju zlú finančnú
situáciu, úmrtie jeho otca v tej dobe a neznalosť postupu in rem. Podľa súdu je nutná akcentácia v
súvislosti s dobou kedy sa navrhovateľ o dôvodoch spochybňujúcich skutočnosť, že je otcom maloletejK. K. dozvedel, z čoho jednoznačne vyplýva nemožnosť aplikácie § 86 ods. 1 ZoR, ako ani § 87 ods. 1
ZoR. Čo sa týka zapretia otcovstva navrhovateľom voči maloletým deťom Z. Q. C., in
hoc casu súd vzhliadol naplnenie conditio iuris pre zapretie otcovstva v súlade s dikciou § 86 ods. 1 ZoR

a § 87 ods. 1 ZoR. Na pojednávaní totiž navrhovateľ tvrdil, že o narodení dvojičiek sa dozvedel pred
rozvodom, ktorý sa konal cca v októbri, novembri v roku 2017. Matka maloletých detí vo svojej výpovedi
napojednávanítútoskutočnosťnepoprelaaopakovaneuviedla,ženavrhovateľniejebiologickýmotcom
dvojičiek Z. Q. C..

13.Podľa § 52 z.č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno v súlade s § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v troch
vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je
v odvolacom konaní prípustná.