Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217220451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO:
247 85 199, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30,
Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J., o zaplatenie 136,62 eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie sumy 136,62 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,62 eur od
17.12.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.10.2017, v znení opravy z 25.10.2017 a 28.11.2017, si žalobca uplatnil
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 309,25 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
17.12.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial
s.r.o. uzavrela dňa 28.8.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569277273, na základe
ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku vo výške 500 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku
splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov po 10,34 eur s tým, že posledná
predpísaná splátka bola splatná dňa 22.10.2014. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 28.8.2013 so

žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial,
s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa
žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu v celkovej výške 257,50 eur pravidelnými týždennými splátkami po
dobu 60 týždňov po 4,29 eur. Celková výška mesačnej splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu vo
výške 14,63 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 16.12.2016 uzavrela spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky

z oboch zmlúv, keď riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 568,34 eur. Žalobca listom
zo 16.8.2017 vyzval žalovaného k úhrade celej sumy, pričom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu vo výške 309,25 eur.

Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou, predžalobnú výzvu s doručenkou.

2. Žalobca podaním doručeným súdu 16.4.2018 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 172,63
eur titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru spolu s príslušenstvom z uvedenej sumy.3. Súd uznesením zo 7.9.2018 z dôvodu uvedeného v § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz z
18.6.2018, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP, podľa ktorého
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur. Žalovaný výzvu súdu z 21.9.2018 aby sa vyjadril k žalobe, ponechal bez
povšimnutia.

5. Z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd s
poukazom na § 145 ods. 3 CSP konal o zvyšku nároku, bez rozhodovania o zastavení konania v tejto
časti.

6. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o.

akoaj žalovanýpodpísalidňa28.8.2013,uvedenáspoločnosťvyhlásila,žežalovanémuakozákazníkovi
poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 500 eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a
poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % ročne zo sumy
úveru, t.j. vo výške 49,74 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 70,34 eur.
Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 46,46%. Celková čiastka predstavuje sumu vo výške

620,08 eur. Priemerná hodnota RPMN je 46,06%. Zákazník mal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných
splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 10,34 eur a výška poslednej splátky dlžnej
sumy bola 10,02 eur. Úver sa poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky,
a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol „siedmy deň 60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.
Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 28.8.2013 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných

prostriedkov uvedených v zmluve. Splátky mali byť splácané zákazníkom „osobne v ktorejkoľvek banke
alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej
splátky, ktorým je 7. deň „60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.“

V ten istý deň t.j. 28.8.2013 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za
odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy

č. 569277273. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu
zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo
výške 257,50 eura a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 4,29 eur a poslednú
splátku vo výške 4,39 eur. Odmena bola splatná v hotovosti, pri prevzatí splátky. Splatnosť prvej splátky

nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

Podľa výpisu splátok a úhrad, žalovaný ostatný raz realizoval úhradu 16.3.2015.

Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom z 16.12.2016 oznamovala žalovanému, že na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy o spotreb. úvere
číslo 569277273 zo dňa 28.8.2013 vo výške 137 eur a pohľadávku zo zmluvy o zabezpečení splátok
úveru zo dňa 28.8.2013 vo výške 173 eur žalobcovi.

Žalobca predžalobnou výzvou z 16.8.2017 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 310,11 eur

najneskôr do 27.8.2017.

7. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola

žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Provident Financial,
s.r.o., má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom
prípade sa jedná o uvedenou spoločnosťou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvnýmtypom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a
nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

8. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 28.8.2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo
výške 500 eur a žalovaný mal podľa uvedenej zmluvy zaplatiť veriteľovi celkom sumu 620,08 eur v 60
týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 10,34 eur a výška poslednej

splátky dlžnej sumy bola 10,02 eur. Taktiež mal preukázané uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej mal žalovaný uhradiť spoločnosti Provident Financial, s.r.o. sumu 257,50 eura
a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 4,29 eur a poslednú splátku vo výške
4,39 eur.

9. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010

Z.z. je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 122 OZ (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je
rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne

koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V danom prípade v zmluve absentuje (určitý) údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorým síce podľa zmluvy
mal byť (až) siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V danom prípade 1. týždeň po dni uzavretia

zmluvy začal 29.8.2013 a dňa 16.10.2014 začal 60. týždeň. Potom 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia
zmluvy pripadá na 23.10.2014, aj keď žalobca v žalobe označil za deň konečnej splatnosti úveru deň
22.10.2014. Teda aj žalobca má, pri kombinácii počítania lehôt určených podľa týždňov a určených aj
podľa dní, problém s označením konkrétneho dňa konečnej splatnosti úveru. Absencia určitého údaju o
konečnej splatnosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.

Navyše, pôvodný veriteľ zaťažil žalovaného aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo
výške 70,34 eur, ktorá značne navýšila celkové náklady žalovaného. Predmetom zmluvy o úvere z
28.8.2013 bol len spotrebiteľský úver, ale nie garantovaná služba. Kto ju komu poskytuje a čo je jej

obsahom je špecifikované až na druhej strane zmluvy, pričom táto strana zmluvy sa nachádza až za
podpismi zmluvných strán a nie je vôbec opatrená podpismi zmluvných strán. Preto nedošlo k uzavretie
zmluvy o garantovanej službe medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaného
nezaťažovala povinnosť zaplatiť poplatok za uvedenú službu.

Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zástupca právneho predchodcu žalobcu a žalovaný v ten
istý deň podpísali aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej malo byť poskytovanie
služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť svojmu veriteľovi celkovú odmenu
vo výške 257,50 eura v 59 týždenných pravidelných splátkach po 4,29 eura pričom výška poslednej -

šesťdesiatej splátky bola 4,39 eur. Spolu takto mal žalovaný týždenne (podľa žaloby mesačne) platiť
svojmu veriteľovi sumu vo výške 14,63 eur. Žalovaný mal záujem o poskytnutie úveru, pričom zo
strany právneho predchodcu žalobcu došlo k podsunutiu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok
úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu,
ktorý si riadne týždenné hradenia splátok úveru zabezpečil tak, že ním poverená osoba mala od

žalovaného pravidelne preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého
pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť 257,50
eur, avšak žalovanému táto zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu
predchodcovi žalobcu neposkytovala. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou ospotrebiteľskom úvere a nie je ani v záujme samotného žalovaného ako spotrebiteľa takúto zmluvu
uzatvoriť.Jevrozporesustanovením§53ods.6OZ,podľaktoréhonesmiedochádzaťkneprimeranému
navýšeniu odplaty za úver, ako je to v tomto prípade až o sumu 257,50 eur. Takúto zmluvu súd považoval

za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v dôsledku jej nevyváženosti a
rozpor so zákonom.

Navyše, v danom prípade mal žalovaný podľa žaloby uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
569277273, aj keď predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je vôbec číslovaná, avšak zmluva

o zabezpečení splátok úveru z 28.8.2013 súvisela s úverom poskytnutým údajne na základe zmluvy
č. 569277273, ktorú žalobca vôbec súdu nepredložil, a preto nie sú zrejmá ani súvislosť medzi oboma
zmluvami predloženými žalobcom.

10. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom
na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V
praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez
ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa
prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010.
Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19
zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.

Zmluvu o zabezpečení splátok vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať
samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto

zmluvy - ak by bola platná - ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov
spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o
výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v

skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je
upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež pri nekalých
obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.

11. Pokiaľ žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 500 eur, na ktorý podľa tvrdení

žalobcu v podaní z 25.10.2017 (č.l. 26 súdneho spisu) uhradil žalovaný sumu vo výške 568,34 eur, súd
nárok žalobcu na zaplatenie sumu vo výške 136,62 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania
považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. Žalovaný výšku svojich úhrad tvrdených
žalobcom nerozporoval, a tak žalovaný nielenže sumu čerpaného bezúročného a bezpoplatkového
úveru zaplatil, ale tento aj preplatil.

12. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a
§ 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
keď zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.