Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204735
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716204735.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
C.. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. U., N. č. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Foltánom,
advokátom so sídlom v Galante, SNP č. 708, proti žalovanej P.. Z. Y., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v B. U., N. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene,

Námestie SNP č. 41, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/92/2016-249 zo dňa 15.06.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX pre k.ú. D. U. ako parc.

č. KNC XXX o výmere 939 m2, KNC XXX/X o výmere 599 m2, M. XXX/X o výmere 143 m2, KNC
XXX/X o výmere 78 m2, ako aj ku stavbe so súp. č. XXX postavenej na parc. č. KNC XXX/X a stavbe
súp. č. XXX postavenej na parc. č. KNC XXX/X v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 k
celku; pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dôkazmi a výsluchom svedkov, podľa ktorého darovacou zmluvou zo dňa 25.08.2011 previedol žalobca
na žalovanú spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania; listom

zo dňa 15.02.2016 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie daru s odôvodnením, že sa ako obdarovaná
svojim správaním sa k nemu ako k darcovi ako aj k ich spoločným deťom (teda k členom jej rodiny)
správala tak, že hrubo porušovala dobré mravy a výzvu zopakoval aj listom zo dňa 21.03.2016, ktorý
doručil žalovanej dňa 23.03.2016; listom zo dňa 29.03.2016 žalovaná oznámila žalobcovi, že darované
nehnuteľnosti mu nevráti, pretože nesúhlasí so skutočnosťami opísanými vo výzve na vrátenie daru
nakoľko ich považuje za nepravdivé; dňa 28.02.2016 podal žalobca oznámenie na OO PZ SR Krupina,

podľa ktorého mu 27.02.2016 mala žalovaná robiť schválnosti, zobrať mu USB kľúč, na ktorom bola
uložená celá história zmlúv od roku 2005, všetky faktúry od roku 2010 (t.j. archív, ktorý súvisí s jeho
podnikateľskou činnosťou); dňa 07.03.2016 žalovaná žalobcovi USB kľúč vrátila s tým, že všetky dáta
na ňom boli vymazané; z výpovedí svedkov L. P. a R. N. vyplynulo, že títo nespozorovali žiadne konflikty
medzi žalobcom, žalovanou a ich deťmi; svedkyňa O. Y. (dcéra žalobcu a žalovanej) uviedla, že „keď
bola malá, starali sa o ňu aj otec aj matka; keď mala 12 - 13 rokov, jej vzťahy s matkou sa začali meniť,

všimla si, že matka je nejaká iná, že sa o rodinu ako takú menej zaujíma; keď mala 16 rokov, ušla z
domu ku svojej starej matke, u ktorej býva i v súčasnosti; jej útek bol motivovaný šikanou zo stranymatky, ktorá ju mala biť a nadávať jej; v inkriminovanom období chodila k psychologičke a neskôr aj
ku psychiatrovi; matka jej stále nadávala, stále musela niečo robiť a keď niečo neurobila tak, ako si to
matka predstavovala, tak ju zbila; keď mala 16 rokov, podľa nej mala matka známosť s iným mužom;

raz niekto volal matke na telefón z neznámeho čísla a keď svedkyňa prijala hovor, bol tam mužský hlas,
ktorý jej hovoril do telefónu, že vie kto je, že vie o nej veľa a môže sa stať, že skončí na ulici; doma
väčšinou varil otec; matka jedla buď to, čo bolo navarené alebo čo si uvarila sama; vyjadrila sa, že
raz keď ušla z domu a v tomto období sa vracala aj s otcom do spoločného domu, nemohla sa dostať
dnu, pretože kľúč bol zvnútra a žalovaná jej neodomkla dvere; keď to išla povedať otcovi, matka dvere

otvorila, vyšla von a začala jej nadávať, mala ju schmatnúť a začať biť; na takéto správanie sa matky
k nej nepodala trestné oznámenie, nechala to tak“; svedok L. Y. (syn žalobcu a žalobkyne) uviedol, že
„keď bol ako dieťa, tak vzťahy medzi rodičmi boli v poriadku; začalo sa to zhoršovať asi v roku 2011,
pričom toto obdobie označil ako dosť zlé zo strany matky, ktorá s nimi nekomunikovala, nadávala im;
začal študovať na vysokej škole, pričom neskôr z vysokej školy odišiel a začal pracovať v zahraničí,
pretože finančne pri štúdiu ho podporoval len otec, matka ho nepodporovala a štúdium na vysokej

škole aj niečo stojí; domnieva sa, že pred rozvodom mala žalovaná známosť s iným mužom, pričom
tento dojem nadobudol na základe určitých poznámok ľudí v dedine, ktorí mu neraz hovorili, že videli
matku s nejakým mužom“; v rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že k zániku
darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,
ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny; hrubým

porušením dobrých mravov sa rozumie porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie; za
členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných
príbuznýchvpriamomrade,akoajsúrodencovavýnimočneajďalšieosobyvrodinnomaleboobdobnom
pomere, pokiaľ bude darca ich ujmu dôvodne pociťovať ako vlastnú ujmu; k právne účinnému zániku
darovacieho vzťahu však môže dôjsť len za určitej relevancie intenzity správania sa obdarovaného;

hrubé porušovanie dobrých mravov musí byť jednoznačné a objektívne preukázané; súd prvej inštancie
konštatoval, že dôkazné bremeno v prejednávanom spore jednoznačne zaťažuje žalobcu, ktorý musí v
spore preukázať všetky svoje tvrdenia, ak chce byť v konaní úspešný; podľa názoru súdu prvej inštancie
„bol žalobca povinný preukázať tvrdenie spočívajúce v tom, že žalovaná ako obdarovaná sa správala
k nemu a ich spoločným deťom tak, že hrubo porušovala dobré mravy; na otázku položenú dcére

sporových strán, táto jednoznačne uviedla, že fyzické útoky, „týranie“, zlé zaobchádzanie matky nebola
ani raz oznámiť na OO PZ SR; súd je toho názoru, že v prípade, ak dieťa nechcelo robiť vlastnej matke
problémy s políciou, mala možnosť ísť oznámiť správanie sa matky na príslušný okresný úrad, oddelenie
sociálnych vecí, kde by príslušný pracovník určite v rámci svojej pracovnej náplne minimálne vykonal
pohovor s matkou a snažil by sa objektívne zistiť skutkový stav; ak by aj bola žalovaná počas manželstva

žalobcovi neverná, nie je to dôvod k tomu, aby jej vznikla povinnosť vrátiť dar darcovi (žalobcovi); údajné
zlé správanie sa žalovanej k deťom taktiež žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, tieto skutočnosti
zostali len v rovine tvrdení; žalovaná naopak spochybňovala relevanciu a pravdivosť týchto žalobcom
uvádzaných informácií o jej správaní; naopak tvrdila, že žalobca sa voči nej správal neprimerane,
vyhrážal sa jej zničením, odchodom z domu, ako aj odchodom detí“; na základe uvedeného vyhodnotil

súd prvej inštancie výzvu žalobcu na vrátenie daru ako obsahovo právne irelevantnú a preto žalobu
žalobcu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka ako aj na
ustanovenia § 187 ods. 1 a 2, § 188 ods. 1, § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 204 C.s.p.; o trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov
konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 28.07.2017 (č.l. 260-263 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); argumentoval, že na rozdiel od názoru súdu prvej

inštancie sa mu v prejednávanom spore podarilo objektívne a jednoznačne preukázať porušovanie
hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej voči nemu ako darcovi a členom jeho rodiny; za
hrubé porušovanie dobrých mravov je možné považovať hanlivé, hrubé urážky, určitý psychický nátlak,
fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne; poukázal aj na to, že samotná žalovaná vosvojom návrhu na rozvod manželstva uviedla, že si našla inú známosť (priateľa), s ktorým mala vzťah
už počas manželstva a plánovala s ním spoločnú domácnosť; ďalej namietal, že súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 15.06.2017 nepoučil strany podľa § 154 C.s.p., čím mu znemožnil predložiť ďalšie

dôkazné prostriedky; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017 (č.l. 268-269 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné; pokiaľ žalobca

v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosť, že jej správanie ako obdarovanej hrubo
porušovalo dobré mravy, ide z jeho strany len o prejav nesúhlasu s rozhodnutím, čo však neznamená,
že napadnuté rozhodnutie je nesprávne alebo nespravodlivé; napadnutý rozsudok považovala za vecne
správny a dostatočne odôvodnený; vyjadrila názor, že v prejednávanom spore nejde o porušovanie
dobrých mravov, ale len o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným
a následné vyostrenie vzájomných osobných vzťahov; žalobca pritom do ich vzájomného konfliktu

zatiahol celú rodinu a najmä ich dve deti; takéto správanie však nie je možné objektívne charakterizovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného; postoj a argumenty žalobcu sú len
subjektívne a sú postavené iba na rozpade ich manželstva a z toho plynúcich rodinných a osobných
nezhôd; tvrdila, že manželovi nikdy nebola neverná a nadovšetko miluje svoje deti; žalobca sa však
rozhodol nerešpektovať jej postavenie ani ako manželky, ani ako matky a neustále si vymýšľa klamstvá,

klebety a urážky na jej adresu, aby si deti naklonil výlučne na svoju stranu; vyjadrila názor, že k naplneniu
skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závažné konanie obdarovaného voči darcovi
alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o
jeho kolízii s dobrými mravmi, čo v prejednávanom spore nebolo preukázané; predpokladom konania v
hrubom rozpore s dobrými mravmi je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním

obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa
subjektívneho názoru žalobcu; žalobca v odvolaní použil len subjektívne argumenty a neuviedol žiadne
nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok prípadnú zmenu napadnutého rozhodnutia;
nazákladeuvedenéhosastotožnilasnázoromsúduprvejinštancieoneunesenídôkaznéhobremenazo
strany žalobcu v prejednávanom spore na preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov, ktorého sa

mala dopustiť; na základe uvedeného navrhla potvrdenie nepadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca v replike zo dňa 22.09.2016 (č.l. 295-299 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ako aj vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 274-277 spisu) nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že v tomto
prípade nejde o hrubé porušenie dobrých mravov, ale len o „spoločensky nežiaducu komunikáciu“;

trval na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe, ktorá bola podľa jeho názoru podopretá vecnými
argumentmi s pravdivými a objektívne preukázateľnými skutkovými tvrdeniami, ktoré vyplývajú z
listinných dôkazov ako aj z výpovedí svedkov; následne podrobne zopakoval svoje tvrdenia o priebehu
spolužitia so žalovanou a o jej správaní, ktoré podľa neho porušilo dobré mravy.

2.4 Žalovaná v duplike zo dňa 29.11.2017 (č.l. 304-305 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že všetky tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, nepravdivé, klamlivé a účelové; následne
uviedla a zopakovala svoje tvrdenia o priebehu spolužitia so žalobcom.

2.5 Repliku žalovanej doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk na

vedomie dňa 11.12.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 306 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa

§ 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre porušenie práva žalobcu na spravodlivý

proces podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. ako sa toho domáhal žalobca v podanom odvolaní; na
rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo
dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku; Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.
1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2; z uvedeného
stanoviska pre účely odvolacieho konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 vyplýval záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno
vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol; v právnych pomeroch

Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 predstavuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
v odôvodnených prípadoch porušenie práva strany na spravodlivý proces a preto bude predmetné
stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj naďalej použiteľné;
preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd
k záveru, že z dôvodu absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom,

ktoré z tvrdených skutkov žalovanej považoval súd za preukázané a ktoré nie (podrobnejšie bod
7.3 odôvodnenia) došlo v prejednávanom spore k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces; z
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vôbec zistiť dôvody, prečo súd
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok podľa § 630
Občianskeho zákonníka nevyhnutných na vrátenie daru zo strany žalovanej; preto dospel odvolací súd

k záveru o naplnení výnimočných okolností, ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
a v obsahu spisu identifikoval podstatné vyjadrenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal
(bod 4.6 odôvodnenia).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok navrhol zrušiť z aj dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý proces; odvolacie námietky

žalobcu ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý proces vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (bod
4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania

nebolomožnézistenénedostatkynapraviťvkonanípredodvolacímsúdom.Odvolacísúdzrušilajzávislý
výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, ktoré

nájde odraz aj v odôvodnení rozhodnutia, opätovne posúdi dôvodnosť žaloby žalobcu podľa § 630
Občianskeho zákonníka; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní v
zmysle požiadaviek uvedených v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.; pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania a formulovaní znenia výroku rozhodnutia v tomto smere zohľadní súd prvej inštancie závery
aktuálnej súdnej praxe a výrok o nároku na náhradu trov konania z dôvodu budúcej vykonateľnosti

rozhodnutia formuluje do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).

7.3 Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy; samotná
skutočnosť darovania sporných nehnuteľností zo strany žalobcu žalovanej nebola medzi stranami
sporná;odvolacísúdpovažujezapotrebnépreúčelyďalšiehokonaniauviesť,ževovzťahukpožiadavke
preskúmateľnosti rozhodnutia musí byť v spore o vrátenie daru z rozsudku vo veci samej zrejmé:
(1) či bol alebo nebol preukázaný tvrdený skutok (skutky) obdarovaného voči darcovi, resp. členom

jeho rodiny a (v pozitívnom aj negatívnom prípade) s uvedením z akých dôvodov sa darcovi podarilo
alebo nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o správaní sa obdarovaného v tomto smere a (2) v prípade
preukázania tvrdeného skutku (skutkov) obdarovaného voči darcovi, resp. členom jeho rodiny, či jeho
(ich) intenzita je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a z akých dôvodov; tieto skutočnosti z napadnutého
rozhodnutia nevyplývajú; súd prvej inštancie neuviedol, či tvrdené skutky žalovanej voči žalobcovi ako

aj členom jeho rodiny (ich spoločným deťom z manželstva) podľa žaloby považoval za preukázané a z
akých dôvodov (medzi stranami bol spor aj v tom smere, či sa tvrdené skutky udiali alebo nie), pretože
napadnutý rozsudok okrem konštatovania o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno neobsahuje
vysvetlenie tohto záveru (súd prvej inštancie sa v podstate obmedzil na konštatovanie, čo mali deti
žalobcu a žalovanej podľa neho správne robiť, uvedené posudzovanie však nebolo predmetom konania;

ak súd nepovažoval výpovede týchto svedkov za dôveryhodné, mal vysvetliť konkrétne dôvody svojho
záveru podložené dokazovaním); súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril ani k tvrdenému vymazaniu
dokumentov žalobcu z USB kľúča žalovanou (t.j. či mal toto tvrdenie žalobcu preukázané alebo nie,
hoci oznámenie žalobcu proti žalovanej na polícii vykonal ako dôkaz, následne pre prípad preukázanianehodnotil ani prípadný súlad tohto správania žalovanej s dobrými mravmi); súd prvej inštancie tak
musí v ďalšom konaní (novom rozhodnutí) v zásade zodpovedať na otázku, či sa vzhľadom na tvrdenia
žalobcu žalovaná nevhodne správala (t.j. v hrubom rozpore s dobrými mravmi), či bola žalobcovi

neverná, či si neoprávnene prisvojovala hnuteľné veci, či žalobcovi vymazala podnikateľské dokumenty
a v prípade, že na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že tieto skutky (aspoň niektoré
z nich) žalovaná vykonala (t.j. bude mať ich vykonanie dokazovaním preukázané), vyhodnotí, či ich
intenzita je v hrubom rozpore s dobrými mravmi (jednotlivo každý skutok ako aj jednotlivé skutky vo
vzájomnej súvislosti); súd bude musieť pri hodnotení intenzity skutkov vo vzťahu k dobrým mravom

prihliadať aj na celkovú atmosféru v rodine, t.j. či skutky v prípade ich preukázania boli len zo strany
žalovanej alebo na negatívnom správaní žalovanej mal podiel aj samotný žalobca (ako dôsledok
narušených vzájomných vzťahov); z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca a žalovaná mali viaceré spory
(niektoré sa pretavili aj do súdnych sporov o zaplatenie dlžnej sumy, resp. vydanie hnuteľných vecí),
čo mohlo mať vplyv na atmosféru v rodine; odvolací súd sa osobitne nezhoduje s názorom súdu prvej
inštancie, že manželská nevera nemôže byť dôvodom na vrátenie daru; manželská vernosť je jednou zo

zákonných manželských povinností (§ 18 Zákona o rodine), táto povinnosť je jednoznačne rešpektovaná
aj spoločnosťou ako správanie sa v súlade s dobrými mravmi, preto jej porušenie (pokiaľ nevyplýva z
obojstranne narušených manželských vzťahov) môže byť v konkrétnom prípade aj hrubým porušením
dobrých mravov vo vzťahu k darcovi (manželovi); všetky skutočnosti je potrebné vyhodnotiť jednotlivo
aj vo vzájomných súvislostiach a až potom je možné dospieť k záveru, či boli splnené podmienky na

vrátenie daru; osobitne po zrušení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie dopytuje žalobcu,
či navrhuje vykonať dokazovanie aj listinami predloženými v odvolacom konaní (prípadne súd prvej
inštancie posúdi, či sú v rámci dokazovania splnené podmienky na postup podľa § 204 časť vety za
bodkočiarkou C.s.p.).

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).