Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216209731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa O..
H. C. nar. XX.X.N. bývajúceho na Z. ul. č. XX/XX v E. Z. zastúpeného advokátom D.. Jurajom
Füzerom so sídlom na ul. M.R. Štefánika č. 1256/22v Trebišove proti manželke navrhovateľa H.. O.
C. rod. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na E. ul. č. XXX/XX v P. zastúpenej advokátom E.. Tomášom
Hermanom so sídlom na Bočnej ul. č. 10 v Košiciach za účasti maloletého Q. zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode o odvolaní

manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.12.2017 č.k. 23P(136/2016-300
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky
uzavreté 21.9.2013, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku č. XX, ročník XXXX,
str. XX pod poradovým č. XX a na čas po rozvode zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky
maloletého s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal
prispievať na výživu mal. Q. 150 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci

dopredu matke maloletého. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy od 10:00 hod. v sobotu do 17:00 hod. v nedeľu,
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy od 16:00 hod. do 18:00 hod. v stredu a v piatok, v
čase letných prázdnin vždy v prvý a tretí víkend, ktorý celý pripadá na mesiac júl a august daného
roka od 18:00 hod. v piatok do 18:00 hod. v nedeľu, počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny
rok od 10:00 hod. prvého dňa školských prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin,
počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od 10:00 hod. dňa 23.12. do 18:00 hod.

dňa 25.12. a od 10:00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. dňa 06.01. nasledujúceho
roka, počas vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 10.00 hod. dňa 26.12 do
18:00 hod. dňa 01.01. nasledujúceho roka, počas veľkonočných prázdnin v každom párnom roku od
10:00 hod. vo Veľkonočný piatok do 18:00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu a počas veľkonočných prázdnin v
každom nepárnom kalendárnom roku od 10:00 hod. vo Veľkonočný pondelok do 18:00 v utorok. Otec si
maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska a po skončení styku jej ho na tom istom mieste vráti.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho na určenom mieste a

v určenom čase. Uložil obidvom rodičom a maloletému Tobiasovi výchovné opatrenie, a to podrobiť sa
psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny. O trovách štátu rozhodol tak, že matku maloletého zaviazal nahradiť
trovy štátu 60,96 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a otca maloletého zaviazalnahradiť trovy štátu 60,96 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. O trovách
účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla
konajúcemu súdu, že sa dostatočným spôsobom nepokúsil viesť účastníkov k záchrane manželstva
a rodiny a nesúhlasila s názorom, že manželstvo je nenapraviteľne a trvalo rozvrátené. Uviedla, že
na obnovení manželského spolužitia má eminentný záujem, manžela ľúbi a chce, aby maloletý syn

vyrastal v úplnej rodine. Vyslovila presvedčenie, že aj manžel ju stále ľúbi, musia si však k sebe nájsť
cestu a vytvoriť priestor pre obnovenie vzťahu a manželského spolužitia. Manželka navrhovateľa je
ochotnápodstúpiťterapiuvpsychologickejambulanciizaúčelomkonštruktívnehovyriešeniamanželskej
krízy, rozvod považuje za deštruktívne riešenie, ktoré bude mať podľa jej názoru negatívny dopad
predovšetkým na maloletého syna. Ak manžel aj napriek všetkým jej snahám usúdi, že nemá záujem
o spoločný život, manželka navrhovateľa chce, aby mal maloletý syn v čo najväčšom rozsahu pocit,

že vyrastá v úplnej rodine a v tejto súvislosti poukázala na to, že konajúci súd sa nemal možnosť
zaoberať otázkou striedavej osobnej starostlivosti, ktorú ako formu osobnej starostlivosti považuje
manželka navrhovateľa za najlepšiu formu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj
vzhľadom na pozitívny vzťah maloletého k obom rodičom, ktorý vyplýva z predloženého znaleckého
posudku. Vyslovila presvedčenie, že ako najvhodnejšia sa javí forma striedavej starostlivosti realizovaná

v domácnosti na Markušovej ulici č. 13 v Košiciach, kde má maloletý Tobias vytvorené optimálne
podmienky pre zdravý psychický vývoj a pocit domova. Preto navrhuje, aby v prípade rozvodu
manželstva bola nariadená striedavá osobná starostlivosť s tým, že ona a navrhovateľ budú striedavo
v týždenných intervaloch v byte bývať a realizovať osobnú starostlivosť o maloletého. V tejto súvislosti
konštatovala, že vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a aj z uvedeného dôvodu je na

mieste zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že manželovi
v styku s maloletým synom nikdy nebránila. Nesúhlasila s určeným výživným 150 Eur mesačne, pretože
podľa jej názoru nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého (škôlka 50 Eur mesačne, strava 100
Eur mesačne, hygienické potreby 70 až 100 Eur mesačne, vitamíny 40 až 50 Eur mesačne, ošatenie 70
až80Eurmesačne)aniskutočnýmschopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomeromotca.Poukázala

na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom životná úroveň navrhovateľa
je vďaka nadpriemernému príjmu (pozn. odvolacieho súdu - cca 1200 Eur) nepochybne vyššia, než
životná úroveň maloletého. V závere odvolania namietala výrok o jej povinnosti nahradiť trovy štátu
dôvodiac, že má nízky príjem a nevlastní žiaden majetok. Poukázala na to, že rozhodnutím centra
právnej pomoci jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc v tejto veci. Vyslovila presvedčenie,

že v prejednávanej veci bola na mieste aplikácia ust. § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a na podporu svojich
tvrdení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3M Cdo 5/2006.

3. Dňa 30.1.2018 doručila manželka navrhovateľa súdu podanie označené ako ,,Doplnenie odvolania

- zaslanie príloh“, ku ktorému priložila pozvánku Súkromnej psychologickej poradne pre rodinu,
manželstvo a jednotlivca z 15.1.2018 adresovanú navrhovateľovi, list manželky navrhovateľa zo
17.1.2018 adresovaný navrhovateľovi a tlačivo pre dokladovanie pomerov za účelom priznania
oslobodenia od súdnych poplatkov. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom
rozsahu.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že kategoricky odmieta ďalšie spolužitie s
manželkou a po tom všetkom čo mu vykonala k nej nemá žiaden cit len odpor. Konštatoval, že konajúci
súd viedol manželov k zmiereniu a obnoveniu manželského spolužitia, a preto nie sú pravdivé tvrdenia
manželky, že súd sa nedostatočne pokúšal zachrániť ich manželstvo. Považoval za smutné tvrdenie

manželky, že je pripravená podstúpiť terapiu v psychologickej ambulancii, keď sama sa na predvolanie
na terapiu nedostavila, čo je zrejmé aj z obsahu spisu. Zdôraznil, že manželka mu dlhodobo neumožňuje
styk s maloletým synom, a preto podal na návrh na súdny výkon rozhodnutia, konanie sa vedie na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 Em/2/2017. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nerozumie
požiadavke manželky na striedavú osobnú starostlivosť, keď sama bráni otcovi v styku s maloletým.

Manžel má za to, že súdom určený styk je dostatočný a ak sa bude skutočne realizovať na základe
tejto úpravy, bude to na prospech dieťaťa, striedavú starostlivosť nevylučuje v budúcnosti. Vyjadril
presvedčenie, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti s poukazomna zistenia súdu a odôvodnenie rozsudku. V závere navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

5. Dňa 28.8.2018 doručil navrhovateľ odvolaciemu súdu podanie, v ktorom uviedol, že manželka mu
naďalej bráni v styku s maloletým synom, ktorý bol dočasne upravený uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k. 8CoP/130/2017 - 109. Na okresnom súde Košice II sa pod sp. zn. 19Em/2/2017 vedie
konanie, v ktorom bol nariadený výkon predmetného rozhodnutia, čo preukázal listinnými dôkazmi.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky navrhovateľa nevyjadril.
7. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s

nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne

zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §
191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manželky navrhovateľa

uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a manželka
navrhovateľa ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva,
že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným
kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská

morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať,
či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch
bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj
účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu
manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody

zisťovať a vyhodnocovať. Konštatuje, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy ak nemôže
plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Poukazuje na to, že pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd skúmať, či
manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú svoje deti
a intímne spolu žijú. Rozvrat je dostatočne trvalý, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že manželia od apríla
2016 nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a ani spolu intímne nežijú. Tieto objektívne
preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotnou manželkou navrhovateľa, ktoré žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v
odvolaní. Inak povedané, manželka navrhovateľa počas celého konania nepredložila jediný relevantný

dôkaz,ktorýbyaspoňnepriamopreukazovalopak,tedažesnavrhovateľomžijevspoločnejdomácnosti,
že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa
žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine. K odvolacím námietkam manželky
navrhovateľa dodáva, že konajúci súd riadne vykonal dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a
rozvratu manželstva, manželia mali v priebehu konania možnosť využiť pomoc odbornej psychologickej

poradne za účelom vyriešenia manželskej krízy, túto však využili len krátkodobo a ako vyplýva z
obsahu spisu, neprejavili záujem o dlhšiu spoluprácu. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní tvrdila,
že je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, z podaného odvolania možnosť obnovenia
spolužitia ani nevyplýva. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nielen v konaní pred súdom prvejinštancie kategoricky poprel možnosť obnovy manželského a partnerského spolužitia, ale aj vo vyjadrení
k podanému odvolaniu uviedol, že s manželkou ako rodina spolu nežijú a nemá vôľu obnoviť manželské
spolužitie.Jednoznačnýarozhodnýpostojnavrhovateľa,ktorýužvmanželstvenemienizotrvať,jepotom

znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas
odvolateľky s rozvodom manželstva, prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o existencii trvalého
rozvratu. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to
ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku odvolateľka v podanom
odvolaní viac menej potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov poukazovaním na

potrebu odbornej terapie za účelom vyriešenia manželskej krízy. Na základe týchto skutočností dospel
odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľa a jeho
manželky je natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa

správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol aj o zverení maloletého dieťaťa na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky, o vyživovacej povinnosti otca k maloletému ako i o úprave styku
otca s maloletým dieťaťom. Konštatuje, že súd musí vo všetkých prípadoch rozhodovania o výkone
rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo
dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi. K odvolacím dôvodom manželky navrhovateľa, pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti, podľa

názoru odvolacieho súdu vek dieťaťa, jeho citový vývin existujúca nová situácia (rozpad rodiny), ako
aj citlivá povaha zatiaľ striedavú rodičovskú starostlivosť neumožňujú. Odvolací súd nepochybuje o
tom, že matke záleží na tom, aby otec participoval na výchove svojho syna ako rodič, treba však,
aby vzhľadom na zmenenú životnú situáciu, v ktorej sa rodina ocitla (v dôsledku dlhého oddeleného
spolužitia rodičov, rozvodu ich manželstva) sa maloletý adaptoval na novú etapu svojho života, v ktorej

sa ocitol, aby si otec v tomto tzv. adaptačnom období vybudoval k svojmu dieťaťu nanovo kvalitný
rodičovský vzťah a postupne získal jeho dôveru. Vykonané dokazovanie preukázalo, že maloletý má
pozitívny vzťah k obom rodičom, vzhľadom na nízky vek sa viaže po citovej stránke na matku, ktorá
má podľa záverov znaleckého posudku lepšie osobnostné a emočné predpoklady na jeho výchovu ako
navrhovateľ.Poukazujetiežnanedostatkyaproblémyvkomunikáciirodičovmaloletéhonavzájom,ktoré

nepochybne vyvstali v priebehu konania, pričom práve na bezproblémovú komunikáciu a kooperáciu
rodičov kladie striedavá starostlivosť zvýšené nároky pri zabezpečení potrieb maloletého a uľahčenie
adaptácie dieťaťa na striedavú starostlivosť. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
preferuje potrebu stabilizácie maloletého, pričom maloletý už v súčasnosti je stabilizovaný v prostredí
svojej matky, kde aj navštevuje predškolské zariadenie. Závery vykonaného dokazovania teda striedavú

rodičovskú starostlivosť o dieťa v záujme jeho ďalšieho citového vývoja zatiaľ nepodporili. Odvolací súd
zdôrazňuje, že pokiaľ rodičia absolvujú rodičovskú terapiu, ktorá povinnosť im bola uložená napadnutým
rozhodnutím, s cieľom osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučia uvádzať
do svojho každodenného života, vytvorí sa priestor pre zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorú do budúcna nevylúčil ani navrhovateľ.

12. Otec svoje právo podieľať sa na výchove maloletého syna na čas po rozvode môže realizovať
v rámci jednotlivých stretnutí s ním, v tejto otázke sa však rodičia nedohodli, vyvstala preto nutnosť
úpravy stretnutí otca s maloletým dieťaťom rozhodnutím súdu, keďže otec sa o toto svoje právo aktívne
uchádza.TotoprávovychádzazÚstavySlovenskejrepublikypodľačl.41ods.4ÚstavySR„Starostlivosť

o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo
rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím
súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde
je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť v čl. 8, ktorý
zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením

nezákonných zásahov v čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty
k rodičom dieťaťa ale najmä čl. 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozopre so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť
rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny

záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať k aktívnemu udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-
právnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody
vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Jediným kritériom
pre vyslovenie obmedzenia styku rodiča s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí

byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť
perspektívne obnovený. Konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade správne rozhodol, keď pri
rozsahu úpravy styku prihliadol na výsledky znaleckého dokazovania, najmä odporúčania znalkyne o
pravidelnom kontakte maloletého s otcom bez prítomnosti matky a upravil styk otca s maloletým v
rozsahu každého druhého víkendu a dvoch pracovných dní s osobitnou a porovnateľnou úpravou počas
sviatkov a prázdnin. V konečnom dôsledku, rozsah takto určenej úpravy styku manželka navrhovateľa

v odvolaní ani nenamietala.

13. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca
vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého Tobiasa, ktorý je v predškolskom
veku a jeho potreby sú všeobecne známou skutočnosťou. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných
rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je
zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom

tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom.
Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní
posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne
podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej

povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní

vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne

ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé
položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do

výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije
s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. K odvolacej námietke matky vo vzťahu

k rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o špecifikáciu
výdavkov, ktorú súdu predložila, aj odvolací súd považuje niektoré položky (napr. hygiena 70 az 100 Eur
mesačne alebo vitamíny 50 Eur mesačne, ktoré navyše podľa jej tvrdenia kupuje len keď je maloletý
chorý)zanadnesené.Matkavkonaníneuvádzalažiadnenadštandardnépotrebymaloletéhovybočujúce
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, a to ani pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého. Súd prvej

inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si okrem vyživovacej povinnosti v peňažnej forme,
túto voči maloletému synovi plní aj poskytovaním vecných plnení, konkrétne zabezpečovaním bývania,
keď v priebehu konania bolo nepochybne preukázané, že otec hradí splátku hypotéky a platby spojené s
užívaním bytu (spolu 400 Eur mesačne), v ktorom maloletý býva spolu s matkou. Vzhľadom na to, že ideo pomerne vysokú sumu, ktorú otec zo svojho príjmu pravidelne vynaloží, súd prvej inštancie správne
rozhodol o výživnom aj so zreteľom na túto objektívnu relevantnú skutočnosť. Odvolací súd na základe
uvedeného dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné 150 Eur spĺňa všetky kritéria

a zákonné predpoklady Zákona o rodine a dostatočne zohľadňuje tak odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ako aj okolnosti, teda finančné a majetkové schopnosti na strane otca.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o trovách štátu
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne a zákonne rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré
vznikli titulom znaleckého dokazovania podľa príslušných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho je

odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa dodáva, že vychádzajúc z koncepcie
Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových
konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v
ktorýchjeaplikáciaCivilnéhosporovéhoporiadkuvylúčená.Znamenáto,žeCMPobsahujeustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v

mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35
a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta s eventuálnou možnosťou
vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich
štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy

zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní
súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho
súdneho poriadku (§ 148), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods. 1 Základných princípov
CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce
trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Vzhľadom na

charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého
z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať za spoločné trovy
účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP).
Nakoľko sa v tomto prípade jedná o konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode majú obaja účastníci konania rovnaký

pomer účastníctva na veci a konaní. Pokiaľ bola manželke navrhovateľa centrom právnej pomoci
poskytnutá právna pomoc, ktorej podmienkou poskytnutia je v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z.z.
aj skúmanie pomerov účastníka z hľadiska, či jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom, nejde podľa názoru odvolacieho súdu automaticky o dôvod pre oslobodenie od

súdnych poplatkov v plnom rozsahu, s prihliadnutím na majetkové pomery manželky navrhovateľa,
ktorá je zamestnaná s pravidelným príjmom ako aj na výšku trov konania, pričom ide o jednorazovú
platbu, ktorá nebude mať dopad na zabezpečovanie základných potrieb a životnú úroveň manželky
navrhovateľa.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.