Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010508
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118010508.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2019, v trestnej
veci obžalovaného M. T. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 7/18 zo dňa
07.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného M. T. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase o 10:15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. K. E., Z.:

XAAXXXX (ČR) po diaľnici D1 v smere od W. do K., kde bol hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného
zboru Prešov počas kontroly na diaľničné známky kontrolovaný, pričom lustráciou v evidencii bolo
zistené, že v tom čase má Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 0T/45/2016 zo dňa
07.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2016, vyslovený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov a to od 04.03.2016 do 04.03.2019. Obvinený
svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojho
obhajcu, avšak len čo do výroku o treste, odvolanie. V písomných dôvodoch podaného odvolania vyčítal
súdu prvého stupňa, že podľa jeho názoru nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Ďalej vyjadril ešte názor, že v jeho prípade
alternatívnym druhom trestu možno dostatočným spôsobom zabrániť mu (obžalovanému) v ďalšej

trestnej činnosti a vychovať ho k riadnemu životu. Vyčítal prvostupňovému súdu, že v napadnutom
rozhodnutí nezdôvodnil prečo mu (obžalovanému) neuložil napríklad trest domáceho väzenia, trest
povinnej práce alebo prísnejší peňažný trest, prípadne aj kombináciu spomínaných alternatívnych
druhov trestu. Vyjadril názor, že súdy vo všeobecnosti ukladajú tresty, ktoré nie sú spojené s odňatím
slobody, len vo veľmi obmedzenom rozsahu a neskúmajú podľa konkrétnych okolností prípadu možnosti
nápravy toho ktorého páchateľa trestného činu. Namietal, že kolektív, do ktorého sa dostane vo výkone

trestu odňatia slobody, nevytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, naopak
v súčasnosti riadny život vedie (je zamestnaný, začlenený do svojej komunity, spláca dlhy a uhrádzabežné výdavky) s odchýlkou jeho jedného zaváhania, a to marením výkonu úradného rozhodnutia
vedením motorového vozidla napriek súdnemu zákazu. Konštatoval, že je otázne ako sa zmení jeho
osobnosť počas pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, keď navyše počas spomínaného

pobytu príde o svoju prácu, vo výkone trestu odňatia slobody príde do kontaktu s recidivistami a osobami
s ohnutými charaktermi s tým, že podľa jeho názoru, niekoľko mesačný pobyt v tomto kolektíve nemôže
mať naňho pozitívne účinky a dozaista tým bude poznačený na celý zvyšok svojho života. Ďalej uviedol,
že je obchodným zástupcom, výkon jeho práce si nevyhnutne vyžaduje návštevy zákazníkov na území
východného Slovenska, ale keďže mu bol uložený trest zákazu činnosti, mal pri výkone svojej práce

k dispozícii šoféra, ktorý ho rozvážal za zákazníkmi, avšak v kritický deň potreboval súrne navštíviť
zákazníka v Prešove, ale nebol k dispozícii nikto, kto by ho tam mohol odviezť, a preto, aby neporušil
pracovnú disciplínu a riadne si plnil svoje úlohy vyplývajúce ako zamestnancovi z pracovnej zmluvy,
rozhodol sa odšoférovať vozidlo do Prešova a späť, teda motorové vozidlo neviedol pri inej príležitosti,
napr. kvôli výletu, ale skutočne len z dôvodu, že to bolo nutné vzhľadom na jeho pracovné povinnosti.
Namietal, že aj keď doposiaľ nebol bezúhonný, dva predchádzajúce trestné činy spáchal v dôsledku

toho, že bol v čase ich spáchania pod vplyvom alkoholických nápojov, skutok, ktorý je predmetom
prejednávanej veci, pod vplyvom alkoholických nápojov nespáchal, ale dopustil sa ho pod ťarchou
pracovných povinností a z obavy zo straty zamestnania, čo od momentu spáchania skutku úprimne
ľutuje. Uviedol ešte, že každomesačne spláca hypotekárny úver vo výške 259,- Eur, musí splácať
pôžičku od spoločnosti HomeCredit vo výške 8.000,- Eur a spoločnosti Tipsport musí do r. 2019 uhradiť

dlh vo výške 4.600,- Eur, preto z dôvodu týchto nezanedbateľných finančných povinností si nemôže
dovoliť prísť o zamestnanie. Zároveň uviedol, že sa snaží o nápravu aj v tom zmysle, že v budúcnosti
si chce nájsť novú prácu, ktorá by si vedenie motorového vozidla nevyžadovala. V podstate z týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por.

Keďžekrajskýsúdvdanomprípadenezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§
371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine), preskúmaval
len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným

záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňovýsúdsprávnezistil,žeobžalovanémupoľahčovalo,žekspáchaniutrestnéhočinusapriznal
a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).

S ohľadom na zásadu zákazu pričítania tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného vyplývajúcu z
ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. zvažoval krajský súd, či je namieste u obžalovaného konštatovať aj priťažujúcu

okolnosť vyplývajúcu z ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m/ Tr. zák.), pretože aj keď obžalovaný má v odpise registra trestov tri záznamy, v
prvom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, druhé jeho odsúdenie je súčasťou skutku,
a pokiaľ ide o jeho tretie odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 7T 38/17,
v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia sa obžalovaný dopustil skutku v prejednávanej

veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že prvostupňový súd pristúpil k ukladaniu
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému nie z dôvodu postupu podľa ust. § 49 ods. 2
Tr. zák., teda, nie preto že obžalovaný v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia
spáchal úmyselný trest čin, ale s ohľadom na skutočnosť, že v predchádzajúcich dvoch prípadoch mu bol
ukladaný tak alternatívny trest, ako aj trest nespojený s odňatím slobody, ktoré ale k náprave obžalované

neviedli, a preto aj podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď v prípade
obžalovaného vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 37 písm. m/ Tr. zák.To potom znamená, že u obžalovaného bola zistená rovnováha priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
a teda nebolo potrebné trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú ust. - ím § 348 ods. 1 Tr. zák.
až na dva roky postupom podľa § 38 Tr. zák. upravovať.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4

Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest
postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, zohľadňujúc u
obžalovaného tak skutočnosti svedčiace v jeho prospech, a to najmä nie závažný následok, pohnútku,

ktorou bola snaha nestratiť zamestnanie (spôsob spáchania činu nesvedčí ani v prospech, ani v
neprospech odvolateľa, pretože sa nijakým spôsobom neodlišuje od bežného páchania takejto trestnej
činnosti aj inými páchateľmi), ako aj v jeho neprospech (prihliadajúc najmä na osobu obžalovaného a
z toho prameniacu nepriaznivú prognózu jeho nápravy, keďže v minulosti dva predchádzajúce tresty
nespojené s odňatím slobody k náprave obžalovaného neviedli), dospel krajský súd k záveru, že tak z

hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest, ktorý obžalovanému
uložil už súd prvého stupňa, teda trest odňatia pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere 4 mesiacov.

Práve na už spomínanú nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného, keď na obžalovaného vo veci

Okresného súdu Košice II. sp. zn. 0T 45/16 bolo pôsobené alternatívnym peňažným trestom a vo veci
Okresného súdu Košice II. sp. zn. 7T 38/17 podmienečným trestom odňatia slobody, ktoré ale neviedli k
náprave, pretože obžalovaný sa dopustil ďalšieho trestného činu, aj podľa názoru krajského súdu jedine
nepodmienečný trest odňatia slobody je potrebný tak z hľadiska dosiahnutia nápravy obžalovaného, ako
aj zabezpečenia ochrany spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že vo všeobecnosti súdy ukladajú tresty, ktoré nie
sú spojené s odňatím slobody, len vo veľmi obmedzenom rozsahu a neskúmajú podľa konkrétnych
okolností prípadu možnosti nápravy, toho ktorého páchateľa trestného činu, k tomu krajský súd uvádza,
že podľa jeho názoru, s ohľadom na koncepciu Trestného zákona, ktorý obsahuje za ním definované

trestné činy relatívne prísne trestné sadzby spôsobujúce, že väčšina trestných činov sú zločinmi, či
obzvlášť závažnými zločinmi, pritom alternatívne tresty je možné ukladať spravidla len pri prečinoch,
vo všeobecnosti majú súdy obmedzenú možnosť alternatívne tresty obžalovaným ukladať. Zároveň
predpokladom ukladania alternatívnych trestov je splnenie základnej podmienky, a to, že takýto trest
bude postačujúcim. Uloženie alternatívneho trestu je prejavom dôvery spoločnosti v páchateľa trestného

činu, že alternatívny trest s ohľadom na charakterové a osobnostné vlastnosti páchateľa bude tak na
jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti postačujúci.

Zohľadniac ale práve konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, a to najmä osobu obžalovaného, v
predmetnej veci podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, aj podľa názoru krajského súdu, splnené

nie sú.

V odpise registra trestov, ako to už bolo vyššie uvedené, má obžalovaný tri záznamy a aj keď v prvom
prípade sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, fikcia neodsúdenia sa z hľadiska hodnotenia jeho osoby
na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje. Následne bol obžalovaný

dvakrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 0 T 45/16 zo dňa
07.03.2016, právoplatným toho istého dňa, ktorým obžalovanému za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil 04.03.2016 v podstate tak, že viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to viac ako 2,4 ‰, bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,-
eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel po dobu 36 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 7 T
38/17 zo dňa 29.05.2017, právoplatným 13.06.2017, ktorým mu za prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil 07.01.2017 tak, že poškodil priestory WC čerpacejstanice,boluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonu
na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti už v troch prípadoch trestného činu dopustil,
bolo naňho pôsobené v jednom prípade peňažným trestom, v ďalšom prípade podmienečným trestom
odňatia slobody, teda trestami nespojenými s odňatím slobody, ktoré k jeho náprave neviedli. Navyše
z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa 07.06.2017 dopustil priestupku, a to tak,
že parkoval na mieste vyhradenom pre Privatbanku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,- eur.

Vzhľadom na to, že uvedený priestupok časovo spadá do doby zákazu činnosti, obžalovaný pred súdom
prvého stupňa vysvetlil, že on motorové vozidlo nešoféroval a za vodiča sa pred priestupkovým orgánom
označil len preto, lebo nechcel, aby jeho zamestnávateľ vedel, že má zákaz činnosti. Z uvedeného ale
vyplýva, že obžalovaný neváhal priestupkovému orgánu klamať. Uvedená okolnosť potom taktiež vážne
narúša dôveru v tvrdenia obžalovaného, že je možné jeho ubezpečeniam, že už práve teraz alternatívny
trest, teda ďalší trest nespojený s odňatím slobody, povedie k jeho náprave, veriť.

S ohľadom teda na osobu obžalovaného, na už vyššie niekoľkokrát rozvedenú jeho nepriaznivú
prognózu nápravy, nepoučiteľnosť z trestov, ktoré neboli spojené s odňatím slobody, aj krajský súd
dospel k záveru, že posúdiac tieto konkrétne okolnosti prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru,
že by podmienky pre uloženie alternatívneho trestu u obžalovaného boli splnené.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Správnosť
zaradenia obžalovaného do takéhoto ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa javí byť správnym aj s

ohľadomnaskutočnosť,žeprávedotakéhotoústavusúzaraďovanímenejnarušenípáchateliatrestných
činov, akým obžalovaný, s ohľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ dopúšťal skôr menej závažných
trestných činov, javí byť.

Obžalovanýmnamietanáskutočnosť,žepobytomvovýkonetrestuodňatiaslobodyprídeozamestnanie,

a tým aj o možnosť splácať svoje záväzky, ktoré doposiaľ riadne splácal, nie je z pohľadu
jednotlivých hľadísk a zásad pre ukladanie trestu a vyššie popísaných konkrétnych okolností prípadu
tak významná, aby zvrátila vyššie rozvedenú potrebu ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému. Obžalovaný sa rozhodol neporušiť pracovnú disciplínu za cenu spáchania
trestného činu, avšak ani strach zo straty zamestnania a snaha dodržať pracovnú disciplínu nemôže

ospravedlňovať spáchanie trestného činu.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.