Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412010796
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6412010796.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému R. Z., pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra
2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr.
Jána Deáka, odvolanie obžalovaného R. Z., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
04.09.2018, sp.zn. 2T/260/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom zo Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.09.2018 sp.zn. 2T/260/2012
bol obžalovaný R. Z. uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 13.09.2010 v F. U., ako kupujúci pod zámienkou získania finančného prospechu, uzavrel kúpu

zmluvusospoločnosťouMäsovýrobaSitno,a.s.sosídlomAntolskáč.12vBanskejŠtiavnici,zastúpenou
členom predstavenstva Y.. T. U., nar. XX.XX,XXXX, ako predávajúcim a na základe tejto zmluvy odkúpil
nehnuteľnosť, stavbu súpisné číslo XXXX na parcelnom čísle XXXX/X, zapísanú na liste vlastníctva
číslo XXXX za kúpnu cenu 46.600,-€, ale uvedenú sumu do súčasnej doby nevyplatil, čím spôsobil
spoločnosti Mäsovýroba Sitno, a.s. Banská Štiavnica, škodu vo výške 46.600,-€.
Za to obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a zároveň uložil probačný dohľad, pričom mu ustanovil skúšobnú dobu na dva roky. Podľa § 51
ods. 2, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému povinnosť, spočívajúcu najmä
v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu Mäsovýrobe Sitno, a. s. Banská Štiavnica, ul.
Antolská č. 12, IČO: 00692441, vo výške 46.600,-€. O uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol

podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej
Mäsovýroba Sitno, a.s. Banská Štiavnica, ul. Antolská č. 12, IČO : 00692441, škodu v sume 46.600,-€.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný R. Z.,
atoihneďpojehovyhlásenínahlavnompojednávanídňa04.09.2018,ktorénáslednepísomnezdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 17.09.2018. Zvýraznil to, že odvolaním napáda výrok
o vine, výrok o treste a tiež výrok o náhrade škody rozsudku súdu prvého stupňa. V jeho prípade nebola

preukázaná objektívna stránka trestného činu, jediným dôkazom, ktorý poslúžil v jeho neprospech, bola
výpoveď svedka Y.. U., pričom vierohodnosť výpovede tohto svedka nebola potvrdená žiadnymi ďalšími
dôkazmi. V tejto súvislosti poukázal na text samotnej kúpnej zmluvy, a to čl. III ods. 2 a najmä v tomto
texte poukázal na to, že je tam výslovne uvedené, že kupujúci zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu v
hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Následné tvrdenia svedkov Y.. U. a K.. F. sú nedostatočným dôkazom.
Obaja totiž text kúpnej zmluvy podpísali. Ďalej zvýraznil obsah výpovede svedka E. V., ktorý dokazoval

to, že obžalovanému požičal sumu 40.000,- Eur na kúpu nehnuteľnosti od poškodeného. Výpoveď dcéry
tohto svedka je irelevantná, pretože tento svedok v žiadnom štádiu trestného konania neuvádzal, že byobžalovanému požičal peniaze, ktoré pochádzali z pôžičky od jeho dcéry. Podľa jeho názoru 40.000,-
Eur nie je tak veľkou sumou a je pravdepodobné, že bežný človek si dokáže v priebehu života takúto
sumu nasporiť. Zvýraznil tiež obsah zmluvy o kontorentnom úvere zo dňa 27.04.2011, v zmysle obsahu

ktorej si on sám v banke požičal sumu 40.000,- Eur za účelom vrátenia týchto peňazí V.. Ďalej vo veci
nebola dôkazmi preukázaná ani subjektívna stránka zločinu podvodu, nebol produkovaný žiaden dôkaz
o jeho úmysle konať spôsobom, ako to predpokladá toto ustanovenie Trestného zákona. Opakovane
tento odvolateľ spochybnil vierohodnosť výpovedí svedkov Y.. U. a K.. F., pracovali v top manažérskych
pozíciách a nepochybne si vždy prečítali text akejkoľvek a teda aj tejto kúpnej zmluvy, minimálne v časti

o zaplatení kúpnej ceny. Naviac, pokiaľ svedok Y.. U. zdôrazňoval aj obsah svedeckej výpovede U. L.,
tento svedok ním tvrdené skutočnosti v rámci dokazovania poprel. Prakticky tu teda vo vzťahu k svedkovi
Y.. U. ide o dôkaznú situáciu ,,tvrdenie proti tvrdeniu“, z ktorého dôvodu okresný súd mal postupovať v
zmysle zásady ,,in dubio pro reo“. Záverom svojho odvolania prakticky navrhol zrušenie napadnutého
rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci krajský súd rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil.
Okresnému súdu Žiar nad Hronom bolo dňa 31.10.2018 doručené aj vyjadrenie poškodeného Y.. T.

U. nielen k rozsudku okresného súdu, ale i k odvolaniu obžalovaného R. Z.. Rozsudok považoval za
zákonný a spravodlivý. Zvýraznil aj to, že obžalovaný sa vyhýbal plynulosti súdneho konania v jeho
trestnej veci, dochádzalo z jeho strany k častým obštrukciám. V jeho odvolaní sa uvádzajú nepravdivé
fakty, prakticky ospravedlňujúce jeho podvodné konanie. Zvýraznil pritom nielen svoju výpoveď v
trestnomkonaní,aleajvýpoveďK..R.F.,pričomsúdprvéhostupňavykonanédôkazyvyhodnotilsprávne

a v súlade so stavom veci. Záverom svojho vyjadrenia krajskému súdu navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom

predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného R. Z. nebolo podané dôvodne.

Okresný súd výrok o vine obžalovaného R. Z. v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil tým,

že nemal dôvod neuveriť svedeckým výpovediam poškodených Y.. T. U. na K.. R. F.. Jednoznačne
obžalovaného usvedčili zo spáchania stíhaného zločinu. Podľa obsahu výpovedí obžalovaného a oboch
poškodených, k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo neštandardným spôsobom, keď táto nebola podpísaná
za prítomnosti všetkých troch, teda obžalovaného a oboch poškodených. Podľa názoru súdu, je preto
zavádzajúce a nelogické ustanovenie o kúpnej cene, spôsob jej úhrady v kúpnej zmluve v tom, že

kupujúci zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu v hotovosti, pri podpise tejto zmluvy, čo predávajúci a
kupujúci potvrdzujú svojimi podpismi, pretože pri podpise kúpnej zmluvy neboli evidentne obžalovaný a
obaja poškodení naraz prítomní. Naviac chýba príjmový a výdavkový pokladničný doklad. Obžalovaný
tvrdil, že svedok V. mu poskytol finančnú hotovosť v sume 40.000,-€. Svedok V. potvrdil poskytnutie
sumy 40.000,-€ obžalovanému s tým, že išlo o finančné prostriedky jeho dcéry T. Q.. Svedkyňa T. Q.

zdôraznila, že svojmu otcovi, svedkovi E. V. poskytla finančné prostriedky, avšak len vo výške 30.000,-
Sk. Za takejto dôkaznej situácie, podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané, že by obžalovaný R.
Z. skutočne vyplatil poškodeným predmetnú istinu, ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy vo výške
46.600,-€. Obhajobu obžalovaného z tohto dôvodu okresný súd pokladal za účelovú, v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti za stíhaný zločin.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2013 vykonal

výsluch obžalovaného, svedkov Y.. T. U., K.. R. F., dňa 23.09.2013 vykonal výsluch svedka U. L., dňa
05.08.2014 výsluch svedka E. V., na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2014 ešte doplnil dokazovanie
osobným výsluchom svedkyne F. V., pričom dňa 04.09.2018 prečítal jednotlivé listinné dôkazy. Po takto
vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveruv tom smere, že obžalovaný R. Z. sa zisteným konaním obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že
uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na tomto majetku značnú škodu.

Pokiaľideoodvolacienámietkyobžalovaného,krajskýsúdsavcelomrozsahustotožnilsargumentáciou
prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku (strana 8), pričom aj krajský súd považoval
obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za stíhaný
skutok v zmysle obžaloby. Vo veci nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpovede Y.. T. U. a K.. R.
F. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Od času, ako zistili, že obžalovaný kúpnu cenu nevyplatil,

predovšetkým Y.. U. opakovane obžalovaného vyzýval na zaplatenie kúpnej ceny, keďže dostal
oznámeniezkatastranehnuteľnostíozavkladovanípredmetnejnehnuteľnostiobžalovaným.Keďžejeho
výzvy zostali bezvýsledné, je z obsahu trestného spisu zistiteľné, že nakoniec Y.. T. U. dňa 02.05.2012
podal na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica trestné oznámenie na obžalovaného R. Z.. Nielen Y..
T. U., ale aj K.. R. F. k veci podrobne vypovedali bez rozporov nielen v štádiu prípravného konania, ale
aj na hlavnom pojednávaní pred súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 221 ods. 3 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody

v sadzbe od troch rokov do desať rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v tom smere a je to zistiteľné aj z obsahu aktuálneho odpisu z
registra trestov, ktorý si zadovážil krajský súd, že viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Uložil mu trest
odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (odňatie slobody od troch rokov do siedmich
rokov a osem mesiacov), ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu.

V posudzovanej veci najmä súdne konanie prebiehalo dlho, obžalovanému bolo vznesené obvinenie
dňa 08.10.2012, prokurátorom bola na okresný súd podaná obžalovaná 11.12.2012 a súd prvého
stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 04.09.2018. I keď sčasti došlo aj zo strany obžalovaného
ku obštrukciám, je nutné konštatovať, že najmä v súdnom konaní došlo k výraznému prieťahu vo
vybavovaní posudzovanej trestnej veci. Trestné konanie nebolo skončené v primeranej lehote, ako

to predpokladá čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom naviac sa žiada poukázať aj na čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa obsahu ktorého má každý
právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestrannýmsúdom,zriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachazáväzkochalebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Naviac treba len poukázať na to, že stíhaný skutok

obžalovaný spáchal v roku 2010. Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, touto sa
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal, túto si krajský súd osvojil a bolo
by nadbytočné ju na tomto mieste opakovať.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o uložení konkrétnej povinnosti obžalovanému v

zmysle § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. a ani vo výroku o náhrade škody, krajský súd odvolanie
obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319
Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.