Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 2, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231215
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117231215.4

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: P. E., narodený
X.X.XXXX, bytom B. XX, Z. , o zaplatenie 901,16 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Veronikou
Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Zmena žaloby sa nepripúšťa.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 586,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 586,86 eura od 08.06.2017 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanému
splácať istinu, úroky z omeškania a trovy konania vyčíslené v samostatnom rozhodnutí v mesačných
splátkach vo výške 23,00 eur k 20.dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 29,86 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 23.11.2017 ,doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa
4.12.2017 a doplnenou dňa 19.12.2017 požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 904,16 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania . Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca -
Poštová banka, a.s. so žalovaným dňa 21.2.2013 uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 950,00 eur. Keďže žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a
dostal sa so splácaním úveru do omeškania, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 7.5.2018, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu
nepoprel.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.10.2018 uviedol, že žalovaný uhradil celkovo sumu 363,14 eur , z
ktorej suma 317,30 eur bola započítaná na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 45,84 eura

na istinu. V podaní uviedol akým spôsobom dospel k sumám uplatneným v žalobe. Tiež poukázal na
závery rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C42/15 . Zároveň oznámil súdu, že pri
vyhotovovaní návrhu došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní týkajúceho sa nároku žalobcu na zmluvný
úrok zo žalovanej sumy ako aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy, nakoľko tieto boli vyčíslené
do dňa 31.5.2017, pričom žalobca si v žalobe uplatňuje percentuálnym úrokom a úrokom z omeškania
až odo dňa 8.6.2017 ( deň nasledujúci po vyhotovení listiny „ Aktuálny stav úveru „ ), pričom správne

má byť uplatnený už odo dňa 1.6.2017 do zaplatenia. V nadväznosti na uvedené upravil petit žaloby v
časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017, a žiadal, aby spd zaviazal žalovanéhozaplatiť mu sumu 904,16 eura, úroky vo výške 370,89 eura a 626,56 eura, úroky zo sumy 904,16 eura vo
výške 29,5% p.a. zo sumy 904,16 eura od 1.6.2017 do zaplatenia, a úroky z omeškania vo výške 5,25%
p.a. zo sumy 904,16 eura od 1.6.2017 do zaplatenia . V podaní tiež oznámil, že súhlasí s postupným

splnením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 22,546 eur pod stratou výhody splátok.

4. Predmetný návrh súd posúdil ako návrh na zmenu petitu, nakoľko žalobca ním rozšíril žalobný petit a
požaduje viac, ako žiadal v pôvodom návrhu. V danom prípade nejde o opravu petitu v dôsledku chyby v
písaní, keďže žalobca v pôvodnej žalobe uviedol : „ ... Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny

od 8.6.2017, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017,
nakoľko do času 7.6.2017 sú úroky ( aj zmluvnú aj sankčné) vyčíslené...“ Z uvedeného je zrejmé , že
úročenie od 8.6.2017 bolo zámerom žalobcu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolané strany sporu. Právny zástupca
žalobcu svoju a žalobcovu neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si zobral úver od Poštovej banky v roku 2012 aj ho postupne
splácal, pokiaľ mal dostatočný príjem a zvládal to. Neskôr mu to už nestačilo a nevychádzalo mu už ani
na lieky. Poslednú splátku zaplatil asi v roku 2015. Nevie, či som mal úver poistený, vie, že mal platiť
29.- eur mesačne. Dostáva dôchodok, z ktorého sa mu strhávajú exekučné pohľadávky. Nevie, či je to
na túto pohľadávku, ide to v poradí. Dôchodok dostáva vo výške 270.- eur, z čoho sa mu asi vo výške

30.- eur strháva. Žijem v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá poberá opatrovateľský príspevok vo
výške 370.- eur. Spolu s nimi žijú aj naše dospelé deti, ktoré im však neprispievajú žiadnou čiastkou lebo
majú maloleté deti a tiež s nimi žije jeho mama.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými

podmienkami, obchodnými podmienkami, zmluvnou o postúpení pohľadávok s prílohami , sadzobníkom
poplatkov, aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy s nedoručenou zásielkou, výzvou
na predčasné splatenie s doručenkou , vyjadrením žalobcu, špecifikáciou úrokov, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

7. Dňa 21.2.2013 právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili
zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala žalovanému poskytnúť peňažné
prostriedky vo výške 950,00 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť
podmienky dohodnuté v zmluve. Úver sa zaviazal splatiť v 72. pravidelných mesačných splátkach vo
výške 29,00 eur, splatných v 25. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola 25.3.2013 .

Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 25.2.2019 V zmluve je uvedená úroková sadzba vo
výške 29,50%, RPMN je v zmluve stanovená ako 33,83%, priemerná RPMN 26,96% a celková výška
nákladov spojená s úverom je vo výške 1015,14 eur. Výzvou zo dňa 3.12.2014 právny predchodca
žalobcuvyzvalžalovanéhonazaplatenieomeškanýchsplátokvovýške301,78eura do15kalendárnych
dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že ku dňu 1.12.2014 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po

lehote splatnosti. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Výzvou na predčasné splatenie úveru
zo dňa 18.12.2014 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka sa k 18.12.2014
stala predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1145,69 eura do 10
kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zásielku žalovaný prevzal dňa 23.12.2014. Z aktuálneho stavu
úveru ku dňu 7.6.2017 vyplýva, že žalovaný uhradil splátky vo výške 363,14 eura v období od 25.3.2013

do 3.6.2015, ktorá bola započítaná vo výške 317,30 eura na na zmluvné úroky a úroky z omeškania a
vo výške 45,84 eura na istinu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 a jej
príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako postupca previedla pohľadávku
voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu - spoločnosť BENCONT COLLECTION
a.s. ako postupníka.

8. Podľa § 294 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „CSP“) zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

9. Predmetný zmluvný vzťah je nepochybne spotrebiteľským vzťahom, keďže na jednej strane vystupuje

spotrebiteľ fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania , povolania
alebo podnikania a na druhej strane veriteľ právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver, a teda
ide o spotrebiteľský spor, kde na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, preto súd zmenu žaloby s
poukazom na § 294 CSP nepripustil.10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) ZoSÚ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania;
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

14. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
jej prílohách.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „OZ“ ), ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ v platnom znení ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania ; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa
21.2.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ fyzická

osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania , povolania alebo podnikania
a na druhej strane veriteľ právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver, čím sa otvoril priestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch a to zákon. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
alebo zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že

ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

24. Pri prieskume spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že právny
predchodca žalobcu v zmluve neuviedol správnu výšku nákladov
spojených s úverom, keď matematickým výpočtom počtu splátok 72
a výšky jednotlivej splátky 98,85 eura dostaneme sumu 2088,00
eur - 950,00 eur (poskytnuté plnenie) = 1138,00 eur ( celkové

náklady spotrebiteľa), ktorá nie je rovnaká ako sa uvádza v
zmluve, kde je uvedená výška nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom 1015,14 eura. Uvedenie nesprávnej výšky nákladov
spojených s úverom potom spôsobilo, že RPMN vyčíslená v zmluve
( vo výške 33,83%) nie je v správnej výške a táto

by bola pri správnom prepočte vyššia ( 35,39% - pri
prepočte cez
t.j. RPMN je v zmluve vyjadrená v neprospech spotrebiteľa, čo mohlo spôsobiť u spotrebiteľa nesprávne
rozhodnutie sa z hľadiska posudzovania výhodnosti / nevýhodnosti úveru. RPMN je údaj, ktorého

úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere informáciu o tom,
či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu je výhodný alebo nie, čo môže mať
rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom.
Uvedený nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ sankcionovaný tým, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ je pri výpočte RPMN povinný uviesť a zohľadniť všetky predpoklady

použité na výpočet RPMN ( § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ) , a teda vo výške mesačnej splátky musia byť
zahrnuté, resp. zo zmluvy musia vyplývať aj iné poplatky, o ktorých veriteľ v čase uzavretie zmluvy
vedel a ktoré sú spojené so spotrebiteľským úverom. Zo zmluvy vyplýva, že k výpočtu RPMN sú
relevantné len údaje o počte splátok ( 72 ) a výške mesačnej splátky ( 29,00 eur). Zmluva neuvádza
žiadne iné poplatky, ktoré by bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný platiť. Rozdiel medzi náklady

spojenými so spotrebiteľským úverom uvedenými veriteľom ( 1015,14 eura) a sumou ku ktorej sa
dospeje matematickým výpočtom ( 72 × 29 = 1138 eura) je 122,86 eura, pričom zo zmluvy nie je
zrejmé, čo tieto „ zvyšné „ náklady predstavujú. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správny údaj o výške RPMN a RPMN uvedená v zmluve je v
neprospech spotrebiteľa, pretože výška skutočných nákladov , a teda aj RPMN na základe údajov

vyplývajúcichzozmluvyjevyššieakouvádzaveriteľvzmluve.Tátopraktikaveriteľamohlauspotrebiteľa
vyvolať dojem „ výhodnosti“ úveru. Hoci žalobca k podaniu zo dňa 23.10.2018 predložil kalkulačku pre
výpočet RPMN, z ktorej vyplýva, že splátka č. 68 je vo výške 22,03 eura a splátky č. 69 až 72 dokonca
vo výške 0,00 eur vyššie uvedené závery to nie je spôsobilé zmeniť. Nie je logické, aby veriteľ v zmluveo úvere uvádzal počet splátok 72 , keď splátky č. 69 až 72 majú byť vo výške 0,00 eur. Aj uvedená
„praktika“jespôsobiléovplyvniťreálnuvýškuRPMNvneprospechspotrebiteľa.Navyšeakveriteľopiera
údaj o výške RPMN uvedený v zmluve o iné predpoklady ako vyplývajú zo zmluvy tieto mal podľa § 9

ods. 2 písm. j) ZoSÚ uviesť tiež v zmluve.

25. Preskúmavaná zmluva o úvere tiež neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Tento údaj má byť v zmluve dostatočne špecifikovaný a
nepostačuje, ak veriteľ do zmluvy uvedie čo celkovú čiastku úveru tvorí. Zákon uvádza, že tento údaj

je náležitosťou zmluvy, s absenciou ktorej navyše spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy , preto
je potrebné aby bol v zmluve uvedený jednoznačne, zrozumiteľne a dostatočne určito.

26. Žalobca, ako aktívne legitimovaný titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, má vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti, nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 950,00
eur a uhradenými platbami vo výške 363,14 eura , t.j. na sumu 586,86 eura, ktorú žalobcovi súd

priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 8.6.2017 do zaplatenia, ktorým dňom
bol žalovaný už preukázateľne v omeškaní ( ku dňu 18.12.2014 bola vyhlásená splatnosť úveru ). Ku
dňu 19.12.2014, ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania zo zaplatením pohľadávky základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05%, teda žalobca má podľa § 517 ods. 2
OZ, v spojitosti s § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05%.

a nie vo výške 5,25% tak ako si uplatnil žalobca v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol.

27. Keďže súd považoval úrok za bezúročný a bezpoplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. j) ZoSÚ, poukazom žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C42/15

a jeho závermi k aplikácii článku 10 ods. 1.a 2. smernice 2008/48 sa bližšie nezaoberal. Záverom
súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký
nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor
poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona

č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda č môžu zákon
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona, však
nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo
o výklad contra legem.

28. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. V konaní mal súd preukázané, že majetkové pomery žalovaného mu neumožňujú uhradiť
pohľadávku žalobcu v lehote 3 dní., pričom žalobca súhlasil s postupným splácaním pohľadávky s
výškou mesačnej splátky 22,546 eur. Žalovaný dostáva dôchodok vo výške 270.- eur, z čoho sa mu
exekučne strháva 30.- eur a jeho manželka poberá len opatrovateľský príspevok vo výške 370,00 eur.
Iným príjmom žalovaný nedisponuje. Po zhodnotení majetkových pomerov žalovaného dospel súd k

záveru, že v možnostiach žalovaného uhrádzať splátky maximálne vo výške 23,00 eur mesačne, ktoré
považoval vzhľadom k výške pohľadávky žalobcu a majetkovej situácii žalovaného za adekvátne a
rozumné .

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 904,16 eura s príslušenstvom priznaná suma 586,86 eura s
príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 64,91 % a úspech žalovaného 35,05 % a teda miera

úspechu žalobcu predstavuje 29,86 % (64,91 - 35,05), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu
proti žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o
výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.