Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206980
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414206980.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: Z.. K. H., trvale

bytomZ.XXXX/X,XXXXXG.,protižalovanej:I.O.,trvalebytomK.M.XX,XXXXXBratislava,zastúpená
JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o náhradu škody
na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 16 760,- eur,
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18 890,- eur, náhrady za stratu na zárobku vo

výške 8 996,- eur, ako aj náhrady účelných nákladov spojených s liečením vo výške 5 322,- eur, všetko
vrátane zákonných úrokov z omeškania, a to z titulu náhrady škody na zdraví, ktorú utrpela pádom z
koňa pri výcviku vykonávanom žalovanou. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že v lete 2011 uzatvorila so
žalovanou ústnu dohodu o výuke jazdy na koni v cene 15,- eur/hodina, ktorá sa mala vykonávať v areáli
Jazdeckého oddielu Slávia v Bratislave - Petržalke. V zmysle dohody mala žalovaná ako jej trénerka vo
vopred dohodnutých termínoch pripraveného koňa s tým, že po jej príchode išli do tzv. malej haly, kde
prebiehala výuka v trvaní jednej hodiny. Prvé tri hodiny prebehli bez problémov, len za účasti žalovanej,

nej a koňa, na ktorom sa učila jazdiť. Dňa 20.09.2011 sa konala štvrtá hodina výuky, kedy na základe
rozhodnutia žalovanej išli do tzv. veľkej haly, kde sa nachádzalo aj niekoľko ďalších jazdcov na koňoch.
Po určitom čase začal v rovnakom smere po obvode haly cválať iný jazdec na koni, niekoľko krát ju
míňal a v istom momente, precválal zozadu v tesnej blízkosti, v dôsledku čoho sa jej kôň splašil a vyhodil
ju zo sedla. Po dopade na zem utrpela úraz, v dôsledku ktorého bola hospitalizovaná od 20.09.2011 a
jej práceneschopnosť bola ukončená dňa 10.04.2012. Zodpovednosť žalovanej videla v tom, že ju ako
začiatočníčku zavinením z nedbanlivosti vystavila neprimeranému nebezpečenstvu, ktorého dôsledkom

bol ťažký úraz, ktorý spôsobil trvalé poškodenie jej zdravia. K takému úrazu by pritom nedošlo, keby
žalovaná zachovala náležitú opatrnosť a konala ako odborne spôsobilá osoba bez porušenia svojich
povinností.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala predovšetkým na to, že v spore nie
je pasívne legitimovaná, nakoľko v čase, keď došlo k udalosti, ktorá mala mať za následok vznik škody
na zdraví žalobkyne, vykonávala závislú prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ktorým je podľa

pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2007 Telovýchovná jednota Slávia Slovenská technická univerzita, so
sídlom Májová 21, 850 05 Bratislava, IČO: 00 598 640. Pre zamestnávateľa pracuje na pozícii trénerka
športových koní, pracovná zmluva zo dňa 01.07.2007 bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2007
do 31.05.2008, avšak nakoľko po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa pokračovala vovýkone práce, jej pracovný pomer sa zmenil v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Preto ak dňa 20.09.2011 poskytovala hodinu
výuky jazdy na koni žalobkyni, plnila pracovné povinnosti a úlohy vyplývajúce jej z pracovného pomeru, v

dôsledku čoho, ak bola žalobkyni spôsobená nejaká škoda, táto jej mohla byť spôsobená iba právnickou
osobou, ktorou je jej zamestnávateľ. Jej zodpovednosť je tak vylúčená ustanovením § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by žalovaná

vykonávala prácu pre zamestnávateľa v rámci jej výcviku. Žalovaná ju o tejto skutočnosti neinformovala
a nevydávala jej ani žiadny daňový doklad o platbách, ktoré jej za výuku platila. Mala za to, že žalovaná
konala vo svojom mene a na svoj účet. Napriek tomu navrhla "prizvanie" vedľajšieho účastníka do
konania na strane žalovanej, a to zamestnávateľa žalovanej TJ Slávia STU.

4. V nadväznosti na návrh žalobkyne súd vyzval zamestnávateľa žalovanej, aby oznámil, či mieni

vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

5. Zamestnávateľ žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 10.08.2015 oznámil súdu, že so
vstupom dokonania ako vedľajší účastník na strane žalovanej nesúhlasí.

6. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne poukázala na vecný, miestny a časový vzťah medzi
plnením jej úloh v prospech zamestnávateľa a činnosťou samotného zamestnávateľa. Uviedla, že z
pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2007 v znení jej dodatku z 01.09.2010 vyplýva, že je v pracovnom
pomere k TJ Slávia STU od 01.07.2007 až doteraz. Hodiny výcviku poskytuje na prevádzkových koňoch
zamestnávateľa, ktoré sú na tento výcvik určené a v priestoroch, ktoré patria TJ Slávia STU. Ona

sama žiadneho koňa nevlastní a zamestnávateľ jej prevádzkové kone neprenajíma, preto súkromné
hodiny nemôže a ani nikdy neposkytovala. K úrazu žalobkyne došlo v rámci hodiny jazdy na koni, kedy
vykonávala činnosť podľa pracovnej zmluvy, v ktorej je uvedená jej pracovná pozícia - jazdec a tréner
športových koní. Poukázala tiež na predmet činnosti jej zamestnávateľa vyplývajúci zo stanov, ktorým
je okrem iného zabezpečovať a rozvíjať podmienky pre športové činnosti v rôznych odvetviach športu,

čo aj vzhľadom na jej pracovné zaradenie svedčí o existencii vecného (vnútorného, účelového) vzťahu
medzi jej konaním a plnením úloh zamestnávateľa. Poukázala tiež na to, že k úrazu žalobkyne došlo
v priestoroch jazdeckého areálu TJ Slávia STU, čo je podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu jej práce
a zároveň jej pracovisko. K úrazu došlo v pracovný deň počas jej pracovnej doby, keďže hodiny jazdy
poskytuje väčšinou v popoludňajších a večerných hodinách. Z uvedeného je teda zrejmý miestny a

časový vzťah jej konania k predmetu činnosti je zamestnávateľa. Čo sa týka úhrady za hodiny jazdy na
koni uviedla, že na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom bola prax taká, že klienti
uhrádzali platby za hodiny priamo jej, a to buď za každú hodinu jednotlivo po 15,- eur alebo za viac hodín
naraz, niekedy pred výcvikom, niekedy až na konci výcviku. Potvrdenia o zaplatení vystavuje väčšinou
naraz za viac hodín na jednu sumu na konci výcviku, keďže je obtiažne vystavovať potvrdenia každému

klientovi po každej hodine a nie je možné zakaždým opustiť stajne. Všetky platby od klientov odvádza
zamestnávateľovi raz za mesiac, prípadne niekedy aj za dlhšie obdobie. Konkrétne k dokladu o úhrade
platby za výuku žalobkyne uviedla, že nakoľko žalobkyňa na poslednej hodine spadla z koňa a bola
privolaná zdravotná služba, ktorá žalovanú odviezla do nemocnice, je pravdepodobné, že žalobkyňa
túto hodinu neuhradila, a preto takýto doklad ani nemôže existovať.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.09.2015 žalobkyňa špecifikovala jednotlivé žalované
nároky tak, že I. náhradu za bolesť si uplatňuje za položku 107a - 100 bodov a za položku 167b - 35
bodov, spolu v sume 2 316,6 eura, II. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňuje za
položku 304a - 600 bodov a za položku 396a - 100 bodov, spolu v sume 12 012,- eur, III. náhradu za

ušlú mzdu si uplatňuje za obdobie práceneschopnosti od 10/2011 do 04/2012 v sume 1 650,22 eura a
IV. náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením spočívajú v strate na zárobku jej matky
S.. N. H. od 01.10.2011 do 29.02.2012 v sume 5 199,- eur, ktorý jej ušiel v dôsledku nepretržitej dennej
starostlivosti o ňu počas jej práceneschopnosti, a ďalej v zdravotných pomôckach, ktoré si zakúpila v
sume 2 000,- eur. Špecifikovala tiež požadované úroky z omeškania, a to v sadzbe 5,25 % ročne zo

sumy 23 177,82 eura od 08.04.2014 do zaplatenia.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2016 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady
za bolesť vo výške 14 443,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 16760,- eura od 11.04.2012 do 08.04.2014 a zo sumy 14 443,40 eura od 09.04.2014 do zaplatenia, v
časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6 878,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 18 890,- eur od 11.04.2012 do 08.04.2014 a zo sumy 6

878,- eur od 09.04.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku vo výške 7
345,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 8 996,- eur od 11.04.2012 do
08.04.2014 a zo sumy 7 345,78 eura od 09.04.2014 do zaplatenia. Čo sa týka časti žalovaného nároku
o zaplatenie náhrady účelných nákladov spojených s liečením, v tejto časti žalobkyňa rozšírila žalobu
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu účelných nákladov spojených s liečením vo výške

7 199,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 199,- eur od 09.04.2014
do zaplatenia.
9. V nadväznosti na to súd uznesením č.k. 40C/88/2014-178 zo dňa 12.01.2016 zastavil konanie v časti
o zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 14 443,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 16 760,-eura od 11.04.2012 do 08.04.2014 a zo sumy 14 443,40 eura od 09.04.2014
do zaplatenia, v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6 878,- eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 18 890,- eur od 11.04.2012 do 08.04.2014
a zo sumy 6 878,- eur od 09.04.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku
vo výške 7 345,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 8 996,- eur od
11.04.2012 do 08.04.2014 a zo sumy 7 345,78 eura od 09.04.2014 do zaplatenia a zároveň pripustil
zmenu žaloby v časti o zaplatenie náhrady účelných nákladov spojených s liečením tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobkyni náhradu účelných nákladov spojených s liečením vo výške 7 199,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 199,- eur od 09.04.2014 do zaplatenia.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, svedkyne F.. O. E., pracovnou zmluvou zo dňa
01.07.2007 (č.l. 29-30 spisu), dodatkom zo dňa 01.09.2010 k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2007
(č.l. 86 spisu), stanovami Telovýchovnej jednoty Slávie STU v Bratislave (č.l. 89-96 spisu), mzdovými

listami žalovanej za obdobie 01-12/2011 (č.l. 97-98 spisu), príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa
15.12.2011 a 22.12.2011 (č.l. 99-100 spisu) a licenciou žalovanej (č.l. 183-184 spisu).
Ostatnými dôkazmi predloženými stranami súd dokazovanie nevykonal, nakoľko tieto z hľadiska
základnej spornej otázky v prejednávanej veci (pasívna vecná legitimácia žalovanej) neboli pre
rozhodnutie súdu významné.

Výsluchom žalobkyne súd zistil, že na žalovanú sa nakontaktovala cez jedného jej známeho, stretli sa a
uzavreli ústnu dohodu o výuke. Nemali presne stanovené časy, dohodli sa, že keď im to bude vyhovovať,
tak si zavolajú a žalovaná pripraví koňa. Čo sa týka ceny, dohodli si sumu 15,- eur na hodinu, pričom
túto platila žalovanej na ruku, ona jej nevydávala žiadny doklad. Sumu 15,- eur platila niekedy pred

jazdou, niekedy po jazde. Výcvik prebiehal v areáli TJ Slávia s tým, že prvé tri hodiny prebiehali v malej
hale, kde bola ona, žalovaná a kôň, štvrtá hodina prebiehala vo veľkej hale. Na prvej hodine trénovali
techniku sedenia, krok a v závere možno aj klus a na ďalších dvoch hodinách sa to opakovalo. Keď
prišla na štvrtú hodinu, tak jej žalovaná povedala, že malá hala je obsadená, že pôjdu do veľkej, na čo
ona povedala, že dobre. Výcvik počas všetkých štyroch hodín prebiehal na tom istom koni, rozdiel bol

iba v tom, že pri prvých troch hodinách ju mala žalovaná na lane, ktoré bolo prichytené na koni, pričom
na tej štvrtej hodine to tak už nebolo, nakoľko tá hala bola veľká a boli tam aj ostatní jazdci. V určitom
momente, keď si uvedomila, že je tam viacero jazdcov a jeden jazdec ju viackrát obehol, sa situácia
stala neprehľadnou, tak sa pristavila pri žalovanej a spýtala sa, či tú hodinu radšej neukončia, na čo
jej povedala, že netreba. Vrátila sa teda k trénovaniu klusu po obvode haly, pričom ten jazdec ju ešte

niekoľkokrát obiehal, a keď ju obiehal naposledy, tak vtedy sa jej kôň splašil a vyhodil ju zo sedla.
Na otázku súdu, či si všimla pri predchádzajúcich obiehaniach nejakú zvláštnu reakciu jej koňa,
vypovedala, že si to nevšimla, k splašeniu došlo náhle.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či jej kôň zodpovedal úrovni začiatočníka, vypovedala, že s
ním nemala žiadny problém.

Na otázku súdu, či pri prvých troch hodinách jej kôň reagoval nejako neobvykle, alebo sa splašil,
vypovedala, že nie, kôň sa jej nesplašil.

Výsluchom žalovanej súd zistil, že k nakontaktovaniu žalobkyne na ňu došlo cestou spoločného
známeho, ktorý pôsobil v tom čase na TJ Slávia. Tento jej povedal, že žalobkyňa sa chce naučiť jazdiť na

koni a že je začiatočníčka. Potom jej žalobkyňa zavolala, stretli sa na TJ Slavia a dohodli si prvú hodinu
a cenu 15,- eur. Uviedla tiež, že niektorí záujemcovia zaplatia za 10 hodinový kurz naraz, týmto vystaví
príjmový pokladničný doklad, niektorí ako aj žalobkyňa, platia za hodinu, a to pred jazdou alebo po jazde.
Keďže nemá účtovné doklady pri sebe v stajni, tak v takomto prípade vystavuje príjmový doklad väčšinoupo skončení 10 hodinového cyklu, čo je taký štandard. Na prvej hodine so žalobkyňou trénovali krok a
klus, ako to robí so všetkými záujemcami, a to v malej hale, pričom ak ju klient poprosí, že ešte chce ostať
v malej hale, tak ešte nejaké dve hodiny ostanú v malej hale, a potom idú do veľkej. V prípade žalobkyne

ostali v tej malej hale tri hodiny preto, lebo ten známy ju poprosil, že žalobkyňa je začiatočníčka, tak
bola pri nej opatrnejšia. Kôň je však pripravený už po prvej hodine ísť do veľkej haly, keďže je schopný
klusať po obvode veľkej haly. Takto to robí aj v prípade ostatných jazdcov, teda, že idú do veľkej haly
po prvej hodine. Výuka prebieha tak, že prvých 10 minút sa trénuje krok, 40 minút klus a nakoniec 10
minút ešte kôň vykráčava. Aj z toho dôvodu mala za to, že v prípade žalobkyne postupovala dostatočne

opatrne. Keďže po tých prvých troch hodinách žalobkyňa už vedela klusať a nemala s tým problémy, tak
išli do veľkej haly. Tam boli aj ostatní jazdci, ale nebolo to nadmerne zaplnené, ten kôň je normálne na to
zvyknutý. Žalobkyňa začala trénovať klus po obvode a po vnútornej strane trénovali klus ostatní jazdci.
Na otázku súdu, komu patril kôň, na ktorom trénovala žalobkyňa, vypovedala, že kôň patrí TJ Slávia,
zamestnávateľ jej poskytuje kone na jazdecké hodiny, pričom ona má pridelené tri kone s tým, že tohto
koňa používala aj v ostatných prípadoch na tréning začiatočníkov, keďže s ním neboli problémy. Je na

to uspôsobený a má pokojnú povahu. Nikdy v minulosti sa nesplašil a nespôsobil nikomu úraz, na tomto
koni sa bežne trénovalo aj vo veľkej hale, vedel samostatne klusať.
Na otázku súdu, čo zahŕňa pracovná náplň tréning športových koní, vypovedala, že to zahŕňa jednak to,
že ona sama na týchto koňoch jazdí a jednak to, že na nich jazdia iní ľudia, ktorých ona učí na nich jazdiť.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či jej zamestnávateľ tieto kone poskytuje za odplatu,

vypovedala, že on jej ich poskytuje a ona mu odvádza peniaze vyzbierané od klientov. Ceny sú
stanovené pevne klubom TJ Slávia.
Na otázku súdu, či sa v niečom odlišovala výuka žalobkyne od iných prípadov, vypovedala, že sa
odlišovala v tom, že boli dlhšie v tej malej hale, t.j. tri hodiny. V ničom inom sa neodlišovala. Trénovaniu
ľudí na koňoch sa venuje od 01.07.2007.

Výsluchom svedkyne F.. O. E. súd zistil, že je zamestnaná v TJ Slávia ako ekonómka, do roku 2014
bola aj štatutár. TJ Slávia je občianske združenie, ktoré združuje niekoľko oddielov, jeden z nich je aj
jazdecký oddiel zameraný na jazdeckú činnosť. Jazdectvo vykonávajú ako športovú činnosť, a nie ako
podnikateľskú, pričom jazdeckú činnosť vedie žalovaná. Funguje to tak, že v rámci kontaktov, ktoré majú,

niekto odporučí niekoho ďalšieho, ktorý si chce zlepšiť svoje jazdecké zručnosti. Žalovaná bola a je stále
zamestnaná ako trénerka, a to na základe pracovnej zmluvy. Čo sa týka vyberania poplatkov za jazdu
na koni uviedla, že oni nemajú jazdeckú školu ako podnikateľskú činnosť, ale robia to formou členského
ako členské jazdné, čo má na starosti práve žalovaná, ktorá toto členské jazdné vyberá ako poplatok za
tú činnosť. Žalovaná je oprávnená tie peniaze vyberať, zhromažďuje ich a v určitom období, niekoľkokrát

za rok, ich vloží do pokladne TJ Slávia a následne sa tieto peniaze použijú pre potreby koní. Takto to
funguje dlhodobo, odkedy je v TJ Slávia. Členské jazdné je stanovené TJ Slávia s tým, že v každom
oddiele je to členské stanovené individuálne, keďže každý šport je inak finančne náročný. Čo sa týka
konkrétne toho jazdného, z toho nemajú žiadny zisk, všetko je použité pre potreby koní.
Na otázku žalobkyne, či svedkyňa dávala žalovanej nejaké pokyny na tú činnosť výuky jazdy na koni

vypovedala, že žalovaná je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, a teda tú činnosť vykonávala na
základe pracovného vzťahu k TJ Slávia. Dodala, že ona sama žalovanú prijímala na pracovnú zmluvu.
Na otázku žalobkyne, keďže jednotlivé oddiely vedú zoznam svojich členov, či aj ona bola členom tohto
oddielu vypovedala, že žalobkyňa bola členom z titulu platenia toho jazdného. Jazdenie je špecifický
šport, kde to funguje na základe kontaktov, kde niekto odporučí iného, ktorý má záujem sa zdokonaliť v

jazdení. Takýto človek musí platiť to jazdné, keďže TJ Slávia to nemôžeme robiť zadarmo.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2007 (č.l. 29-30 spisu) súd zistil, že žalovaná bola prijatá do
pracovného pomeru dňa 01.07.2007 k zamestnávateľovi TJ Slávia STU, Májová 21, 850 05 Bratislava,
na druh práce - trénerka športových koní, s miestom výkonu práce - Športový areál TJ Slávia STU, na

dobu určitú do 31.05.2008.

Z dodatku zo dňa 01.09.2010 k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2007 (č.l. 86 spisu) súd zistil, že žalovaná
bola zaradená do pracovného pomeru na vykonávanie práce - Jazdec a tréner športových koní, s
miestom výkonu práce - Športový areál TJ Slávia STU, na dobu neurčitú.

ZostanovTelovýchovnejjednotySlávieSTUvBratislave/ďalejlen"TJSláviaSTU"/(č.l.89-96spisu)súd
zistil, že TJ Slávia STU je dobrovoľným samosprávnym združením samostatných športových odborov,oddielov, klubov, fyzických a právnických osôb, s cieľom rozvíjať telesnú a duševnú zdatnosť, športovú
výkonnosť svojich členov a tým uspokojovať záujmy a záľuby občanov v oblasti telesnej kultúry.

Zo mzdových listov žalovanej za obdobie 01-12/2011 (č.l. 97-98 spisu) súd zistil, že žalovanej bola od
TJ Slávia STU ako zamestnávateľa vyplácaná mzda za prácu.

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 15.12.2011 a 22.12.2011 (č.l. 99-100 spisu) súd zistil, že
žalovaná ako zamestnankyňa odviedla TJ Slávia STU oddielové jazdecké príspevky, a to v sume 6 000,-

eur a 2 570,- eur.

Z licencie žalovanej (č.l. 183-184 spisu) súd zistil, že žalovaná bola držiteľkou licencie SJF 2015/01811
s kvalifikáciou jazdec - S.

11. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len "O.z.") každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 O.z. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

12. Vykonaným odkazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná nie je v konaní pasívne vecne
legitimovaná. V čase, keď žalobkyňa utrpela úraz pri výuke jazdy na koni vykonávanej žalovanou totiž
žalovaná vykonávala túto činnosť pre svojho zamestnávateľa, ktorým bol (a stále je) TJ Slávia STU.
Žalovaná výukou jazdy na koni plnila pracovné povinnosti a úlohy v rámci svojej pracovnej činnosti

vykonávanej pre svojho zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Uvedené vyplýva z pracovnej
zmluvy žalovanej zo dňa 01.07.2007 a jej dodatku z 01.09.2010, v zmysle ktorých je žalovaná v
pracovnom pomere k TJ Slávia STU na pozícii jazdec a tréner športových koní, s miestom výkonu
práce športový areál TJ Slávia STU, na dobu neurčitú. K úrazu žalobkyne došlo dňa 20.09.2011 v
športovom areáli TJ Slávia STU (vo veľkej hale), pri výuke jazdy na koni vykonávanej žalovanou, a

to pádom z koňa, ktorý bol žalovanej na tento účel pridelený zamestnávateľom (TJ Slávia STU). Z
uvedeného vymedzenia je zrejmý vecný, miestny ako aj časový vzťah činnosti vykonávanej žalovanou
(pri ktorej došlo k úrazu žalobkyne) k činnosti svojho zamestnávateľa. Vecný vzťah medzi konaním
žalovanej a plnením úloh zamestnávateľa je zrejmý zo zamerania a druhu činnosti zamestnávateľa
žalovanej (TJ Slávia STU), ako to vyplýva zo stanov tohto občianskeho združenia, a to vo vzťahu k

pracovnému zaradeniu žalovanej na pozícii jazdec a tréner športových koní. K úrazu žalobkyne došlo v
areáli TJ Slávia STU, čo je podľa pracovnej zmluvy žalovanej miesto výkonu práce žalovanej a zároveň
jej pracovisko. K úrazu došlo v pracovný deň a počas pracovnej doby žalovanej, ktorá poskytuje hodiny
jazdy väčšinou v popoludňajších a večerných hodinách. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná svojím
konaním (výukou jazdy na koni) sledovala plnenie úloh svojho zamestnávateľa. Uvedené (že žalovaná

plnila úlohy svojho zamestnávateľa) potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F.. O. E., ktorá žalovanú
prijímala do pracovného pomeru.

13. Čo sa týka argumentu žalobkyne, že žalovaná jej nevydávala žiadny daňový doklad o platbách,
ktoré jej za výuku platila (čo malo svedčiť o tom, že žalovaná vykonávala činnosť vo vlastnom mene a

na vlastný účet), súd uvádza, že žalovaná vo svojej výpovedi vysvetlila, akým spôsobom funguje u jej
zamestnávateľa hradenie platieb za výuku, keď uviedla, že niektorí záujemcovia zaplatia za 10 hodinový
kurz naraz, a týmto vystaví príjmový pokladničný doklad, niektorí ako aj žalobkyňa, platia za hodinu, a
to pred jazdou alebo po jazde. Keďže nemá účtovné doklady pri sebe v stajni, tak v takomto prípade
vystavuje príjmový doklad väčšinou po skončení 10 hodinového cyklu. Peniaze vyzbierané od klientov

potom odovzdá svojmu zamestnávateľovi, ceny sú stanovené pevne klubom TJ Slávia. Uvedený spôsob
hradenie platieb potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F.. O. E., ktorá vypovedala, že vyberanie týchto
platieb formou členského ako členské jazdné má na starosti práve žalovaná. Žalovaná je oprávnená
tieto peniaze vyberať, zhromažďuje ich a v určitom období, niekoľkokrát za rok, ich vloží do pokladne TJSlávia a následne sa tieto peniaze použijú pre potreby koní. Uvedené potvrdzujú aj príjmové pokladničné
doklady zo dňa 15.12.2011 a 22.12.2011, podľa ktorých žalovaná ako zamestnankyňa odviedla tieto
platby označené ako oddielové jazdecké príspevky svojmu zamestnávateľovi TJ Slávia STU.

14. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná pri poskytovaní výuky jazdy na koni pre
žalobkyňu vykonávala túto činnosť pre svojho zamestnávateľa, keď plnila pracovné povinnosti a úlohy
v rámci svojej pracovnej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Ak
by v prejednávanej veci mala byť daná zodpovednosť určitého subjektu za škodu na zdraví žalobkyne

(súd sa otázkou splnenia všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu bližšie nezaoberal),
mohlo by ísť iba o zodpovednosť zamestnávateľa žalovanej ako právnickej osoby podľa § 420 ods. 2
O.z.. Preto ak žalobkyňa žalovala priamo žalovanú, neostávalo súdu iné, ako jej žalobu pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietnuť.

15. Nad rámec uvedeného a len pre úplnosť súd poukazuje na to, že aj keby žalobkyňa žalovala správny

zodpovednostný subjekt, nebolo by možné jej žalobe vyhovieť. Žalovaná ako zamestnankyňa svojho
zamestnávateľa totiž pri poskytovaní výuky jazdy na koni pre žalobkyňu neporušila žiadnu povinnosť
(ani prevenčnú v zmysle § 415 O.z.), v dôsledku ktorej by vznikla škoda na zdraví žalobkyne. Žalovaná
postupovala pri výuke jazdy na koni pre žalobkyňu rovnako ako v ostatných prípadoch (dokonca bola v
prípade žalobkyne ešte opatrnejšia, keď zostala v malej hale dlhšie ako býva zvykom), použila na výcvik

koňa, ktorého používala aj v ostatných prípadoch na tréning začiatočníkov, keďže s ním neboli problémy,
bol na to uspôsobený a mal pokojnú povahu, pričom nikdy v minulosti sa nesplašil a nespôsobil nikomu
úraz. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že splašenie koňa predstavuje nepredvídateľnú reakciu
zvieraťa, ktorá sa nedá dopredu predpokladať, môže nastať kedykoľvek, aj u trénovaných jazdcov. Ide
teda o náhodu (o to viac v prípade koňa použitého pri výuke žalobkyne, ktorý sa nikdy v minulosti

nesplašil), pričom platí, že náhodu (jej následky) musí znášať ten, komu sa prihodila, teda poškodený.
Tejto skutočnosti (že reakcia koňa sa nedá predvídať a môže sa kedykoľvek splašiť) si pritom musela byť
vedomá aj samotná žalobkyňa, a tým, že sa rozhodla vykonávať tento druh športu, akceptovala riziko z
neho plynúce. Preto musí niesť aj následky tohto rizika. Medzi konaním (resp. opomenutím) žalovanej
a úrazom žalobkyne tak chýba príčinná súvislosť ako základný predpoklad pre vznik zodpovednosti

určitého subjektu za škodu. Z tohto pohľadu bola bez právneho významu aj tá skutočnosť, či žalovaná
mala licenciu na poskytovanie výuky jazdy na koni alebo nie, keďže ani medzi touto skutočnosťou
a úrazom žalobkyne nebola daná príčinná súvislosť. Vznik úrazu žalobkyne totiž nezapríčinilo to, že
žalovaná nemala určitú licenciu, ale nepredvídateľná reakcia koňa (splašenie), ktorú nemohla existencia
licencie žalovanej nijako ovplyvniť.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.