Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204094
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318204094.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: D. A., J.. XX.XX.XXXX, S.. V.. Š. XXX/XX, XXX XX X.,
zast.: FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51 769 654, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému:
Finance4you, a.s., IČO: 43 906 915, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu, aby pôvodný žalovaný Finance4you, a.s., IČO: 43 906 915,

Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, z konania vystúpil a aby do konania na miesto žalovaného vstúpila
spoločnosť Grendy s.r.o., IČO: 48 045 802, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 08.10.2018 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
záložnou zmluvou zo dňa 22.03.2013 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako

záložnýmveriteľom(ďalej„záložnázmluva“)atoknehnuteľnostiamzapísanýmnaX.Č..XXXXvedeným
Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec X., kat. úz. X., ako byt č. XX, číslo
vchodu XX, 2. poschodie, súpisné číslo stavby XXX na pozemku registra C H. XXXX/X, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3547/715145 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku registra C KN s parcelným číslom 2235/3, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1176 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.03.2013 žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby
a žalobca ako spotrebiteľ uzatvorili Záložnú zmluvu, v zmysle ktorej bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytnutého žalobcovi na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 (ďalej „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. k. I.. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere

bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4.000 eur s úrokovou sadzbou 21,59 % ročne a
RPMN vo výške 43,60 %, priemernou hodnotou RPMN 22,80 %, počtom splátok 60, výškou prvých
štyroch splátok 1 euro a 56 splátok po 161 eur, s celkovou čiastkou úveru 9.028 eur. Poskytnutý
úver bol použitý čiastočne na úhradu pohľadávky žalovaného z inej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo výške 2.061,71 eur a druhá časť úveru vo výške 1.777,29 eur bola vyplatená na bankový účet
žalobcu. Nakoľko žalobca sa v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie dostal do omeškania s úhradou

splátok úveru, začal žalovaný výkon záložného práva. Listom zo dňa 25.07.2018 žalovaný oznámil
žalobcovi, že v zmysle § 151 Občianskeho zákonníka pristupuje k výkonu záložného práva predajomna dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom na už prebiehajúci
výkon záložného práva je podľa žalobcu naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného
riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom žalobcu ako

spotrebiteľa. Navrhované neodkladné opatrenie má zabezpečiť, aby realizovaním záložného práva
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe nedošlo k poškodeniu záujmov žalobcu, v ktorého vlastníctve je
záloh a ktorého predajom má byť plnený dlh voči žalovanému, ktorého výška je spochybniteľná. Žalobca
ďalej podotkol, že predmetom zálohu je byt, ktorý žalobca používa ako svoje obydlie, pričom právo na
obydlie je garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý požaduje,

aby zásah do práv na rešpektovanie obydlia bol legálny, ale zároveň primeraný sledovanému cieľu s
ohľadom na okolnosti prípadu. Výkon záložného práva bez súdnej kontroly je neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Žalobca tiež zdôraznil, že v súvislosti
s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a súvisiacou záložnou zmluvou nebol vyhotovený
znalecký posudok, ktorým by došlo k ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva.
Takáto nehnuteľnosť v centre mesta má trhovú hodnotu cca 40.000 eur. Ďalej žalobca uviedol, že zákon

a príslušná európska judikatúra síce pripúšťa zabezpečenie záväzkov zriadením záložného práva a jeho
výkon prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ale v danom prípade je hodnota založených nehnuteľností
výrazne vyššia, ako pohľadávka záložného veriteľa. Tento zrejmý nepomer, keď hodnota zálohu
desaťnásobne prevyšuje výšku zabezpečeného záväzku, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca ďalej podotýka, že podstatnú

časť zabezpečenej pohľadávky uhradil a to výške 5.001 eur, pričom aktuálna výška pohľadávky (podľa
potvrdenia žalovaného ku dňu 03.08.2018) predstavuje sumu 3.998,63 eur.

3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež poukázal na právoplatný a vykonateľný
rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10C/26/2014 zo dňa 10.12.2014 vo veci týkajúcej sa

žalovaného, v ktorom súd vo výroku rozsudku vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v
zmluve o spotrebiteľskom úvere v jej bode V., pričom sa jedná o identické, doslovné znenie zmluvných
podmienok, ktoré právny predchodca žalovaného používa vo svojich spotrebiteľských zmluvách a ktoré
použil aj v tomto prípade. Okrem toho žalobca poukázal aj na premlčanie výkonu záložného práva,
ktorý sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Túto skutočnosť odôvodnil žalobca tým, že žalovaný

(ako vyplýva z jeho listu zo dňa 26.02.2016) ku dňu 07.10.2014 v súlade so zmluvnými podmienkami
zosplatnil záväzok zo zmluvy o úvere. Od 08.10.2014 začala žalovanému plynúť trojročná premlčacia
doba na uplatnenie nároku zo zmluvy, ako aj na uplatnenie záložného práva. Premlčacia doba uplynula
08.10.2017 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcovi oznámené až listom zo
dňa 25.07.2018, čiže k začatiu výkonu záložného práva došlo preukázateľne po uplynutí trojročnej

premlčacej doby.

4. Okrem vyššie uvedených skutočností žalobca namieta aj výšku RPMN v zmluve o úvere, ktorá
je v neprospech spotrebiteľa a to z dôvodu, že skutočne poskytnutý úver predstavuje sumu 3.839
eur, nakoľko ako vyplýva zo znenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. I zmluvy), tak bola vyplatená

predchádzajúca pohľadávka vo výške 2.061,71 eur a suma 1.777,29 eur bola vyplatená na účet žalobcu.
Ďalej žalobca za nekalú praktiku zo strany žalovaného považuje aj poskytovanie nadštandardných
služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru, vyplývajúce zo zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu, ktorú žalobca podpísal spolu so zmluvou o úvere. Za uvedenú službu
mal žalobca zaplatiť odmenu vo výške 640 eur v 4 mesačných splátkach po 160 eur s tým, že prvá

splátka bude splatná v deň vyplatenia úveru a ďalšie tri splátky s mesačnými splátkami úveru. Odplatu
za poskytnutie uvedenej služby uhradil žalobca prvými štyrmi mesačnými splátkami, ktoré podľa zmluvy
boli vo výške len 1 euro. V skutočnosti však mal byť úver splácaný v 60 mesačných splátkach po
161 eur. Žalobca zastáva názor, že žalovaný takýmto ustanovením obchádza ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia o výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Ďalej je v zmluve o spotrebiteľskom úvere okrem úroku dohodnutá aj ďalšia odplata označená ako
poplatok vo výške 710 eur, ktorý je určený ako celková dohodnutá odplata, pričom tento poplatok je
neurčitý (nie je určené čo tento poplatok znamená, z čoho pozostáva a za čo by ho mal spotrebiteľ
platiť) a jeho výška je neprimeraná. Skutočná výška RPMN podľa žalobcu predstavuje 51,46 %, pričom
v zmluve je uvedená vo výške 22,80 %, teda v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa - žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem
toho má žalobca za to, že žalovaný ako veriteľ vôbec neskúmal bonitu žalobcu, keď aj napriek tomu,
že mal vedomosť o tom, že žalobca je v omeškaní so splácaním mesačných splátok predchádzajúceho
úveru,poskytoltomutonovýúvervovyššejvýške,zktoréhosiuhradilsvojupredchádzajúcupohľadávku,čím hrubým spôsobom porušil odbornú starostlivosť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcu
z ustanovenia § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného má žalobca za to,
že žalovanému má vrátiť len sumu poskytnutého úveru vo výške 3.839 eur a keďže doteraz už právnemu

predchodcovi žalovaného zaplatil sumu 5.001 eur zo zmluvy o úvere, je poskytnutý úver splatený v
celom rozsahu a žalovaný na výkon záložného práva nemá nárok.

5. Podľa názoru žalobcu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadnej zo strán
škoda a dokonca jeho nariadením by mohlo dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko

už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán ako napr. platnosť resp. neplatnosť a
neprijateľnosť zmluvných podmienok, ako aj ostatných podmienok, ktoré by sa opätovne preskúmavali aj
v konaní vo veci samej. V prípade, že by súd neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť
a to na strane žalobcu, ktorému by sa v dôsledku nezákonného výkonu záložného práva žalovaným
spôsobili značné finančné ťažkosti a strata obydlia. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobca,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie a to bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej

a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil žalobca Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013, záložnú zmluvu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 25.07.2018, odpoveď na žiadosť o zníženie splátok zo dňa 26.02.2016, ústrižky poštových

poukážok, potvrdenie žalovaného o výške pohľadávky ku dňu 03.08.2018, rozsudok Okresného súdu
Senica sp. zn. 10C/26/2014 zo dňa 10.12.2014. Dňa 15.10.2018 a 16.10.2018 žalobca doplnil návrh
predložením vyššie uvedených listín doplnených o výpočet RPMN, plnomocenstvo zo dňa 20.08.2018
udelené právnemu zástupcovi a vzorovú zmluvu o poskytovaní domáceho servisu.

7. Následne podaním zo dňa 17.10.2018 doručil žalobca súdu návrh na zmenu strany konania -
žalovaného. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že žalovaný mu listom zo dňa 03.10.2018 oznámil
postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 na
spoločnosť Grendy s.r.o., IČO: 48 045 802, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava (ďalej len „postupník“),
a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2018. Postúpenie pohľadávky oznámil

žalobcovi aj postupník a to listom zo dňa 05.10.2018, v ktorom uviedol, že došlo k postúpeniu
pohľadávky spolu so záložným právom k nehnuteľnosti. K návrhu na zmenu strany sporu pripojil
žalobca Oznámenie žalovaného o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2018 a Oznámenie postupníka
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2018. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby
súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného tak, že na strane žalovaného do konania

vstúpi postupník - Grendy s.r.o.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.

9. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

10. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

11. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. V zmysle § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

18. V zmysle § 328 ods. 2 CSP prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 336 ods. 1 a ods. 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd
túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak
žaloba nebola v lehote podaná.

24. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
28. Keďže žalobca navrhol zmenu žalovaného z dôvodu, že po začatí konania došlo k prevodu práv a
povinností, ktoré sú predmetom sporu, tak súd preskúmal splnenie zákonných podmienok uvedenýchv § 80 CSP pre pripustenie zmeny žalovaného. Jednou zo zákonných podmienok pre pripustenie
zmeny žalovaného, je okrem iného, že skutočnosť na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu
práv a povinností nastala po začatí konania. Žalobca označil ako právnu skutočnosť na základe

ktorej malo dôjsť k prevodu práv a povinností vyplývajúcich zo záložnej zmluvy zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 02.10.2018 na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 na spoločnosť Grendy s.r.o., IČO: 48 045
802,Záhradnícka25,81107Bratislava(ďalejlen„postupník“),pričomtakátopohľadávkabolapostúpená
aj spolu so záložným právom k nehnuteľnosti. Keďže je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávok

bola uzavretá ešte pred začatím súdneho konania /návrh na neodkladné opatrenie bol doručený súdu
dňa 08.10.2018/ tak súd návrh na zmenu subjektu na strane žalovaného zamietol z dôvodu, že neboli
splnené zákonné podmienky pre pripustenie zmeny žalovaného uvedené v § 80 ods. 1, 2 CSP.

29. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje
poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne

nerozhodne o veci samej. Samotné neodkladné opatrenie však nie je ex lege nevyhnutne viazané
na konanie vo veci samej. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo
navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny
vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené. Účelom neodkladného
opatrenia je bezodkladná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou jeho vydania je osvedčenie,

že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení
sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak
dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochranyposkytovanejsúdomvkonaní.Preúspešnosťnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianie
jepotrebné,abyzákladnéskutočnostipotrebnéprezáverodôvodnostinároku,ktorémusamáposkytnúť

ochrana,bolinepochybnepreukázané,jevšaknevyhnutné,abyboliosvedčené.Bezosvedčenia,žejetu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením
navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi
záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho
práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže

nariadiť neodkladné opatrenie. Súd v konaní je povinný tiež vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu,
ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

30. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.03.2013, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom
žalovaný konal pri poskytnutí úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca konal pri uzatváraní
úverovej zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní nebolo doposiaľ preukázané, že by finančné

prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon povolania alebo podnikateľskú činnosť, a preto má
postavenie spotrebiteľa. Medzi stranami sporu tak vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Strany sporu
tiež uzavreli záložnú zmluvu zo dňa 22.03.2013 na základe ktorej, bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnosti - bytu č. XX zapísaného na X. Č.. XXXX pre k. ú. X., ktorý je vo vlastníctve žalobcu na
zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.03.2013. Súd tiež

zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že začal s výkonom záložného práva, pričom v jeho realizácii
pokračuje aj spoločnosť Grendy s.r.o., na ktorú bola pohľadávka ako aj záložné právo postúpené /
oznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa05.10.2018/.Záložnéprávoakoakcesoricképrávonasleduje
pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Preto ak dôjde na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k prevodu
pohľadávky tak s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj záložné právo, ktoré ju

zabezpečuje. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia záložné právo spolu s postúpenou
pohľadávkou bolo prevedené na spoločnosť Grendy s.r.o., IČO: 48 045 802, Záhradnícka 25, 811 07
Bratislava, ktorá aj realizuje takéto záložné právo /táto skutočnosť vyplýva z oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.10.2018/ tak žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v súdnom konaní, pretože nie jenositeľom hmotno-právnej povinnosti o ktorú v konaní ide. /uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
22.09.2014, sp. zn. 23Co/548/2014/. Z uvedených dôvodov tak súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože aj keď žalovaný
bol v konaní úspešný tak mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné. Proti výroku II. a III. tohto uznesenia možno
podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.