Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vlasta Ondrejková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117220390
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:6117220390.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Hradec Kráľové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24
785 199, zastúpený Advokátka kancelára Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F. XX, o zaplatenie 193,20 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 193,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 193,20 eur do 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaného v rámci upomínacieho konania na
Okresný súd Banská Bystrica dňa domáhal zaplatenia sumy 606 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 606 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný návrh
odôvodnil tým, že predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. a žalovaná uzatvorili dňa 22.05.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568894912, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške
480 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných týždenných splátok po dobu 60 týždňov

v sume 10,76 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 16.07.2014. Okrem toho bola
uzatvorená dohoda o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť
odmenu vo výške 247,20 eur a to v pravidelných týždenných splátkach po 4,12 eura po dobu 60 týždňov.
Celková výška mesačnej splátky titulom oboch zmlúv predstavovala 14,88 eur. Žalovaná porušila svoje
povinnosti splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky pôžičky riadne a včas, v dôsledku
čoho žalobca listom zo dňa 01.06.2016 vyzval na úhradu celej dlžnej sumy jednorazovo. Celkový dlh

žalovanej predstavuje 606 eur, ktorý predstavuje dlžnú istinu 193,20 eura, úroky vo výške 165,60 eur
a odmenu za poskytnutie služby vo výške 247,20 eur. Predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 .

2. Žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.07.2017 v písomnom podaní vyjadril
súhlas s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi, t.j. v časti
nároku na zaplatenie istiny vo výške 193,20 eura, v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 193,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti nároku na zaplatenie trov
konania.3. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s písomným súhlasom žalobcu vydal dňa 15.07.2017 platobný
rozkaz sp. zn. 20Up/127/2017-84, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 193,20 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 193,20 eur

od 17.12.2016 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanej povinnosť v
lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 81,54 eura a to
žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.03.2018 postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne

príslušnému na pokračovanie v konaní, keďže platobný rozkaz sa nepodaril doručiť žalovanému a
žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

5. Následne Okresný súd Nitra doručil dňa 19.06.2018 žalobu žalovanej do vlastných rúk, táto sa k
žalobe písomne nevyjadrila.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.10.2018 za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP.

7. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, zistil tento skutkový a právny
stav:

8. Právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli 22.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568894912, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanému úver 480 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky 22,38 % ročne a
poplatok za garantovanú službu a to telefonické upozornenia, telefonickú zákaznícku linku, vyhotovenie
duplikátov, poskytnutie karty a akceptácie osobitných splátok v prípade omeškania bližšie opísanú v
čl. 4 na druhej strany vyhotovenia zmluvy, v ktorej časti nie je podpis žalovaného v 60-tich týždenných
splátkach vo výške prvá až posledná 10,76 eura s tým, že prvá je splatná 7. kalendárny deň po

uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečným
dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Dňa 22.05.2013 uzavreli veriteľ a žalovaná aj zmluvu o zabezpečení splátok tohto úveru, v ktorej
sa veriteľ zaviazal žalovanej poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti určenej na
úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi za túto službu odmenu

247,20 eura v 60-tich týždenných splátkach vo výške 4,12 eura. V zmluve o úvere nebola uvedená
RPMN po zohľadnení uvedenej odmeny a ani celková čiastka, ktorú má žalovaná zaplatiť veriteľovi s
uvedenou odmenou. Žalovaná podľa žalobcu vrátil včas iba splátky v celkovej výške 76,98 eur. Veriteľ
oznámil žalovanej oznámením z 16.12.2016, že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 429
eur a zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 177 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

z 16.12.2016 na žalobcu, ktorý odovzdal na poštovú prepravu 30.12.2016 a adresoval žalovanej na jeho
adresu. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 01.06.2017 na zaplatenie dlhu vo výše 675,16 eura do
09.06.2017.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje

záujmy spotrebiteľa.

12. Podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do

troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

19. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

20. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu (Provident
Financial, s.r.o.) a žalovanou existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou nekonala v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril
priestor pre aplikáciu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny
rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami a údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. f), j),zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V
predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je
uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po
uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase uzavretia zmluvy
výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je

možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej
domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval
termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu
konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v
prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár

pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín
konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný
spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť
dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok
po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne,

v tomto prípade 60. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase
uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj
termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje.
Ďalej súd poukazuje na to, že veriteľ sa so žalovanou dohodol okrem zaplatenia úroku a poplatku za
garantovanú službu aj na zaplatení odmeny za služby dohodnuté výlučne v jeho záujme, ktorý poplatok

a odmena tak výrazne predražujú poskytnutý úver a preto v nich súd videl skrytú odplatu z tohto úveru,
pričom táto odmena nebola ani nebola uvedená v celkovej čiastke, ktorú má žalovaná zaplatiť veriteľovi
a ani zohľadnená v RPMN úveru, ktorá je tak v zmluve uvedená v neprospech žalovaného. (viď rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš z 14.3.2013 č.k.12C/63/2012).

24. Súd poukazuje na to, že obe zmluvy boli dojedané ako typové zmluvy, ktorých obsah žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, mal možnosť zmluvy iba ako celok prijať alebo odmietnuť
a žalobca v konaní nepreukázal opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Uvedené zmluvné
dojednania, ktoré požadujú od žalovaného, aby plnil veriteľovi za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej
miere nesleduje jeho záujmy je okrem tohto aj neprijateľné podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho

zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa a aj z uvedeného dôvodu neplatné podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené
ustanovenie bolo síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy, ale podľa § 879p Občianskeho
zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014.

25. Pretože v konaní bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanej úver 480 eur a pretože tento úver je
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaná doposiaľ vrátila
veriteľovi iba 286,80 eur, súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi na ktorého bola pohľadávka
postúpená, zostatom nesplatného úveru vo výške 193,20 eura (480-286,80 = 193,20) do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

26. V danom prípade sa žalovaná s vrátením peňažného dlhu vo výške 193,20 eura dostala do
omeškania, súd rozhodol, že je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne
od 17.12.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z.

27. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní

plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.