Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200142
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617200142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej

a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: TP real estate,
s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 98/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 184 482, zastúpeného
advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom D. XXX/X, XXX XX Q. K., proti žalovanému: Sanmari
s.r.o., so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 744 841, zastúpenému
advokátkou Mgr. Monikou Dubskou, so sídlom C. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 4.680,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
9Cb/7/2017-120 zo dňa 2. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 9Cb/7/2017-168 zo dňa 14. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/7/2017-120 zo dňa 2. januára 2018 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/7/2017-168 zo dňa 14. júna 2018
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) Okresný súd
Liptovský Mikuláš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol (výrokom I.), že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi 4.680,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.9.2016 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a (výrokom II.), že žalobca má nárok na náhradu trov konania
100 % od žalovaného, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu podanú 11. januára 2017,

ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému peňažný nárok na zaplatenie sumy 4.680,- Eur s úrokom z
omeškania9%p.a.od28.9.2016dozaplatenia,paušálnounáhradou40,-Eurzavymáhaniepohľadávky
a s náhradou trov konania, titulom nezaplatenej pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. 20160037 z
20.9.2016, splatnej 27.9.2016 na 4.680,- Eur, ako provízie za sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti
- budovy City centrum nájomcovi „Diana kvety“. Provízia bola vypočítaná vo výške 5 Eur/1m2 x 780 m2
prenajatej plochy. Žalobca tvrdil, že ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom v ústnej
forme zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej obstaral pre žalovaného príležitosť uzavrieť nájomnú

zmluvu so záujemcom o prenájom - spoločnosťou DIANA KVETY s.r.o., so sídlom Ul. Miestneho
priemyslu124,02901Námestovo,IČO:50243900(ďalejaj„Dianakvetys.r.o.“).Keďženájomnázmluva
bola uzavretá v dôsledku činnosti žalobcu ako sprostredkovateľa, predmetnou faktúrou vyúčtoval a po
jej nezaplatení aj žalobou voči žalovanému uplatnil províziu v dojednanej výške, aj s príslušenstvom.3. Okresný súd s odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za
aplikácie ust. § 261 ods. 1, 8 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OBZ“), § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 642, § 643, § 644, § 645, § 647 ods. 1, §
649 ods. 2, § 650, § 651 OBZ, § 1 ods. 2, 3, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. konštatoval
dôvodnosťžalobyanapadnutýmrozsudkomjejvyhovelvcelomrozsahu.Malzapreukázané,žesporové
strany uzavreli ústne zmluvu o sprostredkovaní, po skončení nájmu s predchádzajúcim nájomcom
(žalovaného)vroku2015.Vdanomprípadeprevzniknárokužalobcunaprovíziujerelevantné,čizmluva

o nájme nebytových priestorov (sprostredkovaná zmluva) bola uzavretá. Podľa okresného súdu to, že
výmera predmetu nájmu, prípadne výška nájomného je iná ako v pokynoch záujemcu - žalovaného,
nemá vplyv na určitosť - platnosť zmluvy o sprostredkovaní ani na províziu; žalobca nemal možnosť
zasiahnuť do procesu uzatvárania nájomnej zmluvy medzi žalovaným (prenajímateľom) a Diana kvety
s.r.o. (nájomcom). Pre zmluvu o sprostredkovaní stačí, ak je v nej určené, aký druh zmluvy chce
zastúpený uzavrieť.

4. K obrane žalovaného, že zmluva o nájme bola uzavretá bez pričinenia žalobcu, lebo žalobca mu
odmietol dať kontakt na záujemcu a žalovaný bol priamo oslovený konateľom (budúceho) nájomcu,
ktorý získal telefonický kontakt na konateľa žalovaného od tretej osoby a tiež, k výhradám žalovaného,
že žalobca poskytol záujemcovi o žalovanom dôverné informácie o jeho ekonomickej situácii (hrozba

ukončenia prípadného nájmu), čo ho dostalo do nevýhodnej situácie pri rokovaní s (budúcim) nájomcom,
okresný súd uviedol, že výpovede svedkov k týmto sporným tvrdeniam žalovaného (T. I., I. X. K.) si
odporovali. Z dokazovania vyplývajúce protichodné tvrdenia strán okresný súd vyhodnocoval vo vzťahu
k (ne)oprávnenosti žalobcovho nároku, so zreteľom na splnenie zmluvných povinností. Uviedol, že
žalovaný preukázateľne tieto skutočnosti vytkol žalobcovi emailom z 15.9.2016 (č.l. 78 spisu), t.j. po

uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom informáciu o týchto skutočnostiach žalovaný
získalodsvedkyneažpouzavretízmluvyonájmevsituácii,keďžalobcaodžalovanéhožiadalzaplatenie
provízie. Okresný súd zdôraznil, že skutočnosti tvrdené žalovaným nezabránili uzavretiu zmluvy o nájme
nebytových priestorov.

5. Pri rozhodnutí o priznaní žalobcovho nároku okresný súd poukázal na relevantné dôvody, na ktoré
prihliadol, a to: 1/ že iba činnosťou žalobcu (budúci) nájomca získal prvú informáciu o možnosti
uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte žalovaného, 2/ že žalovaný bol informovaný,
že žalobca má záujemcu okamihom ohliadky priestorov žalovaného, 3/ že žalobca zorganizoval
obhliadku priestorov určených na prenájom aj za prítomnosti konateľky žalovaného, Dagmar Sanigovej

a po vykonaní obhliadky bol žalovanému známy budúci nájomca, 4/ že v krátkej dobe po prvej
informácii o možnom záujemcovi o nájom (25.6.2017) už 26.7.2017 bola uzavretá zmluva o nájme
nebytových priestorov, pričom nie je relevantné, že/či táto zmluva bola uzavretá po zániku zmluvy
o sprostredkovaní (§ 651 OBZ), keď rozhodujúca je existencia zmluvy o sprostredkovaní v okamihu
plnenia sprostredkovateľa - vytvoriť príležitosť na uzavretie zmluvy záujemcovi s treťou osobou (§

645 OBZ), 5/ že skutočnosť, že budúci nájomca priamo kontaktoval žalovaného, preukazuje splnenie
zmluvnej povinnosti sprostredkovateľa žalobcom (zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou
osobou zmluvu s určitým obsahom) a 6/ že tým vznikol žalobcovi (poznámka odvolacieho súdu - okresný
súd nesprávne uviedol „žalovanému“) nárok na províziu.

6. Okresný súd zdôraznil, že žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť - vytvoriť príležitosť pre
žalovaného uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov a k uzavretiu tejto zmluvy došlo (so
spoločnosťou Diana kvety, s.r.o.) na dobu najmenej jedného roka, pričom provízia bola dohodnutá
vo výške jednomesačného nájomného. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalovaným ako
prenajímateľom a spoločnosťou Diana kvety, s.r.o. ako nájomcom bola uzavretá 26.7.2016 (čl. 31 - 47)

na dobu určitú od 15.9.2016 do 31.12.2021. Žalobca uplatnil právo na odmenu - províziu po uzavretí
nájomnej zmluvy medzi záujemcom - žalovaným a treťou osobou vystavením faktúry č. 20160037 zo dňa
20.9.2016, splatnej 27.9.2016, na sumu 4.680,- Eur, ktorú vypočítal z ceny nájmu 5 Eur za m2 mesačne
a výmery predmetu nájmu 780 m2, t.j. 3.900,- Eur bez DPH, čo predstavuje sumu 4.680,- Eur s DPH.
Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením dňom nasledujúcom po splatnosti 28.9.2016,

čím mu vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa zásady
úspechu v spore za aplikácie ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že nezistil dôvody pre
nepriznanie nároku úspešnej strane na náhradu trov konania podľa § 257 CSP.7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa názoru žalovaného okresný súd nevyhodnotil správne tvrdenie o poskytnutí dôverných
informácií o ekonomickej situácii žalovaného vo vzťahu k úveru - hrozbe ukončenia prípadného nájmu z
dôvodu neplatenia úveru, a to tak, že tieto skutočnosti nezabránili uzavretiu zmluvy o nájme. Žalovaný
vytkol okresnému súdu konštatovanie, že záložné právo veriteľa - banky, zapísané na liste vlastníctva,

je verejne prístupným údajom, keď takým údajom nie je „finančná kondícia a možnosť resp. nemožnosť
splácať splátky úveru“. Žalovaný uviedol, že v dôsledku prezradenia týchto dôverných informácií o
finančných problémoch žalovaného došlo k zlepšeniu vyjednávacej pozície záujemcu. Zmluva o nájme
síce mala byť uzatvorená na dobu dlhšiu ako jeden rok, v skutočnosti nájomný vzťah netrval ani
rok pre vypovedanie nájomného vzťahu nájomcom. Výška provízie tiež nebola vypočítaná v súlade
s údajnou rámcovou zmluvou. Podľa žalovaného nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti zmluvy

o sprostredkovaní, keďže nedošlo k špecifikovaniu predmetu (nájomnej) zmluvy. Z výpovede svedka
Smolíka nebolo preukázané, že informoval žalovaného, o akého konkrétneho záujemcu ide. Pre nárok
na odmenu sprostredkovateľa neboli na strane žalobcu splnené podmienky, keďže vo vzťahu k výsledku
sprostredkovania (uzavretie nájomnej zmluvy) žalobca aktívne nekonal - rokovania a vyhodnotenia
nájomnej zmluvy boli zabezpečované žalovaným. Žalobca ako „sprostredkovateľ porušil informačnú

povinnosť, vyplývajúcu mu z § 634 OBZ“ (poznámka odvolacieho súdu - odvolateľ mal zrejme na mysli
ust. § 643 OBZ).

8. Žalovaný uviedol, že pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú

zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ
sa o to svojou aktívnou činnosťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy
musí existovať príčinná súvislosť. K uvedenému žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. januára 2011, sp.zn. 4Cdo 148/2010. Z doloženej emailovej komunikácie

podľa neho nie je zrejmé, že by žalovaný mal vedieť o subjekte, s ktorým žalobca jednal a že to mala byť
práve spoločnosť Diana kvety s.r.o. Nájomná zmluva bola uzatvorená v dôsledku priameho rokovania
medzi žalovaným a záujemcom, ktorý si kontakt na žalovaného našiel sám a komunikoval priamo s ním,
nie so žalobcom, nakoľko žalobca nechcel poskytnúť informácie a jednať o cene. Podľa žalovaného
zmluva o sprostredkovaní nebola uzatvorená platne, nakoľko „absentovali jej podstatné náležitosti ako

výška odmeny a vôbec predmet nájmu“, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie „zrušil a priznal žalovanému náhradu trov konania“.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní z 19. februára 2018
(č.l. 158 a nasl. spisu). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa označil za vecne správny, založený na

správne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci, čo sa premietlo do riadneho
odôvodnenia. Odvolanie žalovaného považoval za tendenčné a účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu
oprávneného nároku žalobcu. Námietku o poskytnutí „dôverných informácií“ záujemcovi ohľadom
„finančnej kondície“ žalovaného žalobca považoval za irelevantnú vo vzťahu k predmetu konania.
Zdôraznil,žemalveľkýzáujemnauzavretí(akejkoľvek)nájomnejzmluvyžalovanéhostretímsubjektom,

pretože mu tak vzniklo právo na dojednanú províziu. Napokon k uzavretiu nájomnej zmluvy aj došlo,
čo svedčí o riadnom plnení zo strany žalobcu. Výška provízie v priebehu prvoinštančného konania
nebola sporná. Žalobca poukázal na priebeh vzťahov medzi ním a žalovaným, určitých zaužívaných
obvyklých zvyklostí, v intenciách ktorých došlo k uzavretiu a plneniu i predmetného obchodného prípadu.
Zdôraznil, že ak by „nevyvíjal aktívnu činnosť vo vzťahu k žalovanému a záujemcovi DIANA KVETY,

s.r.o., záujemca by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedozvedel o danom predmete nájmu a
žalovaný by s ním nikdy nemal možnosť uzavrieť zmluvu“. Podľa neho z výpovede p. I. aj svedkyne p. K.
vyplýva, že obaja mali vedomosť pred uzavretím nájomnej zmluvy o tom, že záujemcu obstaral žalobca,
avšak rozhodli sa ďalej postupovať bez jeho súčinnosti. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný ďalej písomne nevyjadril (č.l.
164 spisu).11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa ust. § 379 ods. 1
CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s

ust. § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie.

12. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

16. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného.
Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu
vyhovené a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom

k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP v spojení so závermi v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.
ÚS 350/09 a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval

tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez ust. § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 išlo o §
219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa
odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

17. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu
i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou
okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre

možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol odpoveď
na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v
rámciodvolaciehokonanialimitovanéhorozsahomadôvodmiodvolaniažalovaného,nežabynapadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného,
vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 40-50 spisu), potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací

súdzvýrazňuje,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS

209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu zčl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).(pozriNálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil a aj z tohto dôvodu je dostatočný poukaz na

jeho dôvody.

18. Za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť nasledovné.

19. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, tak tento

odvolací dôvod v podstate spočíval v nespokojnosti žalovaného s hodnotením vykonaných dôkazov
a z dokazovania vyvodenými skutkovými zisteniami a závermi. Z ust. § 191 ods. 1 CSP vyplýva, že
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Preskúmanímvecipodľa
obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by sa okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov neprípustne

odchýlil od vyššie citovanej právnej úpravy. Je zrejmé, že ak v danom prípade sporové strany zvolili
pre úpravu svojho obchodnoprávneho vzťahu, výsledkom ktorého malo byť odplatné sprostredkovanie
- obstaranie príležitosti na uzavretie nájmu nebytových priestorov žalovaného, ústnu zmluvu o
sprostredkovaní, potom v situácii vyvolaného súdneho sporu o zaplatenie provízie sprostredkovateľa,
bola na oboch stranách sporu sťažená dôkazná situácia (vzhľadom na absenciu písomnej formy

zmluvy a ich protichodné tvrdenia). Bol to však práve komplexný prístup súdu prvého stupňa pri
hodnotenívykonanýchdôkazov,podrobneopísanývodôvodnenínapadnutéhorozsudku,zktoréhoprijal
opodstatnený záver o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní sporových strán so všetkými obligatórnymi
náležitosťami a tiež o riadnom plnení žalobcu ako sprostredkovateľa v prospech žalovaného, v dôsledku
ktorého mu vzniklo právo na odmenu - províziu v dojednanej výške, uplatnenú v doloženej faktúre,

výzve na jej úhradu a následne v žalobe žalobcu. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že ťažiskové
odvolacie dôvody, ktorými sa odvolací súd mohol zaoberať, spočívali v rovine právneho posúdenia veci,
pričom žalovaný mal odlišné nazeranie na právne hodnotenie skutkového stavu zisteného pred súdom
prvej inštancie, než ktoré tvorilo základ meritórneho rozhodnutia. Okresný súd sa pritom zaoberal a dal
relevantnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Cez

odvolacie dôvody žalovaného nemal odvolací súd priestor pre iné hodnotenie veci, než ktoré vykonal
okresný súd, pričom neboli zistené dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

20. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd dopĺňa, že pod vecou je

potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd
vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu správne aplikoval a interpretoval právne normy,
citovanévodôvodnenínapadnutéhorozsudkuapokiaľdospelkzáveruodôvodnostižaloby,takodvolací
súd sa s týmito závermi a dôvodmi prijatia týchto záverov, tak ako dostatočne vysvetlil okresný súd v
napadnutom rozsudku, stotožnil.

21. V konečnom dôsledku teda žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že mu vznikol nárok na
zaplatenieodmenysprostredkovateľafakturovanejpodč.20160037sosplatnosťou27.09.2016nasumu
4.680,- Eur, v zmysle ústne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní sporových strán a že tento nárok ku dňu
rozhodovania vo veci samej nezanikol. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne

rozhodol, ak žalobe žalobcu vyhovel a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné
k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní
bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremenasporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie
absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej
núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej (napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie

svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta
tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za
preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma,
ktorájenasporovývzťahaplikovaná.Znejpotomvyplývaito,ktojenositeľomdôkaznéhobremena,teda
ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí
i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.

22. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní,
si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného
dokazovania (§ 150 CSP, § 215 CSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno

stotožňovať s právom na úspech v konaní.

23. K odvolacej námietke, že zmluva o sprostredkovaní nebola uzatvorená platne, nakoľko absentovali
jej podstatné náležitosti „ako výška odmeny a vôbec predmet nájmu“, odvolací súd k dôvodom správne
vyjadreným k tejto skutkovej a právnej otázke súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, opätovne

zdôrazňuje úpravu zmluvy o sprostredkovaní, v prípade podnikateľských subjektov v ust. § 642 a
nasl. OBZ. Podľa ust. § 642 OBZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Ide o kogentné zákonné
ustanovenie (§ 263 ods. 2 OBZ), ostatné ustanovenia OBZ upravujúce zmluvu o sprostredkovaní majú

dispozitívny charakter.

24. Pokiaľ ide o vymedzenie zmluvných strán, nebolo pochýb, že žalobca uzavrel zmluvu ako
sprostredkovateľ, keďže predmetom jeho podnikania je i realitná činnosť a žalovaný ako záujemca,
predmetom podnikania ktorého je i prenájom nehnuteľností (č.l. 14, 15 spisu). Pre určenie zmluvy, ktorá

sa má uzavrieť (označenie sprostredkúvanej zmluvy), postačuje dohoda - určenie o aký druh zmluvy
pre záujemcu má ísť, a to bez toho, aby bol známy presný obsah, znenie zmluvy. Vyplýva to aj z toho,
že sprostredkovateľská zmluva nie je zmluvou o zastúpení, pretože a priori nezahŕňa konanie v mene
záujemcu. Postačujúce teda v danom prípade bolo, že žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k vytvoreniu
príležitosti uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov v predmetnom objekte žalovaného (výpis z

listu vlastníctva na č.l. 4 spisu), bez potreby presného vymedzenia výmery, či miestností, keď prenájom
sa mohol týkať tak celého objektu ako aj len niektorej jeho (voľnej) časti podľa záujmu budúceho
nájomcu. Okresný súd teda správne uzavrel, že pre platnosť zmluvy z hľadiska určitosti jej predmetu
nebola nevyhnutná konkrétna výmera predmetu nájmu, výška nájomného a stačí, ak je v zmluve o
sprostredkovaní určené, aký druh zmluvy chce záujemca uzavrieť.

25. Poslednou podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní je jej odplatnosť. O odplatnosti ako
charakteristickomznakuzmluvyspojenomsčinnosťousprostredkovateľapochybnostivprvoinštančnom
konaní neboli, sporná zostala len existencia dohody o výške odmeny, čo vyjadril v odvolacích dôvodoch
aj žalovaný. Odvolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ by aj nebola zmluvnými stranami dojednaná určitá

výška provízie, nemá to relevantný vplyv na platný vznik zmluvy o sprostredkovaní; pre taký prípad
odplatu možno stanoviť podľa úpravy v ust. § 647 OBZ. O taký prípad však v danom spore nejde,
keďže z dokazovania vyplynula okolnosť o dohode sporových (zmluvných) strán o odplate s konkrétnou
výškou provízie, resp. spôsobu jej určenia - v rozsahu jednomesačného nájomného (k tomu viď faktúra
z 20.9.2016, výzva žalobcu zo 17.10.2016, zmluva o nájme z 26.7.2016, emailová korešpondencia na

č.l. 74-77 spisu, výpoveď [konateľa] žalobcu - č.l. 83 a nasl. spisu). V tomto smere odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie mal za preukázané unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu k jeho
tvrdeniam o vzniku a existencii platnej zmluvy o sprostredkovaní.

26. Vyššie uvedený záver o unesení dôkazného bremena na strane žalobcu dopadá aj na jeho tvrdenie o

splnení jeho záväzku voči žalovanému, vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní, keď z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v dôsledku jeho činnosti sprostredkovateľ vytvoril pre žalovaného príležitosť
pre zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú žalovaný aj uzavrel s nájomcom Diana Kvety, s.r.o. (č.l.
31-47spisu)dňa26.7.2016.Vtomtosmereodvolacísúdzvýrazňuježalobcompreukázanéuskutočnenieobhliadky nebytových priestorov v objekte žalovaného aj za účasti p. Sanigovej, manželky konateľa
žalovaného (t.č. druhej konateľky žalovaného), pričom okresný súd opodstatnene nemohol nedať do
súvislosti účasť konateľa a spoločníčky budúceho nájomcu Diana Kvety s.r.o., na tejto obhliadke s

následným uzavretím zmluvy o nájme so žalovaným. Okresný súd tiež v rovine právneho posúdenia
opodstatnene vysvetlil, že ak aj k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy došlo po ukončení zmluvy
o sprostredkovaní medzi sporovými stranami, tak z ust. § 651 OBZ taká okolnosť vzniku práva
sprostredkovateľa na províziu nebráni. Z dokazovania pritom nevyplynulo, že by dohodou strán bol
dojednaný odchylný právny režim, než vyplýva z ust. § 651 OBZ. Rovnako nebola preukázaná dohoda

strán o tom, že by predčasné skončenie uzavretej zmluvy o nájme malo vplyv na vznik a existenciu práva
žalobcu ako sprostredkovateľa na províziu v dohodnutej (fakturovanej) výške.

27. Relevantné tak bolo dostatočné unesenie dôkazného bremena žalobcom, že v príčinnej súvislosti s
jeho sprostredkovateľskou činnosťou napokon žalovaný uzavrel doloženú zmluvu o nájme z 26.7.2016,
pričom výpoveď žalovaného ani svedkyne p. K. presvedčivo uvedené skutkové a právne okolnosti

vedúce k záveru o dôvodnosti žaloby, nevyvrátili. Boli to rovnako aj nie jednoznačné tvrdenia žalovaného
v rámci obrany voči žalobe, keď žalovaný na jednej strane popieral samotnú existenciu zmluvy o
sprostredkovaní, na druhej strane pripustil vykonanie obhliadky jeho objektu zorganizovanej žalobcom,
a to za prítomnosti aj p. I., ďalej vnútorne rozporne vyznieva tvrdenie žalovaného, že k uzavretiu
zmluvy o nájme došlo až po ukončení zmluvy o sprostredkovaní (odpor, č.l. 30 - tretí odsek, spisu).

Konkrétne uviedol: „Nájomná zmluva bola uzatvorená po cca mesiaci, keď žalobca so žalovaným o
tejto veci už nekomunikoval a žalovaný mal za to, že sprostredkovanie nájmu už je passé, teda zmluva
o sprostredkovaní zanikla“. Z právneho hľadiska ako aj z hľadiska bazálnej logiky vyplýva, že zmluva
môže zaniknúť, len ak predtým existovala, čo žalovaný takto v konaní pred súdom prvej inštancie
evidentne pripustil, no na druhej strane sa súčasne v odvolaní bránil, že zmluva platne nevznikla.

K tomu tiež odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného z 19.5.2017 (č.l. 62 spisu), v ktorom
uviedol, že: „Sporným v tomto prípade je dĺžka trvania sprostredkovateľskej zmluvy a vôbec nárok
žalobcu voči žalovanému“. Aj uvedené vyznieva ako obrana, v ktorej samotnú existenciu zmluvy o
sprostredkovaní žalovaný nepoprel. Napokon, pokiaľ sa žalovaný bránil zaplateniu provízie poukazom
na porušenie informačnej povinnosti žalobcom, tak k tomu odvolací súd dopĺňa, že ust. § 643 OBZ

zakladá vzájomnú informačnú povinnosť zmluvných strán. Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného
odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej
zmluvy a rovnako záujemca má povinnosť včas oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré
majú pre neho rozhodujúci význam. Splnenie informačnej povinnosti vytvára predpoklady na ochranu
záujmov zmluvných strán. Prípadné nesplnenie informačnej povinnosti však Obchodný zákonník priamo

nesankcionuje. V prípade porušenia tejto povinnosti by do úvahy mohla prichádzať zodpovednosť tej
zmluvnej strany, ktorá túto povinnosť nesplnila, za prípadne vzniknutú škodu. Poskytnuté informácie,
ktoré majú povahu obchodného tajomstva alebo boli zmluvnými stranami (v zmluve) označené ako
dôverné, požívajú ochranu v zmysle ust. § 17, 51 a 271 OBZ. Uvedené však nemá žiadny priamy vplyv
na vznik nároku na províziu sprostredkovateľa, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, čo v danom

prípade nebolo preukázané.

28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní výslovne uvádzal, že: „Výška provízie tiež nebola vypočítaná v
súlade s údajnou rámcovou zmluvou“, tak odvolací súd poukazuje, že ide o nové tvrdenie, keďže v
prvoinštančnom konaní tvrdenie o „rámcovej zmluve“ medzi sporovými stranami nebolo použité; žalobca

poukazoval na ústnu dohodu a jej určitú obsahovú podobnosť s dlhodobo medzi sporovými stranami
zaužívanými obchodnými zvyklosťami.

29. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára
2010 sp.zn. 4Cdo 148/2010, tak odvolací súd uvádza, že pre prejednávaný prípad nemá kasačnú ani

precedenčnú záväznosť. Skutkovo i právne sa naviac týka odchýlnych okolností, keď išlo o prípad
zmluvy o sprostredkovaní podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka v ust. § 774 a nasl. Pokiaľ
však poukazom na citované rozhodnutie najvyššieho súdu odvolateľ mienil podporiť svoju argumentáciu
o nevyhnutnosti splnenia kumulatívnych podmienok pre vznik práva na odmenu sprostredkovateľa,
a to uzavretie sprostredkovávanej zmluvy záujemcom s treťou osobou a súčasne, že k tomu došlo

pričinením sprostredkovateľa, tak v danom prípade bolo dostatočne preukázané splnenie oboch týchto
podmienok.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujenapodrobnédôvodyuvedenévods.10odôvodnenia
napadnutého rozsudku.30. Napokon odvolací súd k argumentácii žalobcu v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle
ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
procespodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdnepatríaniprávoúčastníkakonania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací súd k tomu poznamenáva, že pod pojmom účastník konania je v civilnom
sporovom súdnom konaní potrebné (od 01.07.2016) rozumieť sporovú stranu (žalobca, žalovaný).

31. Z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i
krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného
súdu tak v meritórnom výroku ako i v na ňom závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods.
1, 2 CSP).

32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu bola
výrokom II. priznaná plná náhrada odvolacích trov.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.