Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6306202108
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6306202108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D., C. 1, 2/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., C. XX, 3/ C. N., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D., K. 5, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Kašuba, spol. s r. o., so sídlom
BanskáBystrica,Horná41,IČO:36859095,protižalovaným1/S.I.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.,
W. XX, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, Advokátska kancelária, Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 2/
X. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., K. D. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená
opatrovníčkou V. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom D., K. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, Advokátska kancelária, Brezno, Boženy
Němcovej 1/A, 4/ Tatrabanka, a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o
určenie, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke Jozefíne I., o odvolaní žalovaných 1/
a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/293/2008-602 zo dňa 06. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva
po poručiteľke S. I., rod. Q. (výrok II.), p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaní 1/ a 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v rozsudku označenú ako „návrh“) voči žalovanému 4/
(v rozsudku označeného ako „odporca 4/“) v celom rozsahu zamietol (výrok I.), určil, že nehnuteľnosti
konkretizované v napadnutom rozsudku patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., ktorá
zomrela XX. XX. XXXX (výrok II.), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol,

že o náhrade trov konania a náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.).

2. Okresný súd v konaní zistil, že poručiteľka S. I., nar. XX. XX. XXXX ešte za svojho života dňa 14. 11.
2005 darovala predmetné nehnuteľnosti svojmu synovi S. I., nar. XX. XX. XXXX. Keďže S. I., nar. XX.
XX. XXXX a jeho syn K. I. uzavreli s Tatrabankou, a. s., zmluvu o záložnom práve v prospech Tatrabanky
(V 2355/08), žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti tejto záložnej zmluvy, pričom za žalovaných

označili žalovaného v rade 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, 2/ K. I. a 3/ Tatrabanku, a. s. Vzhľadom k tomu, že
v priebehu konania S. I. zomrel dňa XX. XX. XXXX, súd ďalej konal s dedičmi poručiteľa ako žalovanými
1/ - S. I., 2/ - X. I., 3/ - K. I. (so synmi a dcérou poručiteľa). Tatrabanka, a. s. bola ďalej označovaná v
konaní za žalovaného 4/.3. Žalobcovia sa v konaní domáhali, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohej
matke, avšak vzhľadom k tomu, že tieto nehnuteľnosti poručiteľka darovala svojmu synovi S. I.

darovacou zmluvou zo dňa 14. 11. 2005, okresný súd ako predbežnú riešil otázku neplatnosti darovacej
zmluvy a zároveň aj neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej v prospech Tatrabanky, a. s., ktorej platnosť
či neplatnosť sa odvíja od neplatnosti darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že darovacia zmluva
uzavretá medzi ich matkou S. I. a ich bratom S. I. bola urobená pod nátlakom zo strany S. I., a to či
už psychickým alebo fyzickým, súd túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú. Zmluva bola urobená

v písomnej forme, je určitá a zrozumiteľná a žalobcovia neprodukovali žiadny priamy dôkaz v tom
smere, že by darovacia zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Ďalej súd skúmal, či darkyňa v čase
darovania nekonala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2
OZ), pričom za účelom náležitého posúdenia otázky psychického stavu darkyne a na základe návrhu
žalobcov nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatrie K.. K. K.. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia menovanej znalkyne, ktorá

v znaleckom posudku jednoznačne uviedla, že S. I. konala pri uzavretí darovacej zmluvy v duševnej
poruche s diagnózou demencia zmiešaného typu, pričom táto duševná porucha ju robila pre tento
právny úkon neschopnou. Znaleckým skúmaním zdravotnej dokumentácie poručiteľky dospela znalkyňa
k záveru, že S. I. ako 68 - ročná, t. j. 13 rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, mala stanovenú
diagnózu arterios scleroza (kôrnatenie mozgových ciev), u 74 - ročnej poručiteľky bolo v roku 1998

pri neurologickom vyšetrení zistené taktiež kôrnatenie mozgových ciev a stav po prekonanej cievnej
mozgovej príhode. Záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení poručiteľky z roku 1998 preukazuje záver
AS Cerebri (skleróza mozgových ciev). V roku 2000 bola poručiteľke stanovená diagnóza dementio
senilis, pričom už v tej dobe bol kontakt s ňou sťažený pre jej nedoslýchavosť a senilnú demenciu. Ide o
chronické ochorenie, ktoré nevznikne náhle, je roky vleklé a progredujúce, pri ktorom sa zhoršujú viaceré

vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, ale aj počítania, kapacity
učenia, jazyka a úsudku. Znalkyňa poukázala na psychiatrické vyšetrenie S. I. z 25. 01. 2006, ktoré bolo
vykonané niekoľko týždňov po podpísaní darovacej zmluvy, z ktorého vyplýva, že psychiater menovanej
diagnostikoval demenciu pri Alzheimerovej chorobe a objektívne psychiatricky popísal jej dezorientáciu
časom, miestom a situáciou, defekty novopamäti, progresiu depravácie, kognitívnych (poznávacích)

funkcií, afektívnu labilitu, anxiozitu, dissomniu a amentiformné stavy (zmätenosť a zabúdanie). Uvedené
vyšetrenie potvrdilo závažné psychiatrické ochorenia zo skupiny degeneratívnych mozgových ochorení,
ktoré sa u S. I. vyvíjalo celé roky a diagnostikované jej bolo už roku 2000. Hoci S. I., ako uviedla
znalkyňa, nebola do januára 2006 psychiatricky vyšetrená, z jej zdravotnej dokumentácie vyplývajú
plne akceptovateľné odborné, neurologické a interné nálezy potvrdzujúce roky trvajúcu demenciu,

ktorá sa u menovanej začala prejavovať najneskôr od roku 2000. Schopnosť S. I. pre ovládanie a
rozpoznávanie bola pri takomto ochorení v podstatnej a závažnej miere znížená, resp. vymiznutá. Miera
závažného poškodenia rozumovaných schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o samú seba.
Nebola schopná pri tak významnom úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda
nezaujato a s vedomím si dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Výsledky znaleckého dokazovania

znalkyňa potvrdila aj pri jej výsluchu na pojednávaní, na základe uvedeného potom okresný súd dospel
k záveru, že S. I. darovaciu zmluvu uzavretú 14. 11. 2005 urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila
na tento právny úkon neschopnou. Darovacia zmluva je z uvedeného dôvodu absolútne neplatná (§
38 ods. 2 OZ), a preto okresný súd rozhodol, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D.,
okres D., obec D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., odborom katastrálnym,

konkretizované v rozsudku, patria do aktív dedičstva po nebohej S. I., zomrelej XX. XX. XXXX. Pokiaľ sa
žalobcovia pozmeneným návrhom domáhali, aby súd rozhodol, že uvedené nehnuteľnosti patria do aktív
dedičstva po poručiteľke bez akýchkoľvek tiarch, zapísaných v katastri nehnuteľností, v tejto časti žalobu
súd zamietol, pretože pohľadávka žalovaného 4/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam
tvoriacim predmet daru na základe darovacej zmluvy bola v celom rozsahu splatená a záložné právo

teda podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ zaniklo. Keďže záložné právo zaniklo zo zákona, nie je možné
rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorým sa toto vecné právo zriadilo.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 34, § 37 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2 OZ. O tom, že
o náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, súd rozhodol podľa ustanovení § 151 ods. 1 až 3 OSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 - dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalovaní 1/ a 3/, a to proti výroku II. napadnutého rozsudku, teda proti výroku o určení,že predmetné nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I.. Namietali, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Okresný súd v súlade so znaleckým posudkom konštatoval, že v roku 1998 bolo
S. I. ako 78 - ročnej zistené kôrnatenie mozgových ciev a v tomto roku menovaná absolvovala aj
prvé psychiatrické vyšetrenie, pri ktorom bolo konštatované ochorenie skleróza mozgových ciev, avšak
odborný lekár nediagnostikoval z tohto dôvodu žiadnu psychickú poruchu alebo chorobu. Nemožno

preto súhlasiť s konštatovaním súdu, že v roku 2000 bola S. I. stanovená diagnóza dementio senilis. V
tomto roku sa menová nepodrobila žiadnemu odbornému vyšetreniu v neurologickej alebo psychiatrickej
ambulancii. Táto diagnóza bola stanovená až v januári roku 2006. V roku 2000 bola S. I. hospitalizovaná
na kožnej oddelení a poznámka o sťaženom kontakte s pacientkou pre nedoslýchavosť a senilnú
demenciu vyplýva z anamnézy, nie z odborného vyšetrenia. Zo zdravotného záznamu vyplýva, že
dňa 13. 06. 2005 bola S. I. v ambulancii ošetrujúcej obvodnej lekárky, kde jej boli predpísané lieky.

V žiadnom prípade ani pri tomto vyšetrení obvodná lekárka nespomína diagnózu demntio senilis.
Neobstojíanitvrdenieznalkyneprezentovanéprijejvýsluchunapojednávanípredsúdom,žeprerecepty
jej chodil práve syn S. I., o tom je záznam až k dátumu 02.12 a 08.02.2005. Znalkyňa nesprávne
vychádzala z diagnostikovania závažnej psychickej choroby už v roku 2000, pričom dementio senilis
nebola diagnostikovaná odborným lekárom, ale len konštatovaná po prijatí na hospitalizáciu na kožné

oddelenie pri anamnéze. Nejednalo sa teda o výsledky odborných vyšetrení, ale o záznam pri prijatí do
zdravotníckeho zariadenia. Poukázali tiež na to, že z praxe sú im známe prípady, kedy osoby, ktorým
bola diagnostikovaná starecká demencia, boli pri uzatváraní zmlúv plne pri vedomí a boli schopné
svoje konanie ovládať a posúdiť jeho následky. Z uvedeného dôvodu navrhli aj nariadenie kontrolného
znaleckéhoposudku,ktorýnávrhsúdneakceptoval.Namietalitiež,žesúdsanezaoberalnimivznesenou

námietkou, že žalovaní v rade 1/ a 3/ nadobudli dar v dobrej viere. Rozsudok okresného súdu žiadali
zmeniť a žalobu zamietnuť.

6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal v medziach daného ustanoveniami §
379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne
správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu
týkajúcimi sa napadnutých výrokov rozsudku. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného
stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Závery okresného súdu týkajúce sa neplatnosti
darovacejzmluvysújasnéapresvedčivéavychádzajúzpresvedčivýchzáverovvykonanéhoznaleckého
dokazovania ako aj z výsluchu súdnej znalkyne K.. K. K., ktorá sa v celom rozsahu pridržiavala ňou

podaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že poručiteľka nebohá S. I. konala pri uzavretí
darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2005 v duševnej poruche s diagnózou demencia zmiešaného typu F
00.2, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou. K tomuto záveru dospela či už z anamnézy
alebo celkovo zo zdravotnej dokumentácie nebohej S. I., ktorej už v roku 1992 bola stanovená diagnóza
arterios scleroza, už v roku 1995 ako 71 - ročnej jej bolo odporúčané zvážiť opätovne neurologické

vyšetrenie pre poruchu kognitívnych funkcií (porucha myslenia, učenia, pozornosti, logických procesov,
úsudkovej schopnosti, súdnosti, a pod.), pričom ambulantne bola neurologicky, otorhinolaryngologicky
vyšetrená ako 73 - ročná a v ambulancii praktického lekára bola opakovane vyšetrovaná pre bolesti
hlavy, žalúdka a boli jej predpísané opiatové návykové analgetiká na tíšenie bolesti (Tramal) a
psychiatrický návykový liek (Defobin) zmierňujúci úzkosť. O rok neskôr jej bol predpísaný ďalší návykový

liek na spanie Dromicum. Ako u 74 - ročnej v roku 1998 pri neurologickom vyšetrení bolo zistené, že
ťažko chodí, nepočuje, neudrží moč, máva závrate a záver vyšetrenia potvrdil kôrnatenie mozgových
ciev a stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode. Už záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení
S. I. z roku 1998 bol so záverom AS Cerebri (skleróza mozgových ciev). V roku 2000 síce nebola
vyšetrenáodbornýmlekárom,alepriambulantnejkontroleukožnejlekárkyjejbolzistenýzhoršenýnález

a bolo jej odporúčané kontrolné psychiatrické vyšetrenie pre progresiu senilnej demencie. Lekárka už
v tom čase požadovala jej ďalšiu kontrolu už len v doprovode príbuzných. Senilnú demenciu znalkyňa
opísala ako ochorenie, ktoré je roky vleklé a progredujúce, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové
funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, ale aj rátania, kapacity učenia, jazykaa úsudku. Choroba sa neprestajne vyvíja, je závažná, a nie je predpoklad vyzdravenia, ani zlepšenia
zdravotného stavu jednotlivca. Pokiaľ psychiater S. I. pri vyšetrení dňa 25. 01. 2006 diagnostikoval
demenciu pri Alzheimerovej chorobe, dg. F 00.2. a objektívne psychiatricky popísal alolopsychickú

dezorientáciu (dezorientáciu časom, miestom a situáciou), defekty novopamäti, progresiu depravácie
kognitívnych funkcií, afektívnu labilitu (výkyvy nálad), anxiozitu (úzkostné prežívanie), dissomniu
(poruchy spánku), amentiformné stavy (zmätenosť a zabúdanie), ktoré vyšetrenie potvrdilo závažné
psychiatrické ochorenie zo skupiny degeneratívnych mozgových ochorení, ktoré sa u chorej vyvíjalo po
celé roky, odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania, keďže

znalkyňa pri posúdení zdravotného stavu S. I. vychádzala z predtým vykonaných vyšetrení a k svojim
záverom dospela najmä vzhľadom na psychiatrické vyšetrenie menovanej z 25. 01. 2006, z ktorého
vyplýva, že schopnosť S. I. pre ovládanie a rozpoznávanie bola pri jej diagnostikovanom ochorení v
podstatnej a závažnej miere znížená, resp. vymiznutá. Odvolací súd považuje závery okresného súdu
ohľadom neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2005 za vecne správne. Z uvedeného dôvodu
potom je vecne správny aj napadnutý výrok rozsudku o určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do

aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., a preto v tomto výroku rozsudok okresného súdu potvrdil. Na
správnosť rozhodnutia nemá vplyv ani tá skutočnosť, že žalovaní 1 a 3 nadobudli nehnuteľnosti darom
v dobrej viere.

9. Odvolanie nesmerovalo proti výroku I., III. a IV. rozsudku okresného súdu, preto v týchto výrokoch

zostal rozsudok nedotknutý.

10. V odvolacom konaní mali žalobcovia v celom rozsahu úspech, a preto v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovaným 1/ a 3/ povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).