Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210159
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413210159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B. P. č. XXX, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na
stanežalovanéhoZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlom08001Prešov,Námestie
legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária
Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.383,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Cb/3/2014 - 173, zo dňa 28. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (v rozsudku označenú ako „návrh“),
žalovanému (v rozsudku označeného ako „odporca“) náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi (v
rozsudku označeného ako „navrhovateľ“) uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 497,74 eur v súdom určenej
lehote a na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 1.383,46 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28. 06. 2012, ktorú uzavrel s postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s., mu bola
postúpená pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy č. 411940830 uzavretej so žalovaným dňa 12. 07.
2007, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v
zmysle dojednaných podmienok. Žalovanému bol poskytnutý úver 1.991,64 eur, ktorý mal byt splácaný
v mesačných splátkach vo výške 40,69 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci a žalobca si uplatnil splátky úveru
splatné od 20. 09. 2010 do 20. 06. 2013 v počte 34, v celkovej výške 1.383,46 eur s tým, že splátky

pôvodne splatné od 20. 08.2012 do 30. 06. 2013 sa stali splatnými dňa 06. 08. 2012, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 12. 07. 2007
so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
60.000,-- Sk ako spotrebný a bezúčelový. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná vo výške 11,35 %
ročne,poplatokzasprávuúveruvovýške60,--Skmesačne.Žalovanýsazaviazalúversplácaťsplátkami

po1.226,--Sksosplatnosťouprvejsplátkydňa20.08.2007apočetsplátokboldojednanýna71.Splátka
bolasplatnák20.dňuvkalendárnommesiaciskonečnousplatnosťouúveruk20.06.2013aRPMNbola
určená vo výške 15,82 %. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18. 07. 2012 oznámil žalovanému,že postúpil pohľadávku na žalobcu a žalobca listom zo dňa 18. 07. 2012 oznámil žalovanému vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18. 07. 2012.

3. Okresný súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným považoval za spotrebiteľský právny vzťah,
ktorý je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Predmetný úver súd považoval za bankový úver, ktorý je regulovaný aj
špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na žalobcu bola postúpená
pohľadávkazbankovéhoúveru,pretopostúpeniepohľadávkyzbankyna„inúosobu“,atoajosobu,ktorá

nie je bankou je možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedené ustanovenie
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu s
bankového úveru, keďže vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva je potom
jednýmzozákonnýchpredpokladovplatnéhopostúpeniapohľadávkyzbankynainúosobu.Okresnýsúd
teda mal za to, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru,

ktorú sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a musí byť tiež splnená aj podmienka, že banka
písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90
dní. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzvala žalovaného na úhradu
jeho záväzku - dlhu po tom, čo bol 90 dní v omeškaní s jeho splácaním, čím nebol preukázaný zákonný
predpoklad pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu. Z uvedených dôvodov

okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovanému ich náhradu
nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli, avšak priznal ich vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
v rozsahu trov jeho právneho zastúpenia, ktoré okresný súd v rozsudku špecifikoval.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta
prvá C. s. p.) žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tvrdil, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Okresný
súd má z neho povinnosť vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Súdztakéhotooznámeniavychádzabeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. V tomto smere poukázal aj na uznesenie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06.

2014 sp. zn. 9Co/133/2013, ako aj na názor docenta JUDr. Kristiána Csacha PhD., LL.M., publikovanom
v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe alebo
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozsudok okresného súdu žiadalo potvrdiť a priznať
Združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS k odvolaniu sa písomne vyjadril
žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Navyše mal za to, že súd vec nesprávne právne

posúdil,akposúdil,že„pohľadávkazodpovedajúcapeňažnémuzáväzku“predstavujelensplatnésplátky
úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere.
Poukázal znovu na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, mal za nesporné, že
spoluspostúpenoupohľadávkounanehoprešlivšetkyprávastoutopohľadávkou spojené,tedaajprávo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a poukázal aj na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok,

podľa ktorého „klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje Pohľadávky“. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov.8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom
len poukazuje. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil
aj správne právne závery. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že dlžník sa nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, iba že by postúpenie pohľadávky

preukazoval zmluvou o postúpení postupník, odvolací súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu
prax (viď. napr. rozhodnutie 16Co/760/2015 zo dňa 09. 06. 2016), ale zároveň aj napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018, v bode 21. ktorého Najvyšší súd SR
uviedol:„Rozhodujúcouokolnosťouvprejednávanomprípadejevprvomradevovšeobecnostifakt,ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).

Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovi následné nepretržité omeškanie dlhšie
ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo
i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri

prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu.
Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje“. Ďalej Najvyšší súd SR konštatoval, že
v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.

Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd sa v tomto
rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., ktorý vo veci argumentoval
aj judikátom uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom
119/2003 sp. zn. 4Obo/210/01, ktorý podľa názoru dovolacieho súdu primárne rozoberá notifikačnú
povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu

v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Uvedený judikát
však nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
najmä v prípade keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje ustanovenia
o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so
zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky

dlžníkovi. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 musí byť žalobcovi
známe, keďže bol účastníkom konania (stranou sporu), ktorému sa toto rozhodnutie doručovalo, pričom
žalobca aj v ďalšej obdobnej veci znova poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.
06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/01, ku ktorému už NS SR zaujal právny názor. Odvolací súd neprihliadol
na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu bývalého vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keďže toto

vyjadreniebývaléhovedľajšiehoúčastníkabolopodanéažponadobudnutíúčinnostizákonač.160/2015
Z. z., teda od 01. 07. 2015, Civilného sporového poriadku, ktorý vedľajšie účastníctvo v konaní vylúčil.
Vyjadrenie bývalého vedľajšieho účastníka by bolo relevantné len vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej
inštancievovzťahuknáhradetrovkonania,vovzťahukvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného.Z
rovnakýchdôvodovpotomodvolacísúdrozhodolajonáhradetrovodvolaciehokonaniatak,žežiadnazo

strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovanému trovy odvolacieho konania
žiadne nevznikli, zároveň nebol dôvod rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho
účastníka vzniknutých v odvolacom konaní a nebol dôvod priznať náhradu trov konania ani žalobcovi,
nakoľko žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný (§ 255 ods. 1 C. s. p.).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).