Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210944
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617210944.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
H. X., a.s., V.: XXXXXXXX, so sídlom v H., D. č. XXX/A, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom v Bratislave, Martinčekova
č. 13, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka a konateľka,

proti žalovanému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y. nad M., R. č. XXX, o zaplatenie 740,88 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6Csp/79/2017-118 zo
dňa 27.11.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa

ktorého dňa „21.05.2015“ (zrejme správne 21.05.2013 - poznámka odvolacieho súdu) podal žalovaný
návrh na uzavretie zmluvy o úvere, kde vyplnil svoje osobné údaje ako aj požadovanú sumu úveru
(2.000,- €), ktorý žalobca prijal dňa 23.05.2013, pričom v zmluve doplnil časť, z ktorej vyplýva, že
žalovanému schválil úver v sume 2.000,- € s tým, že výška splátky bola stanovená na 54,- € mesačne,
dátum prvej platby do 25.06.2013, dátum ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti
úveru 25.05.2019, počet splátok 72, úroková sadzba 24,50 %, RPMN 29,07 %, priemerná RPMN 19,47

% a celková výška nákladov 1.872,32 €; v období od 19.06.2013 do 12.04.2017 zaplatil žalovaný
žalobcovi spolu sumu 3.220,57 €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; v
odôvodnení uviedol, že „vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, tento sa domáhal vrátenia
peňažnýchprostriedkovztituluzmluvyoúverezodňa23.05.2013,ktorúpodľatvrdenížalobcuuzatvorila

C. banka a.s. so žalovaným; na základe podaného návrhu na uzavretie zmluvy mal žalovaný dňa
21.05.2013 požiadať o uzavretie zmluvy o úvere, kde požadoval úverový rámec vo výške 2.000,- €; túto
žiadosť aj žalobca prijal, čo preukazuje aj jeho podpis dňa 23.05.2013; zmluva o úvere dostupná pôžička
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s. a žalovaným nevznikla; aj keď bol
podpísaný návrh na uzavretie zmluvy a zároveň tento bol aj podpísaný bankou neboli naplnené základné
predpoklady vyžadujúce zákonom pre vznik zmluvy; k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi dochádza

na základe prejavu vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy určený ďalšej
osobe alebo viacerým subjektom (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka); návrh je pre navrhovateľazáväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený (§ 43a ods. 2 Občianskeho
zákonníka); druhým právnym úkonom nevyhnutným pre vznik zmluvy je jej prijatie, resp. akceptácia;
ide o jednostranný právny úkon, ktorým adresát návrh akceptuje v celom rozsahu a tým prejavuje

súhlas s jej uzavretím; podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za prijatie návrhu
považuje včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo jej iné včasné konanie, z
ktorého možno vyvodiť jej súhlas; zmluva vzniká okamihom, keď akceptácia návrhu je doručená spätne
navrhovateľovi a teda dôjdením akceptácie navrhovateľovi sa zmluva stáva perfektnou; ak zákon ani
dohoda strán neurčuje konkrétnu formu právneho úkonu, návrh zmluvy a jej prijatie možno urobiť v

akejkoľvek forme; pokiaľ je pre zmluvu predpísaná alebo dohodnutá písomná forma, musí byť návrh
ako aj jej prijatie urobený písomne, pričom nie je potrebné, aby uvedené právne úkony, t.j. písomný
návrh a písomná akceptácia boli na tej istej listine; na uzavretie písomnej zmluvy stačí, ak má písomnú
formu samostatne návrh a samostatne jeho prijatie; pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu
je v zásade potrebné, aby vôľa účastníka právneho úkonu bola vtelená do textu zaznamenaného
písmom na materiálnom podklade a súčasne, aby bol k nej pripojený aj podpis konajúcej osoby; tento

mechanizmus uzatvárania zmlúv platí tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch;
žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu len návrh na uzavretie zmluvy vyplnený a
podpísaný žalovaným dňa 21.05.2013; samotný návrh vyplnený a podpísaný žalovaným však nezakladá
právny nárok na poskytnutie úveru, nakoľko k uzavretiu zmluvy nedochádza okamihom spísania návrhu,
resp. okamihom doručenia druhej zmluvnej strane, ale až okamihom prijatia návrhu do dispozície druhej

strany a jeho doručením späť navrhovateľovi, t.j. žalovanému; žalobca síce preukázal súdu prijatie
návrhu a to predložením podpísanej zmluvy dňa 23.05.2013, avšak súdu nebolo preukázané, že takýto
prejav žalobcu sa opätovne dostal do sféry žalovaného, t.j. že mu bola akceptácia žiadosti aj doručená
spätne; zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa článku 2 ods. 2.4. obchodných podmienok,
zmluva nadobúda platnosť doručením akceptácie zo strany banky klientovi, t.j. samotný vznik zmluvy

sa viaže na odkladaciu podmienku a to doručenie akceptácie klientovi; žalobca však nepreukázal súdu,
že akceptácia banky bola žalovanému aj doručená; súd na základe takto zistených skutočností uzavrel,
že nedošlo k vzniku zmluvy a teda aj keď došlo zo strany žalovaného k čerpaniu úveru zakladá to len
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka;
z dokazovania vyplynulo, že žalovaný získal sumu 2.000,- €; z listinných dôkazov predložených súdu

nebolo možné zistiť presný dátum čerpania úveru a či vôbec došlo k čerpaniu zo strany žalovaného;
avšak v zmysle čl. 3 obchodných podmienok banka poskytne peňažné prostriedky do 3 pracovných dní
odo dňa uzavretia zmluvy; súd predpokladá, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný platil splátky hoci
nepravidelne, tak uvedené peňažné prostriedky aj čerpal a to najneskôr do konca mája 2013; ak by
žalovaný nečerpal úver, ťažko možno predpokladať, že by z jeho strany došlo k plateniu takej vysokej

sumy; žaloba bola doručená súdu dňa 18.09.2017 a teda právo na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2013 a ktorých vrátenia sa žalobca domáhal
touto žalobou sa premlčalo, nakoľko uplynula premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 Občianskeho
zákonníka; žalobca mohol prvýkrát uplatniť nárok najneskôr dňa 01.06.2013, pričom premlčacia lehota
uplynula dňa 01.06.2016; z daného dôvodu je nárok žalobcu premlčaný vrátane príslušenstva v podobe

úrokov z omeškania; súd na premlčanie prihliadal aj bez námietky žalovaného“; z týchto dôvodov súd
prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44
ods. 1, § 45 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších predpisov a s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď napriek plnému
úspechu žalovaného mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 22.12.2017 (č.l. 125-131 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom

rozsahu; vyjadril názor, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), súd prvej
inštancienesprávnymprocesnýmpostupomporušiljehoprávonaspravodlivýproces(§365ods.1písm.
b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku

(§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); argumentoval, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o úvere nevznikla, proti tomuto záveru sa nemal možnosť v konaní procesne brániť,
pretože ho súd (1) podľa § 129 C.s.p. nevyzval na vyjadrenie k otázke uzatvárania zmluvy o úvere,
pretože ak mal súd za to, že spornou je otázka platného uzavretia zmluvy o úvere, mal ho vyzvať na

doplnenie podania, (2) podľa § 157 C.s.p. nevyzval na vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu
veci o neuzavretí zmluvy o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby, (3) podľa § 168 C.s.p. nenariadil
predbežné prejednanie sporu za účelom zabráneniu prekvapivému rozsudku a (4) podľa § 177 ods. 1
C.s.p.nenariadilpojednávanie,keďtentopostupniejevsúladesúčelnosťouahospodárnosťoukonania,
pretože jeho jedinou procesnou možnosťou je právo podať odvolanie, čím sa de facto úloha súdu prvej
inštancie prenáša na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce; ďalej argumentoval, že mechanizmus

vzniku zmluvy bol dojednaný v obchodných podmienkach úveru a poukázal na to, že prípadná úprava
návrhu klienta na uzavretie zmluvy zo strany banky v súlade s obchodnými podmienkami sa nepovažuje
za zmenu návrhu; zdôraznil, že v prípade akceptácie návrhu zmluvy po doplnení údajov o výške
poskytnutého úveru do formulára a ďalších náležitostí, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi
túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh v stanovenej lehote odmietnuť; nakoľko telefonické

rozhovory boli archivované len jeden rok, nemá ako predmetnú skutočnosť preukázať; poukázal však
na to, že banka bez toho, aby mala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu na uzavretie
zmluvy zo strany klienta tomuto spätne podpísanú zmluvu nezašle; zdôraznil, že žalovaný čerpal
úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval
predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej

úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok; s poukazom na ustanovenie § 43c
ods.1Občianskehozákonníkauviedol,žeprijatímnávrhujeajinévčasnékonanieosoby,ktorejbolnávrh
určený, z ktorého možno vyvodiť súhlas s prijatím návrhu s tým, že ak niet dohody o forme právneho
úkonu prijatia návrhu, možno prijatie urobiť v akejkoľvek právnej forme a to aj v prípade, že je pre zmluvu
predpísaná písomná forma; vyjadril názor, že žalovaný prijal jeho návrh o podstatných náležitostiach

úveru odsúhlasením úverových podmienok telefonicky a následne čerpaním úveru ako aj tým, že zo
strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru; poukázal na to, že tento spôsob uzavretia
zmluvy nie je v rozpore s právom ani súdnou praxou; uzavrel, že v konaní nebol preukázaný nedostatok
slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v
spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho

úkonu a nebola preukázaná ani hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného;
ďalej argumentoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné, čím
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a súčasne za porušenie jeho práva na spravodlivý
proces považoval aj prílišnú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa; na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek jeho doručeniu do vlastných rúk dňa 01.02.2018
prostredníctvom pošty (č.l. 133 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a
podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie

spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§

380 ods. 2 C.s.p.).

4.6Odvolaniežalobcujedôvodné.Preskúmanímnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,podaného
odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie
napadnutého rozsudku.

4.6.1 Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie; z obsahu spisu vyplýva, že o žalobe žalobcu
rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom vyhláseným bez nariadenia pojednávania podľa § 297 druhá
veta písm. b) C.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €; súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom
závere, že sporná zmluva o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevznikla; v
žalobe produkoval žalobca skutkové tvrdenie o tom, že zmluva o úvere bola medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným uzavretá dňa 23.05.2013; žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, t.j.

skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o úvere nepoprel; podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné; z uvedeného vyplýva,
že medzi stranami nebolo sporné skutkové tvrdenie ohľadne uzavretia spornej zmluvy o úvere, od ktorej
žalobca odvodzoval uplatnený nárok (z pohľadu postupu súdu prvej inštancie); súd prvej inštancie vo
veci síce postupoval ako v prípade nesporných skutkových tvrdení, t.j. na prejednanie veci nenariadil

pojednávanie, v napadnutom rozhodnutí však (prekvapivo) vychádzal z odlišného skutkového zistenia
(zmluva o úvere nevznikla) bez toho, aby sporovým stranám (najmä žalobcovi) vytvoril procesnú
možnosť sa k tomu skutkovému zisteniu vyjadriť; pokiaľ súd prvej inštancie dospel pred rozhodnutím k
záveru, že nesporné skutkové tvrdenie strán o uzavretí spornej zmluvy o úvere nezodpovedá obsahu
spisu a ohľadne uzavretia zmluvy je potrebné vykonať dokazovanie (§ 295 C.s.p.), mal požiadať

žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností
(§ 150 ods. 2 C.s.p.) alebo na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p., resp. §
297 prvá veta C.s.p.), v rámci ktorého by bol povinný uviesť svoj názor na (ne)spornosť skutkových
tvrdení strán ako aj predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.); v dôsledku nesprávneho
posúdenia splnenia podmienok na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania došlo zo strany súdu

prvej inštancie k nesprávnemu procesnému postupu, v dôsledku ktorého bolo žalobcovi znemožnené,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces (súd prvej inštancie mu nevytvoril procesnú možnosť doplniť skutkové tvrdenia, ktoré
sa v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu javili ako nesporné) a tento nedostatok nie je
(vzhľadom na rozsah úkonov) účelné napraviť v odvolacom konaní; pre úplnosť odvolací súd dodáva,

že na posudzovaný prípad nedopadá (je nepoužiteľné) stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej
republikyč.k.PLz.1/2014-27zodňa07.05.2014,pretožesatýkalenprávastranyvyjadriťsakvýsledkom
dokazovania (aspoň v odvolacom konaní); na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ženapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

4.6.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní z vlastnej iniciatívy
(bez návrhu) prihliadol na premlčanie uplatneného nároku žalobcu; napadnutý rozsudok vyhlásil súd
prvej inštancie dňa 27.11.2017; žalobca v podanom odvolaní obsahovo argumentoval v neprospech
extenzívnej ochrany spotrebiteľa, ktorá narušuje rovnosť procesných strán v civilnom sporovom konaní;

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018 rozhodol, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nie
je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; podľa
§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. je aj pre rozhodnutie odvolacieho
súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom pojmom „stav rozhodujúci v čase vyhlásenia
rozsudku“ je potrebné rozumieť nielen skutkový stav, ale aj právny stav; v zmysle § 193 C.s.p. je súd

pri rozhodovaní viazaný okrem iných aj rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky; preto aj keď predmetný nález nebol doposiaľ zverejnený
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a predmetné ustanovenie formálne nestratilo účinnosť (článok
125 ods. 3 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky), v zmysle § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, bolo nevyhnutné na tento nález pri rozhodovaní o
podanom odvolaní žalobcu prihliadať a predmetné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov interpretovať v súlade s predmetným nálezom ústavného
súdu a jeho dôvodmi; na základe uvedeného nemôže byť právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu správne, pretože premlčanie skúmal

súd prvej inštancie bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, ktorú právny poriadok
vyžaduje (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka); okrem toho sa súd prvej inštancie pri
aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
dopustil ďalšej nesprávnosti spočívajúcej v tom, že aplikácia uvedeného ustanovenia prichádzala do
úvahy len v prípade rozhodovania o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (arg. „orgán rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy...“), čo však bolo v rozpore s právnym posúdením veci zo strany
súdu prvej inštancie v tom smere, že tvrdená zmluva o úvere medzi stranami nevznikla (t.j. dôsledkom
právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie o tom, že sporná zmluva o úvere nevznikla
bol záver, že v prejednávanom spore nešlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy), preto v dôsledku svojho
právneho posúdenia veci nemohol súd prvej inštancie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov aplikovať; na základe uvedeného v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy ohľadne
dôvodnosti žaloby (formálne ich vykonal, ale v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žiadnym
spôsobomnevyhodnotil)atentonedostatoknieje(vzhľadomnazásadneopravnýcharakterodvolacieho
konania) účelné napraviť v odvolacom konaní; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil aj tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
odvolacie námietky žalobcu v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (body 4.6.1 a 4.6.2
odôvodnenia). Ostatné odvolacie námietky žalobca obsahovo nešpecifikoval; pokiaľ ide o vytýkanú vadukonania, ktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, túto odvolací súd
nezistil, pretože z n odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo možné zistiť dôvody, na základe ktorých
súd vo veci rozhodol (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o

trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie v rámci postupu, ktorý neporuší právo žalobcu (ani žalovaného)
na spravodlivý proces opätovne posúdi dôvodnosť žaloby žalobcu; aplikácia ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov neprichádza do úvahy; súd

prvej inštancie sa bude zaoberať otázkou vzniku spornej zmluvy o úvere, od ktorej žalobca odvodzuje
uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy z hľadiska dodržania kogentných pravidiel kontraktačného
procesu podľa Občianskeho zákonníka; tomuto postupu nebráni skutočnosť, že žalovaný výslovne
nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu v žalobe o tom, že zmluva o úvere bola medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným uzavretá dňa 23.05.2013, pretože toto svoje skutkové tvrdenie preukazoval

žalobca priloženou zmluvou o úvere, z ktorej však vyplýva, že oproti návrhu žalovaného na uzavretie
zmluvy zo dňa 21.05.2013 urobil právny predchodca žalobcu dňa 23.05.2013 obsahové zmeny, ktoré
možno hodnotiť len ako nový návrh na uzavretie zmluvy (je tu teda rozpor medzi skutkovým tvrdením
žalobcu a jeho preukázaním priloženým listinným dôkazom); v zmysle § 186 ods. 2 prvá veta C.s.p.
súd pri rozhodovaní vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich

pravdivosti; podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákon pripúšťa možnosť odklonu od zhodných
tvrdení strán urobených sporovými stranami výslovne, o to viac je potrebné pripustiť možnosť odklonu
(skúmania) pravdivosti skutkových tvrdení strany v prípade, že ich nespornosť medzi stranami je daná
len fikciou ich nepopretia protistranou (§ 151 ods. 1 C.s.p.), ak medzi tvrdením strany a jeho doložením
existuje rozpor zakladajúci dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tvrdenia; dodržaním kontraktačného

procesu pri vzniku spornej zmluvy o úvere sa súd prvej inštancie z tohto hľadiska nezaoberal; z obsahu
žaloby je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov; na
kontraktačný proces je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje (§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.);

Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek
zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z priloženej zmluvy o úvere (č.l. 10 spisu) vyplýva, že právny
predchodca žalobcu oproti návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy (suma 2.000,- € s dobou splácania
6 rokov) zmenil (doplnil) navrhované podmienky o ďalšie náležitosti; nakoľko výška mesačnej splátky

úveru, počet splátok úveru, celková výška nákladov, dátum konečnej splatnosti, dátum prvej platby,
úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná ročná percentuálna miera nákladov
predstavujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/ zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase kontraktačného procesu), pri ich zmene (doplnení) musí ísť
o nový návrh na uzavretie zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy

stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva
adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon vyžaduje
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na
jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva tvrdenie
o písomnom prijatí nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenými (doplnenými) náležitosťami

zo strany žalovaného; odvolací súd nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu, že aj v prípade
obligatórne písomnej zmluvy možno prijatie návrhu na jej uzavretie realizovať aj iným včasným konaním
(§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), t.j.iná forma prijatia návrhu na uzavretie obligatórne písomnej zmluvy ako písomná neprichádza do úvahy
(porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 364 alebo
D., M., S., A., H., J., Q., M., G., F., U., M. a kol: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár, Praha:

C.H.Beck 2015, str. 352); pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že kontraktačný proces bol upravený a
modifikovanýajvobchodnýchpodmienkachzmluvyoúvereodvolacísúdudáva,ževzhľadomnatvrdený
mechanizmus vzniku posudzovanej zmluvy o úvere je logicky vylúčené, aby obchodné podmienky,
ktoré sa mali stať súčasťou právneho vzťahu strán na základe inkorporačnej doložky v zmluve, mohli
upravovať práva a povinnosti strán pred samotným vznikom zmluvy (argumentácia žalobcu o tom,

že mechanizmus vzniku zmluvy je upravený v obchodných podmienkach je preto zjavne nedôvodná);
bez ohľadu na túto skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo
dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho
zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť;
osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie
dohoda strán (porovnaj Q., I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011,

str. 354); osobitne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1571/2010 zo dňa
16.01.2013 nie je s týmto záverom v rozpore, pretože posudzovalo len čiastkovú otázku možnosti
dojednania účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy k inému okamžiku ako ustanovuje zákon, keď
inak medzi stranami nebol spor o existencii návrhu na uzavretie zmluvy, jeho prijatí a existencii konsenzu
zmluvných strán o obsahu zmluvy; v prejednávanom spore však nedáva obsah spisu zatiaľ podklad pre

záver o splnení samotného predpokladu uzavretia zmluvy, t.j. dohoda zmluvných strán o jej obsahu; z
uvedeného sa zatiaľ javí, že k uzavretiu tvrdenej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným nedošlo; v takom prípade je právny vzťah žalobcu a žalovaného a prípadný nárok na vrátenie
poskytnutých plnení potrebné posúdiť podľa zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože by
boli poskytnuté bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka); skutkové zistenie súdu

prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že nie je zrejmé, či a kedy došlo k
vyplateniu tvrdeného úveru žalovanému nie je v súlade s obsahom spisu; z obsahu spisu vyplýva, že na
bankový účet žalovaného označený v návrhu na uzavretie zmluvy poukázal právny predchodca žalobcu
dňa 24.05.2013 sumu 1.970,13 € (č.l. 57 spisu) a na iný bankový účet dňa 24.05.2013 sumu 29,87 €
(č.l. 57 spisu), pričom zrejme išlo o poplatok za poskytnutie úveru na účet v inej banke (č.l. 70 spisu);

v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenie, že v období od
19.06.2013 do 12.04.2017 zaplatil žalovaný žalobcovi spolu sumu 3.220,57 €; v prípade nezmeneného
skutkového stavu bude nevyhnutné tieto skutočnosti pri rozhodovaní zohľadniť; svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).