Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, July 4, 2007

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/7/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200164
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2007:5619200164.8

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
B. R., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXX,. zastúpený JUDr. J. D., advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom L. M., Š. XX,. proti odporcovi: Ž. S. K. so sídlom v Ž., K. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený
JUDr. T. P., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Ž., H. V. XX,. P.O.BOX X,. o náhradu škody,
t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného 7.550,-Sk, do troch dní odo dňa
právoplatnosti výroku tohto rozsudku, spolu so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 26.1.2001 do
zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 7.500,-Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti
výroku tohto rozsudku, spolu so 17,6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500,-Sk predstavujúcej
základné obodovanie od 26.1.2001 do zaplatenia a titulom straty na zárobku po dobu práceneschopnosti
čiastku 39.402,-Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku tohto rozsudku, spolu so 17,6% úrokom

z omeškania od 26.1.2001 do zaplatenia.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi trovy konania vo výške 24.722,-Sk, ktoré je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený vo V., a.s., L. M., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX,. VS: XXXXXXX,. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 2.720,-Sk, na účet
súdu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. názov banky: Štátna pokladnica, VS: XXXXXXXXXX,. do troch dní
odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 1. 2001 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal v tom čase
ako odporcu v 1. rade právneho predchodcu odporcu - S. S. C., M. XX,. B. a odporcu v 2. rade M. L. H.
zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného 7.550,- Sk, titulom SSU 7.500,- Sk a titulom straty na zárobku

po dobu PN 39.402,- Sk, s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % počnúc od 17. 1. 2001 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13. 1. 1999 okolo 7.00 hod. sa navrhovateľ
pošmykol a spadol na zľadovatelej, neposypanej autobusovej zastávke pri ceste č. 537/2 v L. H. v smere
P., v dôsledku čoho si zlomil krčok stehenného bedra vpravo. Jedná sa o spevnenú krajnicu, ktorá je
súčasťou cesty, preto za škodu, ktorá mu pádom na zľadovatelej, neposypanej autobusovej zastávke
vznikla, zodpovedá podľa zákona č. 135/1961 Zb. S. S. C. B.. Keďže SSC B. sa bráni tým, že schodnosť

na autobusovej zastávke malo zabezpečiť M. L. H., z opatrnosti ako odporcu v 2. rade žaluje aj M. L. H..
Bolestné bolo ohodnotené 285 bodov, a keďže jeden predstavuje čiastku 30,- Sk, prináleží mu 7.550,-
Sk. Pri ohodnocovaní SSU MUDr. J. D. určil základný počet bodov 50, čo predstavuje čiastku 1.500,- Sk.
S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. žiadal, aby súd rozhodol o 5-násobnom
zvýšení a priznal mu titulom SSU náhradu vo výške 7.500,- Sk. V dôsledku úrazu má veľké problémy
nastúpiť do autobusu či vlaku, preto bol nútený pracovný pomer na SPŠE v L. H. skončiť. Jeho veľkou

záľubou bola turistika, rád zbieral lesné plody, pracoval v záhrade. Po úraze tieto činnosti vykonávať
nemôže. V dôsledku úrazu kríva, má časté bolesti v bedrovej oblasti. Aj relatívne malé vzdialenosti,ktoré pred úrazom prekonával pešo, je nútený prekonávať autom. Potrebuje pomoc aj pri obúvaní. Z
dôvodu vyššie uvedeného úrazu bol PN od 13. 1. 1999 do 30. 6. 1999. Podľa potvrdenia Školského
výpočtového strediska - útvaru účtovníctva a miezd v L. M. rozdiel medzi jeho zárobkom a vyplatenými

nemocenskými dávkami činí 39.402,- Sk.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 11C/7/2001-65 zo dňa 3. 8. 2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6. 9. 2005, pripustil, aby do konania na strane odporcov ako ďalší účastník pristúpil T. S.
M. L. H., Ul. S. XXX,. L. H., IČO: XXX. XXX.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 11C/7/2001-81 zo dňa 9. 1. 2006 návrhu navrhovateľa
zo dňa 5. 12. 2005, aby do konania namiesto doterajšieho odporcu v 1. rade vstúpil Ž. S. K., so sídlom
v Ž., Ul. J. K. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. vyhovel.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 11C/7/2001-88 zo dňa 2. 2. 2006 pripustil zmenu žaloby

tak, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného 7.550,- Sk
spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. 1. 2001 do zaplatenia, titulom SSU 7.500,- Sk spolu so
17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 1.500,- Sk od 17. 1. 2001 do zaplatenia, titulom straty na zárobku
po dobu pracovnej neschopnosti 39.402,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. 1. 2001 do
zaplatenia, ako aj trovy konania.

Vzhľadom k prejavu vôle navrhovateľa, ktorý svoj návrh voči odporcom 2. a 3. vzal späť, súd konanie
podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil, a to uznesením č. k. 11C/7/2001-119 zo dňa 28. marca 2006 a
odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 18.5.2006 pod č.k. 11C/7/2001-136 rozsudok, ktorý
bol uznesením Krajského súdu Žilina pod č.k. 23Co/333/2006-178 zo dňa 27.2.2007 zrušený v časti vo
výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania,
ako aj povinnosti odporcu nahradiť súdny poplatok a v týchto častiach vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý, odvolaním

nenapadnutej, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. V odôvodnení tohto zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu Žilina sa okrem iného uvádza, že si prvostupňový súd dostatočným
spôsobom neozrejmil miesto, kde malo dôjsť k úrazu navrhovateľa a v tomto smere vychádzal zrejme
len z jeho výpovede. Preto odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v ďalšom konaní vykonať ohliadku
na mieste samom za prítomnosti účastníkov, kde navrhovateľ označí miesto, kde k úrazu došlo, ukáže

spôsob akým prechádzal cez komunikáciu, lebo len tak bude možné ustáliť zodpovednosť v zmysle
príslušných ustanovení cestného zákona a zistiť správcu konkrétneho úseku komunikácie.

V rámci intencií krajského súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie naznačeným smerom, vykonal
ohliadkuzaprítomnostiúčastníkovkonanianamiestesamomdňa3.7.2007,vyhotovilfotodokumentáciu,

vypočul svedkov Ing. F. M., Mgr. E. H., Ing. J. U., Ing. J. V. a D. J..

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol,
že podľa ich názoru ohliadka na mieste samom, vzhľadom na závažné stavebné úpravy bola síce
sťažená, ale všetci svedkovia potvrdili, že miesto, ktoré označil jeho klient ako miesto úrazu, bola

predtým autobusová zastávka, ktorá tvorila súčasť cesty. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď svedka
J., ktorý videl navrhovateľa ako sedí po páde na mieste autobusovej zastávky a preto nemôžu byť žiadne
pochybnosti o mieste úrazu a z toho vyplývajúcej zodpovednosti odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Opätovne namietla pasívnu,

vecnú legitimáciu. Uviedla, že úraz sa stal v r. 1999 na mieste, kde je približne teraz benzínová pumpa,
vo vlastníctve S., ktorý musel odkúpiť pozemky od fyzických alebo právnických osôb alebo od mesta.
Parc.č. 1032 zapísaná na LV č. 1092 je vo vlastníctve mesta. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 13.1.1999 okolo 7.00 hod. navrhovateľ utrpel

úraz a to na rozšírenej krajnici cesty, ktorá bola v tom čase označená označníkom SAD. Jedná sa
o štátnu cestu II. triedy č. 537 v L. H., v smere P.. Ako vyplýva z obsahu listín založených v spise
a zo svedeckých výpovedí, v súčasnej dobe sa na mieste, kde bola predtým zriadená autobusová
zastávka, na ktorej navrhovateľ utrpel úraz, nachádza benzínová pumpa. Navrhovateľ na ohliadkena mieste samom označil miesto, kde utrpel úraz, v súčasnej dobe sa jedná o odbočovací pás na
benzínovú stanicu, kde v minulosti bola rozšírená krajnica štátnej cesty II. triedy. Svedok D. J., na
ohliadke, potvrdil, že navrhovateľa videl spadnutého veľmi blízko označníka SAD. Teda potvrdil výpoveď

samotného navrhovateľa ohľadne miesta úrazu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj porovnaním náčrtu
danej situácie, ktorý vyhotovil navrhovateľ, aj svedok D. J. (č.l. 198, 199 spisu). Napokon ani poverený
zástupca právneho predchodcu odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2001 nespochybnil,
že sa jedná o štátnu cestu v správe právneho predchodcu odporcu - S. S. C..

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku

úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a
ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Týmto predpisom je vyhláška č. 32/1965 Zb.

Podľa § 7 ods. 3 vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
vrátane zmien a doplnkov v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (platného k 13. 1.
1999) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia
na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (platného k 13. 1.

1999) závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať
ich správcovia.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (platného k 13. 1.
1999)závadyvschodnostipriechodovprechodcovnamiestnychkomunikáciáchaprejazdnýchúsekoch

ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov,
sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou,
sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto
závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

Podľa § 9a ods. 2 č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (platného k 13. 1. 1999)
správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom
týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo
v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 11 ods. 4 2 zákona č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (platného k 13.
1. 1999) obmedzenia v ochranných pásmach podľa odseku 2 sa nevzťahujú na súčasti diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej dopravy, meračské značky,
signály a ich zariadenia na mapovanie, ak sú umiestnené tak, aby nezhoršovali bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky a nesťažovali údržbu komunikácie.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľ utrpel úraz na rozšírenej vyasfaltovanej
krajnici, ktorá v tom čase slúžila ako autobusová zastávka označená označníkom SAD a to na jejspevnenej krajnici - asfalte, nie za obrubou, prípadne zeleným pásom, a preto je daná zodpovednosť
správcu, v tom čase právneho predchodcu odporcu - S. S. C. B.. Jednalo sa o štátnu cestu II. triedy a nie
o miestnu komunikáciu, ktorá by bola vo vlastníctve obce a ktorej správu údržby by zabezpečovala obec

- M. L. H.. Pozemnú komunikáciu podľa § 1 ods.3 vtedy platného Zákona o pozemných komunikáciách -
cestného zákona, tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami a to
vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov, zárezov, svahov, zvýšenými obrubami chodníkov, alebo
zelených pásov. Zo zákona došlo k prechodu práv a povinností na odporcu - Ž. S. K. (§ 24b/ ods.2
Zák.č. 135/1961 Zb.) a preto nie je právne významné, či záväzok voči navrhovateľovi bol alebo nebol

v delimitačnom protokole, nakoľko k prechodu pohľadávok a záväzkov S. správy ciest prechádza na Ž.
S. K. so sídlom v Ž. priamo zo zákona, preto súd dospel k záveru, že odporca je v predmetnom spore
pasívne vecne legitimovaný.

Zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel navrhovateľ pádom na zľadovatelej ceste, treba posudzovať podľa
špeciálneho predpisu - Zák.č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a nie z hľadiska ustanovení

Občianskeho zákonníka. Predpokladom spoľahlivého posúdenia zodpovednosti správcu, podľa § 9
ods.2 Zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - neskôr § 9a/ Zák.č. 27/1984 Zb., je okrem
iného bezpečné zistenie stavu komunikácie v čase vzniku škody, aj bezprostredne pred vznikom škody,
rovnako ako bezpečné zistenie všetkých okolností, ktoré svedčia pre prípadné zbavenie zodpovednosti.
Ustanovenie § 9 ods.2 Zák.č. 135/1961 Zb. v znení § 9a/ ods.2 Zák.č. 27/1984 Zb. je vo vzťahu k

ust. § 421 Občianskeho zákonníka - teraz § 420 Občianskeho zákonníka, osobitným predpisom - lex
specialis, nie však ustanovením o bezvýhradnej zodpovednosti správcu za škody, ktoré majú pôvod v
závadách zjazdnosti ciest. Správca sa tejto povinnosti zbaví, ak preukáže, že nebolo v medziach jej
možnosti závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Takéto medze možností, v
ktorých je správca v stave odstrániť závady v zjazdnosti, alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť,

treba chápať objektívne, posudzovať všetky možnosti, ktoré tu mohli byť využité a vylúčiť možno len
tie spôsoby zistenia odstránenia závad, alebo upozornenia na ne, ktoré by sa ukázali objektívne ako
nemožné. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v B. (č.l. 131 spisu) súd
dospel k záveru, že už pár dní pred 13.1.1999, kedy navrhovateľ utrpel úraz na komunikácii v správe S.
S. C., boli zmrazky, pretože sa striedali kladné a záporné teploty, nachádzala sa tu snehová prikrývka

o výške 3 cm a ktorá správa jednoznačne potvrdila svedecké výpovede svedkov, ako aj samotného
navrhovateľa čo sa týka stavu miesta, na ktorom navrhovateľ utrpel úraz. Nejednalo sa o náhlu zmenu
počasia, ktorá by mala za následok závady v zjazdnosti predmetnej komunikácie, ktoré by objektívne
správca komunikácie nemal možnosť odstrániť, alebo na ne upozorniť. Podľa názoru súdu si právny
predchodca odporcu riadne nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť zjazdnosť tejto pozemnej komunikácie

akoceléhocestnéhotelesa,vrátanejejsúčastípotzv.zelenýpásapretojedanázodpovednosťodporcu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:

a./ porušenie právnej povinnosti

b./ existencia škody
c./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d./ zavinenie.

Ako bolo už uvedené vyššie právny predchodca odporcu porušil svoju právnu povinnosť odstraňovať

bez prieťahov závady v zjazdnosti pozemnej komunikácie, zodpovednosti sa nezbavil. Jednoznačne
bolo preukázané, že príčinou vzniku úrazu navrhovateľa bolo porušenie právnej povinnosti zo strany
odporcu a rovnako mal súd jednoznačne preukázanú výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla.
Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. J. D. bolo bolestné vyčíslené na 190 bodov, zvýšené na
polovicu 95 bodov, spolu 285 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované: základný

počet bodov 50, pričom bolo zvýšené na dvojnásobok, t.j. na 100 bodov, spolu 385 bodov. Súd
mal ďalej za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ v dôsledku
úrazu bol práceneschopný a rozdiel medzi zárobkom, ktorý by dosiahol počas práceneschopnosti
v trvaní od 13.1.1999 do 30.6.1999, po odpočítaní nemocenských dávok, činil 39.402,-Sk (č.l. 4
spisu). Preto súd navrhovateľovi priznal titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti,

podľa § 446 Občianskeho zákonníka, celkom čiastku 39.402,-Sk, ktorá bola riadne vyčíslená vtedajším
zamestnávateľom navrhovateľa. Ďalej súd priznal navrhovateľovi titulom bolestného čiastku 7.550,-Sk -
285 x 30,-Sk, čo bola vtedajšia hodnota bodu = 8.550,-Sk, avšak súd nemôže návrh prekročiť a priznaťviac. Súd navrhovateľovi priznal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnenú čiastku 7.500,-
Sk ako päťnásobok základného bodového hodnotenia.

Pri ujme spôsobenej na zdraví sa totiž jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu
poškodeného. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Patria sem aj bolesti spôsobené rehabilitačnou
starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví

poškodeného preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby
si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení,
strastí a obmedzení v živote. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodenému
sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, príp. že poškodený je zo spoločenského uplatnenia

úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné
pôžitky, ktoré za priznanú náhradu si môže poškodený reálne v konkrétnych životných a ekonomických
podmienkach zabezpečiť, avšak žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v
strate zdravia. Výška náhrady závisí predovšetkým od lekárskeho hodnotenia, ako aj od predpokladov,
ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote, v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia

zdravia obmedzené alebo skrátené. Zvýšenie musí vychádzať z predpokladov, ktoré má poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, pre uplatnenie v živote a spoločnosti.

Bolo preukázané, že u navrhovateľa došlo k poškodeniu jeho zdravia. V čase vzniku úrazu mal 63 rokov
a stále učil na SPŠE v L. H., keď do zamestnania dochádzal autobusom alebo vlakom. V súčasnej

dobe má problémy chodiť po schodoch, nastupovať do prostriedkov mestskej hromadnej dopravy, má
problémy s obúvaním, má obmedzený pohyb, nemôže sa venovať turistike, nemôže chodiť do záhrady.
V septembri 1999, po úraze, nemohol nastúpiť do roboty, pretože by sa tam nemal ako dostať, keďže
chodil o paličke. Je zrejmé, že navrhovateľ má už dlhú dobu pohybové obmedzenia, obmedzenia
v obvyklom spôsobe života a takéto poškodenie zdravia uňho zanechalo preukázateľne nepriaznivé

následky trvalého charakteru, ktoré ho obmedzujú v každodennom živote. Nie je tu ani reálna možnosť
zlepšenia jeho zdravotného stavu, preto súd dospel k názoru, že 5-násobok základného bodového
hodnotenia je primeraný ujme, ktorú navrhovateľ utrpel.

Súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 17,6% a to od 26.1.2001 do zaplatenia,

teda od kedy bola doručená žaloba odporcovi, a kedy sa preukázateľne mohol dozvedieť o výške nároku
uplatňovaného žalobou. Výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/7/2001-136 zo dňa
18.5.2006 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2006.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 Obč.súd.por. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal

prevažný úspech vo veci a neúspech len v pomerne nepatrnej časti - v časti, v ktorej už bola žaloba
právoplatne zamietnutá - plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby po 840,-Sk (prevzatie veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní
dňa 7.2.2001), podľa vyhlášky č. 240/1990 Z.z. + 3 x režijný paušál po 116,-Sk = 348,-Sk. Ďalej v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. päť úkonov právnej služby po 2.450,-Sk (účasť na pojednávaní dňa

18.11.2005, 28.2.2006, 11.5.2006, 18.5.2006, 4.12.2006, účasť na odvolacom konaní Krajský súd Žilina
27.2.2007 na základe substitúcie 3.546,-Sk, účasť na ohliadke na mieste samom dňa 3.7.2007 - 2450,-
Sk, účasť na pojednávaní dňa 4.7.2007 - 2.450,-Sk + režijný paušál 1 x 150,-Sk, 4 x 163,-Sk, 2 x 178,-
Sk), spolu vo výške 24.722,-Sk, ktoré súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho
právneho zástupcu - § 149 ods.1 Obč.súd.por., do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku.

Keďžejenavrhovateľodplateniasúdnehopoplatkuosobneoslobodený,poplatkovápovinnosť,podľa§2
ods.2 Zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, prešla, vzhľadom na výsledok súdneho konania,
na odporcu, keď výška poplatku podľa položky 11 sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje 5% - podľa
predpisu platného v čase začatia súdneho konania a z priznanej sumy 54.452,-Sk, resp. 54.400,-Sk, čo

predstavuje 5% - 2.720,-Sk, ktoré súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu do
troch dní odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.