Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/219/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238884
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112238884.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore
žalobkyne E.. Q. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX T. v zastúpení JUDr. Sylvia Filipová,
advokátka, Advokátska kancelária Radvanská 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému I. G., narodený
XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX T. v zastúpení Mgr. Juraj Köllner, advokát, Advokátska kancelária
Koceľova 14, 821 08 Bratislava o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.11.2012 domáhala voči
žalovanému podľa § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru a to nehnuteľnosti - bytu č. 1
nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu na R. K.. Č.. X R. T. zapísaný na liste vlastníctva číslo
XXXX, k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava, obec BA- m.č. Staré Mesto so spoluvlastníckym podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúcim k bytu č. 1 o veľkosti podielu
1882/10000, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vtedajšej Správy katastra pre hlavné
mesto SR Bratislava k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava, obec BA- m.č. Staré Mesto záhrady o výmere
272 m2, parc. č. XXXX v podiele 1882/10000, zastavané plochy a nádvoria o výmere 307 m2, parc. č.
XXXX/X v podiele 1882/10000 a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vtedajšej Správy
katastra pre hlavné mesto SR Bratislava k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava, obec BA- m.č. Staré Mesto

stavba - samostatne stojaca garáž o výmere 17 m2, súpisné číslo XXXX, parc. č. XXXX/X v podiele 1/2.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.02.2011 ako darkyňa uzavrela so žalovaným ako
obdarovaným, ktorý je jej synom, darovaciu zmluvu predmetom, ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti -
bytu č. 1 nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu na R. K.. Č.. X so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúcim k bytu o veľkosti podielu
1882/10000, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vtedajšej Správy katastra pre hlavné
mesto SR Bratislava k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava, obec BA- m.č. Staré Mesto - záhrady o výmere

272 m2, parc. č. XXXX v podiele 1882/10000, zastavané plochy a nádvoria o výmere 307 m2, parc.
č. XXXX/X v podiele 1882/10000 ako aj zriadenie vecného bremena a to práva doživotného bývania
a užívania predmetného bytu v prospech žalobkyne. Dňa 31.05.2011 žalobkyňa uzavrela ako darkyňa
so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti -
samostatne stojacej garáže o výmere 17 m2, súpisné číslo XXXX v podiele 1/2. Žalobkyňa uviedla,
že správanie žalovaného voči nej dlhodobo vykazuje známky hrubého porušovania dobrých mravov,

keď žalovaný neprejavuje od uzavretia darovacej zmluvy dňa 31.05.2011 o žalobkyňu žiaden záujem,
nezaujíma sa o jej súkromný život, nekontaktuje ju ani pri príležitostí jej narodenín a sviatkov, ani počas
Vianoc a veľkonočných sviatkov ani ku Dňu matiek. Žalobkyňa a žalovaný bývajú v jednom bytovomdome a dochádza ku stretnutiam so žalovaným, pri ktorých žalovaný žalobkyňu sústavne slovne
napáda, uráža, ponižuje ju a používa na jej adresu nadávky a vulgarizmy a to i za prítomnosti priateľky
žalovaného aj za prítomnosti priateľov a známych žalobkyne. Hrubé urážky zo strany žalovaného sa

podpísali na jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý sa prejavuje neustálym napätím, častým plačom
a nespavosťou. Dňa 01.05.2012 došlo zo strany žalovaného k poškodzovaniu nábytku v jej vlastníctve,
ktorý zdedila po svojej matke a ku ktorému má hlboký citový vzťah. Žalovaný ju tiež fyzicky napadol,
keď sa proti ničeniu nábytku ohradila a to úderom päste do hlavy a to za prítomnosti jej známych.
Žalovaný nemá ani s jej dcérou (sestrou žalovaného) dobré vzťahy a pred darovaním ju opakovane

fyzicky napadol. Podľa žalobkyne má žalovaný v úmysle prestavať byt č.1 na R. Č.. X R. T., v ktorom
má žalobkyňa právo doživotného užívania a to na dve samostatné bytové jednotky tak, že žalobkyni
by zostala len jedna izba bez nepretržitého prístupu do kuchyne bytu. Žalobkyňa vzhľadom na sústavné
porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného a pre neúnosnosť situácie, kedy sa neprestajne
obáva o svoje fyzické aj duševné zdravie a i o strechu nad hlavou, vyzvala dňa 17.05.2012 žalovaného
na vrátenie daru z darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2011, ktorú si žalovaný prevzal dňa 21.05.2015.

Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobkyňa dňa 24.09.2012 vyzvala žalovaného na vrátenie daru z
darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2011 na čo žalovaný tiež nereagoval.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že s obsahom žaloby a s tvrdeniami v nej uvedenými sa
nestotožňuje a má záujem o mimosúdne vyriešenie veci.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.08.2015 uviedol, že žalobu navrhuje v plnom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že so žalobkyňou je stále v kontakte a že aj prípadný nezáujem, nie je podľa judikatúry dôvodom
pre vrátenie daru, že domnelé poškodenie nábytku bolo iba snahou žalovaného o vypratanie starého
a zanedbaného zariadenia a takého vypratanie súdna prax nepovažuje podľa žalovaného za hrubé
porušenie dobrý mravov, že údajné napadnutie bolo len neúmyselným a náhodným kontaktom a v

dôsledku správania sa žalobkyne a že judikatúra nepovažuje takého reakčné správanie sa za dôvod
pre vrátenie daru. Žalovaný tiež na svoju obranu uviedol, že vykonal v suterénnom byte viaceré
rekonštrukčné práce, bez záruky, že sa mu niekedy vrátia finančné prostriedky ale následne, nakoľko
podľa neho bolo potrebné vykonať ďalšie práce a to tiež na oprave domu a žalobkyňa nemala dostatok
financií, pričom žalovaný nechcel tieto náklady bez záruky znášať, žalobkyňa mu predmetný byt

darovala. Po darovaní bytu žalovaný pokračoval v jeho oprave a žalobkyňa zatiaľ obývala podkrovný
byt, ktorý sa mal stať dočasne neobývateľný z dôvodu nutnosti vymeniť strechu na bytovom dome a
preto sa dohodli, že žalobkyňa sa presťahuje do suterénneho bytu. Podľa dohody si žalobkyňa nemala
z podkrovného bytu preniesť žiaden nábytok, nakoľko podľa žalovaného sa nábytok do opravenej
miestnosti nehodil, pretože bol starý a zanedbaný, páchnuci od nadmerného fajčenia a žalovaný

plánoval v byte postaviť vstavanú skriňu a starý nábytok by bol nadbytočný. V suterénnom byte sa
malo uskutočniť stretnutie vlastníkov bytov a nábytok by v takom stave zavadzal ak nie odpudzoval.
Žalovaný ďalej uviedol, že bol zaskočený, keď žalobkyňa napriek dohode dala nábytok presťahovať
do suterénneho bytu, pričom situácia prerástla do hádky, v ktorej žalovaný vyprovokovaný okolnosťami
a to nedodržaním dohôd, chcel starý nábytok vypratať. Rozhodol sa odstrániť z nábytku dvierka a

práve vtedy k nemu pristúpila žalobkyňa a žalovaný ju nedopatrením zasiahol pravdepodobne lakťom.
V žiadnom prípade nešlo o úder päsťou, ako tvrdí žalobkyňa, ale išlo o prirodzený, neúmyselný pohyb.
Žalovaný nikdy nechcel žalobkyni ublížiť. Podľa žalovaného žalobkyňa túto okolnosť vykresľuje ako
zámerné napadnutie, pretože to chce využiť na zrušenie darovacej zmluvy. Podľa žalovaného sa
žalobkyňa so žalovaným niekoľkokrát dohodli na urovnaní sporu, no žalobkyňa vždy svoj názor nakoniec

zmenila, čo žalovaný pripisuje vplyvu dcéry žalobkyne a partnera žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne sú
nepravdivé, skreslené a zavádzajúce. K tvrdeniu žalobkyne, že nemá o žalobkyňu záujem uviedol, že
i naďalej prejavuje o žalobkyňu záujem, stále ju navštevuje a nie je pravda, že ju nekontaktuje pri jej
narodeninách či iných sviatkoch, daroval jej napríklad topánky a ona jemu vysávač. Tvrdenie žalobkyne,
že má žalobkyňu sústavne slovne urážať a ponižovať odmietol a uviedol, že mu nie je známa žiadna

situácia, v ktorej by mal hrubo porušiť dobré mravy a poukázal na to, že tieto tvrdenia žalobkyňa ani
nepreukázala. Podľa žalovaného, ak by mala žalobkyňa z neho strach, neudržiavala by s ním žiaden
kontakt a nedávala by mu dary. K tvrdeniu žalobkyne o útoku žalovaného na svoju sestru uviedol, že
ani toto tvrdenie nie je pravdivé a je irelevantné, nakoľko žalovaný sestru nikdy nenapadol, naopak on
bol ten koho zranili a kto zavolal políciu a tiež poukázal i na to, že k udalosti došlo ešte pred darovaním

a žalobkyňa, darkyňa o udalosti vedela a preto to nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru. Ohľadom
poškodzovanianábytkuaskutočnosti,žežalobkyňumalnapadnúť uviedol,žežalobkyňunikdyneudrela
neúmyselný zásah, odstránenie dvierok ani iné správanie, ktoré je reakciou na konanie darcu, judikatúra
nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa žalovaného jednorazové odstránenie dvieroknemožno považovať za porušenie značnej intenzity, čo podľa žalovaného je potrebné pri porušení
dobrých mravov, ktoré má byť dôvodu pre vrátenie daru. Žalobkyňu nenapadol, jednalo sa o neúmyselný
pohyb vyvolaný potiahnutím nábytku za dvierka a keby žalobkyňa v tej chvíli k nemu zozadu nepristúpila,

nikdy by k žiadnemu kontaktu nedošlo a toto podľa žalovaného nemôže byť hrubým porušením dobrých
mravov. K neúmyselnému kontaktu a k odstráneniu dvierok došlo v dôsledku nezhody vyvolanej
žalobkyňou, ktorá bez jeho vedomia a v rozpore s dohodou premiestnila do suterénneho bytu nábytok.
K tvrdeniam ohľadne plánom prestavať darovaný byt tak, že tento by mal byť rozdelený na dve
samostatné bytové jednotky uviedol, že i toto tvrdenie nie je nepravdivé a nepodložené.

3. Strany sporu na pojednávaní dňa 20.02.2014 zhodne navrhli prerušiť konanie podľa vtedy platného
ustanovenia § 110 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu rokovaní o možnosti uzavretia mimosúdnej
dohody. Súd uznesením číslo konania 16C 219/2012 - 116 zo dňa 20.02.2014 konanie prerušil.
Žalobkyňa podala dňa 03.07.2014 návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko sa stranám sporu
nepodarilo k mimosúdnemu urovnaniu sporu dospieť. Žalobkyňa uviedla, že sa žalovaný vyjadril,

že je ochotný vrátiť žalobkyni predmetné nehnuteľnosti, ale žiada náhradu financií, ktoré vložil do
zhodnotenia predmetných nehnuteľností a o výške tejto náhrady sa strany sporu nevedeli zhodnúť.
K mimosúdnemu vyriešenia sporu nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa neakceptovala žalovaným
ponúknuté byty ako neadekvátne a žalovaný žalobkyňou zabezpečené dva byty v hodnote, každý v
hodnote cca 150.000 eur neakceptoval ako neprijateľné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov

na jeho strane. Žalovaný tiež neakceptoval návrh žalobkyne na mimosúdne urovnanie sporu zaplatením
jej 130.000 eur keď žalobkyni ponúkol zaplatenie 100.000 eur, s čím však nesúhlasila žalobkyňa.

4. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 01.06.2015
zmenila petit návrhu a žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu číslo 1

s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parcela S.. ".,
H. Č. XXXX, H. S. "., H. Č. XXXX/X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1882/10000 a zároveň sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému byt číslo 1 vypratať a žiadala, aby súd určil, že je podielovou
spoluvlastníčkou stavby, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX a to samostatne stojacej garáže,
súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcela S. "., H. Č. XXXX/X o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1 a uloženia povinnosti žalovanému túto samostatne stojaciu garáž vypratať a odovzdať
žalobkyni.
Žalobkyňa v návrhu na zmenu petitu žaloby uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení jej
vlastníctva k darovaným nehnuteľnostiam pričom určovací výrok súdu bude podkladom pre zápis jej
vlastníckeho práva k daru do katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa zároveň uviedla, že vzhľadom na právnu

skutočnosť, že odporcovi dňa 21.05.2012 doručila výzvu na vrátenie daru, v ktorej prejavila vôľu dar
odvolať a vyzvala odporcu na uzavretie dohody predmetom, ktorej bude vrátenie ňou darovaných
nehnuteľností, má za to, že týmto momentom, najneskôr však momentom doručenia návrhu na
začatie konania odporcovi dňa 22.11.2012, došlo k zániku právneho vzťahu z darovania a odporca
sa stal v zmysle § 131 Občianskeho zákonníka neoprávneným držiteľom darovaných nehnuteľností

nadobudnutých darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2011 a darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2011.
Súd uznesením zo dňa 04. júna 2015 číslo konania 16C 219/2012 - 136 žalobkyňou navrhovanú zmenu
petitu žaloby pripustil.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.05.2016 upravila petit žaloby týkajúceho sa veľkosti

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku
keď pri kontrole listu vlastníctva týkajúceho sa predmetného bytu č. 1 zistila, že s najväčšou
pravdepodobnosťou v súvislosti s prebiehajúcimi rekonštrukčnými prácami na dome, došlo k zmene
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach na zariadeniach domu. Súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 12.05.2016 za účasti sporových strán navrhovanú zmenu časti petitu pripustil.

6. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať dokazovanie nasledovnými ňou
označenými dôkazmi: darovacia zmluva zo dňa 28.02.2011 a zo dňa 31.05.2001, výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výsluch svedkov: Z. I., T.
T., J. W., R. S., L. B., potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 10.05.2012, výzva zo

dňa 17.05.2015 a výzvy zo dňa 24.09.2012, ocenenie nehnuteľnosti zo dňa 07.09.2012, 10.09.2012 a
13.09.2012,internetováponukagaráženauliciC.auliciP., stavebnýdenníkovstavbebytudopodkrovia
domu zo začatím zápisov o stavbe dňom 13.2.2014, čestným vyhlásením p. R. U. zo dňa 11.03.2016
a p. B. zo dňa 07.03.2016.7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie nasledovnými dôkazmi:
svedecká výpoveď E. T., fotodokumentácia bytu 1, 2 a 3, stavebné povolenie a projekt rekonštrukcie,

znalecký posudok č. 06/2011 zo dňa 06.07.2011 na preukázanie stavu bytu pred nasťahovaním sa
žalobkyne do tohto bytu, fotodokumentácia a to tri fotografie, ktoré mali preukazovať stav časti sporného
bytu v čase keď sa žalobkyňa do bytu sťahovala.

8. Súd stranami označené dôkazy vykonal, okrem vykonania dôkazu navrhnutého žalobkyňou a to

internetovou ponukou garáže na ulici C. a ulici P., kedy súd považoval za nepodstatné ocenenie garáže
ako darovanej nehnuteľnosti pre preukázanie nároku na vrátenie daru, ktorým je aj daná garáž, a za
nesúvisiace s vecou samou, nevykonal dokazovanie žalobkyňou predloženým stavebným denníkom
o vstavbe bytu do podkrovia domu zo začatím zápisov o stavbe dňom 13.02.2014, nakoľko pre
rozhodovanie o nároku na vrátenie daru je irelevantné, kedy začala oprava strechy domu, v ktorom sa
byt,ktorýmábyťvrátený, nachádza.Súdtiežnevykonaldokazovanie dôkazmipredloženýmižalovaným

a to fotodokumentáciou 1 o stave podkrovného pred odsťahovaním sa žalobkyne, fotodokumentáciou
2 o stave suterénneho bytu po nasťahovaní sa žalobkyne a fotodokumentáciou 3 o búracích prácach
vykonaných bez súhlasu žalovaného, fotografiami, ktoré mali preukazovať stav bytu po rekonštrukcii a
obavu žalovaného o stav bytu po presťahovaní žalobkyne, nakoľko z týchto dôkazov nie je zrejmé kedy
boli vykonané, teda nie je zrejmý čas, ktorý by preukazoval, obdobie zobrazených skutočností, čo je

pre posúdenie nároku na vrátenie daru nevyhnutným kritériom.

9. Súd mal v konaní na základe tvrdení strán a po vykonaní dokazovania za preukázané a
nesporné, že darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2011 darovala žalobkyňa ako darkyňa žalovanému ako
obdarovanému byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne v bytovom dome súpisné číslo XXXX na R. K.

vo vchode č. 7, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1882/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúci k bytu č.
1 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto, okres Bratislava 1, obec
BA - m.č. Staré Mesto a spoluvlastnícky podiel 1882/10 000 na pozemkoch B.-P., H.. Č.. XXXX,
druh pozemku záhrady o výmere 272 m2 a parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria o výmere 307 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto,
okres Bratislava 1, obec BA - m.č. Staré Mesto. Darovacou zmluvou bolo zriadené vecné bremeno v
prospech žalobkyne, ktorému zodpovedá právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktoré sú
predmetom darovania. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech obdarovaného a
vecnébremenoprávadoživotnéhobývaniaaužívanianehnuteľností vprospechžalobkyne bolpovolený

vtedajšou Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím číslo vkladu R. XXXX/XX dňa
22.03.2011.
9.1. Darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2011 darovala žalobkyňa ako darkyňa žalovanému ako
obdarovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k stavbe - samostatne stojacej garáže, súpisné
číslo XXXX postavenej na pozemku registra B. P. H. Č. XXXX/X o výmere 17 m2, zastavané plochy

a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Staré Mesto. Vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech obdarovaného bol povolený vtedajšou Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím číslo vkladu XXXXX/XX dňa 03.06.2011.
9.2. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru poriadkovej polície, obvodného
oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ zo dňa 10.05.2012 bolo zistené, že na základe oznámenia

žalobkyne bola dňa 01.05.2012 v čase o 13.40 hodine vyslaná hliadka OOPZ SMZ na preverenie
oznámenia na R. K. Č.. X R. T., kde mala mať žalobkyňa problémy so svojím synom. Po príchode bolo
hliadkežalobkyňouoznámené,žemávecnébremenovbytoch,ktorýchvlastníkomjenamiesteprítomný
žalovaný, obe strany boli hliadkou poučené o možnosti podania oznámenia, ktoré na mieste odmietli.
9.3. Žalobkyňa výzvou zo dňa 17.05.2012 vyzvala žalovaného, aby vrátil žalobkyni dar darovaný

darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2011 a to s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že dňa 01.05.2012 žalovaný likvidoval nábytok žalobkyne, ktorý bol uložený v spornom byte, kde
má žalobkyňa právo doživotného bývania a užívania bytu ako vecné bremeno a následne žalovaný
žalobkyňu, po tom ako sa ohradila proti nevysvetliteľnému konaniu žalovaného, ju žalovaný fyzicky
napadol a to úderom do hlavy, na čo bola žalobkyňa nútená privolať na pomoc políciu. Podľa žalobkyne

došlo týmto konaním k hrubému porušeniu dobrých mravov, a okrem toho žalovaný neprejavuje o
žalobkyňu dlhodobo žiaden záujem a to ani v čase jej narodenín a sviatkov (Vianoce) a opakovane
žalobkyňu uráža a používa na jej adresu nadávky a vulgarizmy, čo je podľa žalobkyne v hrubom rozpore
s dobrými mravmi a zakladá to nárok na vrátenie daru.9.4. Žalobkyňa výzvou zo dňa 24.09.2012 vyzvala žalovaného, aby vrátil žalobkyni dar darovaný
darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2011 a darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2011 a to s poukazom na §

630 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dňa 01.05.2012 žalovaný likvidoval nábytok žalobkyne, ktorý
bol uložený v spornom byte, kde má žalobkyňa právo doživotného bývania a užívania bytu ako vecné
bremeno a následne žalovaný žalobkyňu, po tom ako sa ohradila proti nevysvetliteľnému konaniu
žalovaného, ju žalovaný fyzicky napadol a to úderom do hlavy, na čo bola žalobkyne nútená privolať na
pomoc políciu. Podľa žalobkyne došlo týmto konaním k hrubému porušeniu dobrých mravov, a okrem

toho žalovaný neprejavuje o žalobkyňu dlhodobo žiaden záujem a to ani v čase jej narodenín a sviatkov
(Vianoce) a opakovane žalobkyňu uráža a používa na jej adresu nadávky a vulgarizmy a vyvíja na
žalobkyňu neustály psychický nátlak, čo je podľa žalobkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a
zakladá to nárok na vrátenie darov. Podľa žalobkyňou predloženej kópie doručenky si žalovaný výzvu
neprevzal v odbernej lehote na pošte.
9.5. Podľa ocenenia bytu č. 1 v T., R. X, H..Č.. XXXX vykonaného znalcom v odbore stavebníctvo,

pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, Ing. Ľubomírom Chmelíkom zo dňa 07.09.2012 je byt č.
1 v suteréne domu trojizbový , je vlhký a vo veľmi zlom technickom stave, je potrebné vymeniť okná,
dvere, podlahy a inžinierske prípojky. Celý dom si podľa znalca vyžaduje generálnu opravu.
9.6. Podľa ocenenia byt vykonaného dňa 10.09.2012 A.J.P. PETRUŠ, spol. s r.o., je obytný dom na R.
K. Č.. X R. T. zjavne zanedbaný a chátrajúci, bez pravidelnej údržby a vyžaduje generálnu opravu. Byt

č. 1 v dome je silno zavlhnutý a v zlom technickom stave, vyžaduje kompletnú rekonštrukciu.
9.7. Podľa ocenenia bytu č. 1 na R. K. Č.. X R. T. zo dňa 13.09.2012 vykonaný spoločnosťou Aston
Lambert,s.r.o.,jebytvlhkývzlomtechnickomstave ajepotrebnévymeniťoknádvere,podlahy,rozvody
a v celom dome je potrebná generálna rekonštrukcia.
9.8. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č.j. 349/1150/2013/STA/Vas/G-10 zo dňa

28.02.2013 bolo vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu : „Rekonštrukcia bytu č. 1 v suteréne
bytového domu R. X, Bratislava.“ pre žalovaného ako stavebníka, ktorým sa dodatočne povolili už
vykonané práce a to vybúranie okenných otvorov a osadenie ich výplní v kuchyni na severozápadnej
strane fasády, odkopanie terénu za účelom zmiernenia vlhnutia obvodových stien a priameho prístupu
na pozemok z bytu č. 1, pričom sa určili okrem iného aj podmienky na dokončenie stavby a to zväčšenie

okenných otvorov na južnej strane so vznikom dverného otvoru s prístupom na pozemok a bude
odstránená jedna priečka, čím vznikne jedna obývacia izby a po stavebnej úprave bude byt trojizbový.
9.9. Zo znaleckého posudku č. 06/2011 zo dňa 06.07.2011 vyhotoveným znalcom Ing. Cyrilom
Kramárom pre odbor stavebníctvo a odvetvie stavebná fyzika a poruchy stavieb, bol preukázané, že v
spornom byte, ktorý sa začal rekonštruovať sú presakujúcou vodou zdevastované stavivá, omietky a

maľby, vlhkosť devastuje nábytok a zhoršuje zdravotné podmienky bývania natoľko, že napriek trvalému
vetraniu vznikajú na stenách plesne, čo je dôsledkom nedostatkov stavby a zlého odvodnenia okolia. V
byte nie sú zabezpečené štandardy hygieny a teplotechnickej pohody.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že niektoré okolnosti, ktorými odôvodňuje žalobu sa stali

predtým, ako bol vykonaný prepis k darovaným nehnuteľnostiam. Uviedla, že žalovaný býval v
suterénnom byte najprv spolu so sestrou, s ktorou mal nezhody a po jej odchode, ostal bývať v tomto
byte sám a následne so svojou priateľkou. V byte bolo nutné urobiť opravy a keď žalovanému oznámila,
abytietoopravyurobilsám,žalovanýjejoznámil,žepokiaľ sabudevykonávaťrekonštrukciu bytu,bytby
mal byť prepísaný na neho. Žalobkyňa s tým súhlasila a podpísala darovaciu zmluvu. Žalobkyňa zostala

bývať v hornom byte v bytovom dome, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Následne po tom, čo sa mala
začať rekonštrukcia darovaného bytu žalovaný žiadal žalobkyňu aby sa z bytu, v ktorom dovtedy bývala
(horného bytu) odsťahovala. Žalovaný chcel, aby sa z bytu odsťahovala s tým, že zabezpečil nájom
iného bytu a na tri mesiace. Žalobkyňa s tým nesúhlasila a podala žalobu na vrátenie daru. Žalobkyňa
tvrdila, že sa mala zo svojho bytu vysťahovať, kvôli rekonštrukcii bytu na treťom poschodí, keď sa mala

meniť strecha a žalovaný podľa žalobkyne nechcel, by prišla bývať do bytu, ktorý mu darovala, nechcel
aby bývala v byte s ním. Porušenie dobrých mravov bolo podľa žalobkyne v konaní žalovaného,
kedy po tom, čo sa žalobkyňa presťahovala do dolného bytu, ktorý žalovanému darovala, žalovaný na
ňu kričal, aby stiahla podanú žalobu v dôsledku čoho žalobkyňa musela prespať u svojich známych.
Porušenie dobrých mravov je tiež v tom, že potom ako ona prepísala všetko na žalovaného a ten jej

opakovane povedal, že ona v dome nič nemá a že sa má zbaliť do troch tašiek, že jej prenajme byt na
tri mesiace. Podľa žalobkyne mal žalovaný len starosť, koho bude byt po jej smrti, čo je pre žalobkyňu
veľmi ťažké. Keď sa proti svojej vôli nasťahovala do dolného bytu, bytu, ktorý darovala žalovanému,
nasťahovala sa do jednej izby. Táto izba mala byť žalovaným už pre ňu pripravená. Žalovaný však bytpre jej nasťahovanie nepripravil a ona sama si musela kúpiť koberec, termostat a sama opraviť okná.
Kúpeľňa síce bola zrekonštruovaná, ale ostala bez dverí. V ostaných izbách v byte má žalovaný svoje
veci a zariadenie, nakoľko tam predtým býval so svojou priateľkou. Do týchto miestností v byte nechodí,

nechodí tam z vlastnej vôle, žalovaný jej to nezakázal. K tvrdenému ponižovaniu, urážaniu a kričaniu
žalovaného na ňu uviedla, že k tomuto došlo až potom, čo podala žalobu, nakoľko pred jej podaním
žalovaný ani nemal dôvod byť na ňu zlý. Žalovaný veľký záujem o ňu neprejavoval, na žalovaného
nie je a nebola odkázaná nakoľko žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Pred darovaním
nehnuteľností boli vzťahy medzi nimi bez konfliktov. K darovaniu došlo za intenzívneho presviedčania

zo strany žalovaného, ktorý vyvíjal opakovane na ňu nátlak a tvrdil, že bude potrebná finančne náročná
rekonštrukcia a zdôrazňoval, že si to ako dôchodkyňa nebude môcť dovoliť a aby tam mohla ostať, že
jej žalovaný finančne pomôže a postará sa o ňu. Rok po podpise darovacej zmluvy sa nič nedialo,
žalobkyňa užívala horný byt a žalovaný býval v spornom byte. Ku skutkovým okolnostiam vedúcim k
podaniu žaloby na vrátenie daru, teda k hrubému porušovaniu dobrých mravov zo strany žalovaného
došlo v čase, kedy sa podľa vyjadrenia žalovaného mala začať opravovať strecha na dome, teda v roku

2012. Vtedy sa začala prejavovať agresia a majetnícka povaha žalovaného. Tvrdenie žalovaného o
začatí rekonštrukcie strechy domu boli nepravdivé, nakoľko sa podľa predloženého stavebného denníka
začala až v roku 2014. Je teda zrejmé, že cieľom žalovaného bolo presťahovať žalobkyňu mimo domu
na R. X a to do nájomného bytu resp. do záhradnej chatky v Ivanke pri Dunaji, ktorá nespĺňa kritéria na
trvalé bývanie. Žalobkyňa sa do sporného bytu nasťahovala, dňa 30.04.2012 si preniesla za pomoci

svojich známych tri skrine a to do izby bytu, ktorá nebola zrekonštruovaná.

11. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé alebo zavádzajúce a skresľujúce. V
súčasnosti sa bojí so žalobkyňou komunikovať, pretože každý jeho krok je vnímaný negatívne a
prekrútene. K poškodeniu nábytku a fyzickému kontaktu podľa žalovaného nikdy nedošlo, išlo len o

neúmyselný kontakt vyvolaný situáciou. Žalobkyňa je oprávnená užívať celý byt a tak ho aj užíva.
Rekonštrukcia sporného bytu bola nutná čo vyplýva i z predloženého znaleckého posudku, nakoľko
byt bol zdravotne závadný. Rekonštrukciu realizoval v čase, kedy sa ostatní vlastníci bytov dohodli
aj na rekonštrukcii celého domu, čo žalobkyňa zle znášala. Rekonštrukciu sporného bytu, ktorá bola
nevyhnutná nechcel sám financovať a následne sa deliť o byt so sestrou, ktorá sa o žalobkyňu vôbec

nestarala a práve preto sa so žalobkyňou dohodol, že mu predmetný byt daruje a on zabezpečí jeho
obývateľnosť. Horný byt, ktorý užívala žalobkyňa bolo nutné vypratať z dôvodu rekonštrukcie strechy,
byt bol v zlom stave, v byte bol nepoužiteľný starý a zafajčený nábytok. So žalobkyňou sa dohodol,
že tento starý nábytok sa do dolného bytu nepresťahuje. Žalobkyňa mala možnosť presťahovať sa
do bytu, ktorý je predmetom sporu, tento však bol v tom čase stále v rekonštrukcii alebo sa mohla

presťahovať do nájomného bytu do času postavenia novej strechy. Žalobkyňa dohodu o nesťahovaní
nábytku nedodržala, horný byt napriek niekoľkým výzvam neuvoľnila včas a robila to na poslednú chvíľu.
Žalovaný potom ako zistil, že do dolného bytu žalobkyňa presťahovala i starý nábytok, sa pohádali.
Podľa žalovaného žalobkyňa žiada vrátenie daru z dôvodu, že sa sestre narodilo dieťa a došlo k ich
uzmiereniu, nakoľko dovtedy spolu vôbec nekomunikovali. Žalobkyňa tak urobila na nátlak sestry a

priateľa žalobkyne. Byt bol podľa navrhovateľa v čase, kedy sa do neho mala nasťahovať žalobkyňa,
v máji 2012, v dezolátnom stave, mal zvlhnuté múry, nakoľko ide o suterénny byt zapustený do svahu,
kanalizácia bola v katastrofálnom stave a bolo potrebné zabezpečenie zdroja tepla. V súčasnosti sú
asanované steny proti plesniam s novou omietkou, nové podlahy s podlahovým kúrením, opravená je
kanalizácia, čím sa podľa žalovaného zvýšila výrazne jeho cena. Byt má štyri izby, byt je zariadený

nábytkom, ktorý zabezpečil žalovaný, a žalobkyňa podľa žalovaného užíva všetky štyri izby.

12. Svedkyňa Z. I., sestra žalobkyne, vlastníčka jedného z bytov v dome, v ktorom sa nachádza i sporný
byt, uviedla vo svojej výpovedi, že sa nevie stotožniť s tým, čo žalovaný žalobkyni robí od momentu,
kedy mu žalobkyňa darovala byt. Po darovaní bytu došlo k zmene správania žalovaného tak, že sa

chová agresívne, je manipulatívny čo má podľa svedkyne vplyv na zdravie žalobkyne, ktorá býva v
nevhodných podmienkach. Žalovaný mal spôsobiť žalobkyni zranenie na hlave telefónom o čom jej
povedala žalobkyňa, nakoľko pri incidente nebola prítomná. Žalovaný sa k žalobkyni správa v rozpore
s dobrými mravmi, neupratuje v spornom byte a zaberá v ňom stále dve izby, nikdy nevidela, že by
žalobkyni nakúpil, naopak z bytu počuť len krik a hádky.

13. Svedkyňa T. T., bývala obyvateľka domu, v ktorom sa sporný byt nachádza a priateľka žalobkyne,
vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa mala ako matka mimoriadne dobrý vzťah k žalovanému. Byt
mu darovala dobrovoľne. Vzťahy sa medzi nimi zhoršili z dôvodu, že žalovaný chcel od žalobkyne,aby vzala podanú žalobu o vrátenie daru späť. Do vtedy mali vzťahy korektné. Svedkyňa pri
údajnomnapadnutí žalobkynežalovanýmprítomnánebola,vedomosťoňommálensprostredkovaneod
známych žalobkyne a od samotnej žalobkyne. Vedomosť o tom, žeby žalovaný zakázal žalobkyni užívať

všetky izby v spornom byte svedkyňa nemá, podľa jej názoru žalobkyňa nechce užívať miestnosti, v
ktorých mal žalovaný svoje veci.

14. Svedok J. W., priateľ žalobkyne, uviedol, že pomáhal žalobkyni sťahovať veci aj s nábytkom z
horného do dolného bytu. Žalovaný keď prišiel počas sťahovania bol prekvapený a vyvedený z miery a

nebol spokojný s tým, že sa žalobkyňa sťahuje. Žalovaný začal nadávať, so sťahovaním nepomáhal,
rúbal skrine. Keď ho chcela žalobkyňa pri tom odfotografovať tak sa žalovaný po žalobkyni zahnal.
Žalobkyňa kričala o pomoc a tak svedok prišiel a žalovanému zabránil udrieť žalobkyňu a to tak, že ho
chytil za obe ruky a hovoril mu, že je to jeho mama, nech jej neubližuje. Svedok uviedol, že nevidel,
žeby žalovaný žalobkyňu udrel. Na zavolanie žalobkyne, prišli policajti, ktorí situáciu upokojili, záznam
o tom nie je, nakoľko podľa svedka to žalobkyňa odmietla , pretože nechcela robiť zle. Podľa svedka

sa žalobkyňa so žalovaným pred dňom 01.05.2012 nikdy nehádali. Žalovaný žalobkyni nebránil užívať
celý dolný byt, ktorý bol podľa neho obývateľný.
15. Svedok R. S., známy žalobkyne, vo výpovedi uviedol, že keď pomáhal žalobkyni so sťahovaním
vecí z horného bytu do bytu dolného, žalovanému sa to nepáčilo a snažil sa žalobkyni zabrániť v tom,
aby si nasťahovala skrine do dolného bytu. Svedok uviedol, že žalovaný porozbíjal skrine žalobkyne,

bol agresívny ale že by došlo k fyzickému útoku si nepamätal.

16. Svedkyňa L. B., kamarátka žalobkyne, vo výpovedi uviedla, že všetko bolo v poriadku, kým
žalobkyňa neprepísala byt na žalovaného. Žalovaný jej potom stále volal a chcel, aby ona povedala
žalobkyni nech nechá súd súdom, že sa dohodnú a že ten byt bude ich. Do času kým bola podaná

žaloba, bolo všetko v poriadku, ich vzťahy boli normálne.

17. Svedkyňa E. T., partnerka žalovaného, uviedla, že žalobkyňa darovala žalovanému byt a získala
vecné bremeno užívania celého bytu. Darovanie bolo bezproblémové, bolo uskutočnené bez nátlaku
a došlo k nemu preto, že žalobkyňa si uvedomovala, že ako dôchodkyňa nebude schopná vynaložiť

náklady na rekonštrukciu bytu a žalovaný nechcel rekonštruovať byt, ktorý nebol v jeho vlastníctve.
V čase darovania svedkyňa so žalovaným už v byte nebývali, byt nebol obývaný a žalobkyňa
tam niekedy chodila a používala kúpeľňu a kuchyňu. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným boli
normálne, nemali žiadne spory, mali bežné rodinné vzťahy a asi raz do mesiaca žalobkyňu navštevovali.
Žalobkyňa sa začala sťahovať do dolného bytu a to do izby, ktorá nebola ešte zrekonštruovaná, nebola

vymaľovaná a nebolo vymenené okno pričom žalovaný chcel, aby sa žalobkyňa presťahovala do dvoch
zrekonštruovaných miestností. Žalobkyňa sa však presťahovala práve do nezrekonštruovanej izby a
veci, ktoré si priniesla boli staré, nepoužiteľné a zafajčené. Pri sťahovaní ona sama prítomná nebola.

18. Súd v súlade s článkom 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku a podľa § 191 ods. 1 Civilného

sporového poriadku hodnotil tvrdenia strán sporu a dôkazy podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi
Civilného sporového poriadku a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

20. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu,
ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca
tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy. Na uplatnenie práva na vrátenie daru musia byť splnené podmienky a to, že
obdarovaný sa správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje svojim správaním
dobré mravy a darca požiada o vrátenie daru. Výzva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon,
ktorého obsahom je vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný darovanú vec vrátil.Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý požíva
právnu ochranu a právnu istotu s tým, že účinky tohto vzťahu prevzali zmluvné strany na seba
dobrovoľne a k narušeniu tohto vzťahu nemôže dôjsť na základe svojvôle jednej zo strán tohto vzťahu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia, a to fyzické násilie, hrubé urážky alebo aj neposkytnutie
potrebnej pomoci darcovi alebo členom rodiny darcu, pričom povinnosť poskytnutia pomoci vyplýva

buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade s obvykle
uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných medziľudských vzťahoch, naplňuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov. Pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu domáhať sa vrátenia daru
nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 81/1997). Predpokladom aplikácie §
630 Občianskeho zákonníka je určité porušenie morálnych pravidiel takým konkrétnym chovaním sa

obdarovaného, kedy toto chovanie musí naplniť znak závažnosti a hrubosti porušenia dobrých mravov
objektívnym hodnotením nie subjektívnym postojom a úsudkom darcu alebo jeho blízkych. Negatívne
správanie obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit darcu.
Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za konanie proti dobrým mravom treba

považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré poškodzuje
záujmy tretích osôb a medzi slušnými občanmi sa považuje za neprípustné. Definícia dobrých mravov
nie je normatívne upravená. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pri posudzovaní či určité

správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať z
princípu vzájomnosti a teda vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či jeho správanie nie je príčinnou nevhodného správania
sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

21. Žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru darovaného žalovanému darovacou zmluvou zo dňa
28.02.2011 a zo dňa 31.05.2011 a to výzvou zo dňa 17.05.2012 a výzvou zo dňa 24.09.2012 s
poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dňa 01.05.2012 žalovaný likvidoval nábytok
žalobkyne,ktorýboluloženývdarovanom byte,kdemážalobkyňaprávodoživotnéhobývaniaaužívania
bytu a z dôvodu, že žalovaný žalobkyňu po tom, ako sa ohradila proti likvidácii nábytku, fyzicky napadol

a to úderom do hlavy a okrem toho aj z dôvodu, že žalovaný neprejavuje o ňu dlhodobo žiaden záujem a
toanivčasejejnarodenínasviatkovaopakovanejuurážaapoužívanajejadresu nadávkyavulgarizmy
a vyvíja na ňu neustály psychický nátlak. Podľa žalobkyne týmto konaním došlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov a zakladá to nárok na vrátenie daru.

22. Súd v konaní posudzoval, či sa konanie žalovaného opísaného žalobkyňou ako dôvod nároku na
vrátenie daru, na základe ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou na určenie, že
je vlastníčkou predmetných darov a domáha sa ich vypratania a odovzdania žalovaným, stalo a to
spôsobom ako opisuje žalobkyňa a či sa toto žalobkyňou opísané konanie žalovaného prieči dobrým
mravom a či išlo v tomto prípade o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie

sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých
mravov.

23. Žalobkyňa videla hrubé porušenie dobrých mravov v konaní žalovaného, ktoré opísala v žalobe tak,
že dňa 01.05.2012 došlo zo strany žalovaného k poškodzovaniu nábytku žalobkyne, ktorý zdedila po

svojej matke a ku ktorému má hlboký citový vzťah a žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, keď sa proti
ničeniu nábytku ohradila a to úderom päste do hlavy a to za prítomnosti jej známych. Vo svojej výpovedi
uviedla, že po tom, čo si do bytu nasťahovala nábytok po svojej matke, žalovaný rozbil jednu knižnicu a
šatníkovú skriňu, z ktorej vytrhol dvere s pántmi, čo sa podarilo žalobkyni odfotiť a keď to žalovaný videl,
hodil sa na žalobkyňu sa chcel jej vytrhnúť mobil z ruky, a keď žalovaný počul cvaknutie, tak cez hlavu

žalobkyne, do ktorej ju udrel, jej chcel mobil vytrhnúť, žalobkyňa zakričala a vtedy ľudia, čo jej pomáhali
sťahovať nábytok zavolali políciu. Neskôr vo výpovedi tento incident opísala tak, že sa napriek ňou
tvrdeného zákazu žalovaného sa do bytu nasťahovať, si dňa 30.04.2012 preniesla za pomoci svojich
známych tri skrine do izby v suteréne bytu, ktorá nebola zrekonštruovaná. Na druhý deň pokračovala vsťahovaní a keď to žalovaný uvidel, vytrhol z pántov dvere na šatníkovej skrini a kopancami zdemoloval
knihovníčku, čo si žalobkyňa odfotila a keď to zbadal žalovaný, vrhol sa na žalobkyňu a chcel jej vziať
mobil a celou silou ju buchol po hlave, pričom tento úder nebol podľa žalobkyne náhodný a neúmyselný,

ale presne cielený s účelom zmocniť sa mobilu, na čo pribehol pán W. a chytil žalovanému obe ruky,
čím mu zabránil opätovne udrieť žalobkyňu. Na to boli privolaní policajti. Trestné oznámenie žalobkyňa
nepodala. Podľa žalobkyne opísané správanie žalovaného, skutočnosť, že žalovaný nechcel, aby sa
presťahovala do sporného bytu a hrubé nadávky z jeho strany preukazujú výpovede svedkov W., S. I.
T.. Súd však z výpovede svedkyne I. zistil, že svedkyňa pri údajnom napadnutí žalobkyne žalovaným

nebola prítomná, vedomosť o tom má len sprostredkovane od žalobkyne, svedkyňa T. tiež nebola pri
údajnom napadnutí prítomná a tiež má o tom informácie len sprostredkovane od známych žalobkyne
a od samotnej žalobkyne. Svedok W., ktorý pomáhal žalobkyni sťahovať veci uviedol, že nevidel,
žeby žalovaný žalobkyňu udrel a svedok S. uviedol, že si nepamätá, či došlo k fyzickému útoku. Na
základe vyššie uvedeného, žalobkyňa podľa súdu nepreukázala, žeby došlo zo strany žalovaného k
fyzickému napadnutiu žalobkyne a to k úmyselnému úderu žalovaného do hlavy žalobkyne, nakoľko

žalobkyňou navrhnutí svedkovia uviedli, že neboli prítomní pri tomto incidente a svedok W., ktorý
prítomný bol, uviedol, že úder žalovaného nevidel. Zo žalobkyňou predloženého potvrdenia Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave I nebolo preukázané tvrdené fyzické napadnutie žalovaným, žalobkyňa,
napriekpoučeniupolicajnouhliadkou,trestnéoznámenievsúvislostisnapadnutímžalovanýmnepodala.
Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu lekársku správu, z ktorej by bolo preukázané, alebo aspoň

nepriamo indikované fyzické napadnutie žalobkyne s následkami, ktoré opisuje napríklad aj sestra
žalobkyne.
Podľa tvrdenia žalovaného sa dohodlo, že žalobkyňa sa presťahuje do dolného bytu, čo potvrdila aj
svedkyňa B., ktorá uviedla, že žalobkyňa sa mala sťahovať do dolného bytu, ako aj svedkyňa T., ktorá
uviedla,žežalovanýžiadalžalobkyňu,abysazdôvoduprestavbyhornéhobytupresťahovaladodolného

bytu, a podľa dohody si žalobkyňa nemala z podkrovného bytu preniesť žiaden nábytok a žalovaný
plánoval byt zariadiť iným nábytkom, preto by bol starý nábytok nadbytočný a žalovaný mal záujem,
aby bol jeho byt zariadený, no nie starým a podľa neho odpudzujúcim nábytkom. Aj podľa výpovede
svedkyne T., išlo o nábytok starý a nepoužiteľný. Žalovaný potvrdil, že bol zaskočený, keď žalobkyňa
napriek dohode sťahovala nábytok do dolného bytu a situácia prerástla do hádky a žalovaný tiež potvrdil,

že chcel starý nábytok vypratať a začal vynášať nábytok z dolného bytu a demoloval dvere šatníkovej
skrine, aby ju mohol vyniesť. Potvrdil tiež, že si ho žalobkyňa pri tom začala fotiť, kedy jej hovoril, aby
s tým prestala a snažil sa zamedziť foteniu a uviedol, že vtedy možno došlo ku kontaktu pričom tiež
tvrdil, že keď demontoval dvere na skrini, žalobkyňa sa mu v tom snažila zabrániť a vtedy mohlo aj
podľa žalovaného dôjsť ku kontaktu, ale nebol to podľa žalovaného úmyselný útok a žalobkyňa úmysel

nepreukázala a neúmyselný kontakt nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaný
uviedol že, ak by žalobkyňa svoj zámer sťahovať sa do dolného bytu žalovanému včas oznámila, mohlo
to dopadnúť inak.
Skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému svoj zámer sťahovať sa do bytu žalovaného, neoznámila,
potvrdzuje aj tvrdenie žalobkyne, ktorá v žalobe uviedla, že napriek zákazu nasťahovať sa do sporného

bytu sa tam dňa 30.04.2012 sťahovať začala, na čo žalovaný reagoval aj podľa výpovede prítomného
svedka J. W. prekvapene a nahnevane, nasvedčuje tomu, že mohlo ísť zo strany žalovaného o konanie
vyvolané správaním sa žalobkyne, kedy sa napriek dohode so žalovaným nasťahovala do izby sporného
bytu, ktorá ešte nebola zrekonštruovaná, a nie do zrekonštruovanej časti bytu. Podľa súdu žalobkyňa
tým bránila v dokončení rekonštrukcie bytu, ktorý mohla žalobkyňa na základe práve darovacou zmluvou

zo dňa 28.02.2011 titulom vecného bremena užívať a bývať v ňom, preto došlo zo strany žalovaného
k vypratávaniu nábytku žalobkyne. Podľa názoru súdu je v záujme žalobkyne obývať a užívať byt,
ktorý je nanovo zrekonštruovaný a nie obývať byt nedokončený a podľa aj ňou predložených listinných
dôkazov, bývať v byte, ktorý bol pred rekonštrukciou v zlom stave, zavlhnutý, zdravotne závadný a
vyžadujúci si generálnu rekonštrukciu.

Súd sa tak stotožnil s obranou žalovaného, v ktorej v konaní opísanom žalobkyňou, pri snahe
žalovaného zabrániť foteniu demontáže starého nábytku a zasiahnutí ju pri tom žalovaným, nebol
preukázaný úmysel žalovaného, keď ho žalobkyňa nepreukázala, nemožno teda incident považovať
za úmyselný útok žalovaného na žalobkyňu, ktorý by bolo možné považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov. S poukazom na výpoveď žalobkyne ako aj výpoveď sestry žalobkyne je preukázané,

že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že v dolnom byte nie je rekonštrukcia dokončená s tým, že
niektoré izby už boli zrekonštruované, a preto je aj podľa názoru súdu nepochopiteľné, prečo sa
žalobkyňa nasťahovala do izby, v ktorej nebola dokončená rekonštrukcia a tým zamedzila dokončeniu
rekonštrukcie, pričom mala oprávnenie z vecného bremena užívať zrekonštruovaný zvyšok bytu,nakoľko žalovaný žalobkyni nebránil v užívaní celého bytu, čo bolo aj svedeckými výpoveďami v konaní
preukázané.
Tvrdenie žalobkyne, že z konania žalovaného, kedy jej dňa 26.04.2012 oznámil, aby sa do dvoch

dní odsťahovala do nájmu na tri mesiace, žalobkyňa usúdila, že žalovaný sa jej chce zbaviť a je
schopný urobiť zo žalobkyne bezdomovca a jeho jediným cieľom je, aby sa do sporného bytu,
napriek tomu, že tam má právo užívania, nenasťahovala, je subjektívnym úsudkom žalobkyne, ktoré
nemá v daných ňou opísaných okolnostiach relevanciu k otázke posúdenia nároku na vrátenie daru
v intenciách ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, kedy posúdenie okolností vrátenia daru musí

byť objektívne a vo vzájomných súvislostiach opísaných okolností a samotného nároku preukázané.
Žalobkyňa nepreukázala ani neopísala také konanie žalovaného, ktoré by zdôvodňovalo jej obavu o
snahu žalovaného vysťahovať žalobkyňu z domu na R. K., a podľa názoru súdu naopak konanie
žalovaného a to uzavretie zmluvy s obsahom vecného bremena užívania a bývania bytu v prospech
žalobkyne v dome na R. K., jeho rekonštrukcia, dohoda so žalobkyňou o presťahovaní sa do tohto
bytu z dôvodu rekonštrukcie strechy domu ako aj ponuky na dočasný, nie trvalý prenájom iných bytov,

nie sú okolnosťami, ktoré by potvrdzovali žalobkyňou opísané snahy žalovaného urobiť zo žalobkyne
bezdomovkyňu.
Žalobkyňa svoj nárok na vrátenie daru zdôvodňuje aj tým, že žalovaný neprejavuje o žalobkyňu
dlhodobo žiaden záujem a to ani v čase jej narodenín a sviatkov, keď žalovaný neprejavuje od uzavretia
darovacej zmluvy dňa 31.05.2011 o žalobkyňu žiaden záujem, nezaujíma sa o jej súkromný život,

nekontaktuje ju ani pri príležitostí jej narodenín a sviatkov, ani počas Vianoc a veľkonočných sviatkov
ani ku dňu matiek. Žalobkyňa poukazuje, tiež na absenciu poctivosti a dobrého úmyslu žalovaného
postarať sa o matku a poskytnúť jej potrebnú pomoc, keď je ani nezavolal, tiež nepomáhal s nákupmi,
pričom mala problém s operovaným kĺbom. Podľa žalobkyne správanie žalovaného neprejavuje známky
slušnosti, ani vďaky a úcty k vlastnej matke.

Odôvodňovanie nároku na vrátenie daru neprejavovaním záujmu žalovaného o ňu, spočívajúci v
nekontaktovaní žalobkyne pri sviatkoch, nezaujímaním sa o jej súkromný život a neprejavovaním
vďačnosti nie je v súlade so zákonným ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré pre
vznik nároku na vrátenie daru predpokladá naplnenie podmienky existencie takého správania sa
obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (2Cdo/81/1997), právo
darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri
menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých
mravov obdarovaným nemožno považovať napr. nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho
životných jubileí. Nezáujem žalovaného, spočívajúci v nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti sviatkov

a narodenín, je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú
intenzitu. V danom prípade nemožno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci žalobkyni, nakoľko
žalobkyňa sama vo výpovedi uviedla, že na žalovaného odkázaná nebola, keď žila v spoločnej
domácnosti so svojím priateľom. Na viac z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k takému správaniu
zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby na vrátenie daru. I svedkovia, ktorých výsluch navrhla

žalobkyňa potvrdili, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným boli do času podania žaloby na súd dobré.
Žalobkyňa svoj nárok zdôvodňovala i tým, že žalovaný ju opakovane uráža a používa na jej
adresu nadávky a vulgarizmy a vyvíja na ňu neustály psychický nátlak, pričom toto konanie
bližšie nešpecifikovala a nekonkretizovala, uviedla len skutkové okolnosti, ku ktorým došlo zo strany
žalovaného po podaní žaloby na súd, čo je pre posúdenie nároku na vrátenie daru irelevantné, pretože

dôvody, ktoré právo darcu na vrátenie daru podmieňujú, musia existovať pred uplatnením prejavu vôle
darcu na vrátenie daru voči žalovanému, a teda pred doručením výzvy na vrátenie daru žalovanému
alebo pred podaním žaloby na vrátenie daru na súd, ak darca obdarovaného na vrátenie daru nevyzval.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že keďže býva v jednom bytovom dome, dochádza ku stretnutiam so
žalovaným, pri ktorých žalovaný žalobkyňu sústavne slovne napáda, uráža, ponižuje ju a používa na

jej adresu nadávky a vulgarizmy a to i za prítomnosti priateľky žalovaného aj za prítomnosti priateľov
a známych žalobkyne a vo výpovedi uviedla, že hrubé nadávky preukazujú svedkovia. Súd však z
výpovedí svedkov, okrem výpovede priateľa žalobkyne J. W., podľa ktorého žalovaný pri incidente
zo dňa 01.05.2016 žalobkyni nadával, iné opakované používanie hrubých nadávok a to sústavnej
intenzity, ktoré by sa, ako tvrdí žalobkyňa, podpísali pod nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, nezistil

a teda takého správanie žalovaného žalobkyňa v konaní nepreukázala .
Žalobkyňa v žalobe tiež poukázala na správanie sa žalovaného voči svojej sestre, dcére žalobkyne s
tým, že žalovaný nemá s jej dcérou dobré vzťahy, že pred darovaním ju opakovane fyzicky napadol.
Súd takýto dôvod nepovažoval za relevantný pre vznik práva žalobkyne na vrátenie daru a to vzhľadomna skutočnosť, že dôvodom vrátenia daru nemôže byť správanie sa obdarovaného pred samotným
darovaním daru, tobôž nie, ak o takom správaní žalovaného žalobkyňa ako darkyňa vedela. Žalobkyňa
iné konkrétne konanie žalovaného, ktoré by bolo hrubým porušením dobrých mravov voči dcére

žalobkyne neuviedla.
Žalobkyňa tiež v žalobe uviedla, že žalovaný má v úmysle prestavať byt č. 1 na R. Č.. X R. T., v
ktorom má žalobkyňa právo doživotného užívania a to na dve samostatné jednotky tak, že žalobkyni
by zostala jedna izba bez nepretržitého prístupu do kuchyne bytu, k čomu v konaní predložila ako
dôkaz plán bytu, z ktorého je zrejmé, že vstup do kúpeľne bytu a kuchyne bytu je oddelený dverami a

nachádza sa až vstupom do izby užívanej žalobkyňou. Súd považuje túto skutočnosť pre preukázanie
nároku na vrátenie daru za irelevantnú a pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatnú, nakoľko žalobkyňa
má vecné bremeno užívania celého bytu , čo ju oprávňuje na reálne užívanie celého bytu, napriek
akýmkoľvek stavebným úpravám bytu. Žalobkyňa nepreukázala, žeby sa sporný byt rozdelil na dva
samostatné byty, naopak žalovaný na svoju obranu predložil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Staré
Mesto zo dňa 28.02.2013, z ktorého je zrejmé, že po stavebnej úprave bude byt trojizbový, nebudú

v ňom dve samostatné jednotky ani zamedzený prístup do kuchyne bytu. Súd pri tom považuje za
potrebné skonštatovať, že o hrubé porušenie dobrých mravov nejde v prípade prestavby bytu alebo
stavebnej úpravy bytu, pretože žalovaný ako vlastník bytu, iba využíval svoje zákonom garantované
vlastnícke právo s vecou disponovať. Toto konanie žalovaného, pokiaľ nie je preukázané, že hrubo
zasahuje do výkonu práva užívania darovanej nehnuteľnosti žalobkyňou a to tak, aby bolo v hrubom

rozpore s dobrými mravmi, nemožno bez preukázania relevantných súvislostí považovať za nevďak,
ani za snahu žalobkyni ublížiť, teda ani za dôvod na vznik nároku žalobkyne na vrátenie daru.
Súd správanie sa žalovaného k žalobkyni opísané žalobkyňou po podaní žaloby na vrátenie daru
nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného, keď mal v konaní za
preukázané, že vzájomný vzťah strán sporu sa zhoršil práve po podaní žaloby zo strany žalobkyne

na vrátenie daru.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval tvrdenia žalobkyne, ktorými ako darkyňa
odôvodňovala svoj nárok na vrátenie darov od žalovaného ako obdarovaného, za zákonné dôvody,
ktoré predpokladá § 630 Občianskeho zákonníka, teda za dôvody, ktoré by potvrdzovali vznik nároku,

ktorého sa žalobkyňa žalobou domáha.
V konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala také skutočnosti, ktoré by
potvrdzovali , že by sa žalovaný k žalobkyni alebo k členom jej rodiny choval tak, že by hrubo porušoval
dobré mravy. Neboli naplnené ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu žalobkyne
zamietol.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené, keď v konaní nebolo žalobkyňou preukázané naplnenie zákonných
predpokladov na vrátenie daru zo strany žalovaného zmysle v § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko
nebolo v konaní preukázané, že žalovaný sa ako obdarovaný správa k žalobkyni ako darcovi a k členom
jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Preto súd žalobu žalobkyne na určenie vlastníckeho
práva k darovaným nehnuteľnostiam a ich vypratania a odovzdania žalobkyni, titulom nepreukázania

vzniku nároku žalobkyne na vrátenie týchto nehnuteľností ako daru, ako nedôvodný zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda
podľa úspešnosti žalovaného v konaní tak, že určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.