Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010111
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818010111.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Gabriela Čaudera a Zity Gromovej v trestnej veci obžalovaného O. D. R. na hlavnom
pojednávaní dňa 5. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. D. R., nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom Y. Š. G., J., R. U. R., I.. Y. XX/X-X, toho času vo
väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Z.,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 561/17/3307, doručenej súdu 13.2.2018,
pre skutok pod bodom 3/ obžaloby v obžalobe právne posúdený ako zločin znásilnenia podľa § 199

odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 24.8.2017 v presne nezistenom čase v čase od 22, 00 hod. do 06, 00 hod. dňa 25.8.2017 v Prievidzi,
v byte na Ul. Y. XX/X-X, na maloletej O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, aj proti jej vôli strhol z nej nohavice aj
spodné prádlo a snažil sa napriek jej aktívnemu fyzickému a verbálnemu odporu, keď si vagínu zakrývala
rukami, snažila sa dostať od neho preč, využijúc svoju fyzickú prevahu, chytil ju rukou za krk, držal ju a

pokúšal sa jej vniknúť do vagíny prstami a penisom, čo sa mu nakoniec aj podarilo a vykonal na maloletej
pohlavný styk, pričom obžalovaný v skutku pod bodom 3/ obžaloby konal ako osoba s výraznou fyzickou
prevahou nad maloletou O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, keď sám je profesionálnym trénovaným športovcom s
výškou 203 cm a váhou 113 kg, pričom maloletá O.. Q.., Q.. XX.X.XXXX, meria iba 162 cm a váži 55 kg,

pretože skutok nie je trestným činom,

a

je vinný, že

4/ dňa 15.9.2017 v presne nezistenú dobu napísal maloletej O..Q.., Q.. XX.X.XXXX, že nech príde za
ním, lebo ak nie, tak zverejní video, ktoré natočil počas ich pohlavného styku, dňa 16.9.2017 v čase od00.00 hod. do 00.40 hod. v Prievidzi, v byte na I. Y. XX/X/X, vytrhol maloletej O..Q.., Q.. XX.X.XXXX, jej
mobilný telefón z ruky, žiadal od nej heslo do mobilného telefónu, ktoré mu nechcela dať, s jej mobilným
telefónom odišiel na toaletu, kde jej uviedol, že ak mu nedá heslo, mobilný telefón spláchne, po tomto

jej mobilný telefón podal do rúk, ona ho odblokovala, znova jej ho vytrhol z rúk, keď sa k nemu snažila
dostať, zvalil ju na zem, vyhrážal sa jej, že nech nič nerobí, lebo ju pichne, vymazal jej z telefónu časť
ich spoločnej komunikácie z Facebooku a z Instagramu,

teda

· bode 4/

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

tým spáchal

· v bode 4/

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3

Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní ku skutkom pod bodom 3/, 4/, 5/ obžaloby prokurátora sp. zn. 2Pv
561/17/3307 (rozsudok súdu z 23.5.2018 vo vzťahu ku skutkom pod bodom č. 1/, 2/ podanej obžaloby
nadobudol právoplatnosť), vykonal dokazovanie, v rámci ktorého boli vypočutí: obžalovaný O. D. R.
(ďalej len obžalovaný), svedkyňa poškodená O. Q. (ďalej len poškodená), svedkovia J.G. U.Á., Z.G.
U.Á., U.G. Q.Á., H. B., J. X., N. U., D. U., oboznámil sa so znaleckými posudkami, listinnými dôkazmi.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 3/ vypovedal, že sa s poškodenou stretli, pretože sestru poškodenej
požiadal o ostrihanie vlasov. Najprv prišla sestra poškodenej - U., voči nej si určite nič nedovolil,
poškodená prišla až asi po 15 minútach. Stretnutie i dohadovala poškodená, veď na jej sestru ani nemal
kontakt. Počúvali hudbu. Nakoniec však si vlasy nedal ostrihať, ostrihal si ich sám. Svedkyňa U. Q.

hovorila, že na Instagram dala fotky, videá. Priateľka H. B. mu to povedala, že to tam na Instagrame
je, on mu povedal, aby to stiahol, tento svedok bol pre neho na Slovensku ako mentor. V ten večer
mali s poškodenou pohlavný styk, tiež bol dobrovoľný, hladkali sa, bozkávali, mal pocit, že s tým začala
poškodená, ležali na gauči. Určite mu nenaznačovala, že by to nechcela, ak by to tak bolo, určite by
s tým prestal. Ku skutku pod bodom 4/ vypovedal, že sa s poškodenou stretli vedľa benzínovej pumpy

Slovnaft, asi po 15 minútach išli do disko-klubu Jantár, kúpil si jedlo, potom išli do bytu, v televízii pozeralifilm, aj vtedy si poškodená dala dole nohavice, ľahla si k nemu do postele, mali spolu sex, mali ho asi
2-3-krát, a sám bol prekvapený, aká je poškodená skúsená. Poškodená nechcela ísť domov, že pôjde,
až keď on pôjde na tréning. Nemal žiadne video, na ktorom by bola poškodená, určite nič také neurobil.

Ďalej uvádzal, že chodil na diskotéky, v klube z toho bol aj problém, to, že sa stretával s poškodenou
a mali, podľa neho, tak často styk, bralo mu silu, v klube chceli túto jeho výkonnosť riešiť, riešili, či
bude hrať alebo pôjde domov. Z tohto rozhodovania to čakanie bolo pre neho stresujúce. Musel si teda
upraviť priority, upravili mu aj zmluvu. Rozprával o tom aj poškodenej, hovoril jej, že sa musia rozísť,
neprijala to pozitívne. Vtedy aj zistil, že mu zmizol mobilný telefón, začali mu chodiť zvláštne správy,

vulgárne nadávky, buď tam do 5 minút. No ako uviedol, okrem týchto pre neho zvláštnych správ, sa nič
zvláštne nedialo, až do večera, kedy hrali zápas v Leviciach. Keď sa vrátili, išiel ku kamarátovi, hrali hru,
potom taxíkom prišiel domov. Boli tam dvaja ľudia, jedna bola poškodená a tú druhú osobu nepoznal
ani nevidel, lebo mala čiernu mikinu. Tretia osoba, počul, ako v slovenčine povedala, ako „podrž dvere“.
On s poškodenou išli hore do bytu výťahom, to druhé dievča schodmi vybehlo hore, ako vystupovali z
výťahu, dievča prebehlo popri ňom hore vyššie na schodisku, no buchlo do neho. Opýtal sa poškodenej,

či ju pozná, odpovedala mu, že nie, to dievča malo na hlave kapucňu. Vošli do bytu, tam sa rozprávali,
hovoril poškodenej, že sa chce s ňou rozísť, netrvalo to dlho a videl, ako poškodená z okna volala, asi
U. a potom prišla polícia. Poškodená mu vtedy i rozprávala, že jej otec bol policajt, a že on sa môže
dostať do väzenia. Polícia, keď prišla, bolo to tak po 5-10 minútach, búchali na dvere, keď otvoril dvere,
uvidel to dievča v čiernej mikine, sestru poškodenej a policajtov. On sa vtedy cítil ako stratený, asi po 5

minútachuvidelkamarátaD.(svedokU.),tenišielposchodoch.Poškodenásarozbehladokuchyne,tam
zobrala nôž, utekala k policajtom, niečo im povedala, povedala jeho meno. Malo byť polícii povedané,
že poškodenú znásilnil. Poškodenú policajti zobrali dolu, on ostal v byte asi 1 hodinu so svedkom U.,
potom išiel na políciu. S poškodenou sa stretávali tak 3-4-krát do týždňa, učila ho slovenčinu, pozerali
televízor. Mali spolu veľakrát sex, počas jedného stretnutia i viackrát. O tom, koľko má poškodená rokov,

vedel od prvého stretnutia, napísala mu, že má 17 rokov. Telefón, o ktorom vypovedal, že zistil, že mu
zmizol, bol iPhone 6, šedej farby s červeným obalom, našiel ho na posteli po tom, ako prišli policajti.
Tie správy, ktoré chodili, ako: „čo do riti to je, buď tam do 5 minút“, on nebol odosielateľ, vyzeralo to,
akoby ich písal on, no nepísal. Bola to aj bežná konverzácia. Vyrušovalo ho to, no neriešil to. Snažil sa
ju vymazať vtedy, ako prišiel z polície. Nehovoril o tom ani trénerovi. Je veselej, kamarátskej povahy,

komunikatívny. Poškodená prezentovala, že má rada černochov. Požiadala ho v komunikácii aj o plagát
s podpisom, chcela sa zúčastňovať jeho zápasov.

Svedkyňa O. Q. vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala v polovici augusta 2017, náhodne sa stretli,
ako išla s kamarátkou U.. Obžalovaný sa jej pýtal na meno, aký má Facebook, a že musí ísť na tréning,

pýtalsajej,koľkomárokovakamarátkamupovedala,že17rokov.Potomeštevtendeňjejprišlaspráva,
či pôjdu von. Stretli sa, išli k obžalovanému, najprv sa rozprávali, pýtal sa na jej vek, zase mu povedala,
že má 17 rokov, pozerali televíziu. Druhýkrát, keď mala s obžalovaným pohlavný styk, i keď mu najprv
hovorila,ženemalasnikýmstyk,maliho,boliuobžalovanéhovbyte,malispoluiorálnystyk,obžalovaný
jej držal hlavu, urobila mu to. Myslí si, že vtedy ju asi obžalovaný aj natáčal, mali spolu asi i viackrát

pohlavnýstyk.Ostalavbytedorána.Keďužvtúnocpovedala,ževiacnechce,obžalovanýprestal.Stále
vysvetľovala, že to robila s mužom po prvýkrát, tak k tomu i pristupovala, aj hovorila, že to nechce, no
nebolo to výrazne dôrazne, no veď to má chápať ten druhý človek, aj pociťovala bolesť ako po prvýkrát.
Obžalovaný ju bol vyprevadiť domov, vtedy boli i objatia, nebozkávali sa. Vypovedala, že to, čo sa stalo
poslednýkrát, teda skutok pod bodom 3/ obžaloby, tak sa snaží na to zabudnúť, má to akoby vymazané,

no vypovedala, že stalo sa to, čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný jej pár dni predtým
písal, prečo sa mu vyhýba, nevideli sa asi 2 týždne, stretli sa večer, prešla k obžalovanému. Obžalovaný
jej písal, že má video. Mala vtedy menštruáciu, tak si myslela, že veď preto k ničomu nedôjde. Išla k
nemu, že má to video. Povedala obžalovanému, že nebudú mať spolu styk. Keď prišla k obžalovanému,
ako stáli, povedala mu, že má menzes, on jej odpovedal, že klame. Ona mu povedala, že má v sebe

tampón, obžalovaný jej povedal, že tampón si vyberie ona, alebo jej ho vyberie on. Zobral ju na ruky,
zobral ju na WC, tampón si tam vybrala ona, aby to neurobil obžalovaný. Sadla si na gauč do rohu,
obžalovaný ju začal surovo vyzliekať, hmýrila sa, uhla do rohu postele, dávala ho od seba preč rukami,
udierala ho do chrbta, aj ho kopala nohami, obžalovaný ju začal obchytávať na prsiach, hovorila mu,
aby prestal, začal jej vyzliekať gate, stále sa hmýrila, obžalovaný jej povedal, ak neprestane, tak ju to

bude bolieť. Žiadala ho, aby prestal. Obžalovaný jej hovoril, nech sa nebráni, že to bude ešte horšie,
uvedomila si, že to asi nemá zmysel, že to bude zlé. S obžalovaným mala styk, mali spolu aj styk prstami,
hovoril jej obžalovaný, aby sa nebránila. Mali takto styk len po jednom raze, určite sa nebozkávali. V
byte zostala až do rána. Držal ju za ruky, hovorila mu, že mu to nejde, hovorila mu to tak posmešnýmspôsobom, on jej i povedal, aby prestala, že to nie je smiešne. Určite aj v tú noc plakala, tak musel
vidieť, že to nechcela. Obžalovaný jej následné dni písal správy, že kedy príde, ona mu odpisovala, že
nepríde. Poslal jej obžalovaný fotku, ukazovala ju aj sestre, najprv sa jej pýtala, že či vie, čo to je, potom

si sama uvedomila, že na tej fotke je ona. Ukazovala ju aj kamarátke Z. U.. Správami, ktoré jej písal,
chcel, aby k nemu prišla a mali spolu pohlavný styk. Ona odmietla prísť. Po asi 4 hodinách, ako išla v
autobuse, jej prišla - pípla správa, že nechce, aby to video videli ľudia, že? Keď si predstavila, že by
to video (z ich styku, ktoré obžalovaný urobil asi na druhom stretnutí a poslal jej z neho tú fotku, bolo
to pri styku odzadu na stole, nevie presne, ona vtedy len počula zvuk ako pri nahrávaní na telefón, a

preto usudzuje, že vtedy to vzniklo) mali vidieť ľudia, vyhrážal sa, že to ukáže rodičom. Nevedela, čo
od nej chce, hovoril jej, že ho klame, že je „kurva“. Ona mu odpisovala, že to mu hovoria ľudia. Stále
chcela vedieť, čo mu urobila. Obžalovaný chcel, aby prišla, hovorila mu, že nepríde. On jej napísal,
že keď nepríde, tak zverejní to video. Potom povedala, že teda príde. O veci komunikovala s jedným
kamarátom, že čo má robiť, lebo si myslela, že jej nikto neuverí. Ten jej písal, aby to riešila, aby to dala
na políciu, že to riešil s nejakým právnikom. Stále sa nevedela rozhodnúť, či to má ísť oznámiť na políciu,

nakoniec sa rozhodla, že to vyriešia s kamarátkami samy. Obžalovaný jej písal, aby prišila k nemu. No
nakoniec sa v ten večer nestretli, lebo jej neskôr obžalovaný napísal, že vtedy nemohol, mal nejaký
zápas. Ona v ten deň, keď sa s obžalovaným nestretla, nevedela čo bude, keď si uvedomovala, že má
to video a písal tie vyhrážky. Stretli sa ďalší deň, bolo to v piatok. Riešila, či to teda má ísť oznámiť polícii,
ale nakoniec sa rozhodla, že si obžalovaného nahrá. S kamarátkou U. sa dohodli, že tam pôjde s ňou,

išla i sestra, no tú poznal, preto zobrali kamarátku, ktorú obžalovaný nepoznal. Ona zazvonila, zdržala
obžalovaného, zatiaľ kamarátka U. vošla do vchodu. Predtým jej povedala, na ktoré poschodie majú ísť.
Ako s obžalovaným vystupovala z výťahu, narazila kamarátka do obžalovaného. Išla s obžalovaným do
bytu, ona si sadla pod oknom k stolu, on si sadol na gauč, rozprávali sa. Ona mala zapnutý telefón, no
uvedomovala si, že keď je zapnutý iPhone, tak to vidieť, pozrela si aj telefón. Pýtala sa obžalovaného,

prečo jej to spravil, on jej odpovedal, že ho klamala. Pýtala sa ho, že prečo by ho klamala. Povedala
obžalovanému, že sa dohodnú, že ona nepôjde na políciu, on zmaže to video a dohodnú sa, že sa nič
nestalo. Nepamätala si, ako obžalovaný reagoval, ona mu vymenovávala, čo všetko urobil zle. Nevedela
to po anglicky, tak vybrala mobil a pozrela si to v prekladači, ukázala mu to, tak ten mobilný telefón
naklonila a vtedy on asi uvidel to, že sa to nahráva. Ona mu i tak posmešky povedala: „haha, mám ťa

nahratého“. Obžalovaný jej začal trhať z ruky mobil, ona mu ho nechcela dať, hovorila mu, že mu ho
nedá, že s mobilom ide na políciu. Obžalovaný ju zvalil na posteľ, že jej to vymaže. Vytrhol jej mobil, že
s ním ide na WC a mobil spláchne, povedala mu, že ten obsah nájde uložený inde, na iCloud. Chcel
od nej, aby mu dala heslo na mobilný telefón. Nechcela mu ho dať, veď že mu ho dala, obžalovaného
to nahnevalo. Stále požadoval, aby mu odomkla mobil, hádali sa okolo toho, lebo ona mu ten telefón

nechcela odomknúť, veď chcel zmazať to, čo tam mala nahraté. Obžalovaný jej zobral ten mobil, že jej
ho vyhodí z okna, potom začal z neho vymazávať, zobral do ruky nôž s drevenou rúčkou, že ju ním
pichne, obžalovaný vtedy vymazával mobil. Premiestnili sa do tej malej chodby v byte, stále obžalovaný
vymazával z fotiek, lebo ona si to aj screenshot-ovala, chcel veci odstrániť, že veci obžalovaný zo správ
vymazal, zistila i neskôr, lebo chcela obnoviť, čo tam mala a už sa jej to nedalo. Obžalovaný jej i hovoril,

že u trénera zisťoval, či je v poriadku, keď mal styk so 17 ročnou, a že mu bolo povedané, že to nie je
trestné. Začala už aj kričať, niekto asi v tom čase zaklopal na dvere, obžalovaný dvere nechcel otvoriť,
podľa nej, ona zvnútra dvere otvorila, chytila kľučku. Obžalovaný nôž odhodil na zem. Prišiel do bytu i
obžalovaného kamarát, boli tam i policajti, do ktorých kričala, aby obžalovanému vzali mobilný telefón,
že to môže zverejniť, bála sa, že to video zverejní práve preto, že čo urobila. Policajti ju zobrali dolu,

hovorila im, čo sa stalo, kričala na nich, že ho tam vážne nechali, že to môže zverejniť, teda to video,
veď si uvedomovala, čo jej to môže spôsobiť. Určite hovorila všetko, čo sa stalo, neskôr však zistila, že
policajti zapísali len o tom mobilnom telefóne. Bola na polícii, vypovedala a, podľa nej, tiež vypovedala,
čo sa stalo. Obžalovaného pustili po krátkom čase. Potvrdila, že bola po nejakom čase - v sobotu na
polícii, s tým, že celú vec chcela stiahnuť, no nie preto, že by sa to, o čom vypovedala, nestalo, ale preto,

že si myslela, že obžalovaný sa teda poučil, nič obdobné v budúcnosti sa z jeho strany nebude opakovať.
Keď prišla na políciu, už obžalovaný však tam nebol, chcela vedieť, prečo ho pustili, veď si myslela,
že tam mal byť 48 hodín. Bola potom asi v pondelok pozvaná na políciu, tam jej ten, čo ju vypočúval,
povedal, že prečo to všetko, čo u neho vypovedala, nepovedala predtým, ona mu tvrdila, že to tiež tak
vypovedala. Jednoznačne poprela, žeby obžalovanému vzala niekedy počas návštev u obžalovaného

jeho mobilný telefón, ten mu nemohla vziať ani svedkyňa, tak ako vie, že o tom vypovedal obžalovaný,
pretože tá s ním nikdy ani nebola, ani popri tom, ako, vraj, do neho vrazila. Určite nepísala ani „akože
v jeho mene“ jeho správy, nemá to ani zmysel, veď to nie je ani technicky možné. Žiadne správy za
obžalovaného nepísala a neposielala si ich, správy však obžalovaný vymazal. Potvrdila, že chcela odobžalovaného plagát s podpisom, no chcela to preto, že s ním komunikovala, aby ho primäla vymazať to
video a i to, že obžalovaný hrozil, že toto video zverejní, preto sa s ním i stretávala. Na tom poslednom
stretnutí jej obžalovaný chcel ukázať a ukazoval to celé video, no ona to ani nechcela vidieť, zakrývala si

oči, tak nevedela súdu presne popísať, čo na celom videu bolo, videla len ten screenshot, ktorý jej poslal.

Svedkyňa Z. U. vypovedala, že poškodená jej povedala, že s obžalovaným sa spoznala pri McDonald's,
bolo to niekedy v auguste, že si písali a potom s ním išla von, potom išla k nemu domov, tam sa rozprávali
a tam ju potom „vyprstoval“. To jej povedala asi po 2 dňoch po tom, čo sa stretla s obžalovaným.

Vtedy jej ona pripadala normálne, obžalovaný bol poškodenej prvý chlapec. Iniciatíva bola zo strany
obžalovaného, mala pocit, že to poškodená brala normálne, teda že to chcela. Potom boli spolu vonku
druhýkrát, vtedy sa spolu vyspali, najprv že aj nechcela, teda že nebola ona iniciatívna, no potom sa
to stalo, že s tým súhlasila, že dobre, nejako to neriešila. Opäť jej to po pár dňoch povedala. Aj vtedy
mala z poškodenej rovnaký pocit, teda že to nejako neriešila. Keď bola poškodená s obžalovaným
tretíkrát, nechcela s obžalovaným spať (mať s ním pohlavný styk), že mala menzes, no obžalovaný jej

povedal, že buď si vyberie tampón sama, alebo jej ho vyberie on. Potom už s obžalovaným nechcela mať
pohlavný styk, on ju, vraj, k tomu nútil. Niekedy na začiatku mal obžalovaný, vraj, urobiť videonahrávku.
Sama poškodená jej aj ukázala screenshot z toho videa, že čo to je, ona uvidela postavu na štyroch,
poznala, že to je poškodená, záber bol tmavý, vrch tela mala vyzlečený, tmavé krátke vlasy, záber
sprava, zboku, poznala, že to je poškodená aj podľa vlasov. Záber bol zrnitý, no rozpoznala, že to je

poškodená. Povedala, že to natočil obžalovaný, keď boli spolu, že to natáča, ona nevedela, len započula
zvuk, ako keď sa končí natáčanie. Presne nevedela povedať, kedy to malo vzniknúť, no, vraj, pri tom
prvom pohlavnom styku. Poškodená jej písala správy, že obžalovaný sa jej vyhráža cez Instagram,
že to video z ich styku zverejní. Posielala jej správy, čo jej mal posielať obžalovaný, boli to správy
poškodenou pretlmočené do slovenčiny, pretože oni si s obžalovaným písali v angličtine, že to video

zverejní, lebo že sa s ňou chce ďalej kamarátiť, prosto, vydieral ju. Poškodená bola z toho dosť nesvoja,
bola stále doma, bála sa, či to video teda obžalovaný zverejní, aj sa s ním chcela stretnúť, aby to
video zmazal, nezverejnil. Mala sa poškodená s obžalovaným stretnúť, no nakoniec sa streli až na ďalší
deň, lebo bol na nejakom zápase. Na tom stretnutí ho chcela presvedčiť, aby to video zmazal. Išla
aj so sestrou poškodenej s poškodenou k obžalovanému, lebo sa dohodli, že sa stretnú. So sestrou

poškodenejčakalipreddverami,najprvcezdverepočula,žesaspolulenrozprávali,bolopočuťajhudbu,
potom počuli poškodenú, ako kričala, nedotýkaj sa ma, kričala to v angličtine (ona ju rozumela), počula
buchot, a preto zavolala políciu. Išli von zavolať políciu, prišiel tam aj obžalovaného nejaký kamarát.
Ako vonku čakali na políciu, tak poškodená cez okno na ňu kričala, či zavolala tú políciu. Neskôr jej
poškodená povedala, že ona chcela celý rozhovor, ktorý mala v byte s obžalovaným, nahrať na telefón,

no obžalovaný to zistil, potom jej chcel ten telefón spláchnuť v záchode, mal na ňu i vybrať nôž. To si
myslí, že poškodená tam i hovorila policajtom. Poškodená používala iPhone 7 - biely, nevidela u nej
nikdy iPhone 6 - červený, ona tiež taký nikdy nemala. Nevie o tom, žeby poškodená vzala obžalovanému
mobilný telefón, určite ani ona mu žiaden telefón nevzala, ani nič nevkladala, teda telefón. Určite vtedy
nič obžalovanému nevložila ani sestra poškodenej, lebo tá vo vchode v čase ich príchodu ani nebola,

ona jej bola neskôr otvoriť dvere na vchode a vošla do vchodu. Mala v ten deň oblečenú čiernu mikinu
s kapucňou, prešla len popri obžalovanom tak, aby sa dostala do vchodu. Keď vec oznamovala polícii,
oznamovala, že kamarátku chcú znásilniť. Podľa nej, dvere otvorila poškodená, obžalovaný stál vedľa,
potom jej poškodená povedala, že obžalovaný dvere nechcel otvoriť. Nôž odniekiaľ doniesla poškodená,
hodila ho pred policajtov. Na mieste bol kamarát obžalovaného, prišiel v čase, keď zavolali políciu,

povedali mu, čo sa tam stalo, on im hovoril, že obžalovaný by nebol schopný niekoho znásilniť. Je
pravdou, že nechceli, aby išiel hore.

Svedkyňa U. Q. vypovedala, že poškodená jej hneď, ako sa spoznala - stretla prvýkrát s obžalovaným,
o tom povedala, teda že sa spoznala s černochom, aj si písali. Obe mali rady černochov. Bolo to v

lete. So sestrou - poškodenou nemajú veľmi dobrý vzťah, a preto ani neriešila správanie poškodenej, i
keď si všimla, že celé dni až týždne len ležala, nepýtala sa jej, prečo sa tak správa, lebo by jej ani nič
nepovedala. Poškodená jej povedala, keď ona prišla s priateľom domov, že dostane obžalovaného do
väzby. Nerozumela tomu, prečo, išla s tým kamarátom von - do kina a poškodená jej začala písať, a tak
sa jej pýtala, čo sa stalo a poškodená jej povedala, že sa jej obžalovaný vyhráža. Ukázala jej i screenshot

z videa, že čo tam vidí, bola tam postava na štyroch, holé telo, holé prsia z uhla, zboku, že to bola ona.
Písala jej vtedy, keď bola v kine, odpísala poškodenej, aby volala mame, že to dajú na políciu, ona si to
dala do súvislosti s tou fotkou a vyhrážaním. Nechcela to poškodená však dať na políciu, že veď vedia,
ako to skončí. Poškodená za obžalovaným chodila preto, lebo mal to video. O sexuálnych kontaktoch sobžalovaným sa teda dozvedela až neskôr, nie hneď, keď k tomu malo dôjsť, bolo to vtedy, v tom kine
poškodená jej povedala, že prvýkrát ju obžalovaný „vyprstoval“, druhýkrát už mali pohlavný styk, že to aj
nechcela, no že stalo sa, nejak to neriešila, no ďalší raz za ním išla, lebo sa jej vyhrážal, myslela si, že k

ničomu nedôjde, veď mala menštruáciu, no obžalovaný jej povedal, že ten tampón si vytiahne ona, alebo
jej ho vytiahne on, stalo sa to, bránila sa však, no obžalovaný jej mal povedať, či jej má ublížiť, že tento
raz to bolo úplne najhoršie, že škriabala, vrieskala, utekala, no došlo k tomu. Vie, že obžalovaný písal
poškodenej, aby za ním prišla. Dohodli sa, že tam k nemu pôjdu (posledný skutok), obžalovaný chcel,
abyzanímprišla,noa,prosto,chcelitejnávštevyvyužiť,žesihoajnahrá,prečojejtorobil.Poškodenási

to stretnutie aj nahrávala, to sa dohodli, že to bude robiť, aby mali dôkaz. Nahrávanie aj obžalovaný zistil,
lebo jej ona stále volala. Poškodená sa pýtala obžalovaného, prečo to urobil, chceli teda mať nahratý ten
dôkaz o vyhotovenej nahrávke. Ona z bytu počula krik, nechytaj ma (kričala to poškodená v angličtine)
a buchot, a vtedy zavolali políciu. V čase, keď už boli vonku a čakali na políciu, počula silno zakričať
poškodenú „au“, ešte na nich z okna kričala, či zavolali tú políciu. Ako zistil obžalovaný nahrávanie, sa
vyhrážal, že jej spláchne mobil, že jej ho zlomí, mal byť pri tom nahnevaný. Niečo z toho počula, niečo

jej o tom neskôr povedala, ako sa to stalo, poškodená. Prišiel obžalovaného kamarát, tomu povedala,
aby tam nešiel, on tvrdil, že obžalovaný nie je ničoho schopný. Volali políciu, no tá prišla na inú adresu,
lebo svedkyňa U. omylom pozrela zlú ulicu a tú nahlásila. Vie i to, že obžalovaný mal na poškodenú
vytiahnuť nôž, poškodená i kričala, bola i porezaná, to i ukazovala polícii, ako i kričala, nôž, hovorila, že
obžalovaný mal vymazať ním posielané správy. V správach posielal výhražné správy, že to video dá na

Instagram, ak k nemu nepríde. Bolo to pred tým, ako išli posledný deň za obžalovaným, no bolo to aj v
ten večer, ako mali k nemu ísť. Na toto posledné stretnutie prišli tak, že im prišiel dolu otvoriť obžalovaný,
o nich však nevedel, svedkyňu U. on nepoznal, tak tá prebehla do vchodu, jej prišla otvoriť táto svedkyňa
neskôr dvere odzadu. K popisu poškodenej v tej dobe i uviedla, že veľmi schudla, nič nejedla, nerobila,
len ležala, nechodila ani cvičiť, čo bolo pre ňu v tom čase prioritou, raz, keď mala ísť na druhý deň k

obžalovanému,celúnocnespala.Bálasa,lebosamalastretnúťsobžalovanýmatensajejmalvyhrážať,
že keď nepríde, tak to video zverejní, nevedela presne povedať, či vyhrážky smerovali i k tomu, aby sa
s ním „vyspala“. Takéto správy, ktoré mal poškodenej posielať obžalovaný, jej i poškodená ukazovala.
O všetkom vedela i svedkyňa U., tá vedel skôr ako ona. Potom teda vymysleli ten plán. Obžalovaný si
dovoľoval i na ňu. Na otázku, či jej poškodená hovorila, že pri niektorom styku obžalovaný robil z toho

video, uviedla, že jej poškodená mala povedať, že len počula ako zvuk pri nahrávaní, no že vtedy to
neriešila. Poškodenej bol posielaný screenshot z toho videa. Poškodená používala iPhone 7 - strieborný,
nevie, že by mala sivý s červeným obalom. Nevie o tom, že by poškodená vzala obžalovanému telefón,
ani ona a určite ani svedkyňa U., veď tá s ním ani nebola, určite pri tom stretnutí ani žiaden mobil
táto svedkyňa obžalovanému nevracala, rovnako ani ona, veď s ním ona v ten deň ani nebola. Vie

o tom, že sestra chcela ísť vec na polícii odvolať, lebo si nebola istá, ako to dopadne, neverila, že
by to tak skončilo, preverením políciou. Čo presne oznamovali, keď privolali políciu, si nepamätala,
myslí si, že bolo oznamované znásilnenie. Svedkovi U. nechceli dovoliť, aby išiel do bytu preto, že to
chceli, aby sa doriešilo, aby mali na obžalovaného ten dôkaz, prečo to robil. Nevedela povedať, v ktorom
momente tento svedok prišiel. Dvere otvoril obžalovaný, za ním bola poškodená, hneď ukazovala, podľa

nej, nôž, ktorý bol na zemi, určite bola poškodená porezaná. Pripustila, že v prípravnom konaní o noži
nevypovedala, no keď nad tým rozmýšľala, vybavil sa jej tmavý nôž. Vymazávanie z mobilného telefónu
obžalovaným ona nevidela, to len usudzovala. Poškodenú policajti odviedli dolu, obžalovaného nechali
v byte. Vtedy chceli pozrieť ten screenshot, ten už však v správach nebol, poškodená aj povedala, že v
kúpeľni obžalovaný zmazával správy z telefónu. Od poškodenej chcela neskôr vedieť, či to, čo uvádzala

polícii, je pravda, tá jej potvrdila, že áno, prečo by si to vymýšľala. Ani ona ani svedkyňa U. v byte
obžalovaného neboli.

Svedok J. X. vypovedal, že boli vyslaní na preverenie oznámenia na Lúčnu ulicu nie na Ulicu stavbárov,
kde malo dôjsť k nejakému násiliu. Prišli nejaké dievčatá za nimi a tie im povedali, že sú zle, že to je na

Ulici stavbárov, a že tam nejaký chlap znásilňuje dievča. Po zaklopaní na byte im byt otvoril obžalovaný.
Z bytu predtým nebolo počuť nič, možno nejakú anglickú konverzáciu. Obžalovaný po otvorení dvier len
pozeral, vyzeral ako zľaknutý, stále mal v ruke mobilný telefón, bol to ten, čo mal aj na polícii. Kolega
- U. vyťažoval dievča v byte, to stálo za obžalovaným 0, 5 - 1 meter. V byte bol neskôr ešte jeden
chlapec, ktorý im aj prekladal, keď prišli, bol pred bytom (svedok D. U.). Obžalovaný mal v ruke mobilný

telefón, ukazoval americkú kartu. Poškodená im stále hovorila, aby obžalovanému vzali mobilný telefón,
že ju tam má nahratú, vysvetľovali jej, že oni takú právomoc nemajú. Žiadala ich, aby mu vzali telefón
a vymazali to z neho, lebo že to dá obžalovaný na internet, že v telefóne obžalovaného sú jej videá. K
správaniu poškodenej počas ich zákroku vypovedal, že je pravdou, že si aj z nich robila srandu, že ajtak s tým nič neurobia, poukazovala na to, že kolega je menší, prečo sú takí mladí a neposlali starších
policajtov. Pri vyťažovaní sa raz smiala, raz plakala, hovorila, že k obžalovanému chcela ísť, vzápätí že
nechcela. Na otázku, či poškodená im hovorila o znásilnení, uviedol, že nie, no pri konfrontovaní s jeho

výpoveďou z prípravného konania, v ktorej vypovedal, že im o znásilnení hovorila, pripustil, že na to pre
odstup času mohol pozabudnúť, že to bude tak, ako vypovedal v prípravnom konaní. Hovorili i tie jej
kamarátky, tie možno i viac. Hovorila, že otec je vo Chvojnici, že nedvíha telefón, ten nebrala i jej matka.
Žiadali,abypoškodenáimukázalatedajejtelefón,ichkonverzáciu,poškodenáimpovedala,žetovšetko
vymazal obžalovaný, že tam nič nemá. Aj na OO PZ, kam ju predviedli, chcela, aby to dokumentoval

starší policajt, i tu mala také zmeny nálad, raz sa smiala, raz zase plakala. Poškodená hovorila aj o
nejakej zbrani, hovorila to kolegovi, aj ukazovala ruku, že ju má poškriabanú. Povedala im, že v byte bola
viackrát, že aj mali s obžalovaným styk, no že teraz už styk s obžalovaným nechcela mať. Tvrdila im,
že situáciu chcela vyriešiť po svojom. Osoby, ktoré s nimi komunikovali, kamarátky poškodenej, pôsobili
tak hystericky, naliehali, že prečo prišli tak neskoro, kde boli.

Svedok N. U. potvrdil, že boli vyslaní na zákrok, tak ako vypovedal kolega. Dvere na byte im otvoril
obžalovaný, pred zaklopaním z bytu nebolo počuť krik, len rozhovor v angličtine, nie však zvýšeným
hlasom, po zaklopaní po pár sekundách sa otvorili dvere, z bytu vybehla poškodená s mobilom v ruke,
utekala ku tam sa nachádzajúcim kamarátkam, ktoré ich mali privolať. Hovorila, že jej zobral mobilný
telefón, že ho chcel spláchnuť. Poškodená, podľa neho, bola na nich arogantná, drzá, vyčítala im,

prečo prišli tak neskoro, prečo prišli takí mladí policajti. Hrala sa s mobilným telefónom, ťukala do neho,
aj sa rozprávala s kamarátkami. Bola dosť neochotná na vyťaženie, vysvetľovali jej, že jej obvinenie
je dosť vážne. Na OO PZ bola už kľudnejšia, no stále bola drzá, namietala, že to robia takí mladí
policajti, že im neverí, že nemajú skúsenosti. Tvrdila vtedy, že ju sotil na posteľ, preto vtedy usúdili,
že to je len priestupok. Obžalovaného nevypočuli, neovládali angličtinu, po zistení totožnosti odišiel z

polície. Poškodená požadovala stále od nich, aby obžalovanému vzali mobilný telefón, aby zmazali
správy, vysvetľovala im, že je tam nejaká komunikácia, fotky, video, vysvetľovali jej, že na niečo také oni
nemajú oprávnenie, aj keď poškodená im nechcela povedať, čo na tom videu je. Na polícii poškodená
hovorila, že obžalovaný jej niečo z komunikácie zmazal, ale že niečo tam ešte má. O znásilnení však nič
nehovorila, nehovorila o ňom ani v čase, keď sa na byte otvorili dvere, nepamätá si, či napr. nehovorila o

pokuse znásilnenia. Na mieste bol však zmätok, hluk, mohlo sa stať, že celú komunikáciu s poškodenou
nezachytil. Poškodená menila nálady, aj sa smiala, aj plakala. Spomínala zbraň, nôž, on však žiaden
nôž nevidel, poškodená o ňom hovorila, aj ukazovala, že je tam, aj sa pozrel tým smerom, no nôž tam
nevidel. Aj kamarátky im hovorili, že sa mal obžalovaný vyhrážať s nožom. Obžalovaný mal tiež v ruke
mobilný telefón. Potvrdil, že tam bol ešte mladík (svedok U.), ktorý tam bol už v čase ich príchodu,

počas rozhovoru s obžalovaným im tlmočil. Aj sa obžalovaného niečo pýtali, čo sa stalo, mal pocit, že
znervóznel a nič im neodpovedal, len sa pýtal, čo sa stalo.

Svedok D. U. vypovedal, že on chodil za obžalovaným pre basketbal a preto, že si chodil trénovať
angličtinu. O poškodenej spolu hovorili len raz, no nehovoril mu, že majú spolu vzťah. Tak aj v čase

posledného skutku bol s obžalovaným dohodnutý, že za ním príde. Dolu vo vchode on však stretol
nejaké dievčatá, pýtali sa ho, či ide za obžalovaným, a tiež mu hovorili, že obžalovaný už 3-krát znásilnil
jednej z nich sestru, a že aj teraz ju tam drží, že zavolali políciu, že tam má byť s nimi. Nepustili
ho hore. Prišla polícia, mali byť, vraj, najprv zavolaní a poslaní na zlú adresu. Ako boli vonku, videl,
že sa poškodená vyklonila z okna a opýtala sa tých dievčat, či volali políciu, podľa neho, pôsobila

kľudne, dievčatá jej potvrdili, že áno. Policajti zaklopali, dvere otvoril obžalovaný, bolo to možno po
10 sekundách, poškodená bola hneď za ním, hneď žiadala policajtov, aby ho zobrali. Jemu to vtedy
pripadalo dosť smiešne. Nepočul predtým z bytu nejaký krik, on aj v čase, ako prišiel, podľa neho, počul z
bytu televízor. Poškodená z kuchynskej linky vzala nožík a ten dávala policajtom, že toto jej držal pri krku,
potom ho položila na zem. S policajtami sa dohodli, že oni pôjdu s poškodenou von, tam ju vypočujú,

a že on má s obžalovaným zostať v byte. On policajtom prekladal komunikáciu s obžalovaným. Vtedy
povedal obžalovanému, že polícia bola zavolaná pre znásilnenie a vyhrážanie. Obžalovaný mu hovoril,
že nič také nespravil, že pred týždňom poškodená jemu vzala mobil a posielala mu správy. Vie, že
obžalovaný mal asi 3 telefóny, nejaký telefón dal aj vtedy na posteľ. Pýtal sa ho na ten nôž a obžalovaný
mu povedal, že ho nemal v rukách, že to nie je pravda, čo tvrdí poškodená, potvrdil len to, že mal s

poškodenou styk, že či je to nezákonné. On z okna sledoval komunikáciu poškodenej s policajtami, bola
taká zvláštna, ako mladého dievčaťa.Svedkyňa J. U. vypovedala, že dcéra - poškodená jej len povedala, že sa zoznámila s černochom.
Poškodená dovtedy s nikým nechodila, nemala s nikým pohlavný styk. Mala záujem len o fitcentrum.
Potom sa jej správanie zrazu zmenilo, nechcela komunikovať. O veci sa ona dozvedela až po podaní

veci polícii, nič bližšie jej však dcéra o veci nechcela povedať, ona sa jej ani veľmi nechcela vypytovať, jej
správanie sa však zmenilo i v tom, že bola dosť zlá, nepríjemná. O tom, že poškodená bola obžalovaným
znásilnená, sa ona dozvedela od druhej dcéry U. Q., od nej sa dozvedela o i to, že obžalovaný si styk
mal nahrávať, že mal poškodenú napádať nožom. Potvrdila, že poškodená mohla v čase, kedy malo ku
skutkom dôjsť, chodiť domov i nadránom, pretože ona nebola doma, bola u priateľa v Púchove.

Svedok H. B. vypovedal, že on o samotných skutkoch nič nevie. On v klube obžalovanému pôsobil
ako starší brat, podporoval ho. Skoro každý deň mali tréningy. Vie o tom, že sa obžalovaný stretával
s poškodenou, on ju videl len jedenkrát, v klube v Jantári, poškodená prišla za nimi, snažila sa dostať
k obžalovanému, bola s kamarátkou. Poškodená mala zriadený Instagram, niektoré obrázky tam boli
veľmi provokujúce, mala tam videá s cvičenia fitnes. On upozornil na poškodenú obžalovaného po tom,

čo bola zverejnená jeho fotka, jeho priateľka si myslela, že je na nej on, no bol to obžalovaný, upozornil
ho, že aby bol opatrný, lebo nevie, ako sa takýto vzťah môže vyvinúť. On sa stretol s obžalovaným aj
po tom, čo bol pustený z polície, išli na zápas, rozprávali sa, situácia sa javila, že je v poriadku, len
mu opäť povedal, aby bol opatrný. Následne bol obžalovaný zatknutý. Obžalovaný mu ukázal erotické
video, bol to styk odzadu, dievča bolo bielej pleti, nebola na videu vidieť žiadna tvár, dievča malo blond

vlasy, ktoré boli po krk, kto to bol, sa nepýtal, bolo vidieť gauč, bolo to pod oknom, svietilo slnko, bol deň.
Obžalovaný mu hovoril o vyššom počte sexuálnych aktivít s poškodenou, či mal v tej súvislosti i pokles
športovej aktivity, dá sa povedať, že to skôr hodnotil tréner, že má pokles aktivity, bez konkretizácie.

Súd sa oboznámil i so Znaleckým posudkom č. 23/2017 (č.l. 404-416), z ktorého vyplýva, že poškodená

je osobnosť nezrelá, má typické črty hyperkinetickej poruchy, je impulzívna, emočne nevyzretá, s
chýbajúcou empatiou, je egocentricky zameraná. Emotivita a pocit zodpovednosti sú na úrovni dieťaťa
školského veku, má tendenciu sa správať manipulatívne, presadzovať sa. Má presnú predstavu o etikete
a mravnej zodpovednosti, ich dodržiavanie sa jej nie vždy darí dôsledkom impulzivity a nezrelosti. Jej
intelekt a mnestické funkcie sú v pásme priemeru. Vierohodnosť poškodenej je vzhľadom na osobnostnú

nezrelosť a osobnostnú štruktúru znížená - má tendenciu vnímať zážitky asubjektivisticky, reagovať
impulzívne, nevnímať nebezpečie a byť manipulatívna. Zmeny v správaní poškodenej v jej psychickom
stave neboli zistené, došlo k prechodnému psychickému dyskomfortu, v dôsledku obáv zo zverejnenia
videa, tieto odzneli a nemajú ďalšie následky na jej psychike. V zhrnutí záverov i konštatuje, že u
poškodenej nezistila tendenciu ku konfabulácii. Nelogické správanie k obžalovanému, keď napriek

tomu, že sex s obžalovaným nechcela, sa k nemu vrátila, znalkyňa pripisuje nedostatočnej anticipácii
nebezpečenstva a naivity z neskúsenosti poškodenej, no mohlo to súvisieť i s jej zvedavosťou a s
tendenciou štrukturovať situáciu podľa jej predstáv.

Súd sa oboznámi so zápisnicou o ohliadke miesta činu vykonanej až dňa 21.9.2017 a k nej

prislúchajúcou fotodokumentáciou (č.l. 190-196), z ktorej je popis bytu, v ktorom býval v čase skutkov
obžalovaný, bol pri nej zaistený i kuchynský nôž s hnedou drevenou rúčkou, ktorý sa v čase ohliadky
nachádzal v strednej poličke kuchynskej linky, oboznámil sa s úradným záznamom zo dňa 21.9.2017
(č.l. 569), z ktorého vyplynuli miery a váhy tak osoby obžalovaného - výška 203 cm a váha 113 kg, ako
i poškodenej - výška 162 cm a váha 55 kg. Oboznámil sa súd i s odborným vyjadrením (č.l. 578), z

ktorého vyplynulo, že poškodená bola podrobená gynekologickému vyšetreniu dňa 22.9.2017, pri ňom
poškodená udávala posledný styk asi pred 3 týždňami, lekár konštatoval - hymen nerovných okrajov,
ide o stav po deflorácii v minulosti, staršej ako 24 hodín, nie sú prítomné žiadne stopy po násilnom
pohlavnom styku.

Súd sa oboznámil na návrh strán s časťou komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou spracovanou
znalcom v Znaleckom posudku č. 1/2018 (jej prekladom, pretože táto prebiehala v angličtine), z ktorej
vyplýva predovšetkým tak bežná komunikácia oboch osôb vedúca k ich stretnutiam, resp. komunikácia
o bežných veciach dňa, no vyplýva i opakovaná komunikácia poškodenej k obžalovanému ako zo dňa
17.8.2017 o 17:19:22 (č.l. 343), aby obžalovaný zmazal video, resp. i na ďalšie správy (na č.l. 562, 563,

565), návrhy a požiadavky, výzvy obžalovaného, aby k nemu prišla (č.l. 346), vyjadrenia poškodenej,
že už za obžalovaným nepríde, nechce prísť, nenávidí ho (č.l. 562), ako i vyhrážky, že to ukáže ľuďom
(č.l. 564) a prosby poškodenej, aby to nerobil.Na obžalovaného bola podaná obžaloba - pod v bode 3/ - že násilím donútil ženu k súloži a na taký
čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, iného násilím donútil k iným
sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

čím mal naplniť zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona, v bode 4/ - iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na
chránenej osobe - dieťati, čím mal naplniť zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek

2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a v
bode 5/ - iného násilím, hrozbou násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - dieťati a z osobitného motívu - v
úmysle zakryť iný trestný čin, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a § 140 písmeno c) Trestného zákona.

Podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo
iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj

vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú.

Podľa § 127 odsek 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak
Trestný zákon neustanovuje inak.

Vzhľadom na vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne je súd názoru, že má bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný už od prvého momentu, kedy sa spoznal s poškodenou, vedel o jej veku,
vedel, že ide o osobu, ktorá má 17 rokov, teda že je to v zmysle definície Trestného zákona dieťa.
Táto skutočnosť vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako i svedkyne U., no v neposlednom rade túto

skutočnosť nerozporuje ani sám obžalovaný.

Obžalovaný v rámci svojej výpovede nespochybňuje, že medzi ním a poškodenou došlo opakovane k
stykom v dňoch, kedy mu to za vinu kládla obžaloba, no jednoznačne popiera, žeby tak k pohlavným
stykom ako i iným sexuálnym praktikám došlo v jednotlivé dni, tak i čase skutku pod bodom 3/ podanej

obžaloby, proti vôli poškodenej, za použitia akéhokoľvek násilia voči poškodenej, žeby pri skutku pod
bodom 2/ vyhotovoval nahrávku ich styku.

Na druhej strane stojí voči jeho výpovedi výpoveď poškodenej, ktorá popísala priebeh deja, popísala,
ako k vyhotoveniu nahrávku pohlavného styku a screenshot-u tohto videa, kde bolo obnažené telo

poškodenej, došlo. Hoci video ani screenshot z neho nebol stranou obžaloby súdu predložený, pretože
tento, ako bolo poškodenou opakovane potvrdené, pri poslednom skutku obžalovaný zmazal, súd nemá
vzhľadom na vykonané dokazovanie pochybnosti, že k takémuto došlo. Súd prvého stupňa, viazaný
však právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v odôvodnení rozhodnutia - uznesenia sp. zn.
23To/87/2018, musí konštatovať, že teda v rámci vykonaného dokazovania stoja proti sebe iba tvrdenie

poškodenej na jednej strane a na druhej strane tvrdenie obžalovaného, ktorý popiera, že by došlo ku
skutku tak, ako ho popisuje poškodená. Išlo teda, jednoznačne, o styk dobrovoľný. Žiaden iný dôkaz,
ako sú známky násilia na tele poškodenej, resp. následné oznámenie skutku hneď po jeho spáchaní,
či fakt, že poškodená po pohlavnom styku ostala u obžalovaného spať do nasledujúceho rána a jej
ďalšiakomunikáciasobžalovanýmprostredníctvomajSMSspráv,nasvedčujeskôrverziiobžalovaného.

Vychádzajúc z tejto dôkaznej situácie, berúc do úvahy i základnú zásadu platnú v trestnom práve „in
dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného, súd obžalovaného za skutok pod bodom 3/
obžaloby prokurátora podstupoval v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku a obžalovaného za
daný skutok spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadomvšaknavýpoveďpoškodenej,aleivýpovedesvedkyneZ.U.,U.Q.,oboznámenúkomunikáciu
obžalovaného a poškodenej, ale i závery oboznámeného Znaleckého posudku č. 23/2017 (č.l. 404-416),
mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov pod bodom 4/, 5/
obžaloby,ikeďopäťviazanýprávnymnázoromvyslovenýmodvolacímsúdomvodôvodnenírozhodnutia- uznesenia sp. zn. 23To/87/2018, dospel k záveru, že ide o jeden skutok, začiatok ktorého je dňa
15.9.2017 a následne pokračuje a úzko súvisí s konaním dňa 16.9.2017. Obranu obžalovaného vo
vzťahuktýmtoskutkomsúdhodnotíakoúčelovú,vsnahezbaviťsasvojejtrestnoprávnejzodpovednosti,

vyvrátenú práve vyššie uvedenými dôkazmi. Poškodená od počiatku popisuje konanie obžalovaného
konzistentne, jednoznačne, spontánne. Strach z existencie nahrávky, vydieranie obžalovaného touto
nahrávkou, jej zverejnenie, ak poškodená nepríde za ním, potvrdzuje tiež samotná poškodená, ako
i komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou. I svedkovia - U., X. potvrdzujú, že poškodená
predovšetkým pri ich prvotnom kontakte hovorila stále, aby vzali obžalovanému telefón, čo je v jasnom

súlade s výpoveďou poškodenej, keď táto mala stále obavu zo zverejnenia videa z ich vzájomného styku
s obžalovaným, keby to tak nebolo, nemala by dôvod naliehať na zaistenie telefónu. Osobitné správanie
poškodenej súd nehodnotí tak, ako sa to v rámci obrany snažil súdu prezentovať obžalovaný resp.
obhajoba, že je to účelové klamanie v snahe uškodiť obžalovanému a dostať jeho osobu do väzenia,
ale súd toto jej správanie, s ktorým sa mal možnosť zoznámiť pri výsluchu i súd, podľa názoru súdu,
objasnila v znaleckom posudku znalkyňa, jednoznačne súvisí s osobnosťou poškodenej, jej povahovými

a osobnostnými črtami, javí sa súdu účelová, nevierohodná obrana obžalovaného, keď tento uvádza, že
žiadne správy, a teda ani vyhrážky úmyselne prinútiť poškodenú chodiť za ním, jej neposielal, naopak,
mala to byť poškodená, ktorá si sama tieto správy z jeho mobilného telefónu posielala. Táto obrana
obžalovaného je vyvrátená tak výpoveďou samotnej poškodenej, ako i svedkyňami U., U. Q., keď títo
svedkovia vyvracajú akúkoľvek možnosť pre ich zmocnenie sa mobilného telefónu obžalovaného a v

nadväznosti na to i možnosť jeho vrátenia, pretože tieto svedkyne vôbec neboli s obžalovaným, resp.
s ním boli jedenkrát v takom kontakte, kedy mobilný telefón nemali možnosť ani obžalovanému vziať,
prípadne vrátiť. Súd má za to, že pre nevierohodnosť a nelogickosť takejto možnosti nasvedčuje aj
samotné konanie obžalovaného, resp. jeho nekonanie, keď tento nepodnikol žiadne kroky k tomu, ak
by k odcudzeniu a k posielaniu správ z takéhoto zariadenia obžalovanému v takom znení, ako uvádzal

on, malo dochádzať. Je nelogické, aby nepodnikol kroky k zablokovaniu takéhoto telefónu, prípadne
oznámeniu jeho zmiznutia aspoň najbližším priateľom, k čomu nedošlo.

Vzhľadom na vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne, z nich vzhľadom na výpoveď poškodenej na
hlavnom pojednávaní, ale i výpovede svedkyne U. G. U. Q. bolo preukázané, že ku konaniu - skutku

došlo tak, ako to obžalovanému kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby. Súd má za to, že
obžalovaný, uvedomiac si, že kontakt s ním si ona v ten deň nahrávala, resp. že existuje záznam ich
komunikácie, v snahe zmazať stopy sa snažil k mobilnému telefónu ako nositeľovi tejto nahrávky dostať,
pretože mobilný telefón iPhone poškodenej sa nedal prehliadnuť, pretože je to telefón, ktorý komunikuje
len s jeho užívateľom, snažiac sa dostať k heslu resp. jeho sfunkčneniu a odblokovaniu použil voči

poškodenej násilie, hrozbu násilia, inej ťažkej ujmy - vytrhnutie, zápas o telefón, spláchnutie telefónu,
zápas o telefón a vyhrážania sa v snahe mobilný telefón odheslovať, nakoniec pristúpil až k tomu,
že komunikáciu s poškodenou, ich vzájomnú komunikáciu na sociálnych sieťach, v ktorých vzájomne
komunikovali - Instagram, Facebook, zmazal. Vzhľadom na rozporné tvrdenie poškodenej (obžalovaný
mal nôž odhodiť na zem), svedkov (nôž odniekiaľ doniesla poškodená resp. nevypovedala o existencii

noža),nopredovšetkýmpríslušníkovpolície(nôžnevideli),svedkaU.,ktorývypovedal,ženôžzkuchyne
doniesla poškodená, súdu vyvstali dôvodné pochybnosti o okolnosti prípadu, teda použitia noža v čase
skutku. Opäť s prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy, skutočnosti jednotlivo i súhrnne, s prihliadnutím
i na zásadu „in dubio pro reo“ potom súd mal preukázané, že obžalovaný, skutkov uvádzaných pod
bodom 4/, 5/ obžaloby, sa dopustil týchto skutkov, no toto jeho konania nemožno rozdeliť do dvoch

skutkov, ale tvorí jeden skutok, preto súd upravil skutkovú vetu rozsudku, keď konanie obžalovaného z
15.9.2017 a 16.9.2017 zhrnul do jedného skutku pod bodom 4/ rozsudku, a toto jeho konanie napĺňa
zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol uznaný vinným, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, s tým, že súd opomenul právnu kvalifikáciu, viažucu sa na použitie pri skutku zbrane
a v úmysle zakryť iný trestný čin.

Súd sa oboznámil s charakteristikami, ktoré ešte v prípravnom konaní zabezpečila obhajoba k osobe
obžalovaného v súvislosti s hodnotením jeho správania (č.l. 601-609, 600, 604, 608), z ktorých vyplýva,
že obžalovaný je hlavným trénerom basketbalového mužstva S. J. I., kamarátom obžalovaného, ako i
kňazom kostola, ktorý v mieste bydliska navštevoval, je hodnotený ako priateľský, nekonfliktný mladý

človek, ktorý sa venoval predovšetkým športu, basketbalu, bol vodcovský, kamarátsky, ktorý chcel byť
a bol i vzorom pre spoluhráčom. Z registra (č.l. 589-590) vyplýva, že nebol postihnutý v priestupkovom
konaní, nebol doposiaľ súdne trestaný.Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona, že do spáchania trestnej činnosti viedol riadny život, nevzhliadol žiadnu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností

nad priťažujúcimi okolnosťami a použitie pri ukladaní trestu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona
a potom prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých
týchto okolností potom dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu je postačujúce pôsobiť na
obžalovaného trestom na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody 4 rokov
nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože nebol v posledných

10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu
individuálnej ako i generálnej prevencie. Súd u obžalovaného nezistil žiadne mimoriadne okolnosti
prípadu resp. mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by ho viedli k použitiu ustanovenia §
39 odsek 1 Trestného zákona a za použitia tohto ustanovenia by trest obžalovanému potom ukladal.

V rámci prípravného konania bola zaistený nôž. Daný nôž, ako dôkaz, ostal súčasťou trestného spisu.

Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.