Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244457
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244457.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U. S., trvale bytom v N., zastúpenej
splnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej
koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o 1.026,25 € s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/182/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2016 sp. zn. 6Co/328/2016, 6Co/329/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil (v napadnutej

časti vo veci samej a v časti trov konania) rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd
prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 19. novembra 2014 č. k. 14C/182/2011-265, ktorým došlo
k zamietnutiu žaloby aj návrhu žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a k nepriznaniu žalovanej náhrady trov
konania. Odvolací súd takýmto rozsudkom okrem toho potvrdil tiež uznesenie súdu prvej inštancie z 15.
apríla 2015 č. k. 14C/182/2011-288 (o poplatkovej povinnosti žalobkyne za odvolanie v sume 20 €) a

žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku prvoinštančného
súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci, resp. o nepreukázaní
porušenia takejto povinnosti.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).

Dovolaním napadla tento rozsudok vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, a to
s návrhom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
V dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (dnes už i v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný
sporový poriadok“). Namietala, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe

vhodnú citoval a rovnako dôležitú, pre ňu (dovolateľku) priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie
odvolacieho súdu je podľa nej tiež založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na nesprávnych
skutkových zisteniach a na neúplnom dokazovaní.

3. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. ho zamietnuť, keď podľa jej názoru rozsudok
odvolacieho súdu vychádza z náležite zisteného stavu veci aj z jej správneho právneho posúdenia.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou, teda stranou, v
ktorej neprospech bolo dovolaním napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), riadne zastúpenou

tzv. advokátskou obchodnou spoločnosťou [§ 429 ods. 1 C. s. p. a čl. I § 12 ods. 1 písm. e/ a § 15
ods. 1, 2 a 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, i tohto v znení neskorších
zmien a doplnení] pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov
prípustnosti dovolania.

5. V prvom rade sa zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Za
zmätočnostnú vadu v zmysle takéhoto ustanovenia označila dovolateľka nepreskúmateľnosť rozsudku
odvolacieho súdu. Podľa názoru najvyššieho súdu ale konanie pred odvolacím súdom takouto vadou
postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia
môže vykazovať znaky nesprávneho procesného postupu spôsobilého znemožniť sporovej strane, aby

uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový
stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory
vysvetlené v odôvodnení. Treba mať pritom na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom prvoinštančného súdu vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v
plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (postupom podľa § 387 ods. 2 C.
s. p.), stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie
právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade v sebe po obsahovej stránke

zahŕňa aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že
rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.
s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolanie v
tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

6. Pretože konanie pred odvolacím súdom dovolateľkou tvrdenou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ C.
s.p.postihnuténebolo,namiestebolopristúpiťkposúdeniudovolaniaajzhľadiskaďalšiehouplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená. V tejto konkrétnej veci však tomu, aby tak najvyšší súd mohol naozaj urobiť, bránila zákonná
prekážka predstavovaná nízkou hodnotou predmetu sporu.

7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. totiž dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na

príslušenstvosaneprihliadaapodľaodseku2rovnakéhoustanovenianaurčenievýškyminimálnejmzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších zmien a doplnení
sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a

sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny
rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády a podľa § 1 nariadenia vlády č.
408/2010 Z. z. (účinného v priebehu celého kalendárneho roka 2011, teda i v čase osobného podania
žaloby v prejednávanej veci súdu 30. decembra 2011) suma minimálnej mzdy na rok 2011 sa ustanovuje
na 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (písmeno a/) a 1,822 eura

za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (písmeno b/).

9. Napádaným rozsudkom odvolacieho súdu došlo k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 1.026,25 € (bez príslušenstva). Takáto hodnota predmetu sporu je
zjavnepodhranicouustanovenouv§422ods.1písm.a/C.s.p.,ktorúvtejtokonkrétnejvecipredstavuje

suma 3.170 € (10 x 317). Pretože tu nejde ani o prípad žiadnej z výnimiek podľa § 422 ods. 1 písm. b/
alebo c/ C. s. p. (nakoľko v prejednávanej veci nejde o spor s ochranou slabšej strany sporu ani o prípad
dovolacieho konania, ktorého predmetom by malo byť výlučne príslušenstvo pohľadávky), dovolanieaj v časti opierajúcej sa o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. muselo byť odmietnuté pre jeho
neprípustnosť (podľa § 447 písm. c/ C. s. p.).

10. Dovolací súd preto o dovolaní rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho
uznesenia.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania sa neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu vo veci samej pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov
dovolacieho konania pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.