Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507210216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7507210216.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu J. Z., X.. XX.X.XXXX, L. L., Z. N..Č.. XX,
zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova 7, proti žalovaným:
X. C. O., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Filipom Lebovičom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mlynské Nivy č. 73a, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
Bratislave,Dostojevskéhoradč.4,3.Kooperativapoisťovňaa.s.,ViennaInsuranceGroup,IČO:XXXXX
XXX, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, v spore o zaplatenie 3.618,63 eura s prísl., o odvolaní
žalobcu a žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C 208/2007-399 zo

dňa 25.9.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade
tak, že zaväzuje žalovaného v 2. rade zaplatiť 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.618,63 eur od
12.03.2007 do zaplatenia.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 1. a 3. rade.

N e p r i z n á v a žalovaným v 1. a 3. rade proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania po pripustení zmeny žalobného návrhu je uplatnený nárok žalobcu, aby súd
zaviazal žalovaných v 1.-3.rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% ročným úrokom z

omeškania od 12.8.2007 do zaplatenia s tým, že plnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť ostatných žalovaných.

2. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25.9.2015 č.k. 15C 208/2007-399
uložilžalovanémuv2.radepovinnosťzaplatiťžalobcovisumu3.618,63euras9,5%úrokomzomeškania
od 12.8.2007 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla v dôsledku
dopravnej nehody dňa 31.10.2006, ktorú zavinil žalovaný v 1.rade svojím motorovým vozidlom zn. F.
XXXBD, Š. O., rok výroby 1996 a motorovým vozidlom zn. Audi A4, ŠPZ K. XXXAS, rok výroby 2001,

ktoré viedol A. L. a ktorého držiteľom bola spoločnosť žalobcu.

4. Dopravná nehoda bola nahlásená žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade. Po zápise o ohliadke
poškodeného motorového vozidla žalobcu, následne si dal auto opraviť v autoservise, ktorý mu dňa
01.03.2007 vystavil daňový doklad na sumu 375.420,- Sk (č.l. 12), pričom žalobca dňa 05.03.2007

priamo autoservisu zaplatil zálohu za opravu motorového vozidla vo výške 100.000,- Sk, zároveň
žalobca súdu doložil doklad zo dňa 01.03.2007, kedy priamo autoservisu bola uhradená čiastka vo výške
109.015,- Sk k faktúre č. 99/2007. Žalovaným v 2. rade bolo dňa 14.02. oznámené, že v nasledujúcich
dňoch z povinného zmluvného poistenia odporcu v 1. rade bude poukázaná záloha na náhradu škody
za poškodené motorové vozidlo vo výške 122.000,- Sk na účet opravcu (č.l. 15). Dňa 12.03.2007
žalovaný v2.radeoznámil,žezpovinnéhozmluvnéhopoisteniaichpoistencabudepoukázanýdoplatok

náhrady škody za poškodené motorové vozidlo vo výške 144.405,- Sk na účet opravcu. Uviedol, že
v poistnom plnení, ktoré bude poukázané, je zohľadnená skutočná suma, po odpočítaní zhodnotenia
vozidla (amortizácie) v sume 109.015,- Sk z nákladov na opravu v sume 375.420,- Sk v zmysle ust.
§ 442 a 443 OZ a odpočítaná už uhradená záloha vo výške 122.000,- Sk. Celková náhrada škody,
ktorú žalovaný v 2. rade uhradil, je vo výške 266.405,- Sk. Dňa 15.08.2007 žalobca cestou právneho

zástupcu žiadal o doplatenie čiastky 109.015,- Sk u žalovaného v 2.rade.

5. Pri posudzovaní nároku žalobcu však žalovaný v 2. rade postupoval tak, že pri určení výšky škody
odpočítal od celkových nákladov na opravu výšku amortizácie motorového vozidla. Takýto postup
žalovaného v 2. rade je však v rozpore so závermi Ústavného súdu ČR II ÚS/221/2007 a to že zmyslom

a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zabezpečiť, aby bola v
plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku ním
vynaložených prostriedkov k obnoveniu prevádzkyschopnosti motorového vozidla. Na tieto skutočnosti
bolo poukázané aj v uznesení krajského súdu sp. zn. 3Co/88/2012.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 442 ods. 1, § 443, 788 ods. 1 Obč. zákonníka, § 4 ods. 2, § 7 ods.
2, § 4 ods. 4 a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zaviazal žalovaného v
2.rade k úhrade sumy 3.618,63 eura, keďže v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade
síce vyplatil žalobcovi škodu, ale nie vo výške predloženej na základe faktúry. Sumárne vyplatil žalobcovi
sumu 266.405,-Sk z celkovej výšky 375.420,-Sk. Rozdiel predstavuje doplatenie čiastky 109.015,-Sk.

Pri posúdení omeškania žalovaného v 2.rade priznal žalobcovi 9,5% úrok počnúc dňom 15.augustom
2007, kedy žalobca vyzval žalovaného v 2.rade na doplatenie rozdielu z celkovej fakturovanej sumy vo
výške 109.015,-Sk (čl. 19) aplikujúc na svoje rozhodnutie ust. § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
a nariadenia vlády č.87/1995 Z.z..

7. Žalobu voči žalovanému v 1.rade okresný súd zamietol, keďže z ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. vyplýva
priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovni žalovaného v 1.rade, u ktorej mal uzavreté
povinné zmluvné poistenie.

8. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3.rade odôvodnil okresný súd tým, že aj keď v prejednávanej

veci mal žalobca uzavreté havarijné poistenie motorových vozidiel, z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že žalobca zaslal síce žalovanému v 3. rade poistné oznámenie o vzniku škodovej udalosti z
havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 22.12.2006, následne však 09.01.2007 bolo žalobcovi
oznámené, že táto bude likvidovaná ako finančná totálna škoda - neekonomická oprava, nakoľko
primeraný náklad na opravu vozidla je vyšší ako 90% všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca po tomto

oznámení zaslal žalovanému fax, na základe ktorého mu oznámil, že ruší konanie u žalovaného v 3.
rade a vo veci poistnej udalosti č. XXXXXXXXX z dôvodu, že náhradu škody bude uplatňovať v rámci
zákonnej poistky poškodzovateľa a to u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalovaného v 2.
rade (č.l. 36). Na základe tejto skutočnosti súd teda návrh voči žalovanému v 3. rade z týchto dôvodov
zamietol, keďže tento už danú poistnú udalosť ani neriešil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa

ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca a žalovaný v 2.rade. Žalobca podaným odvolaním
napadol druhý výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalovaný v 2.radevyhovujúci výrok rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura
s 9,5% úrokom z omeškania.

10. Žalobca v odvolaní namietal zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 3.rade
a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania od 12.3.2007. Namietal,
že zodpovednosť žalovaného v 1.rade, žalovaný v 2.rade nikdy nespochybnil a akcentoval na to, že
súdy už opakovane vyriekli viacerými rozhodnutiami, že nárok na náhradu škody je možné uplatniť
súčasne voči zodpovednému subjektu i voči poisťovni, ktorá za zodpovedný subjekt svojho poisteného

je povinná plniť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa
§ 15 zák.č. 381/2001 Z.z., pričom zaviazaný môže byť jeden aj druhý subjekt, avšak plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, pretože náhradu škody
môže poškodený obdržať len jedenkrát (viď napr. Rozhodnutie NS SR 1Cz 85/70). Týmto postupom
okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, a súčasne nesprávne vec právne posúdil.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne postupoval, aj keď voči žalovanému v 3.rade návrh
zamietol s odôvodnením, že žalobca faxom oznámil žalovanému v 3.rade, že ruší u neho konanie o
plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXX z dôvodu, že náhradu škody bude uplatňovať zo zákonnej
poistky u žalovaného v 2.rade z poistky poškodzovateľa.

12.Jenepochybné,žežalobcamôžeobdržaťplneniezaškodulenjedenkrátbezohľadunato,čiškodaje
uhradená z havarijného poistenia škodcom, alebo poisťovňou škodcu. Ak poškodený oznámi, že škodu
bude uplatňovať u niektorého z povinných subjektov, takéto oznámenie nemá za následok zánik nároku
voči ostatným povinným subjektom. V prípade žalobcu nemohlo dôjsť k zániku nároku voči žalovanému

v 3.rade po takomto oznámení nielen preto, že výberom jedného povinného subjektu nezaniká nárok
voči ostatným, ale aj preto, že ako spotrebiteľ bol zjavne žalovaným v 3.rade uvedený do omylu, keď mu
tento oznámil, že ide o neekonomickú opravu, nakoľko primeraný náklad na opravu vozidla je vyšší ako
90% všeobecnej hodnoty vozidla, ktorý údaj sa preukázal, že bol zjavne nepravdivý. Všeobecná hodnota
vozidla v čase dopravnej nehody bola podstatne vyššia, ako to vypočítal žalovaný v 3.rade a náklad

na opravu - faktúra za opravu vozidla neprevyšovala 90% hodnoty vozidla. Žalobca voči žalovanému v
3.rade bol oprávnený požadovať plnenie kedykoľvek, pričom svoje nároky uplatnil riadne a včas a preto
súd prvého stupňa pochybil, keď žalobu voči žalovanému v 3.rade zamietol.

13. Citujúc ust. § 15 zák.č. 381/2012 Z.z. žalobca uviedol, že voči žalovanému v 2.rade vznikol priamy

nárok žalobcu na náhradu škody ako poisťovateľovi žalovaného v l.rade, ktorý podľa ustanovenia §4
cit. zákona je povinný za škodcu - svojho poisteného uhradiť poškodenému - v tomto prípade žalobcovi
škodu spôsobenú žalovaným v 1 .rade. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2.rade aj za žalovaného v l.rade
plnil,uznaljehozodpovednosťakoisvojupovinnosťzažalovanéhov1.radeplniť.Jepretopodľažalobcu
nepochopiteľný postup súdu, ktorý žalobu voči žalovanému v 1 .rade zamietol a to ešte bez toho, že by

akýkoľvek spôsobom svoj postup zdôvodnil. Predmetom súdneho sporu vôbec nebolo posúdenie otázky
zodpovednosti miery účasti na dopravnej nehode ani povinnosti žalovaného v 2.rade, alebo žalovaného
v 3.rade plniť, ale predmetom súdneho sporu bolo výlučne posúdenie toho, či žalovaný v 2.rade bol
oprávnený alebo nie odpočítať od fakturovanej sumy amortizáciu - zhodnotenie vozidla alebo nie. Ak súd
dospel k záveru, že túto sumu nebol oprávnený odpočítať, mal zaviazať každého žalovaného , pričom

plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Z uvedeného dôvodu podľa názoru
žalobcu nebolo ani potrebné v priebehu súdneho sporu posudzovať otázku zodpovednosti žalovaného
v 1 .rade ani posudzovať to, či žalovaný v 2.rade bol povinný plniť resp. či žalobcovi vznikol voči tomuto
žalovanému v 2.rade priamy nárok na plnenie.

14. Taktiež žalovaný v 3.rade nikdy nepoprel to, že by žalobca nebol s ním uzavrel poistnú zmluvu ani to,
že by mu nevznikla povinnosť z tejto poistnej zmluvy - havarijné poistenie motorového vozidla plniť, ba
práve naopak žalovaný v 3.rade uznal nárok žalobcu, jeho právo na plnenie, avšak tým, že nesprávne
stanovil hodnotu motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti došlo k situácii, že považoval opravu
motorového vozidla za neekonomickú a v takom prípade podľa dojednaných poistných podmienok chcel

plniť len sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla v čase dopravnej nehody a
hodnotou zvyšku vozidla po dopravnej nehode, s čím žalobca nesúhlasil.15. Žalobca teda bol oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Okresný súd po
dvochpredchádzajúcichrozhodnutiachdospelknepochopiteľnémuzáveru,keďzaviazallenžalovaného
v 2.rade plniť a voči ostatným žalobu zamietol. Podľa žalobcu zo žiadneho právneho predpisu alebo z

uzatvorených zmlúv nemožno dôvodiť, že by nárok žalobcu zanikol voči ostatným povinným, ak požiadal
o plnenie len jedného povinného. Takýmto spôsobom by sa nežiaducim spôsobom zmenšila ochrana
poškodených. Tým, že súd v druhom výroku vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom. Napokon konanie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16.Rovnakonesprávnesúdrozhodol,keďzamietolžalobužalobcu,ktorýsadomáhalúrokuzomeškania
od 12.3.2007. Pretože žalovaný v 2.rade uhradil škodu dňa 12.3.2007 v nesprávnej výške, dostal
sa týmto dňom do omeškania, preto žalobca správne požadoval úrok z omeškania od 12.3.2007.
Predložením faktúr žalobcom žalovanému v 2.rade vznikla povinnosť škodu uhradiť a uhradil ju
12.3.2007, avšak v nesprávnej výške a žalobcovi k tomuto dňu vznikol nárok i na úrok z omeškania.

Keďže žalobca nemal povinnosť vyzývať opakovane žalovaného v 2.rade na uhradenie škody, preto
dátum, kedy žalobca nad rámec svojich povinnosti tak urobil, je pre posúdenie behu počiatku omeškania
irelevantný. Je nepochybné, že dňa 12.3.2007 žalovaný mal plniť, mal podklady a jeho povinnosťou bolo
žalobcovi uhradiť celú spôsobenú škodu.

17. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v druhom výroku tak, že žalovaný v 1.rade
a žalovaný v 3.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne
od 12.3.2007 do zaplatenia a žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 3.618,63 eur od 12.3.2007 do 11.8.2007, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a určil, že plnením jedného zo žalovaných - žalovaného v 1.rade, žalovaného v 2.rade a žalovaného v

3.rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

18. Žalovaný v 2.rade podaným odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania. Žalovaný v 2.rade aj napriek tomu, že rešpektuje
právny názor, vyslovený Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení 3Co 88/2012 zo dňa

28.3.2013 k výkladu ustanovenia § 442 a 443 Obč. zákonníka k otázke kompenzácie majetkovej ujmy
s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobca spolu s
podaným žalobným návrhom predložil prvostupňovému súdu doklad opravcu ACS Sedlák s.r.o.- faktúru
č.XXX/XXXX zo dňa 01.03.2007 vystavenú na sumu 375 420,- Sk t,j. 12 461,66 Eur a príjmový doklad
opravcu zo dňa 05.03.2007 o prijatí zálohy vo výške 100 000,- Sk t.j. 3 319,39 Eur. V konaní bolo

preukázané, že žalovaný v druhom rade na žiadosť žalobcu zo dňa 13.02.2007 uhradil zálohu na
opravu jeho motorového vozidla priamo na účet opravcu ACS Sedlák s.r.o. vo výške 122 000,-- Sk t.j. 4
049,66Eurdňa14.02,2007.Ponáslednomdoručeníkonečnejfaktúryč.099/2007zaopravumotorového
vozidla dňa 02.03.2007 poukázal žalovaný v druhom rade rovnako na účet opravcu dňa 13.03.2007
sumu 144 405,- Sk t.j. 4 793,37 Eur, celkovo tak žalovaný v druhom rade uhradil obnos 266 405,- Sk

t.j. 8 843,03 Eur. Na pojednávaní dňa 11.09.2015 konajúci súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby
predložila doklad o tom, že škoda bola žalobcom vyplatená v plnej výške, nakoľko doposiaľ preukázal
iba zaplatenie zálohovej platby v sume 100 000,- Sk. K tomu právna zástupkyňa uviedla, že „doplatok
v sume 109 tis. Sk uhradil môj mandant, preukázali sme to zálohovou platbou, doklad na tých zvyšných
9 tis. Sk, už nemáme po toľkých rokoch...“Nato súd vyhlásil dokazovanie za skončené a uznesením

odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 25.09.2015 o 10,00 hod. Tak ako to
vyplýva zo súdneho spisu, po pojednávaní, ktorým bolo dokazovanie skončené bola konajúcemu súdu
doručená fotokópia dokladu - označeného ako príjmový doklad ACS Sedlák s.r.o. zo dňa 01.03.2007
ako potvrdenie o prijatí sumy 109 015,-Sk - za účelom úhrady amortizácie kRU 0680130854 Fa 99/2007
zo dňa 01.03.2007, prijatá od Peter Makovický -Bryndziareň Ružomberok. Žalovaný v druhom rade má

zato, že konajúci súd na dôkaz predložený potom, čo bolo uznesením dokazovanie skončené nemal
prihliadať. Navyše takýto doklad je v rozpore so skutkovým stavom nepochybne zisteným vo veci a aj
v rozpore s vyššie uvedeným vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu v konaní, a konajúci súd nijak
nevysporiadal s touto skutočnosťou ako aj s tým že ku dopravnej nehode došlo dňa 31.10.2006

19. Dňa 12.01.2007 žalobca ako poškodený oznámil žalovanému v druhom rade vznik poistnej udalosti.
Dňa 09.02.2007 žalobca ako poškodený požiadal žalovaného v druhom rade listom zo dňa 09.02.2007
o uhradenie zálohy na opravu MV AUDI A4,K. XXXAS v prospech subjektu Autoservis Sedlák s.r.o.
ACS Seňa. Dňa 14.02.2007 žalovaný v druhom rade uhradil pre opravcu zálohu vo výške 122 000,-Sk, o čom toho istého dňa informoval žalobcu. Dňa 02.03.2007 predložil žalobca žalovanému v druhom
rade vyhlásenie o predložení faktúry č. 099/2007 zo dňa 01.03.2007 vystavenú opravcom ACS Sedlák
za opravu motorového vozidla a zároveň žiadal o zaslanie plnenia na účet opravcu. Dňa 13.03.2007

žalovaný v druhom rade na základe dispozície žalobcu realizoval doplatok vo výške 144 405,- Sk
(so špecifikáciou výšky škody) o čom listom zo dňa 12.03.2013 informoval žalobcu. Dňa 19.03.2007
bola žalovanému v druhom rade doručená žiadosť žalobcu o zdokumentovanie výpočtu amortizácie
pri škodovej udalosti, ktorá vznikla dňa 30.10.2006 na motorovom vozidle AUDI A4 K.. Listom zo dňa
26.03.2007 žalovaný v druhom rade opätovne žalobcovi odôvodnil výšku škody, ktorú uznal a uhradil na

jeho motorovom vozidle z predmetnej poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žalobca dňa
09.02.2007 žiadal žalovaného v druhom rade o poskytnutie zálohy opravcovi a žalovaný túto žiadosť
aj akceptoval, o čom žalobcu aj informoval, potom nie je zrejmé, na základe čoho mala byť žalobcom
dňa 05.03.2007 uhrádzaná záloha - AUDI A4, K. XXXAS vo výške 100 000,- Sk pre opravcu v čase,
keď opravca už dňa 01.03.2007 vystavil celkovú faktúru za opravu motorového vozidla a túto spolu
so žiadosťou o jej preplatenie priamo pred opravou žalobca predložil žalovanému v druhom rade už

dňa 02.03.2007. Taktiež je podľa žalovaného v 2.rade viac ako rozporné tvrdenie žalobcu podporené
dôkazom, ktorý od podania žaloby t.j. 10.09.2007 až do roku 2015 nikdy v konaní nepredložil a o ktorom
zároveň tvrdil, že ním ani nedisponuje o tom, že už dňa 01.03.2007 uhradil opravcovi ACS Sedlák s.r.o.
sumu - amortizáciu vo výške 109 015,- Sk, keď k tomuto dátumu jednak nepoznal jej výšku a k tomuto
dátumu ani žalovaný v druhom rade doplatok výšky škody pre opravou nerealizoval (t.j. ani opravca

nemal v tom čase vedomosť o konečnej výške poskytnutého plnenia zo strany žalovaného v druhom
rade a ani o výške ním odpočítanej amortizácie). Rovnako sa prieči logike, aby došlo zo strany žalobcu
v deň vystavenie faktúry za opravu motorového vozidla t.j. 01.03.2007 k úhrade sumy 109 015,- Sk
za amortizáciu a dňa 05.03.2007 k úhrade zálohy na opravu motorového vozidla, keď oprava už bola
ukončená a navyše v čase, kedy nebola zrejmá konečná výška náhrady škody, ktorú poskytne žalovaný

v druhom rade z tejto poistnej udalosti.

20. V dôvodoch odvolania proti priznaným úrokom z omeškania poukázal žalovaný v 2.rade na
špeciálny právny predpis v ust. § 11 zákona 381/2001 Z.z.. Žalovaný v 2.rade nároky poškodeného
uspokojil relevantným spôsobom a v zákonnej lehote, dokonca aj poskytnutím zálohovej platby v

čase, keď oprava motorového vozidla nebola ukončená a nebola známa výška škody na predmetnom
motorovom vozidle. Preto len v prípade, ak poisťovateľ nesplní povinnosti uvedené v tomto špeciálnom
právnom predpise, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného právneho
predpisu.

21. Žalovaný v 1.rade podal všeobecné vyjadrenie k odvolaniam žalobcu a žalovaného v 2.rade. Pokiaľ
ide o odvolanie žalobcu poukázal na to, že žalobca vo veci náhrady škody povinného zmluvného
poistenia komunikoval výhradne so žalovaným v 2.rade (nie so žalovaným v 1.rade) a tomuto aj
oznamoval a preukazoval výšku škody. Takýto postup je v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Pokiaľ žalobca v
odvolaní odkazuje na ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, žalovaný v 1.rade zdôraznil, že v posudzovanom
prípade nie je dôvod, aby žalovaný v 1.rade bol povinný nárok žalobcu uhradiť solidárne so žalovanými
v 2. a. 3.rade. Pokiaľ by bola preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu z titulu povinného zmluvného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlapodľazákonaopovinnom

zmluvnom poistení, v takom prípade je povinný náhradu škody uhradiť žalovaný v 2.rade, nakoľko
žalobca nárok v tomto konaní uplatnil aj priamo voči nemu v súlade s ustanovením § 15 ods. 1
uvedeného zákona. Žiadnym právnym predpisom nie je stanovené, že by v takom prípade malo ísť o
solidárny záväzok. Solidárnosť takéhoto záväzku nevyplýva ani z povahy záväzku, práve naopak, zo
znenia ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení a z podstaty povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zrejmé, že pokiaľ sú splnené
zákonné podmienky, náhradu škody má uhradiť poškodenému v celom rozsahu poisťovateľ.

22. Pretože žalobca uplatnil svoj nárok priamo voči žalovanému v 2. rade ako poisťovni z titulu
povinného zmluvného poistenia, nie je už potom dôvod na uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade,

keďže v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení má navrhovateľ
priamy nárok voči žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi. Z ustanovenia § 4 ods. 2 tohto zákona
ďalej vyplýva, že „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu...". Vzhľadom na formuláciu „za neho" jezrejmé, že poisťovateľ (žalovaný v 2. rade) plní povinnosť za poisteného (žalovaného v 1. rade) a
splnením povinnosti žalovaným v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovaným v 1. rade.

23. Pokiaľ ide o solidárnosť medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade z titulu havarijného
poistenia, má žalovaný v 1.rade za to, že v takom prípade taktiež nie je daný dôvod na to, aby spolu
so žalovaným v 3. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne aj žalovaní v 1. a 2. rade. Pri nárokoch
z havarijného poistenia ide o právny vzťah výlučne medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade. Medzi
žalovaným v1. rade a žalovaným v 3. rade neexistuje totiž žiadny právny vzťah, a teda nemôže ani byť

založená solidarita ich prípadných záväzkov voči žalobcovi. Ich vzájomnú solidaritu nemožno vyvodiť ani
z ustanovenia § 807 Občianskeho zákonníka, keďže tento rieši iba vzťah medzi viacerými poisťovateľmi
navzájom. Aj keď sa to už nedotýka žalovaného v1. rade, záverom žalovaný v 1.rade uviedol, že ani
vo vzťahu medzi poisťovateľmi nemôže ísť o solidárny záväzok, keďže ustanovenie § 807 Občianskeho
zákonníka používa výslovne formuláciu, že každý z poisťovateľov plní „len v pomere sumy ktorú by bol
povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poistitelia." Každý

poisťovateľ je teda povinný plniť len sám za seba pomernú časť poistného plnenia, teda nie spoločne
a nerozdielne, ale pomerne.

24. Solidárnu zodpovednosť nemožno v posudzovanom prípade založiť rozhodnutím súdu podľa §
511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako žiada žalobca. V posudzovanej veci sa súdnym rozhodnutím

nekonštituujú nové práva a povinnosti účastníkov, ale sa iba deklaruje prípadná existencia povinnosti
žalovaných na plnenie vyplývajúce z určitej právnej normy (nejde o konštitutívne rozhodnutie súdu).
Súdnym rozhodnutím by bolo možné solidárnu zodpovednosť žalovaných založiť iba v prípade, ak by to
umožňovali právne normy upravujúce právne vzťahy medzi účastníkmi v posudzovanej veci.

25. Nie je tiež zrejmé, na základe akého právneho titulu by sa žalovaný v 1. rade v prípade plnenia podľa
výroku rozsudku formulovaného tak, ako požaduje žalobca, mohol domáhať regresného nároku voči
žalovanému v 2. rade, kdeže v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení je poisťovateľ (žalovaný v 2. rade) povinný plniť uplatnený nárok priamo poškodenému
(žalobcovi), ale nie poistenému (žalovanému v1.rade). Poistený nemá právo domáhať sa plnenia od

poisťovateľa vo svoj prospech, má iba právo žiadať, aby poisťovateľ za neho nahradil oprávnené nároky
priamo poškodenému.

26. Pokiaľ okresný súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému v 2.rade ako oprávnený, nie je dôvod
na uloženie rovnakej povinnosti aj žalovanému v 1.rade, keďže túto povinnosť je povinný za neho plniť

žalovaný v 2.rade ako poisťovateľ. Dôvody odvolania žalovaného v 2.rade považuje žalovaný v 1.rade
za opodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti týkajúci sa žalovaného v 1.rade podľa
ustanovení § 219 O.s.p. potvrdil.

27. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu taktiež navrhol rozsudok v zamietajúcom

výroku vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3.rade potvrdiť. Opätovne poukázal vo vyjadrení žalovaný v
3.rade na to, že medzi žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a 2.rade nie je žiaden právny vzťah, teda
nemôže žalovaný v 3.rade byť zaviazaný úhradou škody spoločne so žalovanými v 1.a 2.rade.

28. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2.rade uviedol, že je zavádzajúca odvolacia
námietka žalovaného v 2.rade, že súd akceptoval dôkaz predložený po pojednávaní , pričom právna
zástupkyňa v priebehu pojednávania vyhlásila, že doklad o zaplatení 9.015,-Sk (doplatku k zálohe
100.000,-Sk po toľkých rokoch už nemá. Pravdou je, že zástupkyňa žalobcu v priebehu pojednávania
prehlásila, že doklad o doplatku existuje, je ním príjmový doklad na 109.015,-Sk, ktorý bol vystavený v

predstihu 1.3.2007 a odovzdaný žalobcovi až dňa 8.3.2007 po úhrade spomenutého doplatku 9.015,-Sk.
Rovnako považoval za nepravdivú odvolaciu námietku Allianz na strane 2 v piatom odseku odvolania, že
uhradila Autoservisu doplatok vo výške 266.405,-Sk, lebo v skutočnosti uhradila doplatok len vo výške
144.405,-Sk. Rovnako považuje žalobca za špekulatívnu a klamlivú odvolaciu námietku žalovaného
v 2.rade, že žalobca nemohol už 1.3.2007 vedieť o povinnosti uhradiť Autoservisu sumu 109.015,-Sk

- rozdiel medzi fakturovanou čiastkou a poistným krytím, údajne preto, lebo v tom čase ešte výšku
poistného krytia, ktorú bol Allianz ochotný priznať nepoznal, o čom má svedčiť list žalobcu z 19.3.2007,
ktorým požiadal Allianz o oznámenie výšky krytia. Pravdou však je, že žalobca výšku poistného krytia k
1.3.2007 poznal z krycieho listu, ktorý Allianz vystavil už 16.1.2007 v priebehu januára 2007 ho doručilAutoservisu. Navyše list žalobcu z 19.3.2007, na ktorý sa Allianz špekulatívne odvoláva, nebol žiadosťou
o oznámenie výšky krytia, ale žiadosťou o poskytnutie výpočtu výšky krytia (amortizácie), voči výške
ktorej týmto listom namietal. Rovnako je zavádzajúca odvolacia námietka žalovaného v 2.rade na strane

4 ods. 3, že celkový súčet súm uhradených Autoservisu Sedlák je 475.420,-Sk. V skutočnosti bolo
uhradených 375.420,-Sk, lebo Allianzom prezentovaný doklad o zálohe na 100.000,-Sk z 5.3.2007 má
nulitnú výpovednú hodnotu, lebo ho nahrádza doklad na 109.015,-Sk s dátumom vystavenia 1.3.2007,
ktorý vydal Autoservis Sedlák žalobcovi, keď uhradil doplatok 9.015,-Sk dňa 8.3.2007. Doklad na zálohu
100.000,-Sk Autoservis nedopatrením nepožiadal žalobcu vrátiť a tento sa aj v dôsledku nedôslednosti

zo strany žalobcu dostal do súdneho spisu.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného v 2.rade ako podané včas, oprávnenými
osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov u žalobcu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a žalovaného v 2.rade odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k
záveru,žeodvolaniežalobcujelenčiastočnedôvodnévovzťahukpríslušenstvupohľadávkyaodvolanie
žalovaného v 2.rade rovnako nie je dôvodné.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.6.2017 o 12.15 hod. v poj.
miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 12.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods.
1 CSP.

31. Žalobca i žalovaný v 2.rade podali odvolanie proti rozsudku za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.júla 2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

33. Keďže odvolanie žalobcu i žalovaného v 2.rade boli podané pred 1.7.2016 podmienky prípustnosti
odvolaní , ako aj dôvody odvolaní bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
odvolaní, teda príslušných ustanovení O.s.p.

34. Žalobca v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. teda postupom súdu sa žalobcovi
odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievovecipodľaust.§205ods.2písm.b/O.s.p.,žeokresnýsúddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V zmysle C.s.p.
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, f/ a h/ C.s.p. , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušovaniu práva na
spravodlivý proces.

36. Žalobca tento odvolací dôvod odôvodňuje tým, že výrok rozsudku o zamietnutí žaloby voči
žalovanému v 1.rade je nepreskúmateľný, keďže vo výroku akcentuje dôvod, prečo súd žalobu voči
žalovanému v 1.rade zamietol.37. Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu voči žalovanému v 1.rade
nepreskúmateľný. Okresný súd zamietnutím žaloby žalobcu voči žalovanému v 1.rade odôvodnil tým,

že z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva priamy nárok poškodeného na náhradu
škody voči poisťovni žalovaného v 1.rade, u ktorej mal žalovaný v 1.rade uzavreté povinné zmluvné
poistenie, teda voči žalovanému v 2.rade.

38. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že nárok na náhradu škody je možné uplatniť súčasne

voči zodpovednému subjektu i voči poisťovni, ktorá za zodpovedný subjekt svojho poisteného je povinná
plniť podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z., pričom zaviazaný môže byť jeden aj druhý subjekt, avšak plnením
jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného odvolací súd
udáva následované:

39. Žalovaný v 1.rade je povinne zmluvne poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

u žalovaného v 2.rade. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody platí zásada, že poškodený musí
uplatniť svoje právo voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému
namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priamo právo na náhradu škody voči poistiteľovi,
ak to ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitný predpisom je aj zákon o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý v § 15 stanovuje, že

poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený
teda môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného
škodcu, alebo od poisťovateľa. Pretože žalobca má so žalovaným v 3.rade uzavretú poistnú havarijnú
zmluvu, má možnosť uplatniť náhradu škody aj u svojej zmluvnej poisťovne žalovanému v 3.rade.
Voľba je výlučne na oprávnenej osobe. V tomto spore ide o situáciu, keď žalobca má nárok na to

isté plnenie proti žalovanému v 1.rade, aj žalovanému v 2.rade, pričom proti každému z nich z iného
právneho dôvodu. Proti žalovanému v 1.rade ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi
- žalovanému v 2.rade ide o osobitné plnenie založené všeobecným právnym predpisom. U žalovaného
v 3.rade ide o nároky z havarijného poistenia, teda o právny vzťah výlučne medzi žalobcom a žalovaným
v 3.rade.

40. Žalobca mylne aplikuje ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 438 ods. 1 Obč.zákonníka,
lebo podľa platnej právnej úpravy Občiansky zákonník neumožňuje vydať rozhodnutie v konštitutívnom
založení solidárnej zodpovednosti. Ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje solidaritu
ako princíp iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistené plnenie, pre

ktoré solidarita nie je stanovená ani iným právnym predpisom. Pasívna solidarita (§ 511 ods. 1 Obč.
zákonníka) škodcu a poisťovateľa je preto vylúčená. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený
vrozhodnutí NajvyššiehosúduČR22Cdo895/2008.Rovnakojevylúčenápasívnasolidaritažalovaného
v 2.rade so žalovaným v 3.rade, keďže žalovaný v 3.rade je povinný plniť žalobcovi za podmienok
ustanovených v § 788 ods. 1 Obč. zák. a dohodnutých v poistnej zmluve.

41. Preto odvolací súd uzatvára, že nie sú dôvodne žalobcom uplatnené ani odvolacie dôvody podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/O.s.p.

42. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalovaného v 2.rade, keďže odvolacia námietka

žalovaného v 2.rade že žalobca nepreukázal úhradu sumy 109.015,-Sk (3.618,63 eur) Autoservisu
Sedlák s.r.o. v plnej výške neobstojí.

43. Odvolací súd správne uzavrel, že odvolanie žalobcu je dôvodné čo do zamietajúceho výroku
uplatneného úroku z omeškania.

44. Poistený má v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Z uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že nároky na náhradu škody poškodeného platí poisťovateľ priamo poškodenému. Uvedenému
právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody

poškodenému. Taktiež v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený právo
uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Aj tomuto právu zodpovedá právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Vyššie uvedená
právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplývanajmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je základnou a najpodstatnejšou
právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ
nie je v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. povinný len začať prešetrovanie poistnej

udalosti,skončiťhovlehote3mesiacovaoznámiťvýsledkyprešetreniapoškodenému,alepoisťovateľje
predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť. Keďže v zmysle
§ 442 ods. 3 sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Vyššie uvedená
peňažná povinnosť poisťovateľa plniť peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody poškodenému
je právnou povinnosťou, pri ktorej má poisťovateľ postavenie dlžníka a poškodený postavenie veriteľa.

Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie § 559 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z. z. dokonca v ustanovení § 11 ods. 7 stanovuje aj lehotu
na splnenie tejto peňažnej povinnosti, ktorou je lehota 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti.
Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému v tejto lehote a neposkytne mu
plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do
omeškania.Jevtejtosúvislostipotrebnézdôrazniť,žepoisťovateľsasplnenímtejtokonkrétnejpeňažnej

povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo
nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. Právna povinnosť
poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná z právnou
povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie
o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce

spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa
skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch
neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene
patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle

§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným
a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá
dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú
náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené
ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (to rieši len dôsledky omeškania poisťovateľa v

súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti), ani iným ustanovením
tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej
povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu

povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, dostáva sa s plnením tejto
povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne
a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. začať včas
prešetrovanie poistnej udalosti a toto prešetrovanie aj včas ukončiť.

45. Ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. okrem 15 - dňovej lehoty na plnenie začínajúcej
skončením prešetrovania poisťovateľa uvádza alternatívne aj možnosť plnenia poisťovateľa až po

doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Ide však logicky o lehotu na
plnenie v prípade nárokov na náhradu škody, ktorých výšku stanovuje až súd svojím konštitutívnym
rozhodnutím (napr. nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z.). Iný výklad predmetného ustanovenia by nedával racionálny zmysel, pretože
uvedené ustanovenie by na jednej strane stanovovalo striktne 15 - dňovú lehotu na plnenie začínajúcu

po skončení šetrenia poistnej udalosti poisťovateľom avšak zároveň by benevolentne umožňovalo
poisťovateľovi neplniť bez ohľadu na dôvodnosť a preukázanie nárokov poškodeného a bezdôvodne
čakať, až si poškodený uplatní svoje nároky na súde a súd na plnenie nárokov poisťovateľa zaviaže.
V prípade takéhoto iracionálneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. by bolo
vedené ustanovenia zjavne vnútorne rozporné a nejednoznačné.

46. Z vyššie uvedeného zdôvodnenia je zrejmé, že žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania
jednoznačne vznikol, pretože žalovaný v 2.rade neposkytol žalobcovi plnenie riadne v plnej výške.
Nesporne sa žalovaný v 2.rade dostal do omeškania s plnením istiny 3.618,63 eur od 12.3.2007.47. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o
povinnosti žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil
rozsudokvovýrokuopríslušenstvepohľadávkyvovzťahužalobcuažalovanéhov2.radetak,žezaviazal
žalovaného v 2.rade zaplatiť 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.618,63 eura od 12.3.2007.

48. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade bolo rozhodnuté podľa §

396 ods. 1 C.s.p. s použitím § 225 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní vo vzťahu žalobcu a žalovaného v
2.rade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov proti neúspešnému žalovanému
v 2.rade. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa §262 ods. 2 C.s.p..

49. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v
1. a 3. rade v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

50. Žalovaným v 1. a 3.rade proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal,
žalovanému v 3.rade z dôvodu, že mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a
žalovanému v 1.rade aj keď bol zastúpený advokátom, ktorý sa k odvolaniu žalobcu vyjadroval z dôvodu,
že odvolací súd pre rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ust. § 257 C.s.p. a dôvody

hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania vzhliadol v okolnostiach
danej veci.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).