Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010052
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617010052.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného A. Z., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky z 30.10.2017 sp. zn. 2T/4/2017, na verejnom zasadnutí konanom 13.
decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 30.10.2017 sp. zn. 2T/4/2017bol obžalovaný A. Z. uznaný za
vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že dňa 18.01.2017 v čase o 09.50 hod. v obci X. po miestnej komunikácii viedol
osobné motorové vozidlo zn. B. S., C.. Č.. A. XXXDP, v smere od T. T. do centra obce, na križovatke

so S. Q. odbočoval doľava a nedal znamenie o zmene smeru jazdy, preto bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou OO PZ Rohožník a bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/61/2013
zo dňa 16.09.2013 právoplatným 05.05.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn.
3To 148/2013, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky
a doba výkonu v čase posudzovaného skutku neuplynula.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, §
36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov.

Zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 19.02.2017 sp. zn.
0T/13/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný A. Z., ktoré smerovalo výlučne do
výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný len veľmi stručne uviedol, že s výrokom o

súhrnnom treste sa nemohol stotožniť, nakoľko tento trest je neprimeraný, keďže mu neboli zohľadnenéa „zlúčené“ všetky tresty, ktoré vykonal. Za rovnakú trestnú činnosť ho súdili rôzni sudcovia a nebolo mu
umožnené, aby sa jeho trestná činnosť posudzovala ako jeden celok.

Na prejednanie odvolania obžalovaného, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný A. Z., jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry.

Na tomto verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. doplnil
dokazovanie oboznámením podstatného obsahu súdnych spisov Okresného súdu Malacky sp. zn.

0T/13/2017, sp. zn. 0T/29/2017 a sp. zn. 1T/94/2017, aby mohol o odvolaní obžalovaného rozhodnúť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom predovšetkým poukázala na
pochybenie okresného súdu v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Tr. zák., čím nesprávne ukladal trest podľa režimu § 38 ods. 4 Tr. zák., hoci mal ukladať trest podľa
režimu § 38 ods. 2 Tr. zák., keďže by išlo o rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a

trest by sa ukladal v základnej výmere trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží súhrnný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby za súčasného zrušenia výroku o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Malacky z 19.02.2017 sp. zn. 0T/13/2017.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje spáchanie trestnej činnosti a chce žiť riadnym
životom. Založil si rodinu a jeho partnerka teraz čaká dieťa. Záverom sa domáhal, aby mu odvolací súd

uložil primeraný trest tak, ako to predniesla jeho obhajkyňa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné,
vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,

odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný A. Z. na hlavnom pojednávaní konanom
30.10.2017 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd
obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe.
Súd I. stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky,
na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8
Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku,krajskýsúdvrámcirevíznehoprincípuzistil,žeobžalovanémuA.Z.bolprvostupňovýmsúdom
uložený nielen zákonný, ale i primeraný súhrnný trest.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery

na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že uložený súhrnný trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov, je dostatočným trestom a odráža
primeranosť trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu a rovnako zohľadňuje osobu
obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu. Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody
predstavovala trestná sadzba pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

Tr. zák. do dvoch rokov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce
okolnosti (§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.) a jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.),
musel upraviť základnú trestnú sadzbu podľa režimu § 38 ods. 4 Tr. zák. t. j. zvýšiť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo predstavovalo navýšenie trestnej sadzby od
8 mesiacov do 2 rokov. Nakoľko v posudzovanej veci bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie § 42

ods. 1 ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom treste, uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ako
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov, predstavoval u
obžalovaného potrestanie za všetky zbiehajúce trestné činy, vrátane prečinu, za ktorý bol už právoplatne
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 19.02.2017 sp. zn. 0T/13/2017. Okresnému
súdu v tomto kontexte nemožno vytknúť žiadne pochybenie a s takto uloženým súhrnným trestom

sa stotožnil aj senát odvolacieho súdu. Treba si uvedomiť, že pod pojmom „súhrnný trest“ v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák. treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov týkajúcich
sa určitého trestu, alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane hodnotiť
primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe, ale toto
hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Okresný súd teda postupoval v súlade so zákonom,

keď obžalovanému popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, keďže takéto druhy trestov boli uložené už predchádzajúcim
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 19.02.2017 sp. zn. 0T/13/2017 a takémuto postupu
nebránilo ani ustanovenie § 34 ods. 7 Tr. zák.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

S poukazom na to, že okresný súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, postupoval v súlade s
ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. keď zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z
19.02.2017 sp. zn. 0T/13/2017.Pokiaľ ide o ďalšie odsúdenia obžalovaného a to trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 26.03.2017
sp. zn. 0T/29/2017 a rozsudok Okresného súdu Malacky z 01.08.2017 sp. zn. 1T/94/2017, treba vysloviť,
že vo vzťahu k posudzovanému skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., tak tu nejde o súbeh trestnej činnosti, ale
ide už o recidívu. V tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nemohli obstáť, nakoľko vo vzťahu
k týmto vyššie uvedeným odsúdeniam neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného alebo spoločného
trestu.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa
nepochybil, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúcu
v tom, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Odvolateľ zrejme prehliadol, že
táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti. Vyžaduje sa aktívna účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme
uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej

hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení
trestného činu. Hoci obžalovaný A. Z. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., toto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Pre úplnosť krajský súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 (stanovisko č. 44/2017,

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017).

Ak obžalovaný v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom
Krajského súdu v Bratislave a súčasne sa domáhal postupu podľa § 23 Tr. por., pričom vo svojom
písomnom podaní uvádzal zjavne ním vymyslené udalosti, pre ktoré túto zaujatosť vyvodil, tak k tomu

treba dodať iba toľko, že obžalovaný takýto návrh, resp. námietku, nepodal bezodkladne (§ 23 Tr. por.
s použitím § 32 ods. 6 Tr. por. per analogiam). Za takejto situácie nič nebránilo krajskému súdu, aby o
odvolaní obžalovaného meritórne rozhodol bez toho, aby vec predkladal nadriadenému súdu na konanie
a rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci. Žiada sa ešte vysloviť, že išlo o tzv. šikanózny výkon práva
obžalovaného.Jetotižneprípustné,abyinštitútzakotvenýv§23ods.1Tr.por.(odňatieaprikázanieveci)

bol účelovo využívaný (resp. zneužívaný) stíhanou osobou, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody
v inej trestnej veci, navyše z dôvodu plynutia času a s ním spojenými dôsledkami bez meritórneho
rozhodnutia veci. Zneužitie práva nie je možné tolerovať a nepožíva ochranu. Súd je preto povinný zvoliť
taký procesný postup, ktorým zabráni k zneužitiu procesných práv ktorejkoľvek procesnej strany.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd o odvolaní obžalovaného A.
Z. rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.