Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507210216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7507210216.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa J. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. L., Z. N. Č.. XX,
B.astúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie, v Bratislave, Štefánikova č.
7, proti odporcom: 1/ C. O.F., X.. XX.XX.XXXX, L., L. Č.. XX, B. H.. O. Z., C., R. R. H. X. XX/a, L., 2/ C.
- R. J. C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R. Y. L., G. K. Č.. X, 3/ F. J. C..R.. Y. A. D., A.: XX XXX XXX, R. R. L.,
Š. Č.. X, v konaní o zaplatenie 3.618,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcov v 1., 2. a 3. rade

proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C/208/2007-186 zo dňa 28.10.2011 a odvolaní
odporcu v 1. rade proti uzneseniu č.k. 15C/208/2007-218 zo dňa 03.01.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 15C/208/2007-218 zo dňa 03.01.2012 a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne navrhovateľovi sumu 3.618,63 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 12.03.2007 do
zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho
zastúpenia JUDr. Evy Borovskej, advokátke Advokátskej kancelárie Štefánikova č. 7, Bratislava, vo
výške 4.778,79 eur taktiež do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy (3.618,63
eur), ktorá mu vznikla v dôsledku opravy motorového vozidla, ktoré bolo poškodené pri dopravnej
nehode. Pretože ide o škodu, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom odporcu v 1. rade, na ktorú sa
vzťahuje povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z., navrhovateľ v návrhu označil ako
odporcu v 2. rade spoločnosť Allianz, pretože podľa citovaného zákona má poistený, ktorý zodpovedá

za škodu právo, aby poisťovateľ, u ktorého má dojednané povinné zmluvné poistenie, uhradil za neho
škodu spôsobenú poškodenému navrhovateľovi. Podľa ust. § 15 tohto zákona vzniká poškodenému
aj priamy nárok voči poisťovateľovi, u ktorého má zodpovedný subjekt - odporca v 1. rade uzatvorené
povinné zmluvné poistenie. V prípade odporcu v 1. rade týmto poisťovateľom bol odporca v 2. rade. Z
poistnej udalosti vzniklo právo na plnenie i voči odporcovi v 3. rade, u ktorého mal samotný navrhovateľ
dojednané havarijné poistenie. Zo záznamu o dopravnej nehode súd zistil, že dňa 31.10.2006 o 17.20

hodine došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca v 1. rade svojím motorovým vozidlom značky KS
928 BD Škoda Felicia Combi, rok výroby 1996 a motorovým vozidlom značky AUDI A4 ŠPZ RK 956 AS,
rok výroby 2001, ktoré viedol Imrich Balog a ktorého držiteľom bol živnostník Peter Lajda s obchodným
menom Peter Makovický - Bryndziareň Ružomberok - vnuk Peter Lajda IČO: 14269244. Navrhovateľ
mal uzavreté havarijné poistenie motorových vozidiel poistku č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia
od 16.01.2006 na motorové vozidlo C. C. u odporcu v 3. rade. V tejto spoločnosti bol vykonaný i

zápis po obhliadke poškodeného motorového vozidla dňa 01.07.2006. Motorové vozidlo odporcu v 1.
rade bolo zmluvne poistené u spoločnosti Allianz - odporcu v 2. rade, ktorý túto poistnú udalosť nahlásila odporca v 2. rade ju zaevidoval pod číslom J. XXXXXXXXXX. Výška škody bola v predmetnom
konaní nesporná, nik z účastníkov ju nenamietal, len zo strany odporcu v 2. rade došlo k zníženiu tejto
výplaty o 109.015,- Sk, pričom odporca toto krátenie vykonal z dôvodu, že oprava mala mať vplyv na

technickú hodnotu vozidla a vykonanou opravou sa o uvedenú sumu podľa názoru odporcu v 2. rade,
malo motorové vozidlo zhodnotiť. Súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutočnosti, že k zhodnoteniu
motorového vozidla dochádza vo výnimočných prípadoch, a to najmä vtedy, pokiaľ sa jedná o staršie
motorové vozidlá (10 -20 ročné), kedy sa vymení motor, podvozok, nápravy a motorové vozidlo je v
takomto prípade možné ďalej užívať a naviac stúpne jeho predajná cena. V predmetnom prípade však

okrem iných súčastí, bol poškodený najmä predok motorového vozidla navrhovateľa, ako mriežka,
nárazník, palubná doska a takouto opravou nie je možné aby došlo k zhodnoteniu motorového vozidla,
práve naopak, cena motorového vozidla na trhu pri jeho predaji klesne, pretože pri predaji motorového
vozidla je rozhodujúce, či motorové vozidlo bolo havarované, pretože je predpoklad, že vzniknú poruchy
v dôsledku posunov, ktoré nastali nárazom motorového vozidla. Súd prvého stupňa vzal do úvahy aj
skutočnosť, že poškodenému zhodnotenie motorového vozidla bolo v podstate protiprávnym konaním

vnútené, nakoľko v dôsledku škodovej udalosti sa dostal do situácie, kedy na rozdiel od vinníka škody si
počínal síce v súlade s právom, nakoľko neporušil žiaden dopravný predpis, avšak je nútený vynaložiť zo
svojho značnú čiastku nato, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. Na
základe takto vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu, súd prvého stupňa uznal nárok
navrhovateľa v plnej miere na kompenzovanie jeho majetkovej ujmy, pričom rozsah a výška náhrady,

ktorú mu súd priznal, zohľadňuje výšku všetkých jeho vynaložených prostriedkov, ktoré mal k obnoveniu
prevádzky motorového vozidla, teda k obnoveniu do jeho pôvodného majetkového stavu. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 442 ods. 1, § 443 a § 807 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 797 ods. 3
OZ priznal navrhovateľovi i 9,5 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 12.03.2007. Výrok o trovách
konania zdôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a ust. opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. a priznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy v celkovej
výške 4.778,79 eura.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetci odporcovia.

Odporca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd po zopakovaní dokazovania napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v časti týkajúcej sa odporcu v 1. rade podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu
voči odporcovi v 1. rade zamietne a uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania
vrátane trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (v
konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p., teda že sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odôvodnil
tým, že v posudzovanom prípade súd prvého stupňa vôbec neuviedol, ako po právnej stránke posúdil

základné skutočnosti, na ktorých je založený napadnutý rozsudok. Predovšetkým vôbec neuviedol,
podľa akej právnej normy posúdil zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu uplatnenú navrhovateľom.
V rámci odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej poukázal iba na ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho
zákonníka, ktoré však riešia iba otázku výšky náhrady škody a nie samotný právny základ nároku na
náhraduškody.Ďalejsúdprvéhostupňauviedolibaust.§807Občianskehozákonníka,ktorériešiotázku

pomeru plnenia poisťovni pri viacnásobnom poistení, netýka sa teda odporcu v 1. rade, ale iba odporcov
v 2. a 3. rade. V dôsledku toho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, keďže neposkytuje vôbec
odpoveď na základnú otázku, ako súd vec právne posúdil, teda na základe akej právnej normy posúdil
zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, na
základe akých právnych úvah súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovia za škodu zodpovedajú

spoločne a nerozdielne. Súd prvého stupňa síce poukázal na ust. § 807 Občianskeho zákonníka a § 15
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorovéhovozidla,avšakneuviedol,akoztýchtoustanoveníodvodil,ževšetciodporcoviazodpovedajú
za škodu solidárne, resp. na základe akých iných dôvodov by mali byť na plnenie zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Tieto ustanovenia napr. nedávajú odpoveď na otázku, z čoho vyplýva solidarita odporcu v

1. rade s odporcom v 3. rade, keďže medzi nimi neexistuje žiadny právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy
alebo z právneho predpisu.Z vyššie uvedených dôvodov podľa odporcu v 1. rade v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie
základných právnych otázok.

Odporca v 1. rade sa môže iba domnievať, ako súd prvého stupňa vec právne posudzoval a z
tohto dôvodu aj možnosti preskúmania právnej stránky napadnutého rozsudku sú značne obmedzené.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. odôvodnil tým, že pokiaľ súd prvého stupňa v
dôvodoch rozsudku uviedol, že v predmetnom konaní výška škody je nesporná a ník z účastníkov túto
nenamietal, len zo strany odporcu v 2. rade došlo k zníženiu tejto výplaty o 109.015,- Sk, takýto skutkový

záver súdu prvého stupňa nie je správny jednak z dôvodu, že k nemu dospel v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci, jednak z dôvodu, že odporca v 1. rade oprávnenosť nároku navrhovateľa
vyslovene namietal vo svojom vyjadrení k žalobe. Okrem iného odporca uviedol, že nárok na náhradu
škody v sume rovnajúcej sa cene opravy vozidla, nie je v súlade s ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho
zákonníka, nakoľko pri oprave vozidla boli použité nové náhradné diely a hodnota opravených dielov
alebo častí vozidla je vyššia ako hodnota pôvodných dielov alebo častí pred opravou. Súd prvého

stupňa pochybil, keď tieto okolnosti neskúmal a tiež neskúmal otázku účelnosti a primeranosti nákladov
vynaložených na opravu vozidla. Taktiež súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému záveru,
že sa odporca v 1. rade dostal do omeškania so splnením dlhu dňom 12.03.2007 a takýto záver založil
na skutočnosti, kedy bola daná výzva na úhradu dlžnej sumy. Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení
k žalobe uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že vyzval odporcov na úhradu vyššie uvedenej sumy nie

je pravdivé, nakoľko mu žiadna výzva navrhovateľa nebola doručená, čo navrhovateľ ani nijakým
spôsobom nepreukázal. Nárok navrhovateľa, ak by bol voči odporcovi v 1. rade dôvodný, nemohol byť
splatným dňa 12.03.2007 a z rovnakého dôvodu nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na úroky
z omeškania vo výške 9,5 % od 12.03.2007, ako to uzavrel súd prvého stupňa. Nič na tom nemení ani
argumentácia súdu podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože tento sa vzťahuje na nároky

vyplývajúce z poistenia a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade je bezpredmetný.

Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odporca v 1. rade odôvodnil tým, že
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v otázke určenia oprávnenej výšky škody pri oprave
opotrebovanej veci a v otázke solidárnej zodpovednosti odporcov v 1. až 3. rade.

Návrh navrhovateľa uplatnený v tomto konaní považuje odporca v 1. rade za neoprávnený z dôvodu,
že odporcom v 2. rade už bola navrhovateľovi uhradená skutočná škoda na vozidle vo výške 266.405,-
Sk. Postup odporcu v 2. rade pri odpočítaní amortizácie považuje odporca v 1. rade za správny, keďže
podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

a podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase
poškodenia. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody v sume rovnajúcej
sa cene opravy vozidla, takto priznaný nárok nie je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
nakoľko pri oprave vozidla sú použité nové náhradné diely, a teda hodnota opravených dielov alebo
častí vozidla je vyššia ako bola hodnota pôvodných dielov alebo časti pred opravou. Poukázal na

judikatúru súdov k problematike výšky škody pri oprave opotrebovanej veci, a to rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.03.2010 5Cdo/89/2008. Preto súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov
vec nesprávne právne posúdil, keď za skutočnú škodu považoval celú výšku nákladov vynaložených
na opravu motorového vozidla. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ má nárok na
doplatenie požadovanej náhrady škody, rozhodnutie súdu, aby na uhradenie tejto sumy, ako aj trov

konania boli zaviazaní odporcovia v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne, je nesprávne podľa odvolateľa,
lebo nemá oporu v právnych predpisoch. Práve naopak z ustanovení právnych predpisov vyplýva,
že odporca v 1. rade nemôže byť zaviazaný solidárne s odporcami v 2. a 3. rade. Pokiaľ by bola
preukázaná oprávnenosť nároku navrhovateľa z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, v

takomto prípade je povinný náhradu škody uhradiť odporca v 2. rade, nakoľko navrhovateľ nárok v tomto
konaní uplatnil aj priamo voči nemu v súlade s ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Žiadnym právnym
predpisom nie je stanovené, že by v takomto prípade malo ísť o solidárny záväzok. Solidárnosť takéhoto
záväzku nevyplýva ani z povahy záväzku, práve naopak, zo znenia ustanovenia zákona o povinnom
zmluvnom poistení a z podstaty povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je zrejmé, že pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, náhradu škody má
uhradiť poškodenému v celom rozsahu poisťovateľ. Pokiaľ teda navrhovateľ uplatnil svoj nárok priamo
voči odporcovi v 2. rade ako poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia, nie je už potom dôvod na
uloženie povinnosti odporcovi v 1. rade, keďže v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnompoistení má navrhovateľ priamy nárok voči odporcovi v 2. rade ako poisťovateľovi. Z ust. § 4 ods. 2 tohto
zákonaďalejvyplýva,že„poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu“. Vzhľadom na formuláciu „za neho“ je zrejmé,

žepoisťovateľ(odporcav2.rade)plnípovinnosťzapoisteného(odporcuv1.rade)asplnenímpovinnosti
odporcom v 2. rade zaniká povinnosť plniť odporcovi v 1. rade. Pokiaľ ide o solidárnosť medzi odporcom
v 1. rade a odporcom v 3. rade z titulu havarijného poistenia, v takomto prípade nie je podľa odvolateľa
daný dôvod, aby spolu s odporcom v 3. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne aj odporcovia v 1. a 2.
rade. Pri nárokoch z havarijného poistenia ide o právny vzťah výlučne medzi navrhovateľom a odporcom

v 3. rade. Medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade neexistuje žiadny právny vzťah, a teda
nemôže byť ani založená solidarita ich právnych záväzkov voči navrhovateľovi. Ich vzájomnú solidaritu
nemožno vyvodiť ani z ust. § 807 Občianskeho zákonníka, keďže tento rieši iba vzťah medzi viacerými
poisťovateľmi navzájom. Aj keď sa to nedotýka odporcu v 1. rade, odporca na záver uviedol, že ani vo
vzťahu medzi poisťovateľmi nemôže ísť o solidárny záväzok, keďže ust. § 807 Občianskeho zákonníka
používa výslovnú formuláciu, že každý z poisťovateľov plní len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť

podľa svojej zmluvy k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poistitelia. Každý poisťovateľ je
teda povinný plniť len sám za seba pomernú časť poistného plnenia, teda nie spoločne a nerozdielne,
ale pomerne. Z týchto dôvodov nie je správny právny záver súdu prvého stupňa o solidarite záväzku
odporcovv1až3.rade.Zároveňvšakodvolateľnapriekuvedenýmprávnymúvahámzotrvávanatom,že
rozsudok aj v tejto otázke je nepreskúmateľný pre absenciu akýchkoľvek dôvodov. V odvolaní napadol

odporca v 1. rade aj výrok o trovách konania a poukázal na to, že súd priznal navrhovateľovi právo
na náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré navrhovateľ musel vykonať nie z dôvodov na
strane odporcov, ale z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvého stupňa (odvolanie navrhovateľa proti
procesným rozhodnutiam). Rovnako súd prvého stupňa pochybil, keď uložil povinnosť na náhradu trov
konania všetkým odporcom spoločne a nerozdielne bez toho, aby skúmal, či v posudzovanom prípade

ide na strane odporcov o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 O.s.p..

Odporca v 2. rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - nesprávne posúdenie veci. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. § 442 a § 443
Občianskeho zákonníka a nerešpektoval právny predpis - vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku najmä jej prílohu č. 4. Citujúc prílohu 4 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v časti
B6 upravujúcu výpočet výšky škody v ods. 2 tejto časti „v prípade, že zložka majetku je alebo by bola

po vykonanej oprave v inom technickom stave (lepšom alebo horšom), ako to bolo pred opravu, znalec
túto skutočnosť zohľadní. Samotná výška škody sa potom vypočíta podľa vzťahu VŠ = NO + (VŠH1
- VŠH2) - VŠHz. Práve rozdiel VŠH1 - VŠH2 predstavuje možné zhodnotenie vozidla po oprave. V
prílohovej časti C pod názvom Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách je pod pojmom škoda
definovaná ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.

Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, alebo náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že ku zhodnoteniu motorového
vozidla dochádza výnimočne v prípadoch, keď sa jedná o staršie motorové vozidlá (10-20 ročné) je
nesprávne, objektívne ani odborne ničím nepreukázané. Rozhodnutím prvostupňového súdu by došlo k
bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa, nakoľko po oprave získal vec vyššej hodnoty, ako mala pred

poškodením a toto nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Rovnako odporca v 2. rade
nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že pri eventuálnom predaji opravovaného motorového vozidla je jeho
„skutočná škoda“ na trhu nižšia. Pri prípadnom predaji sa berie do úvahy cena obvyklá v danom mieste
a v danom čase, za ktorú je možné zaobstarať si vec rovnakej kvality. Výšku škody na veci nie je možné
robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou následne naloží, t.j. či ju nechá poškodenú, či si ju opraví,

resp. predá a za akú cenu, nakoľko tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislostí so škodnou udalosťou, či
s konaním škodcu, ktoré bolo príčinou vzniku škody (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/567/2007).
Navrhovateľ spolu s podaným žalobným návrhom predložil prvostupňovému súdu doklad opravcu ACS
Sedlák s.r.o. - faktúru č. 099/2007 zo dňa 01.03.2007 vystavenú na sumu 375.420,- Sk a príjmový doklad
opravcu zo dňa 05.03.2007 o prijatí zálohy vo výške 100.000,- Sk, pričom odporca nemá vedomosť o

tom, akým spôsobom a kedy navrhovateľ preukázal svoj návrh čo do výšky 3.618,63 €, t.j. kedy predložil
dôkazoúhradežalovanejsumyapredmetnéhorozhodnutia,tátoskutočnosťnevyplýva.Tátoskutočnosť
je dôležitou aj pre posúdenie prípadného omeškania žalovaných s plnením. V náväznosti na to žalovaný
v 2. rade napadol aj výrok o trovách konania.Odporca v 3. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. §
221 ods. 1 O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa

ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ predovšetkým namietal, že súd prvého

stupňa nezisťoval právny základ zmluvných vzťahov založených medzi navrhovateľom a odporcom
v 2. rade (z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.) a tiež zmluvný vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade (zmluvný vzťah z havarijného poistenia) napriek tomu, že
ide o kľúčovú otázku. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súd neaplikoval ustanovenia o povinnom
zmluvnom poistení a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa poistenia. Napriek tomu, že
tieto právne vzťahy neposúdil riadne v zmysle zákona, uložil odporcom povinnosť plniť solidárne.

V konaní pred súdom odporca v 3. rade súdu uviedol, že mu navrhovateľ oznámil, že ruší konanie u
odporcuv3.radevovecipoistnejudalostič.950972345zdôvodu,žesinárokbudeuplatňovaťuodporcu
v 2. rade z povinného zmluvného poistenia škodcu. Súd prvého stupňa uvedené nevzal do úvahy a
uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu aj odporcovi v 3. rade. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval

ust. § 807 Občianskeho zákonníka, aj keď toto ustanovenie sa na danú vec nevzťahuje, teda ust. § 807
Občianskehozákonníkasúdprvéhostupňanesprávnevyložil.Navrhovateľsvojnárok opieraoust.§807
Občianskeho zákonníka. O viacnásobné poistenie v zmysle ust. § 807 Občianskeho zákonníka podľa
odvolateľa ide v prípade, ak sa na poistení tej istej veci podieľa v tom istom čase viac poisťovateľov.
Občiansky zákonník v tomto ustanovení rieši spôsob vyporiadania viacnásobného poistenia. V danom

prípade však nejde o poistenie tej istej veci pre rovnaký prípad u viacerých poisťovateľov. Motorové
vozidlo bolo poistené u odporcu v 3. rade (havarijné poistenie) a nebolo poistené u odporcu v 2. rade.
Odporca v 2. rade bol v čase poistnej udalosti poisťovateľom odporcu v 1. rade (škodcu) podľa zákona
č. 381/2001 Z.z.. Ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré nie je možné podľa odvolateľa zamieňať.
Hypotéza právnej normy § 807 OZ predpokladá viacerých poisťovateľov na ochranu jedného poistného

rizika. V prejednávanom prípade nie je naplnená hypotéza právnej normy, a preto nemôže dôjsť k
aplikácii spôsobu vyporiadania viacnásobného poistenia. Súd prvého stupňa sa taktiež nezaoberal
skutočnosťou, že na strane navrhovateľa uplatnením práva z havarijného poistenia u odporcu v 3.
rade a tiež uplatnením práva u poisťovateľa odporcu v 1. rade (odporca v 2. rade) došlo ku kumulácii
plnení, čo Občiansky zákonník nepripúšťa (analogická aplikácia ust. § 813 OZ). Súd prvého stupňa sa

nezaoberal ani tou skutočnosťou, u ktorého poisťovateľa navrhovateľ uplatnil právo na plnenie skôr.
Taktiež súd prvého stupňa neodôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri určení začiatku omeškania
odporcov v 1. až 3. rade, len skonštatoval, že odporcovia v 1. až 3. rade sa dostali do omeškania
dňom 12.03.2007. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nie je možné zistiť, akými úvahami
sa súd spravoval, keď odporcov zaviazal plniť solidárne. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadne

vysvetlenie, prečo odporcov zaviazal k solidárnemu plneniu, hoci zodpovednosť odporcu v 2. rade
vyvodil zo zákona č. 381/2001 Z.z. a zodpovednosť odporcu v 3. rade z Občianskeho zákonníka.
Vzájomný vzťah medzi dlžníkmi nezodpovedá zákonu, keďže nie je možné stotožniť plnenie odporcu
v 3. rade na základe havarijného poistenia a plnenie odporcu v 2. rade z titulu povinného zmluvného
poistenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa podľa odvolateľa nepostupoval správne ani pri

vyčíslení výšky škody. Súd prvého stupňa opomenul, že v dôsledku opravy vozidla s použitím nových
náhradných dielov došlo k jeho zhodnoteniu. Nie je možné akceptovať postup súdu prvého stupňa,
ktorý pri určení výšky škody vychádza z ceny, ktorú navrhovateľ zaplatiť za opravu motorového vozidla.
Skutočnou škodou, ktorá vznikla na vozidle navrhovateľa sú náklady vynaložené na opravu vozidla, od
ktorých treba odpočítať jeho zhodnotenie, ku ktorému došlo v dôsledku opravy. Súd prvého stupňa podľa

odvolateľa posúdil poškodenie vozidla podľa svojej úvahy. Odporca v 3. rade má za to, že na posúdenie
týchto okolností sú potrebné odborné znalosti (§ 127 ods. 1 O.s.p.). V časti určenia skutočnej škody sa
odchýlil od zaužívanej súdnej praxe, pričom túto odchýlku nijako bližšie nezdôvodnil. Odvolateľ zároveň
akcentoval na to, že súd prvého stupňa odňal odporcovi v 3. rade možnosť konať pred súdom tým, že
neuviedol dostatočné dôvody svojho rozhodnutia, nevysvetlil z akých dôvodov považoval ten-ktorý z

právnych názorov za správny, k namietanej aplikácii § 807 Občianskeho zákonníka zo strany odporcu
v 3. rade sa nevyjadril. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno preto podľa odvolateľa považovať
za preskúmateľné a takýmto nedostatočným riadnym zdôvodnením porušil právo odporcu v 3. rade na
spravodlivé súdne konanie.Odporca v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcov v 2. a 3. rade sa stotožnil s námietkami odporcu
v 2. rade k právnemu posúdeniu otázky náhrady škody súdom prvého stupňa, taktiež sa stotožnil s

námietkou odporcu v 2. rade, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu mal
súdprvéhostupňazapreukázané,ženavrhovateľuhradilnímpredloženúfaktúruzaopravuvozidla,teda
mu skutočne škoda vo výške nákladov na opravu vozidla vznikla v takej výške, ako uvádza v návrhu.
Rovnako vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu v 3. rade sa navrhovateľ stotožnil s námietkami odporcu v
3. rade o nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozsudku pokiaľ ide o posúdenie právneho základu

zmluvnýchvzťahovmedzinavrhovateľomaodporcamiv2.a3.rade,akoajvotázkesolidárnostizáväzku
odporcov. Pokiaľ ide o posúdenie aplikácie ust. § 807 Občianskeho zákonníka, táto otázka sa netýka
priamo odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade poukázal na to, že žiadnym právnym predpisom nie je
upravený prípad súbehu nárokov z týchto dvoch poistení. Podľa odporcu v 1. rade preto by v konečnom
dôsledku mohli poškodenému vzniknúť dva nároky na náhradu tej istej škody z dvoch rôznych poistení
a preto by bolo možné v súlade s ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákona analogicky vyporiadanie riešiť

podľa ust. § 807 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu v 1. rade navrhol rozsudok vo vzťahu navrhovateľa
a odporcu v 1. rade potvrdiť. K tvrdeniu v odvolacej námietke odporcu v 1. rade, že mu mala byť
odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že odporca v 1. rade zodpovednosť za vzniknutú škodu

nepoprel, nepoprel ani skutkový stav, že k dopravnej nehode došlo za okolností, ktoré vyplývajú z
listinných dokladov, oznámenia poistnej udalosti, správy z polície, ktorá nehodu šetrila, a preto súd
prvého stupňa nemal dôvod bližšie odôvodňovať skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi nesporné.
Rovnako podľa názoru navrhovateľa sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou solidárnej zodpovednosti.
Pokiaľ odporca v 1. rade namietal, že nárok na náhradu škody v sume rovnajúcej sa cene opravy

vozidla nie je v súlade s ustanoveniami § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, odporca v 1. rade
zjavne opomenul, že navrhovateľ sa nedomáhal odpočtu amortizácie ale sumy, ktorú odporca v 2. rade
odpočítal titulom údajného zhodnotenia motorového vozidla vykonanou opravou. Navrhovateľ tvrdil, že
opravou k žiadnemu zhodnoteniu nedošlo, ba došlo k znehodnoteniu vozidla práve preto, že vozidlo
bolo havarované. Naviac navrhovateľ tvrdí, že prípadné zhodnotenie motorového vozidla by musel

odporca preukázať, t.j. musel by preukázať, že na vozidle bola vykonaná taká oprava, že vozidlo
stúplo na cene a teda bolo možné ho odpredať za sumu, ktorá je vyššia o 3.618,63 eura, ako tomu
bolo pred dopravnou nehodou. Žiadne takéto dôkazy však v konaní nepredložil žiaden z odporcov. V
priebehu konania poukázal navrhovateľ i na rozhodnutie Ústavného súdu ČR 2221/2007, v ktorom je
táto problematika podrobne rozobratá. Tiež poukázal na to, že súd prvého stupňa správne postupoval,

keď odporcov zaviazal navrhovateľovi uhradiť i úrok z omeškania poukazujúc na ust. § 797 ods. 3
OZ. Obrana odporcu v 1. rade v odvolaní, že pokiaľ navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi v
2. rade z povinného zmluvného poistenia, nie je dôvod na uloženie povinnosti odporcovi v 1. rade,
nie je správny, pretože povinnosť škodcu - odporcu v 1. rade nezaniká tým, že poškodený využije
právo uplatniť nárok priamo voči poisťovateľovi škodcu, t.j. odporcu v 1. rade. Zodpovednosť odporcu a

dôvod pre uloženie povinnosti uhradiť škodu nezaniká uplatnením práva voči poisťovateľovi. Splnením
povinností odporcu v 2. rade za odporcu v 1. rade zaniká povinnosť odporcu v 1. rade len čo do výšky
poskytnutého plnenia, a preto zodpovednosť odporcu je daná bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ
odporca v 2. rade v odvolaní namieta, že nerešpektoval súd prvého stupňa právny predpis - vyhlášku
č. 492/2004 Z.z., navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na to, že súd je viazaný Ústavou SR, ústavnými

zákonmi a zákonmi, nie však vyhláškou. Aj napriek tomu však navrhovateľ uvádza, že odporcom v 2.
rade predložený vzorec podľa citovanej vyhlášky nezodpovedá postupu odporcu. Predložený vzorec
nejakým spôsobom nepreukazuje zhodnotenie motorového vozidla u navrhovateľa a z predloženého
vzorca nie je možné zistiť, ako odporca v 2. rade dospel k zhodnoteniu motorového vozidla o sumu, ktorá
je predmetom návrhu. Odporca v 2. rade by mohol uvažovať o odpočte tzv. zhodnotenia motorového

vozidla len vtedy, ak by sa vykonanou opravou motorové vozidlo výrazným spôsobom zhodnotilo, t.j.
bolo by ho možné odpredať za sumu o 3.618,63 eura vyššiu ako pred poškodením. Je však všeobecne
známe, že havarované motorové vozidlo sa predáva ťažšie za podstatne nižšiu cenu ako vozidlo
rovnakého typu, veku i počtu najazdených kilometrov, ktoré havarované a opravované nebolo. Odporca
v 3. rade na rozdiel od odporcov v 1. a 2. rade bol povinný plniť z havarijného poistenia, teda v

rozsahu dohodnutom v poistnej zmluve a nie podľa ust. § 442 a§ 443 OZ. Zo zmluvných dojednaní
vyplýva, že pri poškodení motorového vozidla je odporca v 3. rade povinný plniť až do výšky hodnoty
vozidla, ktoré malo vozidlo tesne pred dopravnou nehodou, pretože náklady na opravu nepresiahli
časovú cenu motorového vozidla, odporca v 3. rade mal uhradiť celú fakturovanú sumu, resp. rozdielmedzi fakturovanou sumou a sumou, ktorú uhradil odporca v 2. rade, pretože zmluvné dojednania
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami. Tak na odporcu v 3. rade sa nevzťahujú ustanovenia
o skutočnej škode, pretože v zmluvných podmienkach bolo dohodnuté, že uhradí škodu vzniknutú

poistnou udalosťou a že poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov na uvedenie poškodeného,
alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu
nákladov na znovuzriadenie zničeného motorového vozidla, maximálne však do výšky všeobecnej
hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Odporca v 3. rade sa
zaviazal uhradiť celé náklady na opravu motorového vozidla až do výšky časovej ceny, t.j. z ceny vozidla

pred nehodou. Pretože náklady na opravu nepresiahli časovú cenu vozidla, bol povinný odporca v 3.
rade uhradiť celú fakturovanú sumu, resp. rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou uhradenou
odporcom v 2. rade. Odvolanie odporcu v 3. rade je však založené na tvrdení, ako keby odporca
v 3. rade bol povinný uhradiť len skutočnú škodu, čo nie je pravda, pretože na vzťah odporcu v 3.
rade a navrhovateľa sa vzťahujú podmienky dohodnuté poistnou zmluvou. Súčasne oznámila súdu, že
navrhovateľ ukončil podnikateľskú činnosť, na základe čoho označuje navrhovateľa ako fyzickú osobu.

Ako prílohu pripojil navrhovateľ oznámenie o ukončení podnikania dňom 30.06.2009 Obvodným úradom
Bratislava, odborom živnostenského podnikania Bratislava.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcov v 2. a 3. rade sa stotožnil s námietkami odporcu
v 2. rade k právnemu posúdeniu otázky náhrady škody súdom prvého stupňa. Taktiež sa stotožnil s

námietkami odporcu v 3. rade, pokiaľ ide o posúdenie právneho základu zmluvných vzťahov medzi
navrhovateľa a odporcami v 2. a 3. rade a solidárnosti záväzku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia v 1., 2.
a 3. rade v zákonnej lehote (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p.,

ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po
preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že predovšetkým je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p., teda postupom súdu prvého stupňa sa žalovaným odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup, v dôsledku ktorého účastník
nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu

predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i špecifickými námietkami účastníka. Súd

sa v rozhodnutí svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu nie je len

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,
neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkých preukázať jeho správnosť a odôvodnenie. Súčasne musí
byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Súd prvého stupňa neuviedol, podľa ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka posúdil
zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu uplatnenú navrhovateľom. Z odôvodnenia rozsudku vôbec
nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k právnemu záveru o solidárnej zodpovednosti odporcov.

Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia robí konanie vadným v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., ktoré zistenie musí mať za následok jeho zrušenie a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.Navrhovateľ svoj nárok proti odporcom v 2. a 3. rade oprel o ust. § 807 Občianskeho zákonníka.
Odporca v 3. rade namietal aplikáciu ust. § 807 na konkrétny prípad, keďže motorové vozidlo bolo
poistené u odporcu v 3. rade a odporca v 2. rade bol v čase poistnej udalosti poistiteľom odporcu v 1.

rade (škodcu) podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a že teda ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré nie je
možné zamieňať. Súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie o solidárnej zodpovednosti odporcov v 2.
a 3. rade aplikoval ust. § 807 Občianskeho zákonníka a v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, z akých
dôvodov považoval názor navrhovateľa o možnej aplikácii ust. § 807 Občianskeho zákonníka za správny
a naopak za nesprávnu argumentáciu odporcu v 3. rade, že ustanovenie § 807 je neaplikovateľné na

tento prípad, lebo hypotéza právnej normy § 807 OZ predpokladá viarerých poisťovateľov na ochranu
jedného poistného rizika a zaviazal odporcov k solidárnemu plneniu, hoci zodpovednosť odporcu v 2.
rade vyvodil zo zákona č. 381/2001 Z.z. a zodpovednosť odporcu v 3. rade len zo zmluvy o havaríjnom
poistení. Neaplikoval pre svoje ustanovenie § 788 a nasl. a Všeobecné zmluvné podmienky „Zmluvné
dojednania pre havarijné poistenie“. Tiež neodôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri určení začiatku
omeškania odporcov.

K odvolacej námietke odporcu v 3. rade, že k posúdeniu výšky škody boli potrebné odborné znalosti,
odvolací súd udáva, že odporca v 3. rade nenavrhoval v konaní znalecké dokazovanie za účelom
zistenia výšky skutočnej škody na vozidle navrhovateľa. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta súdu umožňuje, aby
vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, teda ide o prelomenie zásady formálnej

pravdy v sporovom konaní, pretože súd vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Tento
postup však nie je pravidlom, naopak ide o výnimočný postup, ktorý je možné použiť vtedy, keď je
vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Oprávnenie súdu vykonať iné
ako navrhnuté dôkazy, možno aplikovať len za situácie, keď potreba vykonať ďalšie dôkazy vyplynula
zo samotného doterajšieho dokazovania. Ako príklad možno uviesť aj povinnosť súdu ustanoviť znalca,

ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, a to aj v prípade, ak
účastník znalecké dokazovanie nenavrhol.

K odvolacím námietka odporcov, pokiaľ namietajú nesprávnu aplikáciu ustanovení § 442 ods. 2 a § 443
Občianskeho zákonníka, odvolací súd udáva, že aj odvolací súd sa stotožňuje so závermi Ústavného

súdu ČR II.ÚS 2221/07, a to že „zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo
na náhradu škody je zabezpečiť, aby bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah
náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov k obnoveniu
prevádzkyschopnosti vozidla“.

S poukazom na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989 a s tým súvisiacou zmenu hodnotovej
orientácie práva jednou zo základných spoločenských a právnych zmien ponovembrového obdobia je
aj tendencia posilňovania ochrany vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb v rozpore s ktorou
je stav, keď poškodený v niektorých prípadoch musí doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený
jeho majetok. Inak povedané po roku 1989 prestáva sa javiť spravodlivým stav, keď poškodenému

je priznaná náhrada škody vo výške súčtu ceny nových súčiastok zníženej o čiastku zodpovedajúcu
rozdielucenynovejsúčiastkyačasovejcenysúčiastky(abynedošlokvznikubezdôvodnéhoobohatenia)
a ceny práce objektívne potrebnej na opravu poškodenej veci. Dôvodom tejto nespravodlivosti je to, že
poškodenému fakticky neostáva iné, než zakúpiť náhradné diely nové, pretože pokúsiť sa zabezpečiť
diely adekvátne opotrebované, je buď nemožné alebo neprimerane zložité, resp. ich montáž už nie je

technicky možná s ohľadom na ich opotrebenie, v dôsledku čoho síce poškodený získa určitú výhodu
(získa novú súčiastku za súčiastku opotrebovanú), avšak iba preto, že ku škodovej udalosti vôbec
došlo.Pokiaľmalaopotrebovanásúčiastkanavyšeúplnezanedbateľnúhodnotuasnadobudnutímnovej
súčiastky je spojená potreba vynaložiť výraznú cenu, je postavenie poškodeného o to nevýhodnejšie.
Preto aj Ústavný súd ČR v záujme spravodlivosti uplatnil rozširujúci výklad slovného spojenia „vychádza

sa z ceny“, ktorá je súčasťou dikcie ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Zákon v ust. § 443 Občianskeho
zákonníka vytvára priestor pre rozširujúci výklad k otázke rozsahu náhrady škody a rozširujúci výklad
potommusívziaťdoúvahyobsahprávanavlastníctvoakozákladnéhoprávachránenéhoÚstavou,ktoré
neposkytuje ochranu majetku iba pokiaľ ide o jeho výšku, ale aj pokiaľ ide o štruktúru jeho zloženia. Jev rozpore s princípom ochrany vlastníctva aj neprirodzená separácia poškodených vecí na súčiastky a
ich oddelené ohodnocovanie s tým, že následne je z nich právne „zložená späť“ poškodená vec. Ak totiž
dochádza k poškodeniu (zničeniu) súčasti veci, dochádza k poškodeniu celej veci. Navyše ak dochádza

k poškodeniu veci, je to i poškodením vlastníckej vôle vlastníka, pretože s vecou nemôže nakladať tak,
ako by s ňou nakladal pred škodovu udalosťou, navyše je mu vnútené proti jeho vôli vymeniť čiastočne
opotrebované súčiastky za nové a doplatiť rozdiel v cene, hoci nebyť škodovej udalosti, vôbec by o
takéto konanie záujem nemal, keďže vec bola v pôvodnom stave funkčná.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odporca v 3. rade v prípade poistnej udalosti má povinnosť
uhradiť navrhovateľovi celé náklady na opravu motorového vozidla (ďalej len „MV“) až do výšky časovej
ceny, t.j. ceny vozidla pod nehodou. Len pokiaľ bolo MV zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že
náklady na opravu presiahnu 90 % všeobecnej ceny MV, poisťovňa bude považovať takúto škodu za
totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná ceny MV znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z
MV. V prípade poškodenia MV v zahraničí si poisťovňa vyhradzuje právo rozhodnúť o tom, či použiteľné

zvyšky uhradí v poistnom plnení alebo sa budú prepravovať do sídla poisteného. Náklady na prepravu
použiteľných zvyškov nesmú presiahnuť ich cenu (Poistná zmluva č. 6529169532 a zmluvné dojednania
pre havarijné poistenie).

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia však zakladá dôvodnosť podaných odvolaní

odporcami. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia robí konanie vadným v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., ktoré zistenie musí mať za následok jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o doterajších trovách konania vrátene trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 15C/208/2007-218 zo dňa 3.1.2012 uložil odporcom v 1. rade
AlexandroviFlaškovi,v2.radeAllianzSlovenskejpoisťovnia.s.,IČO:00151700av3.radeKooperatíve

poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne za podané odvolanie príkazom na úhradu na účet súdu č.ú.
70000146036/8180, VS: 8342234712, KS: 0558, ŠS: 7507210216 súdny poplatok vo výške 217,- eur
podľa položky č. 1 písm. a/ súdnych poplatkov.

Uznesenie odôvodnil tým, že podľa 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie. Nakoľko odporcovia v 1., 2. a 3. rade podali odvolanie voči rozsudku súdu prvého
stupňa, sú povinní zaplatiť súdny poplatok v súlade s ust. § 6 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 1. rade. Navrhol zrušiť uznesenie a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého
stupňa síce v napadnutom uznesení citoval zákonné ustanovenie § 2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.
avšak neuviedol, z akých skutočností vychádzal, keď dospel k záveru, že na strane odporcov vznikla
povinnosť zaplatiť poplatok spoločne. Otázku, či na strane odporcov vznikla povinnosť zaplatiť poplatok

zaodvolaniespoločne,trebaposudzovaťvnadväznostinaposúdenie,čiuodporcovideosamotnéalebo
nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 1 alebo ods. 2 zákona O.s.p.. V zmysle ustálenej judikatúry
súd nie je viazaný návrhom navrhovateľa, aby odporcom bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a
nerozdielne a z ust. právnych predpisov vyplýva, že odporca v 1. rade nemôže byť zaviazaný solidárne s
odporcami v 2. a 3. rade. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia rozsudku vo veci samej k otázke solidarity

na strane odporcov nie je možné ani posúdiť o aké procesné spoločenstvo na strane odporcov vlastne
ide.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 preskúmal aj napadnuté uznesenie č.k. 15C/208/2007-218 zo dňa
3.1.2012 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu uznesenia

súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval pre rozhodnutie o poplatkovej povinnosti ust. § 2 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch. Ust. § 2 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch odkazuje len na ods. 1 § 2tohto zákona. To znamená, že ak vznikne viacerým poplatníkom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/92
Zb. (viacerým navrhovateľom, účastníkom zmieru v zmierovacom konaní, obom účastníkom v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo jednému podľa rozhodnutia súdu,

dlžníkovi v konkurznom alebo vyrovnávacom konaní, dedičovi v konaní o dedičstve, oprávnenému
v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi) povinnosť zaplatiť súdny poplatok spoločne,
platia ju spoločne a nerozdielne. To napríklad znamená, že ak viacerí navrhovatelia podajú návrh na
začatie konania, vznikne všetkým navrhovateľom podaním návrhu poplatková povinnosť. V prípade
nezaplatenia súdneho poplatku s podaním návrhu na začatie konania, neprichádza do úvahy, aby

súd delil vyrúbený súdny poplatok medzi viacerých poplatníkov, ale sú vyzvaní na zaplatenie súdneho
poplatku spoločne a nerozdielne. V odvolacom konaní v súlade s ust. § 2 ods. 4 zákona č. 71/92
Zb. je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Pretože každý z odporcov podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa, bude úlohou súdu prvého stupňa každému odvolateľovi vyrúbiť súdny poplatok z
odvolania.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č.k.
15C/208/2007-218 zo dňa 3.1.2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.