Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202297
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815202297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej,
v právnej veci žalobkyne: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, proti žalovanému: Združenie urbáru
obce Oravská Polhora, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Oravská Polhora č. 454, IČO: 42 388 392,
zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Igor Palider, advokát, K., M. C.. XXX, v konaní o zaplatenie
2.568,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7C/122/2015-88 zo dňa 17. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 7C/122/2015-88 zo dňa 17. mája 2017 zamietol žalobu
žalobkyne o zaplatenie 2.568,- eur s príslušenstvom. Zároveň žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala žalovanej istiny na tom
skutkovom a právnom základe, že nadobudla dedičstvo po neb. G. X. v dedičskom konaní č. D770/83
a teda je spoluvlastníčkou urbárskych podielov, ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú.
D. P.. Žalovaný jej riadne a včas nevyplatil podiely, ktoré jej patria do roku 1994, a to za 4 podiely, čo
predstavuje žalovaná suma. Žalobkyňa listom zo dňa 5.3.2013 požiadala žalovaného, aby jej za tieto
podiely na spoločnej nehnuteľnosti zaplatil, no žalovaný jej ich doteraz nezaplatil.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa sa voči žalovanému

domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom podielu na výnosoch hospodárenia so spoločnou
nehnuteľnosťou, ktorú spravuje žalovaný ako pozemkové spoločenstvo, a to za obdobie rokov 1994 až
2014. Žalovaný sa proti žalobe bránil jednak tým, že právo, ktoré si žalobkyňa uplatnila je premlčané
a že žalobkyňa nie je spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti, a členkou pozemkového spoločenstva,
ktoré spoločnú nehnuteľnosť obhospodáruje, a teda na vyplatenie podielov z výnosu hospodárenia
nemá právo. Žalobkyňa tvrdila, že ona na základe dedenia po svojom otcovi G. X. je spoluvlastníčkou
tejto spoločnej nehnuteľnosti, keďže zdedila po ňom pozemky, ktoré boli zapísané v pozemkovej

knihe protokole č. 43, k. ú. D. P.. Žalovaný uviedol, že spoločná nehnuteľnosť je evidovaná na LV č.
XXXX pre obec k. ú. D. P. a pozemky, ktoré sú na tomto liste vlastníctva evidované pochádzajú z
viacerých pozemno-knižných protokolov, nevedel však uviesť, z ktorých konkrétne. Z listu vlastníctva
č. XXXX k. ú. D. P. súd zistil, že na tomto liste vlastníctva sú evidované pozemky, ktoré sú spoločnýminehnuteľnosťami a ktoré spravuje žalovaný. Na tomto liste vlastníctva žalobkyňa ako spoluvlastníčka
spoločnejnehnuteľnostievidovanánieje,jenaňomevidovanálenjejsestra,U.M.,ktorápodľavlastného
vyjadrenia aj dostáva výplatu za svoje podiely. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že spoluvlastníčkou spoločnej

nehnuteľnosti je aj ona, toto svoje tvrdenie nepreukázala. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia,
že pozemky, ktoré sú spravované žalovaným ako spoločná nehnuteľnosť, získala dedením po svojom
otcovi G. X., predložila rozhodnutie Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 770/83 zo dňa
16.2.1984, podľa ktorého je žalobkyňa nadobúdateľkou poľnohospodárskych nehnuteľností užívaných
JRD v Oravskej Polhore, ktoré sú špecifikované ako pozemky evidované v pozemkovej knihe pre obec

Oravská Polhora v protokole č. 43 pod AII, r.č. 1 - 7,9 a pod B 12, 21, ďalej pozemky z pozemno-knižných
protokolov č. 170, a 615. Z dôkazov, predložených žalobkyňou, nie je zrejmé, či pozemky, ktoré zdedila
v pozemkovoknižnom stave, sú totožné s pozemkami, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
D. P., ktoré spravuje žalovaný. Bolo na žalobkyni, aby dôkazmi vyvrátila správnosť údajov, zapísaných
v katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods. 1,2, a to ohľadne vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti,
teda, že spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti v určitom spoluvlastníckom podiele. Keďže uvedené

nepreukázala,neostávalomuinéakožalobuakonedôvodnúzamietol.Otrováchkonaniarozhodolpodľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že tieto trovy priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. „V prvom rade
máme za to, že je splnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) a to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu je predmetné odvolanie napadnuté rozhodnutie
nesprávne. Prvostupňový súd chybne parafrázuje obsah podaného návrhu navrhovateľkou, keďže ho
označil ako žalobu. Prvostupňový súd v našom návrhu čiastočne nepochopil/odmietol pochopiť situáciu,
čiastočne dezinterpretoval fakty : Existujú doklady, ktoré predložila navrhovateľka do súdneho spisu.

Prvostupňový súd v bodoch 2. až 5. rozsudku chybne tvrdí, že tieto listiny vyvolávajú pochybnosti, a že
z navrhovateľkiných dôkazov nie je zrejmé, či pozemky sú totožné s pozemkami, ktoré sú evidované na
LV č. XXXX pre obec a k. ú. D.. P., ktoré spravuje žalovaný. Vždy v realite, ako aj v predmetnom súdnom
konaní, bola a je reč o prot. č. 43 kat. úz. D.. P.. Ide o 4 podiely na uvedenom protokole v súdnom spise sa
nachádza uvedený protokol a na jeho prvej strane v dolnej časti je uvedená parcela, ktorá je osvedčená

v Not. zápisnici č. N 40/2014, NZ 18493/2014, NCRIs 18866/2014 zo dňa 16.05.2014. Javí sa, že súd pri
rozhodovaní chybne uvažoval o úplne inej verzií ako je zo zákona daná predmetná vec. Takže tvrdenie
súdu v (bod 5. cit. rozsudku), súd konštatuje, že žalobkyni sa správnosť zápisu vlastníctva spoločnej
nehnuteľnostivkatastrinepodarilopreukázaťapretožalobuakonedôvodnúzamietol.Súdnesporytreba
vždy a za každých okolnosti vnímať prizmou spravodlivosti. „V našom prípade o to viac, že ide o jedno zo

základných ústavou garantovaných práv - právo vlastniť majetok." Vrchol tu predstavuje princíp beatus
possidens. Tá má svoju špecifikáciu a kruciálnu váhu to, že navrhovateľka verejnou mocou požadovanú
daň z nehnuteľnosti platí. Potom je logické, že má právo na odmenu, resp. dividendy bez rozdielu, či je
zapísaná ako členka urbárskeho spoločenstva, nakoľko to jej vzniklo automaticky zo zákona č. 181/1995
Z. z.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f.) OSP:
Poukazujeme na to, že je naplnený aj odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f.) OSP, a
to že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože OS
Námestovo na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval normy zákona č. 181/1995 Z. z.
Z nepráva nemôže nikomu vzniknúť právo:

V istom zmysle tomu korešponduje aj stará rímska sentencia ( Digesta ) : nemini dolus suus prodesse
debet (nikomu nemá byť na prospech jeho zlomyseľnosť). Samozrejme aj v slovenskom právnom
poriadku sa uplatňujú obsahovo podobné a staré zásady:,ius ex iniuria non oritur" alebo„cessante causa
cessat effectus" ( právo nevzniká z bezprávia ). Teda na právnom úkone , ktorý nepožíva právnu
ochranu,nemože zakladať iné práva- k tomu napr. rosudok NS SR sp.zn. 4 Obo 161/ 2007 z 06.05.2008.

Súd ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli. Reálny stav prvostupňový súd
vyhodnotil v rozpore s platným právom. Vzhľadom na predmetnú argumentáciu odôvodňujeme svoje
odvolanie proti cit. rozsudku poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), písm. h), - písm. b) CSP -
tvrdíme, že súd prvej inštancie ignoroval navrhovateľkou predložené dôkazy a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( vôbec nepochopil, o ktorých parcelách a

ktorých konkrétnych plochách a kde konkrétne v teréne situovaných je v spore reč) a k svojim chybným
tvrdeniam priviazal nesprávne právne posúdenie veci. Je neprípustné, aby OS v Námestove ignoroval,
ba negoval legitímne právo účastníka občianskeho súdneho konania. Očakávať, že súd rozhodujúci v
jeho veci pozná právo (iuranovit curia) a rozhodne podľa práva - k tomuto napr. nález ústavného súduSR sp. zn. I. ÚS 390/2008 zo dňa 23.04.2009. Ústavný súd SR v tomto kontexte pritom vyhlasuje, že
každý účastník súdneho konania pred všeobecným súdom ma právo dôvodne očakávať,že súd jeho
vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov (napr. I.ÚS 89 /1999, resp. I.ÚS 321/ 2008 ). Rovnako

je neprípustné, aby všeobecný súd konal tendenčné a sledoval len jednu líniu línie právnych názorov,
lebo taký postup môže mať za následok nepresvedčivosť rozhodnutia, ktorá môže v konečnom dôsledku
sklznúť do roviny jeho nepreskúmateľnosti, a tak vyvolať účinky porušenia základného práva na súdnu
ochranu - k tomu sp.zn. III. ÚS 391/ 2009. Nespávne právne posúdenie merita sporu je vždy odvolacím
dôvodom. S poukazom na vyššie uvedené a fakt, že podľa § 365 je možné podať odvolanie proti

rozsudku vo veci samej len v taxatívne vypočítaných prípadoch, pričom navrhovateľ preukazuje situáciu
predvídanú § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP žiadame Krajský súd v Žiline, aby po oboznámení sa s
vecou a v rámci nariadeného pojednávania rozsudok Okresného súdu v Námestove č. ECLI: SK: OSNO:
2017: 5815202297,6- 7C/122/2015 IČS: 5815202297 zo dňa 17.05.2017 ako vecne i právne nesprávny
podľa § 388 CSP zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel v zmysle navrhovaného petitu (súčasne
aby odporcu v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového i

odvolacieho súdneho konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku).
Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel,
resp. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný k odvolacím dôvodom žalobkyne

uvádza, že nesúhlasí s jej odvolacími dôvodmi a je naďalej presvedčený, že súd prvej inštancie
celú vec správne posúdil a napokon vydal vo veci aj zákonné a náležité odôvodnené rozhodnutie.
„Podľa presvedčenia žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo náležité v svojom rozsudku
konkretizoval aj súd prvej inštancie a teda nemožno prisvedčiť žiadnemu z jej odvolacích dôvodov, že
by mali viesť k zmene napadnutého rozsudku.

Navyše žalobkyňa aj v svojom odvolaní zo dňa 3.7.2017 nesprávne argumentuje odvolacími dôvodmi
podľa prv platnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, zák.č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov a nerešpektuje stav, že počnúc 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č.160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok.
Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok OS Námestovo č.7C 122/2015 zo dňa 17.5.2017

ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu k plnej náhrade trov odvolacieho konania.“

4. K podanému vyjadreniu k odvolaniu uviedla žalobkyňa vo svojej replike: „To ako sa vyjadruje právny
zástupcavoveci,ktoréhojanemôžempovažovaťzaprávnehozástupcuvzmysleobčianskoprocesného
práva a následne civilného sporového konania. Nakoľko nespĺňa náležitostí zákona a to najmä na

zastúpenie Združenia urbáru obce Oravská Polhora. Zástupcovia Združenia urbárského spoločenstva
obce Or. Polhora a to konkrétne Ing. L. P. a poverený člen spoločenstva L. U. podpísali plnomocenstvo
dňa 1. júna 2015 to je v kalendári streda a prevzatie plnej moci nie je právnym zástupcom datovane.
Čo je s procesného hľadiska neprípustné a s tohto dôvodu považujem takúto plnú moc za procesné
spornú od samého jej začiatku. Ďalej čo sa týka spoločenstv, ja som svoj návrh podala a oprela o

zákonné ustanovenie zákona č. 181/1995, predpokladám, že v tom čase spoločenstvo nebolo právnym
subjektom. Napokon túto skutočnosť opisujem vo svojom návrhu zo dňa 20. 04. 2015 súdom prijatého
20. 04. 2015 takže v zmysle jednak občiansko procesného práva, ktoré bolo platné k dátumu podania
návrhu a v čase vytýkanom sporným právnym zástupcom, že nerešpektujem stav a počnúc dňom 1.
7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok. Tento nedostatok, resp.

výčitku z právneho hľadiska nie je možné akceptovať, nakoľko môj návrh bol podaný v čase právneho
predpisu a môj návrh v tomto duchu má byť v zmysle tohto zákona prejednaný a ukončený vyhlásením
rozsudku. Z tohto dôvodu považujem takúto argumentáciu sporného právneho zástupcu za účelovú ako
aj ďalšie dôvody, ktoré sú uvádzané v jeho vyjadrení. To že sa prezentuje spôsobom, že súd podľa
presvedčenia žalobkyne mal ignorovať ňou predložené dôkazy a zle ich právne posúdil je scestné a

nemá tak žiaden právny súvis na ďalšie výroky, ktoré sú jeho pejopisom označené. Podľa presvedčenia
žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo náležité súd v svojom rozsudku konkretizoval.
Takýto výrok a dôvody nie sú chránené žiadnym predpisom v slovenskej republike ako aj smernicami
európskej únie.
Teda vyjadrenie sporného právneho zástupcu v predmetnej vecí považujem za šikanózny, ktorý

procesné nespĺňa také náležitosti, ktoré by boli zákonom chránené. Takže vyjadrenie je čisté formálneho
charakteru, ktoré nespĺňa ďalšie náležitosti v procese, ktorý som ja iniciovala ako návrh na vydanie
platobného rozkazu. A to jednak s dôvodu, že prvostupňový súd tento fakt nepojal ako náležitý ale
konal zmätočne a rozsudok v svojom odôvodnení vydal a opiera svoje odôvodnenia o zákon č.97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. To že súd vyniesol rozsudok v tejto
veci nekonal v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré v čase vydania rozsudku sú pre súd
záväzne. Teda súd vydal zmätočný rozsudok na ktorý nie je možne procesno právne reagovať takým

spôsobom aby bol výsledkom spravodlivého súdneho konania a s tohto dôvodu je potrebné aby v štádiu
odvolacieho konania boli odstránené všetky náležitosti, ktoré spôsobili nezákonnosť jednak postupu
právneho zástupcu ako aj súdu, ktorý verdikt vyniesol a v konečnom dôsledku polície a prokuratúry, ktorá
predmetnú záležitosť riešila a odkázala danú vec na ďalšie riešenia, ktoré by do budúcnosti mohli splniť
zákonnom stanovené podmienky, ktorých sa občan môže domáhať svojich občianskych práv. V mojom

prípade ja som sa domáhala na súde a iných inštitúciách svojich práv v tomto prípade bezvýsledne.
Ztohtodôvodupovažujemprávneúkonyvtomtosmerezaadekvátneadetailnéapretotrvánapodanom
odvolaní.

5. V duplike žalovaný uviedol : „ Žalobkyňa v uvedenom vyjadrení spochybňuje udelené plnomocenstvo
žalovaným pre zástupcu, Mgr. Igora Palidera ako aj dôvodí, že konajúca sudkyňa nadržiava žalovanej

strane a jej právnemu zástupcovi. Žalobkyňa používa účelové a nedôvodné tvrdenia. Ak mala žalobkyňa
pochybnosti o rozsahu splnomocnenia právneho zástupcu na zastupovanie žalovaného v konaní 7C
122/2015 malá svoje výhrady uviesť v rámci svojej výpovede pred súdom. Žalovaný trvá na tom, že
udelil riadnym spôsobom zvolenému právnemu zástupcovi splnomocnenie na zastupovanie v konaní
7C 122/2015 a boli naplnené podmienky § 23 OZ - zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Žalobkyňa takto nemôže
zmeniť nič na obsahu dohody žalovaného a jej právneho zástupcu, ktorým úkonom došlo k udeleniu
plnomocenstva dňa 1.7.2015 na zastupovanie v konaní 7C 122/2015 o zaplatenie sumy 2568,-Eur. Toto
splnomocnenie je dostatočne zrozumiteľné a určité, je datované a napokon ho súd aj musel akceptovať.
Zároveň žalovaný uvádza, že žiadne zákonne ustanovenie mu neukladá povinnosť pripájať k udelenému

splnomocneniu do súdneho spisu aj zmluvu o zastupovaní a prípadne iné listiny upravujúce právne
vzťahy zo zastúpenia ako to uvádza žalobkyňa.
Žalovaná je presvedčená, že nemožno súhlasiť so žiadnym z argumentov žalobkyne a súdne konanie
7C 122/2015 pred Okresným súdom Námestovo prebehlo zákonným spôsobom, nedošlo k žiadnemu
nadržiavaniu žalovanému, ale zamietavé rozhodnutie je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena

zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa používa argumentáciu, ktorá sa nezaoberá právnou stránkou veci, ale skôr osobnými
invektívami a uvádza argumenty, ktoré nie sú spôsobilé privodiť podľa presvedčenia žalovaného zmenu
rozhodnutia v konaní 7C 122/2015.
Žalovaný preto trvá na svojich vyjadreniach a prednesoch vyslovených počas tohto súdneho konania a

navrhuje, aby odvolací súd rozsudok OS Námestovo 7C 122/2015 zo dňa 17.5.2017 ako vecne správny
potvrdil.“

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1,2,3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudku,celéhospisovéhomateriáluavyhodnotenímtoho,
čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil

v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,
vyčerpávajúcim, jasným a zrozumiteľným spôsobom popísal priebeh konania, stanoviská procesných

strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný stav a prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil.

9. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho právnym posúdením ako

aj s odôvodnením rozsudku, a preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje, keď považuje
za kontraproduktívne obdobnými výrazmi opakovať to, čo riadne zistil súd prvej inštancie. Odvolateľka
k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené
v podanom odvolaní a na ktoré poukazovala aj odvolateľka v priebehu prvostupňového konania. S

poukazom na uvedené nepovažoval odvolací súd odvolanie za dôvodné, keď neuznal opodstatnenosť
argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V preskúmavanom konaní v rámci odvolacieho konania mala plný úspech
strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanej strane proti žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)