Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Vladimíra Slobodová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/656/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2715204100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: T. W., M.. XX.X.XXXX, Q. G. W.
XXXX/X, P., o zaplatenie 4.479,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 3,03 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený v Prima banka Slovensko a.s., číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 961,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2807,77
eur od 27.3.2015 do 30.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2502,42 eur od

1.4.2016 do 21.4.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2402,42 eur od 22.4.2016
do 1.6.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2302,42 eur od 2.6.2016 do 23.6.2016,
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2202,42 eur od 24.6.2016 do 20.7.2016, s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2052,42 eur od 21.7.2016 do 18.8.2016, s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 1952,42 eur od 19.8.2016 do 20.9.2016, s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 1852,42 eur od 21.9.2016 do 27.9.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 1802,42 eur od 28.9.2016 do 21.10.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 1652,42 eur od 22.10.2016 do 2.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1647,81 eur od 3.11.2016 do 28.11.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1547,81
eur od 29.11.2016 do 8.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1057,21 eur od
9.12.2016 do 10.1.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 961,66 eur od 11.1.2017
do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2015 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť
mu istinu 4479,81 eur, nezaplatené úroky 251,28 eur, nezaplatené úroky z omeškania 4,61 eur, úrok
15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4479,81 eur od 27.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 %
ročne z nezaplatenej istiny 4479,81 eur a nezaplatených úrokov 251,28 eur od 27.3.2015 do zaplatenia
z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 19.9.2012 a náhrady trov
konania.

2. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 15.01.2016 zobral žalobu späť v časti
úroku z omeškania vo výške1,05 eur, v časti úroku vo výške 1,98 eur.3. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil.

4. Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX S. 19.9.2012, všeobecnými

obchodnými podmienkami, výzvou na predčasné splatenie z 26.3.2015, upomienkami od žalobcu,
písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného, výpisom z hlavnej knihy žalobcu k 26.3.2015,
amortizačnou tabuľkou, výpismi z účtu žalovaného, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

5. Žalobca uzavrel s žalovaným ( fyzickou osobou) dňa 19.9.2012 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5000 eur.
Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 84,20 eur v počte 120 splátok.
Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 18,11 %, priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy v
sume 19,59 %, ročnú úrokovú sadzbu 15,90 % do splatnosti, konečnú splatnosť: 20.9.2022. Z obsahu
zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 84,20 eur, čiže nie je

presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu
uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej
výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 10342,80 eur a splniť
ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy.
6. Z obsahu výpisu z účtu mal súd objektívne preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver

v sume 5000 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úver, porušil zmluvné povinnosti
a pohľadávku neuhradil. Ku dňu podania doručeného súdu 3.6.2015) predstavovala podľa žalobcu
pohľadávka nesplatenú istinu 4479,81 eur, úrokov 249,30 eur, úrokov z omeškania 3,56 eur (po
späťvzatí úroku z omeškania v sume 1,05 eur). Podľa žalobcu nesplatenú istinu úročí 15,90 % úrokom
ročne omeškania s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nesplatené úroky 8% ročným

úrokom z omeškania.

7. Žalobca sa v rámci písomných vyjadrení odkázal na obchodné podmienky banky. Pre riadne
nesplácanie úveru žalovaným došlo dňa 26.3.2015 k predčasnému zosplatneniu úveru. Do tohto
dátumu zaplatil žalovaný na istinu 520,19 eur. Z vyjadrenia žalobcu a aj ním predložených listín mal

súd preukázané, že do 20.11.2014 žalovaný zaplatil celkovo 2.189,20 eur, z ktorej sumy použil na
započítanie na úrok sumu 1669,01 eur, na istinu 520,19 eur. Presne výpočtom súdu preukázal, ako
dospel k požadovanému (nesplatenému) úroku 249,30 eur, k požadovaným (nezaplateným) úrokom z
omeškania 3,56 eur. Zároveň súdu doložil „Amortizačnú tabuľku“.

8. Žalovaný nepoprel uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Potvrdil, že nesplácal úver riadne, ale od
1.6.2016 začal dlh splácať po rôznych sumách, čo súdu preukázal i výpismi z účtu. Úver splácal tak, že
jeho sestra mu vkladala na účet u žalobcu sumy, ktoré sa obratom strhli na úver. Žalovaný je slobodný
a bezdetný, s príjmom cca 800 eur. Uviedol, že zaplatí žalobcovi sumu, ktorú mu určí súd jednorázovo
do 14 až 30 dní.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 7.12.2016 reagoval na tvrdenia žalovaného na ďalšie
splácanie splátok. Z podrobného vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný okrem zaplatenia
sumy celkovo 2.189,20 eur do 20.11.2014 zaplatil po zosplatnení úveru ešte celkovo sumu 1.155,35
eur (dňa 30.3.2016 sumu 305,35 eur, sumu 100 eur v dne: 21.4.2016, 1.6.2016, 23.6.2016, 18.8.2016,

20.9.2016, sumu 150 eur dňa 20.7.2016, sumu 50 eur dňa 27.9.2016 a dňa 21.10.2016 sumu 150 eur.
Záverom vyjadrenia uviedol vzhľadom na vyššie uvedené, že eviduje u žalovaného doposiaľ nesplatenú
istinu 3.324,46 eur.

10. Žalovaný súdu na druhom pojednávaní ( 28.2.2017) preukázal výpismi z jeho účtu, že aj po

21.10.2016 ( posledná platba evidovaná žalobcom v vyjadrení) pokračoval v splácaní úveru. Záverom
zotrval na tom, že zaplatí súdom určenú sumu žalobcovi naraz do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Z výpisom z účtu súd zistil, že žalobca si z účtu žalovaného strhol ako „úverovú transakciu splátku
úveru“ dňa 2.11.2016 sumu 4,61 eur, dňa 28.11.2016 sumu 100 eur, dňa 8.12.2016 sumu 490,60 eur,

dňa 10.1.2017 sumu 95,55 eur. Spolu ide o sumu 690,76 eur.12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 19.9.2012), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

14. Podľa § 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48

OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Žalobca zobral žalobe účinne v časti 3,03 eur späť pred prvým pojednávaním, súd preto zastavil
konanie v tejto časti ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p.
21. Predmetom konania ( po späťvzatí v časti 3,03 eur) ostalo zaplatenie istiny 4.479,81 eur,

nezaplatených úrokov 249,30 eur, nezaplatených úrokov z omeškania 3,56 eur, úrok 15,90 % ročne zo
sumy 4479,81 eur od 27.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 4479,81 eur a z
nezaplatenej sumy 249,30 eur od 27.3.2015 do zaplatenia, a to z titulu nesplatenia úveru.

22.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhostavuvecisúdvyvodilzáver,žežalobabolapodanádôvodne

lenvčasti.Pooboznámenísasoskutkovýmiokolnosťamiprejednávanejveci,obsahomúverovejzmluvy,
všeobecnými obchodnými podmienkami, písomnými vyjadreniami žalobcu, výpismi z účtu žalovaného
súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené
právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol

žalovanému reálne úver 5000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky
v sume 84,20 eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume
10.342,80 eur, počet mesačných splátok 120, RPMN vo výške 18,11 %, ročná úroková sadzba 15,90
% do splatnosti. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania, na istine nezaplatil
( po čiastočnom späťvaztí 3,03 eur) sumu 961,66 eur. Do dňa vyhlásenia rozsudku zaplatil jednak do

zosplatnenia úveru celkovo sumu 2.189,20 eur, v období od 30.3.2016 do 21.10.201 zaplatil celkovo
1155,35 eur a od novembra 2016 do januára 2017 zaplatil ešte celkovo 690,76 eur. Žalobca si uplatnil
úrok z omeškania ako aj úroky od 27.3.2015.23. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená
len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010

Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa
ktorýchzmluvamusíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné

zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je

jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka
pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či tri strany naviac. Každý
dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na
úroky. Žalobca síce k vyjadreniu doručil „Amortizačnú tabuľku“, ale táto nebola doložená k žalobe a
teda k úverovej zmluve. Z toho si súd ustálil, že predmetná tabuľka ani len nebola súčasťou úverovej

zmluvy. Súd preto ani na amortizačnú tabuľku neprihliadal.

24. Súd odčítaním zaplatenej sumy 4.035,31 eur a sumy 3,03 eur ( pre späťvzatie) od reálne vyčerpanej
celkovej sumy 5000 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu 961,66 eur. Nakoľko na úver je
potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne neuhradil

z poskytnutého úveru sumu 961,66 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu
961,66 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne od 27.3.2015, kedy sa dostal žalovaný
do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky a následne nakoľko došlo k čiastočným úhradám, tak
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania osobitne za jednotlivé obdobia, do ktorých spadajú jednotlivé
platby ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

25. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994

o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.9.2012), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.9.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa

sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

31. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
34. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu

(aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2
ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa
práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť
niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom
nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého

zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa
nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v
prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

35. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre

spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba je podaná dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2
sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

36. Pokiaľ ide o úrok 15,90 % ročne z nesplatenej istiny, súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. Obo
143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ
veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje
po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. A preto súd musel aj v tejto

časti žalobu zamietnuť.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1
C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 60 %. K takémuto
percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 4.732,67 eur
(4479,81 eur +249,30 eur + 3,56 eur), súd mu priznal sumu 963,49 eur. Teda úspech žalobcu bol 20,35
% (961,66 x 100/4.732,67), úspech žalovaného bol 79,64 % (100 -20,35) a čistý úspech žalovaného bol
60 % ( 79,64 -20,35 = 59,29, zaokrúhlene 60 %).

41. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o
výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.