Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/150/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201263
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214201263.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: P. L., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX V.
XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou so sídlom 040 01 Košice, Garbiarska
16,protižalovanému:OkresnéstavebnébytovédružstvoBardejov,sosídlom08501Bardejov,Ťačevská
1660, IČO: 00 170 330, o zaplatenie 1.931,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/19/2014 - 255 zo dňa 23.6.2017 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. OkresnýsúdBardejovakosúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkom žalobuzamietolažalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Predmetom konania je vrátenie preplatku žalobcu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu.
Podľa názoru súdu ukončením výkonu správy žalovaným došlo k sukcesii práv a povinností nového
správcu U., s.r.o., keďže novelou Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 70/2010 bolo
zmenené ust. § 8a ods. 3 cit. zákona tak, že dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo so zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.
Nespornou skutočnosťou je, že po začatí konania prestal byť žalovaný správcom bytového domu. Pokiaľ
teda žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce z úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, jeho návrhu nie
je možné vyhovieť predovšetkým pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca dôvodiac, že žalovaný
počas celého konania svoju pasívnu legitimáciu nenamietal. Je síce pravdou, že medzi povinnosti
nového správcu v zmysle ust. § 8b ods.2 písm. e/ Zákona o vlastníctve bytov patrí povinnosť sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, avšak iba za predpokladu, že ich správca má a ich podklad nespochybňuje žalovaný
a vlastník bytu. Preplatky viažuce sa k bytu č. X žalovaný fiktívne započítaval s vlastnou evidenciou
nedoplatkov vedenou na karte bytu s pohľadávkou voči žalobcovi bez právneho titulu, ktorá nikdy
neexistovala a ktorú žalobca nikdy žalovanému neuznal. Preplatky a stav účtu ostali u bývalého správcu,
ktorý ich žalobcovi odmieta zaplatiť a doposiaľ s nimi disponuje. V prípade, ak by aj žalobca dispozičným
úkonom zamenil strany konania v tomto sporovom konaní, nedošlo by k naplneniu účelu podania tejtožaloby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel,
resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)nazákladevčaspodanéhoodvolaniapreskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Predmetom konania je vrátenie preplatku vzniknutého v súvislosti so zálohovými platbami určenými
na plnenia poskytované s užívaním bytu. Medzi stranami sporu bola nesporná skutočnosť, že žalovaný
v priebehu konania prestal vykonávať správu bytového domu (§ 186 ods. 2 CSP).
6.Podľa§8ods.3vetaprváZákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov(ďalejaj
len „ZVB“), správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje.
Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky
fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov
správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom.
Podľa § 8a ods. 2 ZVB, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva.
Podľa§8aods.3ZVB,dňomskončeniasprávydomuprechádzajúvšetkyprávaapovinnostivyplývajúce
zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.
7. Vzťah medzi vlastníkmi v dome a správcom je založený na inštitucionálnej základni dvojstranného
právneho úkonu, t. j. na zmluve o výkone správy. Ide o osobitný zmluvný typ, upravený špeciálnym
právnym predpisom, ktorým je Zákon o vlastníctve bytov. Obsahové náležitosti písomnej zmluvy o
výkone správy vyplývajú z citovaného zákona.
8. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol niekoľkokrát novelizovaný. Už novela
zrealizovaná zákonom č. 367/2004 Z. z. priniesla podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných
stráv zmluvy o výkone správy, deklarovala aj povinnosť vykonania ročného vyúčtovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a predloženia správcom vypracovanej správy o jeho činnosti.
Dôležitou časťou vyúčtovania je tiež vyúčtovanie preddavkov na platby za poskytované plnenia, ktoré
sa spravidla platia ako záloha. Pri ročnom vyúčtovaní môže dôjsť k disproporciám medzi zaplatenou
sumou a skutočnou povinnosťou zaplatiť, to znamená, môžu vzniknúť nedoplatky alebo preplatky.
9. Podľa § 217 ods. 1 veta práva CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
10. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Práva a
povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zmien a doplnkov prináležia iba subjektom
tam uvedeným. Je nepochybné, že ak vlastníkovi bytu vznikne preplatok v súvislosti so zálohovými
platbami určenými na plnenia poskytované s užívaním bytu, má oprávnenie domáhať sa jeho zaplatenia
na súde. Na to, aby mohol byť v konaní úspešný, musí za žalovaného označiť subjekt, ktorý je nositeľom
povinnosti zodpovedajúcej tomuto právu.11. V prejednávanom prípade žalobca označil za povinný subjekt Okresné stavebné bytové družstvo
Bardejov, ktorý v priebehu konania prestal vykonávať správu bytového domu, v ktorom sa byt žalobcu
nachádza. Žalovaný preto už nemá žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom bytov
v súvislosti so správou bytového domu.
Je nepochybné, že povinnosťou žalovaného bolo previesť dňom skončenia správy domu všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu, a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo spoločenstvo. Práve nový
správca vstúpil do všetkých práv a povinností, ktoré pôvodne mal bývalý správca, t. j. Okresné stavebné
bytové družstvo Bardejov, označený ako žalovaný v tomto konaní. Správne preto bolo ustálené súdom
prvejinštancie,žeoznačenýžalovanývtomtokonaníniejepasívnelegitimovanýnazaplateniepreplatku
uplatneného žalobcom v tomto konaní.
Za daného stavu sa preto žalobca nemôže účinne domáhať od žalovaného vyplatenia preplatku
vzniknutého v súvislosti s zálohovými platbami.
12. Odvolací súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením,
na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.
13. Pasívna legitimácia strany sporu je pre úspech žaloby podstatná. Aj keď žalobca tvrdí, že mu svedčí
určité právo, toto právo nemôže vyžadovať splniť od žalovaného, ktorý nemá povinnosť korešpondujúcu
s tvrdeným právom žalobcu, keďže žalovaný už nie je nositeľom povinnosti vyplatiť mu žalovanú sumu.
Tým, že označený žalovaný prestal byť správcom bytového domu, kde sa nachádza byt žalobcu, nemá
povinnosť vyplatiť mu preplatok. Táto povinnosť, ak je dôvodná, prešla na nového správcu.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v priebehu konania nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie nenamietal, odvolací súd dodáva, že na existencie aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie
súdy prihliadajú ex offo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 6 Cdo/156/2010 uviedol: „I
keď hlavná ťarcha v tomto smere spočíva na navrhovateľovi pri formulácii návrhu na začatie konania, je
povinnosťou súdu skúmať v každom štádiu konania vecnú legitimáciu označených účastníkov konania,
prípadne zisťovať okruh osôb vecne legitimovaných bez ohľadu na to, či boli v návrhu uvedené.
Závažnosť toho zistenia je o to dôležitejšia, že dostatok či nedostatok vecnej legitimácie sa odrazí v
konečnom rozhodnutí súdu vo veci (porovnaj Zborník IV, str. 177)“.
15. Vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05), odvolací súd so zreteľom na nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania,
zodpovedajúceho výsledku v spore. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 1.10.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).
17. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.