Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203503
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so
sídlom v Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3, proti žalovanému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v W. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 1.135,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.09.2017 č.k. 6C 106/2016 - 43 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanýmboladňaXX.XX.XXXX
uzatvorená zmluva o úvere. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 30.000,- Sk
(995,82 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 4.200,- Sk (139,41 Eur) v 2
dvojtýždňových splátkach po 17.100,- Sk (567,62 Eur) počnúc dňom 14.05.2008.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.04.2009 č.k. XT XX/XXXX - XX bol žalovaný uznaný
za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol
odkázaný s nárokom na náhradu spôsobenej škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

4. Zmluva o úvere bola vyhodnotená ako spotrebiteľská, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy,
ako aj na spôsob jej uzavretia.

5. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa
právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

6. V konaní uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, a to v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe

počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti rozsudku, keďže týmto dňom mal žalobca najneskôr
vedomosť,žeškodavzniklaaktoškoduspôsobil.Keďžežalobabolapodanánasúdeaždňa04.07.2016,
teda po uplynutí premlčacej doby, žalobcovi po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného
nebolo možné vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby ním uplatnený nárok priznať.7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu
o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle
týchto podmienok sa obidve zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších

predpisov, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §
261 sa spravuje týmto zákonom. Žalovaný súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na vzniknutý
záväzkovo-právny vzťah na znak čoho zmluvu podpísal.

9. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V
prípade,akbyuvedenýznaknebolnaplnený,žalovanýbyneboluznanýzavinného.Konaniežalovaného

malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj rozsudkom vydaným v trestnej veci.

10. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla. Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti

žalobcuajejzačiatoksaviaženaobjektívnestanovenúskutočnosťvznikuškody.Zuvedenéhojezrejmé,
že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je navzájom nezávislý. Premlčanie
práva na náhradu škody však aj napriek špecifickému charakteru úpravy treba posudzovať v súvislosti
so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi právny režim premlčania. Do úvahy prichádza aplikácia
ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané

právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu.
V týchto prípadoch sa neuplatnia kombinované premlčacie doby, ale 10 -ročná premlčacia doba so
začiatkom plynutia stanoveným v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v
predmetnom konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody, pričom plynutie premlčacej
doby je upravené odlišne.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V predmetnej veci má nárok žalobcu na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je
typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) , na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

14. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného ( meno a priezvisko,
bydlisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,čísloobčianskehopreukazu),inéúdajeumožňujúceidentifikovať
žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako

živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia súneplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol.

18. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

19. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci XT/XX/XXXX žiadne právo

na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný so svojím nárokom na
náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 06.04.2009 č.k. XT/XX/XXXX - XX. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2009.
Minimálne od tohto dňa mal žalobca vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v
občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

21. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

22. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
23.05.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.04.2009 č.k.
XT/XX/XXXX - XX. Žalobu na náhradu škody zo dňa 01.07.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa
04.07.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu

už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).