Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218203577.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava a otca: Š. J., nar. XX.XX.XXXX, Č. XX, Bratislava o návrhu otca
na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia
výživného zo sumy 132,- € na sumu 50,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 06.12.2007 súd znížil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej X. zo sumy 5.000,- Sk na sumu 4.000,- Sk mesačne. Uviedol, že v posledných
dvoch rokoch sa mu rapídne zhoršila finančná situácia a z tohto dôvodu nestíha včas platiť výživné,
nakoľko jeho výdavky výrazne presahujú jeho príjem.

2./ Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.05.2018. S návrhom otca nesúhlasila,
považovala ho za nedôvodný. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II súd

manželstvo matky a otca maloletej X. rozviedol a určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume
5000,- Sk mesačne. Na návrh otca Okresný
2
27P/56/2018

súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 06.12.2007, č. k. XXP XXX/XXXX-XX znížil vyživovaciu povinnosť
otca k maloletej zo sumy 5.000,- Sk na sumu 4.000,- Sk mesačne. Nakoľko si otec dlhodobo svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil bola nútená podať trestné oznámenie pre zanedbanie
povinnej výživy. S maloletou X. je otec v kontakte výlučne prostredníctvom sociálnych sietí, prípadne
mobilného telefónu, o dieťa sa nezaujíma, žiadnym spôsobom na ňu neprispieva, navyše si od maloletej
v minulosti pýtal peniaze, ktoré jej matka poskytuje formou vreckového. Pokiaľ jej je známe, otec
maloletej je riadne zamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej X. nemá.

3./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil

sa s obsahom spisového materiálu a to najmä s rodným listom maloletej, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č. k. XXP XXX/XXXX-XX, zo dňa 06.12.2007, trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II č. k. XT/XX/XXXX-XX, zo dňa 11.10.2018 ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu
a zistil nasledovné:4./Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej X. Y., nar. XX.XX.XXXX je C. Y., nar.
XX.XX.XXXX a otcom je Š. J., nar. XX.XX.XXXX.

5./ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP XXX/XXXX-XX, zo dňa 31.01.2007 súd schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal platiť výživné vo výške 5.000,- Sk mesačne.

6./ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP XXX/XXXX-XX, zo dňa 06.12.2007 súd znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 5.000,- Sk na sumu 4.000,- SK mesačne.

7./ Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 11.10.2018 bol otec
maloletej uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b) Trestného zákona.

8./Otecmaloletejpredsúdomuviedol,žeodroku2007doroku2017pracovalvobchodnejspoločnostiV.
L..C..I.. ako skladník, jeho mesačný príjem predstavoval 720,- € netto. Pracovný pomer ukončil, nakoľko
mu nevyhovovalo pracovať na zmeny. V súčasnosti pracuje ako expedient v obchodnej spoločnosti J.
M. L..C..I.. s mesačným príjmom 685,- €. V minulosti čerpal viacero pôžičiek od nebankových subjektov,

pričom ich mesačná splátka predstavovala sumu 1400,- €. Finančné prostriedky použil na prestavbu
bytu, ktorý vlastnil, ale aj na stávkovanie rôznych športových zápasoch. Takmer 1 roka nespláca žiaden
z úverov a je pravdepodobné, že sa začne každým dňom voči nemu exekučné konanie. V súčasnosti
býva spolu s priateľkou na Q. XX v Bratislave, pričom na bývanie jej prispieva sumou 300,- € mesačne.
Okrem maloletej Emy inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletou sa stretáva 2-3 krát do týždňa, ale

iba na krátky čas.

9./ Matka pred súdom uviedla, že pracuje ako matrikárka na Y. Ú. Y. Č. F. - T. F.. Má 2 dcéry, vyživovaciu
povinnosť má len vo vzťahu k maloletej X., s ktorou býva v garsónke na G. G. v Bratislave, ktorá je v jej
výlučnom vlastníctve. Otec dlhodobo neplatí na maloletú výživné, v minulosti prisľúbil, že zameškané

výživné doplatí, čo sa však ku dnešnému dňu nestalo. X. je žiačkou
3
27P/56/2018

siedmeho ročníka, navštevuje základnú školu na T. XX v Bratislave, má 12 rokov, rada chodí

s kamarátkami von. Skúsila rôzne krúžky - spev, gitaru, futbal, nič ju však nezaujalo tak, aby
v tom pokračovala. Voľný čas trávi na mobile a s kamarátkami. Je v sledovaní v kardiologickej
endokrinologickej ambulancii pre vyšší krvný tlak, má nábeh na obezitu. V minulosti jej otec prisľúbil,
že na narodeniny jej dá nejaké peniaze, za maloletou však ani neprišiel, peniaze ani iný darček jej k
narodeninám neposlal, navyše pýtal od nej vreckové, ktoré má od matky. Stretávajú sa veľmi zriedkavo,

udržiavajú telefonicky kontakt.

10./ Kolízny opatrovník pred súdom poukázal na to, že návrh na zníženie výživného nie je v záujme
maloletéhodieťaťa.Vyživovaciapovinnosťbolanaposledyurčenávčase,keďmalamaloletá1rokateda
bolo by dôvodné práve výživné zvýšiť a nie znížiť. Otec maloletej nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť

okrem maloletej, býva v Bratislave, a keď jeho príjem nedosahuje takú výšku, aby vedel pravidelne
prispievať na výživu, mal by si nájsť iné zamestnanie, prípadne brigádu. Výdavky, ktoré pred súdom
uviedol, považuje za nedôvodné.
11./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa§232ods.3a4Civilnéhosporovéhoporiadku,lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12./ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov
4

27P/56/2018

systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja

rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný
telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na
zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného
času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa

ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu
trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

13./ Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa

okolnosti konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V zmysle záverov aplikačnej praxe
preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom
na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Uvedené pomery je však potrebné v

konaní preukázať.

14./ Súd mal v konaní preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej X., nar. XX.XX.XXXX
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.12.2007, ktorým súd znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 5.000,- € na sumu 4.000,- mesačne. V tom čase malo

dieťa jeden rok. V predmetnom konaní súd skúmal pomery účastníkov, pričom dospel k záveru, že k
podstatnej zmene pomerov na strane otca od posledného rozhodnutia nedošlo a ani dôjsť nemohlo,
keďže otec súdu nepredložil žiadne potvrdenia preukazujúce dôvodnosť návrhu. K dôvodom, ktoré
sa týkajú návrhu otca na zníženie výživného súd uvádza, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
maloletého dieťaťa sa určuje na základe zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkových
pomerov povinného rodiča, pričom je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného,
teda maloletého dieťaťa. Toto všetko však nie je jediné relevantné kritérium, ktoré by sa pri určovaní
výšky výživného zohľadňovalo, pretože potreby maloletého sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni
rodiča, resp. ich miera je rôzna, podľa okolností prípadu. Súd dáva do pozornosti, že od posledného

rozhodovania o výživnom (v roku 2007) uplynulo 11 rokov a pomery na strane maloletého dieťaťa sa
zmenili minimálne z dôvodu zmeny cenovej úrovne, dieťa má 12 rokov, je žiačkou na druhom stupni
základnej školy, zvýšili sa jej nároky a výdaje na bežné potreby primerané 12 ročnému dievčaťu. Otec
maloletého dieťaťa uvádzal, že má dlhodobo zvýšené výdavky, ktoré dôvodil viacerými úvermi ako ajtým, že rád stávkuje v športových zápasoch, čo považoval súd za nedôvodné, dokonca zarážajúce.
Ako rodič maloletého dieťaťa si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej,
ktorá je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. Otec musí preto vyvíjať

takú snahu a úsilie, aby zabezpečil dostatok finančných prostriedkov a mohol si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Je v produktívnom veku, býva v hlavnom meste, je zdravý a keď mu jeho
príjem nepostačuje na zabezpečenie výživného pre svoju jedinú dcéru musí prestať stávkovať a brať si
neúčelné spotrebiteľské úvery. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka sa
5

27P/56/2018

o maloletú riadne stará, vychováva ju, finančne zastrešuje všetky jej potreby. Otec nie lenže sa
nepodieľa na starostlivosti a výchove dcéry, netrávi s ňou ani prázdniny ale ani žiadnym spôsobom
finančne na jej výchovu, ktorú výlučne realizuje matka, neprispieva. Navyše vyživovacia povinnosť k
dieťaťu je prvoradou povinnosťou, ktorej plnenie má prednosť pred inými záväzkami, a nie je možné sa

jej zbaviť ani s poukazom na momentálnu majetkovú a sociálnu situáciu. Otec si musí byť vedomý, že
k maloletej má nielen zákonnú, ale aj morálnu vyživovaciu povinnosť, ktorou má zabezpečiť jej potreby
vrátane práva na vzdelanie.

15./ S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil návrh otca

ako nedôvodný a preto ho zamietol.
16./ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
6
27P/56/2018

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).