Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812206593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. U., rod. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 2/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, obaja
zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom ul. U. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovaným:
1/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 1a/ X. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX G. XXX, 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, všetci zastúpení Mgr. Beátou Ďaďovou,
advokátkou so sídlom B. XXX, XXX XX O., 3/ Z. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX,
za účasti intervenienta na strane žalovanej v rade 3/: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom

Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, pobočka so sídlom Radlinského 1735, 026
01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 8.159,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a
2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/80/2012-203 zo dňa 24. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

RozsudokokresnéhosúduNámestovoč.k.9C/80/2012-203zodňa24.augusta2017 potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/, 1a/, 2/, 3/ a intervenient na strane žalovanej v rade 3/ m a j ú voči žalobcom v rade
1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.). O trovách

prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu priznal v
rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanej v rade 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal
(výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia") sa žalobou
doručenou súdu dňa 11.10.2012 domáhali, aby bola žalovaným v rade 1/, 1a/ 2/ a 3/ (ďalej „žalovaní")
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 8.159,25 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.159,25 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia. Žalobcovia svoj návrh

odôvodnili podľa § 420, § 422 a § 438 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, keď skutkovo
argumentovali tým, že dňa 28.10.2011 vznikol požiar, pri ktorom zhorela nehnuteľnosť - budova zadných
stavov (hospodárska budova) pri rodinnom dome č. XXX v G., zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. G., ktorej
vlastníčkou, na základe nadobudnutia kúpnou zmluvou za trvania manželstva so žalobcom v rade 2/, je
žalobkyňa v rade 1/. Vzniknutý požiar bol predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,
pričom sa zistilo, že požiar spôsobili maloletý W. K., nar. XX.XX.XXXX (syn žalovaných v rade 1/ a
1a), v tom čase maloletý U. L., nar. XX.XX.XXXX (syn žalovanej v rade 2/) a v tom čase maloletý

L. K., nar. XX.XX.XXXX (syn žalovanej v rade 3/). Uznesením OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Trstená
ČVS: ORP-1033/TR-DK-2011 zo dňa 23.11.2011 bolo trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej
veci voči W. K., U. L. a L. K. zastavené z dôvodu, že v tom čase maloletí neboli z dôvodu nedostatku
veku trestne zodpovední. Výška škody na hospodárskej budove bola vyčíslená odborným vyjadrenímč. 62/11/S na sumu 7.160 Eur, škoda na poľnohospodárskych strojoch vo výške 1.010,25 Eur, škoda
na zhorených blokoch sena vo výške 564 Eur a škoda na obhorených 5 kubíkoch smrekových dosiek
vo výške 225 Eur; do podania žaloby bola žalovanou v rade 2/ uhradená časť škody za hospodárske

stroje vo výške 800 Eur.
3. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 9C/80/2012-93 zo dňa 26.02.2015
tak, že základ žalovaného nároku je daný. Krajský súd v Žiline (ako súd odvolací) uznesením č.k.
6Co/103/2016-140 dňa 27.04.2016 predmetný medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-1033/TR-DK-2011 mal okresný súd
preukázané, že dňa 28.10.2011 v čase okolo 14:00 hod. v murovanej miestnosti zadných stavov, ktoré
sa nachádzajú pri neobývanom rodinnom dome v obci G., ul. D. č. XXX, maloletý U. L. založil oheň tým,
že podpálil svojim zapaľovačom kartónový papier a na tento oheň priložil maloletý L. K. rôzny polystyrén
a plastové fľaše, následkom čoho sa oheň zväčšil, kde do tohto ohňa ešte maloletý W. K. vložil fľašu s
neznámou tekutinou, pričom oheň sa začal šíriť na všetky strany po miestnosti, kde sa nachádzal rôzny

horľavý materiál, drevo, slama a seno. Postupne sa oheň rozšíril na celú budovu a pri požiari zhorela
budova zadných stavov v hodnote 7.160 Eur, boli poškodené rôzne poľnohospodárske stroje v hodnote
1.010,25 Eur, zhorelo 30 balíkov sena v hodnote 564 Eur a došlo k obhoreniu 5 kubíkov smrekových
dosiek v hodnote 225 Eur, čím podľa odborného vyjadrenia č.62/11/S (vypracovaného v rámci trestného
konania OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Trstená sp. zn. ČVS: ORP-1033/TR-DK-2011) vznikla škoda

vo výške 8.959,25 Eur. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. mal súd preukázané vlastnícke právo
žalobkyne v rade 1/ k rodinnému domu č. XXX, a s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/1995
Z.z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny
zákon) aj vlastnícke právo k zhorenej hospodárskej budove, tvoriacej príslušenstvo rodinného domu
č. XXX. Zároveň mal preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ nadobudla vlastnícke právo k uvedeným

nehnuteľnostiam za trvania manželstva s L. U., ktorý tak v konaní vystupuje ako žalobca v rade 2/.
Okresný súd konštatoval neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v časti žaloby týkajúcej sa
náhrady škody za poškodené pracovné stroje, (o zaplatenie 1010,25 Eur) nakoľko z výpovedí žalobcov
vyplynulo, že vlastníkom pracovných strojov bol brat žalobcu v rade 2/, a teda žalobcovia v uvedenej
časti uplatneného nároku nie sú nositeľmi subjektívneho práva, z ktorého dôvodu žalobu v predmetnej

časti zamietol. V ostatnej časti okresný súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalobcami označených
žalovaných (v postavení rodičov U. L., L. K. a W. K., ktorí požiar spôsobili), pričom vychádzal zo zápisníc
o výsluchu U. L. zo dňa 21.11.2011, L. K. zo dňa 02.11.2011 a W. K. zo dňa 28.10.2011 tvoriacich
súčasť priloženého vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1033/TR-DK-2011, zo zápisnice o obhliadke miesta
činu, z posudkov na žiakov U. L., L. K. a W. K., z výpovedí svedkov U. L., L. K. a W. K. ako aj z

vyjadrení žalobcov a žalovaných prednesených na pojednávaniach a dospel k záveru, že žalovaní v
danom prípade nie sú pasívne vecne legitimovaní v zmysle § 422 Občianskeho zákonníka. U. L., ktorý
mal v čase požiaru 13 rokov, L. K., ktorý mal v tom čase 12 rokov a W. K., ktorý mal v tom čase 10
rokov, boli schopní ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, nakoľko deti v tomto veku sú podľa
názoruprvoinštančnéhosúduschopnéuvedomiťsinebezpečenstvozaobchádzaniasohňomanásledky

hroziacehopožiaru,zvlášťvmiestnosti,kdesanachádzajúbalíkysosenom.Zodpovednosťzavzniknutú
škodu nebolo možné pripísať žalovaným ako rodičom v čase požiaru maloletých detí, keď súd dospel
k záveru, že títo (žalovaní) nezanedbali rodičovský dohľad; U. L., L. K. a W. K. boli v čase založenia
požiaruvoveku,kedyväčšinuvoľnočasovýchaktivítvykonávalisami,beztoho,abyrodičiastálinadnimi.
Ak aj dosahovali v škole priemerné, resp. podpriemerné výsledky, nie je to možné pripísať nedôslednej

rodičovskej výchove, nakoľko školské výsledky záležia predovšetkým na rozumových schopnostiach
toho ktorého dieťaťa. Taktiež za zanedbanie rodičovského dohľadu nebolo možné považovať neúčasť
rodičov na školských združeniach, a to s poukazom na ich pracovné povinnosti. Z uvedených dôvodov,
keď okresný súd nepovažoval za splnené predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú
maloletými, nakoľko nebolo preukázané, že by sa žalovaní dopustili protiprávneho konania, zanedbali

náležitý dohľad nad svojimi deťmi a neporušili žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, súd žalobu aj v ostatnej časti zamietol.
5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanej v rade
3/ ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu

neuplatňovala.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorý sa domáhali jeho zmeny
tak, že odvolací súd žalobe vyhovie v celom rozsahu a zároveň žalobcom v rade 1/ a 2/ prizná nárokna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok označili za nesprávny a nestotožnili
sa s ním. Prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a zároveň neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, kedy súd nesprávne vyhodnotil § 422 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolateľov bolo už v rámci trestného konania preukázané, že rodičia v čase požiaru maloletých, t.j.
žalovaní v rade 1/ až 3/, zanedbali náležitý dohľad nad deťmi, a teda zodpovedajú za nimi spôsobenú
škodu. Uvedenému zodpovedajú najmä správy Základnej školy (posudky na U. L., L. K. a W. K.

zabezpečené do trestného spisu ako aj ich výpovede). Súd prvej inštancie už svojím predchádzajúcim
rozhodnutím - medzitýmnym rozsudkom č.k. 9C/80/2012-93 zo dňa 26.02.2015 rozhodol, že základ
nároku je daný, teda sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o tom, že žalovaní v rade 1/ až 3/
zanedbali náležitý dohľad nad deťmi. Predmetný medzitýmny rozsudok bol zrušený odvolacím súdom,
vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a odvolací súd v zrušujúcom uznesení
nariadil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v rozsahu skúmania atribútov zodpovednosti za škodu

spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania. Po vrátení veci na súd prvej inštancie
a po vykonanom dokazovaní sa dôkazná situácia nezmenila a neboli predložené žiadne relevantné a
vierohodné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaní nezanedbali náležitý dohľad nad maloletými, a
tieto skutočnosti ani nevzišli z ich výpovedí. Dôkazná situácia spočívajúca v zistenom skutkovom stave
sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval, že náležitý dohľad žalovaných nad deťmi, ktoré spôsobili žalobcom

škodu, nezmenil a nebolo preukázané, že by dohľad nad nimi zanedbaný nebol. Žalovaní pred súdom
uvádzali tvrdenia, z ktorých priamo vyplýva, že na v čase požiaru maloleté deti nemali čas a nevenovali
im náležitú pozornosť. Rodičia nepoznali mená kamarátov, s ktorými ich deti trávili čas, nevedeli kde
ich deti trávia čas, ich deti disponovali cigaretami, alkoholom, žalovaní sa ako rodičia nezúčastňovali
rodičovských združení, ich deti dosahovali zlé výsledky v škole a taktiež ich hodnotenia od učiteľov

(tvoriace súčasť spisu) neboli pozitívne. Odvolatelia považovali výpovede U. L., L. K. a W. K. zo dňa
30.05.2017 za nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré sa nezhodujú s výpoveďami vykonanými v rámci
trestného konania a ani s výpoveďami samotných žalovaných pred vrátením veci. Výpovede svedkov
U. L., L. K. a W. K. je preto potrebné posudzovať s ohľadom na ich blízky priamy príbuzenský vzťah a
snahu pomôcť dosiahnuť priaznivý výsledok pre svojich rodičov (žalovaných) v konaní. Poukázali pritom

na konkrétne nezrovnalosti vo výpovediach a tvrdeniach detí žalovaných, ktoré požiar dňa 28.10.2011
spôsobili - svedok U. L. výslovne uviedol nepravdivé skutočnosti, že do predmetného neobývaného
domu v deň incidentu len išli skúšať fajčiť a bolo to po prvý raz. Na otázky právneho zástupcu žalobcov
svedok U. L. odpovedal tak, že tým vyvrátil pravdivosť tvrdení vo svojej výpovedi, keď uviedol, že si
nepamätá odkiaľ mali cigarety ani kto ich tam vtedy nosil - z čoho vyplýva, že do neobývaného domu

chodili opakovane a nie ako zavádzajúco uvádzal, že tam boli len skúšať fajčiť a bolo to prvý krát. Z
výpovede U. L. ďalej vyplynulo, že výchovné opatrenia a dohľad, ktoré by mali byť absolútne bežné
a nie sú ničím výnimočné pri výchove a starostlivosti o maloleté deti, začala jeho matka (žalovaná v
rade 2/) aplikovať až po vzniknutom incidente. O zanedbávaní náležitého dohľadu žalovanej v rade
2/ nad deťmi svedčí aj skutočnosť, ktorú žalovaná v rade 2/ sama uviedla na pojednávaní konanom

dňa 28.10.2014, že sa stará o ročné dieťa svojej dcéry, ktorá má len sedemnásť rokov, čiže druhé
dieťa žalovanej v 2/ rade otehotnelo vo svojich 15 resp. 16 rokoch veku. Svoje tvrdenia o zanedbaní
náležitého dohľadu žalovanej v rade 2/ nad svojim synom dôvodili odvolatelia aj posudkom, ktorý na
U. L. vypracovala jeho triedna učiteľka, ktorá konštatovala, že žalovaná v rade 2/ nemá nad svojim
synom kontrolu. Vo vzťahu k svedkovi W. K. (dieťa rodičov - žalovaných v rade 1/ a 1a/) uviedli, že

tento vypovedal na pojednávaní účelovo. Pokiaľ svedok W. K. tvrdil, že na mieste incidentu boli fajčiť po
prvý krát a jeho rodičia (žalovaní v rade 1/ a 1a/) vždy vedeli kde a s kým trávi čas, uvedené tvrdenie
nekorešponduje s tvrdeniami žalovaných v rade 1/ a 1a/, ktorí uviedli, že ich syn v čase incidentu
nemal žiadnych kamarátov, nemali vedomosť o tom, že ich syn fajčí a ani to, kde a s kým sa zdržiava.
Žalovaní v rade 1/ a 1a/ ako rodičia so synom nekomunikovali tak, ako by to pri poskytovaní starostlivosti

o maloleté dieťa malo byť samozrejmé. Výchovné opatrenia vo vzťahu k svojmu synovi riešili až po
incidente zo dňa 28.10.2011. Žalovaná v rade 3/ rovnako nepreukázala, že nezanedbala náležitý dohľad
nad svojím synom (L. K.) - nepostrehla, že jej syn fajčí, že sa stretáva s partiou kamarátov, ktorých
nepokladala za vhodných pre jej syna; napokon správa triednej učiteľky zo základnej školy vypovedá
o tom, že svojmu dieťaťu v dôsledku pracovnej vyťaženosti nevenuje náležitú pozornosť. Odvolatelia

kládli dôraz na skutočnosť, že všetci žalovaní uviedli a potvrdili, že nevedeli kde a s kým sa v čase
incidentu zdržiavali ich deti, pričom ak by boli vedeli s akou partiou sú, tak by im to boli zakázali. Žalovaní
tak mali vedomosť o problémovosti jednotlivých detí žalovaných, aj o tom, že pre ich vlastné deti nie
sú „dobrou partiou". V čase incidentu maloletým deťom nebola zo strany ich rodičov - žalovaných,venovaná primeraná starostlivosť s prihliadnutím na ich vek a správanie, v dôsledku čoho boli odvolatelia
toho názoru, že náležitá starostlivosť bola zanedbaná. Žalobcovia rozsudok súdu prvej inštancie ďalej
napadliodvolanímajzdôvodu,žeprvoinštančnýsúdsvojerozhodnutiepresvedčivonezdôvodnil,pričom

jeho závery ani nevyplývajú z vykonaného dokazovania a dôkazov založených v súdnom spise. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých skutkových zistení a akých úvah súd
prijal prezentovaný právny záver, najmä ak súd svoj názor zmenil potom, čo vykonal jedno pojednávanie
na ktorom boli vypočutí svedkovia a opätovne sporové strany, ktorých výpovede však možno pokladať
za účelové, nevierohodné a tendenčné. Súd pri vyhodnocovaní výpovedí nebral ohľad na pomer

vypočutých svedkov k sporovým stranám a v konečnom dôsledku aj predmet sporu, ktorým je náhrada
škody,ktorúspôsobiliprávevypočúvanísvedkoviaW.K.,U.L.aL.K.- detižalovaných.Odvolateliaďalej
produkovali ďalšie tvrdenia o nepreukázaní nezanedbania starostlivosti o deti žalovanými a poukázali na
teoretické východiská pojmov náležitá starostlivosť a zodpovednosť maloletého v zmysle Občianskeho
zákonníka. Nesúhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd uvádzal, že maloletí
boli schopní ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; zákon neustanovuje žiadnu vekovú

hranicu, s ktorou by sa ich zodpovednosť spájala. Na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané,
že všetky maloleté deti boli aj čo sa týka výsledkov v škole slabšie, dokonca patrili medzi najslabších
žiakov v triede. Ich intelektuálna (rozumová) schopnosť zahŕňajúca schopnosť rozpoznať protiprávnosť
úkonu a zhodnotiť jeho následky preto bola oproti ich rovesníkom oslabená. Odvolateľom nebolo zrejmé,
na základe čoho (z akých dôkazov) prvoinštančný súd vychádzal, keď v odôvodnení napadnutého

rozsudku uzavrel, že maloletí boli schopní svoje konanie ovládnuť a posúdiť jeho následky. Maloletý
nie je zodpovedný, ak si následky svojho konania neuvedomil, aj keď jeho intelektuálna stránka mu
to umožňovala - predpoklad vôľovej a intelektuálnej stránky musí byt' splnený súčasne. Žalobcovia
záverom podaného odvolania namietali aj to, že súd nehodnotil každého maloletého osobitne, ale
paušálne všetkých spolu, hoci jeho povinnosťou bolo vyhodnotiť náležitý dohľad u každého maloletého

osobitne, a ďalej namietali odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nepovažovali za dostatočné a
presvedčivé.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril intervenient na strane žalovanej v rade 3/. Uviedol, že žalobcovia v
podanomodvolanítvrdiaskutočnostiavyvodzujúzávery,ktorémajúzacieľnegatívneopísaťžalovaných

v rade 1/ až 3/, pričom nimi tvrdené skutočnosti nevyplývajú zo žiadnych vykonaných dôkazov. Z
dokazovania vykonaného vo vedenom súdnom konaní vyplýva, že žalovaní v rade 1/ až 3/ ako rodičia
W. K., U. L. a L. K. náležitý dohľad nezanedbali. Maloletí vedeli, že môžu spôsobiť požiar a na
uvedenú skutočnosť boli upozornení maloletým P. K.. V čase požiaru maloletí (deti žalovaných v rade
1/ až 3/) vedeli posúdiť následky svojho konania a svoje konanie vedeli ovládať, keďže požiar založili,

pokúšali sa ho uhasiť, žiadali o pomoc okoloidúcich a zavolali hasičov. Žalobcovia v danom prípade
nesprávne určili okruh žalovaných, keďže namiesto detí zažalovali len ich rodičov, ktorí preukázali,
že nezanedbali náležitý dohľad a zbavili sa tak zodpovednosti za škodu. Za nesprávne považoval
tvrdenie odvolateľov o tom, že okresný súd už medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku
je daný a konštatoval zanedbanie náležitého dohľadu žalovanými nad svojimi deťmi, keď rozhodnutie

prvoinštančného súdu malo zásadné vady, pre ktoré bolo odvolacím súdom zrušené - prvoinštančný súd
podľa právnych záverov odvolacieho súdu len prevzal tvrdenia žalujúcej strany, s obranou žalovaných
sa vôbec nevysporiadal a nehodnotil podmienky zodpovednosti podľa § 422 Občianskeho zákonníka.
Intervenient vystupujúci na strane žalovanej v rade 3/ ďalej poukázal na znenie správy triedneho učiteľa
na žiaka L. K., z ktorej vyplýva, že matka (žalovaná v rade 3/) sa o syna (L. K.) primerane stará a jeho

správanie sa drží v norme. Vyjadril sa k tvrdeniam odvolateľov o údajnej pracovnej vyťaženosti žalovanej
v rade 3/ v čase vzniku škodovej udalosti (požiaru), o jej reakcii na študijné výsledky svojho syna a
o zabezpečovanie starostlivosti, pričom bol názoru, že tvrdenia odvolateľov sú len teoretické a ničím
nepreukázané; ak chceli žalobcovia tvrdenia žalovanej v rade 3/ o nezanedbaní náležitého dohľadu
vyvrátiť, mali súdu navrhnúť dôkazy na preukázanie nimi produkovaných skutočností. Žalobcovia v

podanom odvolaní zo Správy školy vytrhli len určité časti, ktorými sa snažili preukázať zanedbanú
starostlivosť, pričom produkovali aj vyslovene nepravdivé tvrdenia (napr. tvrdenie o tom, že pokiaľ
by žalovaní vedeli, s kým sa ich deti stretávajú, boli by im to zakázali). Žalobcovia nepreukázali ani
svoje tvrdenia o tom, že žalovaní opakovane umožňovali maloletým pohyb vo večerných hodinách.
Vykonaným dokazovaním bolo vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ preukázané, že v čase vzniku škodovej

udalosti maloletý L. K. rešpektoval matku (žalovanú v rade 3/), jej výchovné opatrenia, určené časy
príchodu domov, bol kľudnej povahy a pomáhal matke so starostlivosťou o mladšieho súrodenca. V
školských povinnostiach bol síce slabší, ale matka (žalovaná v rade 3/) mu zabezpečovala doučovanie,
učila sa s ním, matka vedela o tom, ako jej syn trávi voľný čas, poznala jeho kamarátov a stará mamaL. K. sa vyjadrila, že bol vychovaný dobre, nemala žiadne informácie o jeho negatívnom správaní, bol
tichý a svojej matke ako aj starej matke pomáhal. Požiar hospodárskej budovy bol jedinou negatívnou
udalosťou, pričom predtým a ani potom sa žiadna negatívna udalosť zapríčinená L. K. neudiala, na

základe čoho intervenient konštatoval, že žalovaná v rade 3/ svoj dohľad nad synom nezanedbala.
Záverom sa vyjadril k tvrdeniam žalobcov o údajnom fajčení syna žalovanej v rade 3/, keď uviedol,
že L. K. v tom čase nefajčil a pokiaľ by aj fajčil, nešlo by o dôvod pre konštatovanie zanedbanej
výchovy a dohľadu nad maloletým. K tvrdeniam žalobcov o fľaške alkoholu nájdenej na mieste incidentu
intervenient uviedol, že z výsluchov vyplynulo, že túto do budovy v tom čase maloletí chlapci nepriniesli.

Vo vzťahu k času, kedy k požiaru došlo (14:00 hod. v piatok) uviedol, že pod náležitým dohľadom
nemožno rozumieť dohľad vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne. Povinnosť vykonávať
náležitý dohľad neznamená, že dohliadaná osoba nesmie byť ani na chvíľu sama; rodič svoj dohľad
nevykonáva len fyzickou prítomnosťou, ale aj celkovým riadnym výchovným pôsobením, ktoré bolo v
konaní preukázané. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti intervenient na strane žalovanej v rade
3/ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v rade 1/, 1a/ a 2/, ktorí žiadali rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa pridržiavali svojich vyjadrení prezentovaných v
prebiehajúcom súdnom konaní a naďalej zastávali názor, že nie sú zodpovední za škodu, ktorá bola
spôsobená ich deťmi. Ako rodičia v čase incidentu maloletých detí, ktoré škodu spôsobili, náležitý

dohľad nezanedbali, o deti sa vzorne starali a do doby incidentu so vzniknutým požiarom sa žiadneho
priestupku, príp. konania v rozpore s bežným správaním, nedopustili. S poukazom na správanie detí,
ich povahové vlastnosti ako aj ich vek nebolo možné predpokladať, že by sa mohli dopustiť vzniku
škody následkom svojho správania tak, ako tomu bolo v tomto prípade - nebolo preto dôvodné aplikovať
výraznejšie výchovné opatrenia. O tom, že deti skúšali fajčiť, rodičia nemali vedomosť; deti však boli

o možných následkoch manipulácie s ohňom uzrozumení, o čom svedčia aj ich výpovede urobené v
rámci trestného konania. Žalovaní v rade 1/, 1a/ a 2/ ďalej uviedli, že skutočnosti o horšom prospechu
ich detí nepreukazujú, že by bol nad nimi zanedbaný náležitý dohľad. Rodičia sa práve naopak o svoje
deti zaujímali, zabezpečovali im doučovanie a tiež sa s nimi učili, pričom horšie študijné výsledky môžu
byť následkom napr. zníženej inteligencie detí. Rodičia sa zároveň so svojimi deťmi rozprávali, zaujímali

sa o to, s kým trávia svoj voľný čas, snažili sa zvládať problematický vek detí. Za nepravdivé považovali
tvrdenia odvolateľov, že výchovné opatrenia použili len po škodovej udalosti a ani tvrdenia žalobcov
o tom, že svojim deťom opakovane umožňovali pohyb vo večerných hodinách- uvedená skutočnosť z
dokazovania nevyplynula. Pokiaľ bude súd vychádzať z vykonaného dokazovania, je možné dospieť
len k záveru o tom, že rodičia v danom prípade dohľad nad svojimi v čase požiaru maloletými deťmi

nezanedbali.

9. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli stranám sporu ako aj iným subjektom v konaní
zasielané v zmysle § 373 CSP resp. § 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, v konaní
predložené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcov

formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.13. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť
maloletých alebo tých, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Ich zodpovednosť za škodu je viazaná
na osobitné podmienky. Súčasne je v tomto ustanovení upravená zodpovednosť iných osôb, ktoré majú

povinnosť vykonávať nad maloletými alebo nad tými, ktorí trpia duševnou poruchou, dohľad. Vo vzťahu
k maloletej osobe odvolací súd uvádza, že do nadobudnutia plnoletosti má človek iba obmedzenú
spôsobilosť na právne a protiprávne úkony, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho
následky;toznamená,žemátakrozumovú(intelektuálnu),akoajvôľovú(určovaciu)schopnosťvyvinutú
do tej miery, aby bol schopný sa správne rozhodnúť. Či maloletý mal takúto schopnosť v konkrétnom

prípade, posúdi súd; ak súd dospeje k záveru, že maloletý za škodu zodpovedá, je za škodu okrem
neho zodpovedný aj ten, ktorý je povinný nad nim vykonávať dohľad. V tomto prípade zodpovedajú
tí, ktorí sú povinní vykonávať dohľad nad maloletým spolu s maloletým spoločne a nerozdielne, teda
solidárne. Občiansky zákonník neupravuje otázku, kto má povinnosť vykonávať dohľad nad takýmito
osobami. U maloletej osoby je táto otázka upravená v zákone o rodine, podľa ktorého túto povinnosť
vykonáva buď osoba určená zákonom (rodič, osvojiteľ), alebo osoba určená súdnym rozhodnutím

(opatrovník, niektorý z manželov po rozvode). Ten, kto nad maloletým vykonáva dohľad, zodpovedá
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú spôsobil maloletý, len vtedy, keď zavinil zanedbanie náležitého
dohľadu. Zodpovednosť uvedenej osoby je teda subjektívna a závisí od jeho zavinenia. Zavinenie
u zodpovednej osoby sa v zmysle Občianskeho zákonníka predpokladá; prezumpciu zavinenia však
možno vyvrátiť, ak zodpovedná osoba preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Občiansky zákonník

nevymedzuje, čo treba považovať za náležitý dohľad. Túto otázku treba posúdiť podľa povahy veci
a okolností jednotlivého prípadu. - u maloletého treba brať zreteľ najmä na vek, povahové vlastnosti
a celkové správanie sa maloletého dieťaťa. Pod náležitým dohľadom treba rozumieť odstupňovaný
dohľad, ktorý je primeraný v súvislosti s okolnosťami týkajúcimi sa osôb, nad ktorými sa vykonáva
dohľad. Pod náležitým dohľadom však nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych

okolností vykonávaný nestále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku), lebo v takom prípade
by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti podľa § 422 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v podstate vylúčená.

14. Z obsahu spisového materiálu ako aj pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1033/TR-

DK-2011 mal okresný súd preukázané, že dňa 28.10.2011 v čase okolo 14:00 hod. v tom čase maloletí
U. L. založil oheň v murovanej miestnosti základných stavov, ktoré sa nachádzali pri neobývanom
rodinnom dome v obci G., D. XXX, pričom v tom čase maloletý L. K. priložil k ohňu rôzny polystyrén a
plastové fľaše a maloletý W. K. vložil do ohňa fľašu s neznámou tekutinou. Oheň sa postupne rozšíril na
celú budovu, pričom na zhorenej budove, poľnohospodárskych strojoch, balíkoch sena a smrekových

doskách vznikla škoda vo výške 8.959,25 Eur (hodnota určená na základe odborného vyjadrenia č.
62/11/S vypracovaného v rámci trestného konania). Skutočnosť, že konaním W. K., U. L. a L. K. vznikla
škoda, v konaní nebola sporná.

15. V konaní bolo ďalej na základe listu vlastníctva č. č. XXXX . k. ú. G. preukázané vlastnícke právo

žalobkyne v rade 1/ k rodinného domu č. XXX vrátane budovy základných stavov, v ktorej k incidentu
došlo a ktorá bola požiarom zničená. Rovnako tak bolo preukázané vlastníctvo žalobcov k balíkom sena
a smrekovým doskám, ktoré boli pri požiari dňa 28.10.2011 poškodené. Okresný súd však správne
zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody za poškodené poľnohospodárske
stroje, ku ktorým nepreukázali vlastnícke právo (bližšie odsek 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý na prejednávanú
právnu vec vo zvyšku žalobného návrhu aplikoval ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka, pričom
pre potreby určenia zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal na
nasledovné kritériá:

1/ zodpovednosť v čase incidentu maloletých detí,
2/ zodpovednosť (resp. vyvinenie sa zo zodpovednosti) tých, ktorí boli povinní nad v čase
incidentu maloletými vykonávať dohľad.

17. Odvolací súd sa s nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov, v rámci ktorej namietali

schopnosť W. K., U. L. a L. K. v čase incidentu ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Okresný
súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že títo (v čase
incidentu maloletí) boli za spôsobenú škodu zodpovední, nakoľko boli schopní s prihliadnutím na svoj
vek, rozumovú vyspelosť, povahové vlastnosti a celkové správanie svoje konanie ovládnuť a rovnako takaj posúdiť s ním súvisiace následky. Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd poukazuje
na stav, keď nielen z výpovedí W. K., U. L. a L. K. v rámci trestného konania ako aj z ich výpovedí
v tomto konaní, ale ani z vyjadrení základnej školy či iných súdu predložených listín nevyplýva, že by

bolo ich správanie neprimerané ich veku, prípadne, že by boli u menovaných deklarované neštandardné
prejavy správania (zapríčinené napríklad psychickou poruchou), pre ktoré by nevedeli v čase incidentu
ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky s ním spojené. W. K. mal v čase incidentu 10 rokov, U. L. 13
rokov a L. K. 12 rokov, pričom sa jednalo o maloletých v teenegerskom veku, s ktorým obdobím života
sú spojené rôzne prejavy a akty, ktoré však pri ich ojedinelom výskyte, ako tomu bolo pri incidente zo

dňa 28.10.2011, nemožno považovať za naplnenie definície neschopnosti maloletých ovládnuť svoje
konanie a posúdiť jeho následky, na základe čoho by bolo možné konštatovať absenciu zodpovednosti
maloletých za škodu v zmysle § 422 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Zároveň je z ich
výpovedí vykonaných v rámci trestného konania zrejmé, že boli oboznámení s negatívnymi účinkami
ohňa ako aj s možnými následkami manipulácie s otvoreným ohňom. Rovnako aj z ich správania po
vypuknutí požiaru, keď sa požiar snažili uhasiť najskôr svojpomocne, ktoré pokusy po čase vzdali,

možno usúdiť, že si v plnom rozsahu uvedomovali závažnosť vzniknutej situácie, ktorej podriadili svoje
konanie. O dostatočnom vnímaní vzniknutej situácie v tom čase maloletými vypovedá aj ich reakcia po
uvedomení si nemožnosti uhasiť požiar svojpomocne, keď telefonicky privolali profesionálne záchranné
zložky. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov o priamej súvislosti medzi horšími študijnými
výsledkami W. K., U. L. a L. K. a ich schopnosťou ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky,

nakoľko v konaní neboli ani u jedného menovaného preukázané také intelektuálne subnormy, pre ktoré
by bolo potrebné konštatovať ich nespôsobilosť na zavinenie resp. absenciu zodpovednosti za škodu v
zmysle § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov týkajúcich sa nesprávnosti právneho záveru

prvoinštančného súdu o vyvinení sa žalovaných v rade 1/ až 3/ ako rodičov W. K., U. L. a L. K. zo
solidárnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza,
že odvolatelia produkovali pomerne obšírny komplex subjektívnych tvrdení o zanedbaní náležitého
dohľadu nad v čase incidentu maloletými deťmi. So všetkými tvrdeniami sa odvolací súd oboznámil a
po ich komplexnom posúdení dospel k záveru, že na ich podklade nemožno konštatovať nevyvinenie

sa žalovaných zo zodpovednosti za škodu spôsobenú ich deťmi, resp. potrebu zmeny správneho
právneho záveru prvoinštančného súdu o vyvinení sa žalovaných zo zodpovednosti podľa § 422 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

19. Občiansky zákonník v ustanovení § 422 ods. 2 neuvádza presný postup súdu ako ani konkrétny

výpočet hodnotených okolností, na ktoré by mal súd pri svojej právnej úvahe o vyvinení osoby povinnej
vykonávať dohľad nad maloletým zo zodpovednosti za škodu prihliadať. Prvoinštančný súd však v
danom prípade pri konštatovaní vyvinenia žalovaných zo zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcom
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu.

20. Incident zo dňa 28.10.2011 (piatok), pri ktorom ku škodovej udalosti došlo, sa odohral v čase
okolo 14:00 hod., t. j. v popoludňajších hodinách bežného pracovného a školského dňa, ktorý možno
považovaťzačasbežnéhoodchoduškolopovinnýchdetízoškolyazároveňzačas,vktoromsapracujúci
ľudia nachádzajú v miestne výkonu svojho zamestnania. Nesporne sa teda nejedná o taký úsek dňa,
v rámci ktorého by bola pre plnenie náležitého dohľadu nad maloletými nevyhnutná osobná prítomnosť

žalovaných pri svojich v čase incidentu maloletých deťoch.

21. Odvolací súd pri konštatovaní správnosti záveru súdu prvej inštancie o vyvinení žalovaných zo
zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádza aj zo širších súvislostí daného prípadu, keď vo vzťahu
ku v čase incidentu maloletým neboli zo strany školy avizované žiadne známky záškoláctva, neboli im

uložené žiadne výchovné opatrenia signalizujúce ich nevhodné mimoškolské aktivity a ich správanie
nebolo nikdy predmetom riešenia policajnými zložkami, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny či inými
subjektami. V konaní ďalej neboli preukázané žiadne nedostatky vo výchovných postupoch žalovaných,
ktoré by mali za následok zanedbanie náležitého dohľadu nad svojimi deťmi. Založenie požiaru deťmi
žalovaných zároveň nemožno považovať za systematické zlyhanie a nevykonávanie dohľadu nad

svojimi deťmi, obzvlášť v situácii, keď bol vzniknutý incident všetkých troch v tom čase maloletých detí
žalovaných ojedinelou záležitosťou, ktorá sa predtým ani potom neopakovala.22. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov o nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku
odvolacísúdpoukazujenaustanovenie§220CSP,zktoréhovyplývajúzákladnénáležitostiodôvodnenia
súdneho rozhodnutia - súd v ňom uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé.

23. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom riadil
ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobcovia
domáhali a aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná strana
sporu, uviedol ktoré dôkazy použil a poukázal na zákonné ustanovenia ktoré na zistený stav aplikoval,

pričom rozhodol o celom nároku žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň v plnom
rozsahu korešponduje s jeho výrokovou časťou. Odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia prvoinštančného súdu preto posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.

24. Odvolací súd však zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (bližšie napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

25.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu

ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle § 220 až § 222 CSP aj
správne a presvedčivo odôvodnil.

26. Nakoľko odvolanie žalobcov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a zároveň neboli zistené ani
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako aj od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá pomeru úspechu
strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

27.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej strane odvolacieho konania
a rovnako aj intervenientovi na strane žalovanej v rade 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške prípadne vzniknutých trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).