Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205904
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205904.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. 1, J., právne zast. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.
TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a

zaplatenie 90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C
234/2016-46 zo dňa 05.06.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie “) napadnutým uznesením zastavil konanie a
priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. 256 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. a

vychádzajúczoskutočnosti,že vdanomprípadežalobkyňazobralažalobuvcelomrozsahuspäť.Malza
to, že v časti nároku na zaplatenie 90 eur spôsobil zastavenie konania žalovaný, pretože žalovanú sumu
uhradil po podaní žaloby, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

Obsah odvolania a vyjadrení

3. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Absolútne odmietal priznanie nároku na náhradu trov
konania žalobcu resp. jeho právneho zástupcu, ktoré cielene a účelovo sleduje finančný prospech
vo forme trov právneho zastúpenia. Žalovaný nebol pred podaním žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia žiadnym spôsobom zo strany žalobcu vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia, resp.
určitým spôsobom upozornený na takúto skutočnosť, a to napriek tomu, že žalovaný bol pred podaním

žaloby so žalobcom v kontakte, dokonca poskytol na jeho žiadosť listiny, ktoré mu následne slúžili
na vypracovanie žaloby. Takéto konanie žalobcu bezvýhradné naplňuje znaky účelovosti a odporuje
dobrým mravom. Uviedol, že presne pre takéto prípady zákonodarca zapracoval do Civilného sporového
poriadku ustanovenie § 257, aby súd za prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v
danom prípade bezpodmienečne existujú vo forme účelového konania žalobcu, úspešnej strane nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak,

že vyhovie odvolaniu žalovaného a žalobkyni aplikáciou ust. § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania
neprizná.4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že právny predchodca žalovaného
(banka VÚB a.s.) si musel byt dobre vedomý skutočnosti, že uzatvorením zmluvy porušuje zákon o

spotrebiteľských úveroch a i napriek tomu platby od žalobkyne prijal, preto nie je dôvod sa odvolávať sa
na dobre mravy a dôvody hodne osobitného zreteľa. Žalovaný nie je v takom sociálnom znevýhodnenom
postavení alebo aby sa jednalo o konanie, ktoré by si zaslúžilo dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podotkla, že žalovaný dobrovoľne vrátil žalobkyni bezdôvodné obohatenie až v júni 2017, kedy žaloba
bola podaná na súd dňa 20.06.2016, teda nie je možne hovoriť o nejakom poctivom zámere žalovaného

azaujmeriešiťspormimosúdne.Neexistuježiadneustanovenieprávnehopredpisu,ktorébyprikazovalo
vyzvaťprotistranunavráteniebezdôvodnéhoobohatenia.Navrhla,abyodvolacísúdpotvrdiluzneseniev
napadnutejčasti,tedavovýrokuotrováchkonaniaapriznalžalobkyninároknanáhradutrovodvolacieho
konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

6. Podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách čiastočne úspešnej žalobkyni v konaní aplikoval
ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať

ust. § 257 C.s.p. vo vzťahu k trovám konania medzi ním a žalobkyňou.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

10. Bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil

to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 20.06.2016 na súd prvej inštancie žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy o aktivácii autokarty zo dňa 22.05.2009 a vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 90 eur. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu úhrady

bezdôvodného obohatenia žalovaným dňa 28.06.2017, teda po podaní žaloby. Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 18C/234/2016-46 zo dňa 05.09.2017 konanie zastavil a priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 50 % voči žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. je súd

povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom,
že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené
predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (dôvody hodné osobitného zreteľa).13. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že

ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.

14. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

15. V predmetnej veci žalovaný v odvolaní poukázal na dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci
v účelovom konaní žalobkyne a jej právneho zástupcu nevyzvať žalovaného pred podaním žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

16. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s názorom súdu prvej inštancie nezistil také dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu § 257 C.s.p. v prejednávanej veci odôvodňovali. Zásadne
žiadna právna norma neurčuje, aby podaniu žaloby na súd predchádzala predžalobná výzva a nie je
nevyhnutným predpokladom pred podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd

považuje tvrdenia odvolateľa, že žalobkyňa sa nepokúsila pred podaním žaloby výzvou predísť sporu
a nesnažila sa s ním dohodnúť mimosúdne, za tendenčne a účelové, motivované snahou vyhnúť sa
plateniu trov spojených so súdnym konaním. Je len v rovine teoretických dohadov, či by v takom prípade
bolo možné predísť súdnemu sporu. Navyše odvolací súd podotýka, že žalovaný ako právny nástupca
pôvodného veriteľa (VÚB banky, a.s.) až po vyše roku po podaní žaloby uhradil sumu bezdôvodného

obohatenia požadovaného žalobkyňou, na základe čoho žalobkyňa vzala svoju žalobu späť.

17. Žalovaný nepochybne zavinil zastavenie konania. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, preto je v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
žalovaný povinný žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 50 %.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods.

1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).