Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203719
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617203719.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta
2, IČO: 35 937 874 proti žalovanému: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. B., V o zaplatenie XXX,XX
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.

6C/10/2017-38 zo dňa 16. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že vzhľadom na predmet sporu, keď sa jedná o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevýšila 2 000,- eur, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP rozhodol bez
nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom 16. 01. 2018 o 09,15 hod. Skutkové tvrdenia
uviedol iba žalobca, ktorý označil aj listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že predmetom sporu je nárok
na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobca uhradil v období od 01. 01. 2009 do 01.
07. 2014. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný za obdobie od 01. 01. 2009 do 01.

07. 2014 bol zdravotne poistený v Českej republike, preto v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.
z. nebol povinne verejne zdravotne poistenou osobou na Slovensku, a teda ani poistencom v zmysle
citovaného zákona. Pokiaľ žalobca poukazoval na § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z., z
ustanovenia tohto zákona nevyplýva právo poisťovne domáhať sa úhrady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v prípade nedodržania povinnosti oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do
8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.

Sankciou za porušenie týchto povinností sú v zmysle citovaného zákona pokuty (§ 26 ods. 1 písm. b/).
Nakoľko sa v danom prípade nejedná o úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil poistenec
(žalobca tvrdí, že žalovaný v spornom období nebol jeho poistencom), ani sa nejedná o náhradu
nákladov vzniknutých podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., súd žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol s poukazom na úspech žalovaného v spore, ktorému však účelne vynaložené výdavky na
náhradu trov konania nevznikli.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v
danom prípade si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaný porušil
ust. § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. Žalovanému od 01. 01. 2009 zaniklo povinné zdravotné
poistenievSRakoosobe,ktorámátrvalýpobytnaúzemíSR,alejezamestnanáuzamestnávateľa,ktorý
nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo.

Žalovaný si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, čím došlo k porušeniu právnej
povinnosti ustanovenej zákonom č. 580/2004 Z. z., následkom čoho vznikla žalobcovi škoda. Vytýkal,že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko medzi výkony
zdravotnej starostlivosti poskytované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov na základe zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorených
so zdravotnými poisťovňami v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivostiuhrádzanejnazákladeverejnéhozdravotnéhopoisteniapatriaajkapitácie.Vtejtosúvislosti
poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/126/2016, z ktorého vyplýva, že už
samotné „zazmluvnenie“ všeobecného lekára je súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej fyzickej

osobe. V danom prípade nemožno aplikovať ust. § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z., nakoľko sa
nejedná o poistenca, ktorý si nepodal prihlášku do zdravotnej poisťovne. V prípade žalovaného ide
o situáciu neskorého odhlásenia z verejného zdravotného poistenia. Rozsudok prvoinštančného súdu
žiadal zmeniť a uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi ním požadovanú finančnú čiastku s príslušnými
úrokmi z omeškania.

3.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP).

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nepostupoval procesne
správne, pokiaľ vzhľadom na hodnotu sporu, ktorá neprevýšila 2 000,- eur, v súlade s ust. § 177 ods. 2
písm. a/ CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom. Urobil tak i napriek
tomu, že žalobu sa mu nepodarilo žalovanému doručiť a zásielka sa súdu vrátila s poznámkou, že
adresát je na adrese uvedenej súdom neznámy. Postupoval v rozpore s ust. § 116 ods. 1, podľa ktorého,

ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Túto
povinnosť prvoinštančný súd zanedbal.

5. Pokiaľ vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2, je potrebné uviesť, že

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v ods. 2
písm. a/, a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné (súd teda musí disponovať vyjadrením žalovaného) a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000,- eur. Ak sú splnené podmienky podľa ods. 2 písm. a/, nie je potrebné ani nariadiť
pojednávanie, ani vykonať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde

len o právne posúdenie sporu.

6. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ani v takých prípadoch, ak síce nie sú splnené predpoklady
uvedené v písm. a/, no strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Ani táto
podmienka splnená v predmetnom konaní nebola.

7. Odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu ako predčasné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, aby doručil žalobu žalovanému, umožnil mu k žalobe sa vyjadriť.
Až na podklade vyjadrenia žalovaného si bude môcť totiž ustáliť, či sú skutkové tvrdenia strán sporné
alebo nie, či v predmetnej právnej veci ide len o právne posúdenie sporu. Bez vyjadrenia žalovaného k

žalobcom podanej žalobe totiž nie je možné jednoznačne ustáliť, že tvrdenia strán sporu nie sú sporné
a že žalovaný so žalobcom podanou žalobou súhlasí a ním uplatnené nároky uznáva.

8. Na druhej strane je tiež potrebné vytknúť prvoinštančnému súdu prekvapivosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko postup podľa § 177 ods. 2 sa predovšetkým môže uplatniť v tých prípadoch, ak

súd nároky uplatnené žalobcom považuje za dôvodné a zákonné a keď mieni jeho žalobe vyhovieť.
Inak je súd povinný uviesť predbežné právne posúdenie veci, nakoľko obligatórne určenie sporných a
nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú podľa
zákonodarcu kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na
predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Z pohľadu procesných pochybení okresného súdu

odvolaciemu súdu neostávalo, než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v prvom rade doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie, nakoľko
až na podklade vyjadrenia žalovaného si bude môcť ustáliť, či skutkové tvrdenia strán sú sporné alebo
nesporné. V tomto štádiu sa odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať k hmotnoprávnemuposúdeniu veci zo strany prvoinštančného súdu. Za podstatné však považuje, že žalobca žalobu voči
žalovanému uplatnil s poukazom na ust. § 420 OZ, a preto bude potrebné zo strany okresného súdu
v ďalšom konaní skúmať naplnenie predpokladov na vyhovenie žalobe v zmysle tohto zákonného

ustanovenia.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)