Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218146
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116218146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Obecné lesy Ľubietová, spol. s r.o., IČO: 31579043, so sídlom v Ľubietovej, J. J. Kmeťa č. 90/92,
zastúpeného právnym zástupcom Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36862461, so sídlom v Banskej Bystrici,
Komenského č. 14A, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ,
proti žalovanému K.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. F., L. č. XXXX/XX, zastúpenému právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., IČO: 47246731, so sídlom v Banskej
Bystrici, Kukučínova č. 20, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Tomáš Rosina, advokát a konateľ, o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 8C/198/2016-84 zo dňa 29.03.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca je p
o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní
odprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancieourčenívýškytrovkonaniapredsúdomprvejinštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 % (druhý výrok).

1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči
žalovanému domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 19.10.2015 uzavretá medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim ohľadom prevodu vlastníctva k osobnému motorovému
vozidlu zn. Subaru Forester Diesel Comfort SH, evidenčné číslo BB XXX EI je neplatná. Súd prvej
inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého dňa 19.10.2015 uzavrel žalobca (za ktorého konal žalovaný) ako predávajúci so žalovaným

ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj uvedeného osobného motorového vozidla
za kúpnu cenu v sume 9.800,- €, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil; súd prvej inštancie ďalej zistil, že
„žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a má jediného spoločníka, ktorým je Obec Ľubietová;
z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti je od 18.12.2015 R. C.; v konaní predregistrovým súdom pod sp. zn. 9Re/472/2015 bola vykonaná zmena zapísaných údajov o spoločnosti,
keď došlo k výmazu žalovaného ako konateľa s dňom skončenia funkcie 18.12.2015; registrový súd
vykonal zápis zmeny na základe návrhu a k nemu priložených listín - rozhodnutie jediného spoločníka

zo dňa 18.12.2015; z uznesenia obecného zastupiteľstva č. OcZ 5 - 5/2015 zo dňa 09.04.2015 vyplýva,
že zastupiteľstvo pod bodom programu „Rôzne“ schvaľuje odvolanie K.. T. V., konateľa spoločnosti
Obecné lesy s.r.o. a Obecná píla s.r.o. za nehospodárne nakladanie s majetkom a neefektívne vedenie
uvedených spoločností; uznesenie je opatrené pečiatkou obce, ale chýba na ňom podpis starostu;
dňa 21.05.2015 obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. OcZ 7- 6/2015, v ktorom pod bodom

„Nepodpísané uznesenia“ je uvedené, že obecné zastupiteľstvo opätovne schvaľuje odvolanie K.. T. V.,
konateľa spoločnosti Obecné lesy s.r.o. a Obecná píla s.r.o. za nehospodárne nakladanie s majetkom a
neefektívnevedenieuvedenýchspoločností; nakonciuzneseniajekonštatované,žebolojednomyseľne
prijaté; uznesenie je opatrené pečiatkou obce, ale chýba na ňom podpis starostu; jediný spoločník
Obec Ľubietová, v mene ktorej koná starosta ako jej štatutárny orgán, pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia žalobcu dňa 18.12.2015 rozhodol o odvolaní K.. T. V. z funkcie konateľa spoločnosti

Obecné lesy Ľubietová, spol. s r.o. a súčasne o vymenovaní R. C.; rozhodnutie je podpísané starostom
K.. T. A. a jeho podpis je úradne osvedčený (osvedčovacia doložka obce)“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie bol žalovaný dňa 19.10.2015
oprávnený konať za žalobcu a mohol účinne uzavrieť spornú kúpnu zmluvu, pretože jeho funkcia

zanikla až dňa 18.12.2015; súčasne dospel k záveru, že na požadovanom určení neplatnosti spornej
kúpnej zmluvy absentuje u žalobcu naliehavý právny záujem, keď v tejto súvislosti súd prvej inštancie
konštatoval, že „žalobca sa domáhal určenia, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom; aby
mohol byť v konaní úspešný musel preukázať, že na tomto určení je daný naliehavý právny záujem;
žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo

neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť; naliehavosť sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný; naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva; naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie
povinnosti; je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale

kedy už došlo k porušeniu; ako uviedol aj právny zástupca žalovaného, ak by aj súd určil, že kúpna
zmluva je neplatná, nepredišlo by sa tým ďalším sporom (vydanie bezdôvodného obohatenia); v spore
je podstatnou skutočnosťou to, že z kúpnej zmluvy bolo riadne plnené, t.j. žalovaný zaplatil kúpnu cenu
za osobné motorové vozidlo a toto aj prevzal a žalobcovi bolo poskytnuté plnenie v sume 9. 800,- €;
ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný dňa 19.10.2015 nemohol konať za žalobcu, mohol sa už domáhať

splnenia povinnosti (vrátenie osobného motorového vozidla a oproti tomu vydanie prijatého peňažného
plnenia); žalobca tak nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku
čoho nemôže byť v konaní ani úspešný“; k záveru, že žalovaný bol dňa 19.10.2015 oprávnený konať za
žalobcu dospel súd prvej inštancie na základe názoru, že funkcia konateľa žalobcu zanikla žalovanému
až dňa 18.12.2015 v podstate s odôvodnením, že uznesenia obecného zastupiteľstva Obce Ľubietová

nespĺňajú formálne náležitosti nevyhnutné na zápis zmeny konateľa žalobcu v obchodnom registri, keď
tieto náležitosti spĺňa až rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu zo dňa 18.12.2015 vydané v súlade
so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov; na základe uvedeného
súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov a § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 04.05.2017 (č.l. 94-101 spisu). Rozsudok napadol v celom rozsahu. Vyjadril názor,

že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že funkcia konateľa zanikla žalovanému až dňa
18.12.2015, ale už dňa 21.05.2015 rozhodnutím obecného zastupiteľstva po prelomení veta starostu
obce proti uzneseniu zo dňa 09.04.2015; zdôraznil, že uznesenia obecného zastupiteľstva obsahujúvšetky formálne náležitosti a zápis odvolania konateľa v obchodnom registri má len deklaratórny
charakter; nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení výslovne nezveruje rozhodovanie o menovaní a odvolávaní

štatutárneho orgánu obecnej obchodnej spoločnosti obecnému zastupiteľstvu, patrí táto právomoc
starostovi obce podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože by to
odporovalo zmyslu a účelu zákona; vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s ním predloženou
odlišnou argumentáciou prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, v rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/201/2012 zo dňa 19.11.2013 a v komentári k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení, keď napadnutý rozsudok považoval v tomto smere za nedostatočne odôvodnený; nakoniec
vyjadril názor, že neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie o nedostatku jeho naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, ktorú odvodil zo skutočnosti, že sa
mohol voči žalovanému domáhať splnenia povinnosti (vrátenia osobného motorového vozidla oproti
vydaniu peňažného plnenia); konštatoval, že určovacia žaloba je prípustná, ak vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah sporových strán a to napriek tomu, že je prípadne možná i iná žaloba (v tomto

smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/105/2013 zo dňa
24.06.2015); vyjadril názor, že ak by od žalovaného požadoval vydanie vozidla bez určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, absentoval by právny základ jeho nároku, pričom o otázke neplatnosti kúpnej zmluvy
môže záväzne rozhodnúť iba súd; nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že určením neplatnosti spornej kúpnej
zmluvy by sa nepredišlo ďalším sporom, pretože na rozhodnutie súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy

by jednoznačne nadväzovala povinnosť žalobcu a žalovaného vydať si navzájom získané bezdôvodné
obohatenie, pričom táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a teda by nebolo nutné domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného samostatnou žalobou; nie je mu preto zrejmé, aké
ďalšie spory by mohli v dôsledku rozhodnutia o určení neplatnosti kúpnej zmluvy vzniknúť; ani prípadné
nesplnenie povinnosti žalovaného vydať mu osobné motorové vozidlo a s tým spojená eventuálna

potreba podania ďalšej žaloby nemôže odôvodňovať neexistenciu jeho naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy; na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého
rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.06.2017 (č.l. 109-110 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a plne
sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie; vyjadril názor, že rozhodnutie jediného spoločníka
zo dňa 18.12.2015 spĺňalo všetky náležitosti týkajúce sa jeho odvolania z funkcie konateľa žalobcu, kým
uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.04.2015 a zo dňa 21.05.2015 tieto náležitosti nespĺňali;
navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.06.2017 (č.l.
115 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby; odvolací súd pri rozhodovanío podanom odvolaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním popísaného
v napadnutom rozsudku, pretože skutkové zistenia neboli podaným odvolaním spochybnené; pri
viazanosti odvolacími dôvodmi preskúmal odvolací súd len právne posúdenie veci zo strany súdu prvej

inštancie v prejednávanom spore.

4.4 V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
(kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2015); konanie v prejednávanom spore začalo dňa 30.09.2016 doručením
žaloby na súd (§ 156 C.s.p.), t.j. v plnom rozsahu za účinnosti Civilného sporového poriadku v znení

účinnom od 01.07.2016; právny úkon zaraďujeme medzi právne skutočnosti; podľa § 137 písm. d)
C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu; v prejednávanom spore žalobca netvrdil, že možnosť podania žaloby o určenie
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy ako právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu a takýto
osobitný právny predpis nie je známy ani odvolaciemu súdu (iura novit curia); keďže v prejednávanom
spore nešlo o určenie existencie alebo neexistencie práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.), skúmanie naliehavého

právnehozáujmunapožadovanomurčeníneprichádzalodoúvahy;nadruhejstranebolažalobažalobcu
dostatočne určitá a zrozumiteľná, aby o nej mohlo prebehnúť civilné sporové konanie (nebol potrebný
postup podľa § 129 C.s.p.); súdna prax prijatá k právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 vo všeobecnosti pripúšťala podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho
úkonu (ako právnej skutočnosti) za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na

požadovanom určení (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016,
ktorý výslovne pripúšťal len návrh „na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“, nepočítal
však s určením právnej skutočnosti); Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie
právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len v prípade,
ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ C.s.p.); aj keď v návestí ustanovenia § 137

C.s.p. ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom
sporovom konaní, podľa odvolacieho súdu nie je dôvod pripustiť žalobu ohľadne nároku, ktorý možno
pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného
sporu mohol žalobca svoj nárok uplatniť žalobou na plnenie podľa § 137 písm. b/ C.s.p. ako to uviedol
aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, resp. žalobou na určenie existencie vlastníckeho práva

k motorovému vozidlu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. za predpokladu preukázania existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, pričom v obidvoch konaniach by súd ako predbežnú otázku
posudzoval platnosť spornej kúpnej zmluvy); uvedený záver je podľa odvolacieho súdu postačujúci
na potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správneho, preto sa
osobitne nezaoberal správnosťou právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v ostatnom

rozsahu, ktoré bolo pre rozhodnutie nadbytočné.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil len tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); odvolací súd dospel k

záveru,žeprávneposúdenieveciohľadnenedôvodnostižalobyjesprávne(body4.3a4.4odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj
výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvejinštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu
trov konania plne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril voči komu priznáva žalovanému nárok na náhradu

trov konania, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru
odvolaciehosúdunevyhnutnétentovýrokzmeniťauložiťžalobcovipovinnosťnahradiťžalovanémutrovy
konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred

súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).