Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010879
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a

sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra
2018, v trestnej veci obžalovaného S. C. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm.
a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 05.03.2018, sp.zn.
4T/1/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného S. C., nar. XX. A. XXXX v F., u z n á v a
z a v i n n é h o z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., pretože

dňa 24.08.2016 približne o 17.30 hod., kedy prišiel odovzdať svojho syna, mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
matke dieťaťa A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., N. F. H. XX, do miesta jej bydliska, po
telefonickom kontakte A. N. zišla z bytu dole spolu so svojou matkou Z. N., nar. XX.XX.XXXX, vo vchode
vzala Z. N. mal. vnuka B. C. na ruky a chceli odísť do svojho bytu aj s dcérou A. N. a synom Z.. Q. N.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorý zhodou okolností v tom čase prišiel na uvedené miesto, avšak obžalovaný šiel
za nimi, keď sa nachádzali vo výťahu a Z. N. chcela zavrieť výťahové dvere, obžalovaný jej v tom bránil
tým, že si vložil medzi výťahové dvere pravú nohu a vzápätí udrel päsťou ľavej ruky Z. N. do hlavy, ktorá
si v dôsledku tohto úderu udrela hlavu o kovovú zárubňu výťahových dverí a hlavou udrela aj mal.
vnuka B. C., ktorého držala na rukách, čím spôsobil Z. N. pomliaždenie tváre a nosa a podvrtnutie krčnej
chrbtice s dobou liečenia najmenej 14 dní a B. C. spôsobil mierny opuch líca s dobou liečenia do 7 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví

za to sa odsudzuje

podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., § 56 ods. 1, 2 Tr.zák., § 57 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods.
2, 3, 8 Tr.zák. na peňažný trest vo výmere 400,- € (štyristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. obžalovanému ustanovuje pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Z. N., nar. dňa XX. A.. XXXX
v Z., trvale bytom C., N. F. H. XX, škodu vo výške 529,80 €. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 05.03.2018, sp.zn. 4T/1/2017 bol obž. S. C.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. na tom

skutkovom základe, že

dňa 24.08.2016 približne o 17.30 hod., kedy prišiel odovzdať svojho syna, mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
matke dieťaťa A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., N. F. H. XX, do miesta jej bydliska, po
telefonickom kontakte A. N. zišla z bytu dole spolu so svojou matkou Z. N., nar. XX.XX.XXXX, vo
vestibule vo vchode vzala Z. N. mal. vnuka B. C. na ruky a chceli odísť do svojho bytu aj s dcérou A. N. a

synom Z.. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zhodou okolností v tom čase prišiel na miesto, avšak S. C. šiel
za nimi, keď sa nachádzali vo výťahu a Z. N. chcela zavrieť výťahové dvere, S. C. jej v tom bránil tým, že
si vložil medzi výťahové dvere pravú nohu a udrel päsťou ľavej ruky Z. N. do hlavy, pričom následkom
tohto úderu si Z. N. udrela hlavu o kovovú zárubňu výťahových dverí a vzápätí hlavou udrela aj mal.
vnuka B. C., ktorého držala na rukách, čím obžalovaný spôsobil Z. N. zranenie - pomliaždenie tváre a

nosa a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu
14 - 28 dní a B. C. utrpel zranenie - mierny opuch líca s dobou liečenia do 7 dní.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 2, Tr.zák., § 56 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2, 3,
8 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák. peňažný trest vo výmere 700,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. mu bol

ustanovený pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace. Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej
Z. N., nar. dňa XX. A. XXXX v Z., trvale bytom C., N. F. H. XX, škodu vo výške 529,80 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2018, a
to proti výrokom o vine a treste. Poukázal na to, že okresný súd nezistil dostatočne skutkový stav veci,
vykonané dôkazy nevyhodnotil dôsledne, ale jednostranne v prospech poškodenej a nevyhovel ani jeho
návrhu na doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval
tým, že obžalovaného usvedčuje len výpoveď svedkyne poškodenej, ako aj výpovede svedkov, ktorí

sú jej priamymi príbuznými a svedkyne, ktorá je jej dlhoročnou priateľkou, avšak tieto výpovede sú
účelové a tendenčné, nakoľko sú voči nemu evidentne zaujatí. Skutočnosť, že všetci títo svedkovia sa
v danom čase nachádzali na danom mieste je neobvyklá a nasvedčuje tomu, že celý priebeh bol vopred
premyslený komplot, ktorým sa poškodená snažila o jeho degradáciu. Spolu so svojou dcérou A. N.
opakovane na neho podávali trestné oznámenia, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené a celé ich

úsilie smerovalo k tomu, aby dosiahli jeho odlúčenie od syna, ktorého má s dcérou poškodenej. A. N. sa
v civilnom konaní neúspešne domáhala, aby mu súd zakázal styk so svojím synom a k tomu využívala
prebiehajúce trestné konanie. Zdôraznil, že je pod veľkým vplyvnom svojej matky - poškodenej, čo
preukázal znalecký posudok s odvetvia psychológie vypracovaný v rámci civilného konania, z ktorého
vyplýva aj to, že poškodená na svoju dcéru prenáša svoje nepriateľstvo voči nemu.

Nemôže byť na jeho ťarchu, že pri skutku nebol okrem neho žiadny svedok, ktorý by dosvedčil, že sa
stal, ako tvrdil on, a nie ako tvrdila poškodená. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že nezaujatí svedkovia,
príslušníci policajného zboru, ktorí prišli na miesto, nepotvrdili, že by poškodená utrpela zranenia,
pretože žiadne na nej nevideli. Naviac, bol to práve on, kto ako prvý privolal policajnú hliadku, a to práve

preto, že konflikt vyprovokovala poškodená, ktorá mu ako prvá bezdôvodne dala facku.

Nevierohodnými sú aj lekárske správy, ktoré mali preukazovať zranenia poškodenej, keďže táto
dlhodobo pracovala v nemocnici, ktorej zamestnanci tieto správy vyhotovili a nebohý manžel poškodenej
bol dokonca riaditeľom tohto zariadenia. Okrem toho je pochybné, na ktorom konkrétnom mieste na

hlave mali vzniknúť zranenia poškodenej, keď raz uviedla dokonca temeno hlavy, pričom aj svedkyňa T.
N., ktorá navštívila poškodenú len tri dni po skutku, uviedla, že poškodená nemala viditeľné zranenia a
nebolažiadnymspôsobomobmedzenávpohybe,počasliečbynenosila predpísanýgolieranepredložila
žiadnedôkazy,žebyabsolvovalarehabilitáciu.Napokonzlekárskychsprávvôbecnevyplýva,nazáklade
akých vyšetrení lekári dospeli k záveru o jednotlivých zraneniach poškodenej. Podozrivé je aj to, že ak

by naozaj vrazil poškodenej do tváre päsťou ľavej ruky, u tejto by sa spustilo aspoň krvácanie z nosa,čo však zistené nebolo. Pochybným bolo aj to, či vôbec mohol prebehnúť skutok takým spôsobom
a za takých okolností na danom mieste, ako to tvrdila poškodená. Aj závery znaleckého posudku sú
nejednoznačné a dajú sa spochybniť, pričom ale znalec pripustil, že ak je úder zasadený päsťou stredne

silnou intenzitou, môže dôjsť ku krvácaniu z nosa, ako bezprostrednému následku zranenia.

Za danej dôkaznej situácie, teda prichádzajú do úvahy minimálne dve verzie skutkového deja, preto bolo
potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, keď aj pri samotnej rekonštrukcii na mieste nebolo možné
vylúčiť nielen verziu poškodenej, ale aj verziu uvádzanú ním. V danom prípade išlo o vyprovokovaný

konflikt poškodenou, ktorá tak konala premyslene, v snahe docieliť zákaz jeho styku so synom. V
žiadnom prípade mu nebola vina jednoznačne preukázaná, naviac, u neho absentoval aj priamy aj
nepriamy úmysel spôsobiť poškodenej ublíženie na zdraví.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322
ods. 3 Tr.por. vo veci rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí, alternatívne, aby vec vrátil na

nové rozhodnutie súdu prvého stupňa s pokynom, aby doplnil dokazovanie o vykonanie rekonštrukcie
a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný, aj jeho obhajca zotrvali na dôvodoch uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania a žiadali, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alebo vec

vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za správny a
zákonný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného v zmysle § 317 ods.
1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo
a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil že napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, a preto na základe odvolania obžalovaného
podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, t.j. vo výrokoch
o vine, o treste a o náhrade škody. Následne, keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, na

jeho podklade podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám, a to rozsudkom, v ktorom zmenil v
prospech obžalovaného právnu kvalifikáciu skutku na prečin ublíženia na zdraví len podľa § 156 ods.
1 Tr.zák. a v dôsledku toho mu znížil výmeru uloženého peňažného trestu, ako aj výmeru náhradného
trestu odňatia slobody. O náhrade škody rozhodol rovnako ako prvostupňový súd, tento výrok zrušil
len z toho dôvodu, že zrušil výrok o vine, na ktorý výrok o náhrade škody nadväzuje a má v ňom svoj

podklad a takýto procesný postup je podľa § 321 ods. 2, druhá veta Tr.por. obligatórny, aj keď tento
výrok obžalovaný odvolaním nenapadol.

Okrem nesprávnej prísnejšej právnej kvalifikácie skutku, ako prečinu ublíženia na zdraví aj podľa § 156
ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák. (spáchanie činu na chránenej osobe

- osobe vyššieho veku), súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní
práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým
v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v

tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,
ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušnéhoustanoveniazákonavotázkevinyobžalovanéhozospáchaniaskutkukladenéhomuzavinu.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, predovšetkým
na stranách č. 13 až 18, s ktorým sa, okrem právnej kvalifikácie skutku aj podľa § 156 ods. 2 písm.
a) Tr.zák., stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na ďalšie
odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedolk inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine (okrem vyššie uvedenej zmeny v jeho prospech), t.j.,
aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.

Možno súhlasiť v určitej miere s tvrdením obhajoby, že vo výpovediach svedkyne poškodenej existujú
určité rozpory, predovšetkým pokiaľ ide o presnú lokalizáciu miesta na hlave, na ktorom utrpela zranenia,
avšak takáto okolnosť nespochybňuje samotný fyzický útok obžalovaného na poškodenú a ani to, že
práve v dôsledku tohto napadnutia obžalovaným utrpela poškodená zistené zranenia. Sám obžalovaný
pripustil, že poškodenú fyzicky napadol, aj keď oveľa menšou intenzitou, pričom z jeho výpovede vyplýva

snaha zmierniť svoju zodpovednosť a zľahčiť priebeh skutku vo svoj prospech. Tvrdenie obžalovaného,
že poškodenej dal len facku, aj to len preto, že ho ako prvá fyzicky napadla, vyvracajú okrem svedkyne
poškodenej výpovede ďalších priamych svedkov A. N., Z.. Q. N., ako aj svedkyne Z.. E. F., pričom v ich
výpovediach neboli zistené žiadne výrazné rozpory, možnosť nimi popísaného priebehu skutku potvrdila
aj rekonštrukcia, ktorá zároveň do určitej miery spochybnila priebeh skutku popísaný obžalovaným.
Skutočnosť, že uvedení svedkovia sú rodinnými príslušníkmi poškodenej, resp. jej priateľmi, sama o

sebe nemôže spochybniť ich vierohodnosť, resp. viesť k záveru, že sú účelové a tendenčné. Okrem
toho zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zranenia poškodenej, preukazujú aj lekárske správy, odborné
vyjadrenie a znalecký posudok z odvetvia chirurgie, ktorý potvrdil, že bezprostredne po útoku nemuseli
byť na poškodenej viditeľné žiadne vonkajšie zranenia (pomliaždenia), teda ďalší svedkovia, ktorí prišli
na miesto po konflikte, ich teda ani nemohli vidieť. Napokon najzávažnejšie zranenie (podvrtnutie krčnej

chrbtice) nemohlo byť na poškodenej vôbec viditeľné. Vykonanie navrhnutých dôkazov obžalovaným,
a to opätovnej rekonštrukcie a vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, považoval krajský súd za
danej dôkaznej situácie za nadbytočné.

Dôkazy vyznievajúce v neprospech obžalovaného sa totiž dopĺňajú, nadväzujú na seba, vo svojom

súhrne vyvracajú jeho obhajobu a zároveň preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako bol ustálený
odvolacím súdom, teda zároveň jeho obhajoba a dôkazy vyznievajúce v jeho prospech nie sú takej
dôkaznej sily, aby vyvrátili, prípadne aspoň relevantným spôsobom spochybnili ustálený skutkový stav
prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom. Preto tento skutok právne kvalifikoval ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., keďže obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví, nakoľko Z.

N. poškodil zdravie a spôsobil jej zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali dobu liečenia najmenej 14 dní,
počas ktorej mala sťažený obvyklý spôsob života (§ 123 ods. 2 Tr.zák.).

Odvolací súd sa nestotožnil s právnu kvalifikáciou obžalobného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví
aj podľa § 156 ods. 2 písm. a) Tr.zák., t.j., že obžalovaný čin spáchal na chránenej osobe s poukazom

na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák. - osobe vyššieho veku, ktorou sa podľa § 127 ods. 3 Tr.zák.
rozumie osoba staršia ako 60 rokov.

Podľa § 139 ods. 2 Tr.zák. sa ustanovenie ods. 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti
s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

V prvom rade treba poznamenať, že na takéto právne posúdenie je potrebné danú okolnosť uviesť
aj v skutkovej vete a nestačí len samotné uvedenie dátumu narodenia poškodenej, z ktorého je
nepochybne zrejmé, že ide o osobu vyššieho veku. Obžalovaný žil s dcérou poškodenej v spoločnej
domácnosti, teda bol minimálne uzrozumený, že poškodená môže byť osobou staršou ako 60 rokov,

teda aj tento kvalifikačný znak je z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu krytý z hľadiska
zavinenia obžalovaného minimálne vo forme tzv. nepriameho úmyslu. Táto okolnosť však ešte sama
o sebe neznamená, že obžalovaný daný prečin spáchal v súvislosti s vekom chránenej osoby,
nakoľko je súčasne potrebné, aby táto okolnosť bola aspoň čiastočne, určitou nezanedbateľnou mierou,
nápomocná, resp. prispela k rozhodnutiu obžalovaného spáchať tento konkrétny prečin. V tomto

prípade však táto okolnosť nemala vôbec žiadny vplyv na motiváciu obžalovaného spôsobiť poškodenej
ublíženie na zdraví, taktiež nemala žiadny vplyv na priebeh skutku, pohnútkou obžalovaného bola
totiž snaha neprimeraným spôsobom vyriešiť problémy s poškodenou ohľadne nevysporiadaných
majetkových záležitostí z minulosti, s ktorou mal nedorozumenia aj ohľadne starostlivosti o svojho
maloletého syna, vrátane jeho styku s ním, v ktorom mu chcela poškodená nepriamo zabrániť, keďže je

matkou jeho bývalej družky, na ktorej rozhodovanie má, nielen v tomto smere, výrazný vplyv. Vzhľadom
k týmto skutočnostiam a okolnostiam, teda odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný trestný čin
nespáchal v súvislosti s vekom chránenej osoby, ako to požaduje vyššie citované ustanovenie Trestnéhozákona, a preto právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví aj podľa § 156 ods. 2 písm.
a) Tr.zák. vypustil.

Obžalovaný podané odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil. Keďže krajský súd zrušil celý
výrok o vine, obligatórne zrušil súčasne aj celý výrok o treste.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Jepotrebnépoznamenať,žeprvostupňovýsúdnepochybil,keďobžalovanémuneuložilnajprísnejšídruh
trestu, a to trest odňatia slobody, ale uložil mu jeden z alternatívnych druhov trestov, a to trest peňažný.
Uloženie takéhoto druhu trestu bolo odôvodnené aplikovaním ust. § 56 ods. 2 Tr.zák., pretože trest bol
ukladaný za prečin, pričom vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného

nebolo uloženie trestu odňatia slobody nevyhnutné. Namieste však bolo aj uvedenie ust. § 56 ods. 1
Tr.zák., v ktorom je stanovená trestná sadzba pre daný druh trestu.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 ods. písm. j) Tr.zák., t.j. že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, naproti tomu nebola zistená žiadna priťažujúca

okolnosť, teda ich pomer bol 1:0, preto došlo v zmysle § 38 ods. 3, 8 k zníženiu hornej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, teda mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov
až 18 mesiacov. Obžalovaný je zamestnaný a má pravidelný mesačný príjem, nemá žiadnu kriminálnu
minulosť a jeho pohnútkou bolo len nezvládnutie situácie a nevhodný spôsob riešenia dlhodobých
problémov s poškodenou, resp. jej dcérou, teda za týchto okolností nebola eventuálna hrozba výkonom

trestu odňatia slobody na dosiahnutie účelu trestu nevyhnutná. Prihliadajúc na jeho osobné a majetkové
pomery, ako aj to, že oproti rozhodnutiu prvostupňového súdu došlo v dôsledku čiastočnej zmeny
právnej kvalifikácie prečinu k aplikácii nižšej trestnej sadzby, odvolací súd zmiernil výmeru uloženého
peňažného trestu, ako aj výmeru uloženého náhradného trestu odňatia slobody a uložil mu peňažný
trest vo výmere 400,- Eur, čo predstavuje približne polovicu jeho čistého mesačného príjmu a zároveň

mu pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace. Takto uložený trest v dostatočnom rozsahu obsahuje nielen prvok represie, ale aj
prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o náhrade

škody, ktorým poškodenej Z. N. priznal podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. náhradu škody v preukázanej
výške 529,80 Eur ako bolestné, prihliadajúc v tomto smere na závery znaleckého posudku z odvetvia
chirurgie a odborné vyjadrenie. Tento výrok zrušil podľa § 321 ods. 2, druhá veta Tr.por. len z dôvodu,
na ktorý už v predchádzajúcej časti odôvodnenia poukázal a dopĺňa, že obžalovaný zodpovedá za škodu
spôsobenú poškodenej podľa § 420 ods. 1 OZ s prihliadnutím aj na § 444 OZ.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste,
ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní
obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné aj vo výroku o vine, aj vo výroku o treste, rozhodol
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.