Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200659
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715200659.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov 1/ I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX G., 2/ U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXXX/XX, XXX XX V. V. ca, obaja zastúpení URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., so

sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o určenie neexistencie záložného
práva medzi žalobcami a žalovaným o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 6C/23/2015-225 z 3. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o určenie neexistencie záložného práva

zapísaného v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre
okres K., obec a katastrálne územie V. a na LV č. XXXX pre okres K., obec a katastrálne územie
V. vo vlastníctve žalobcov evidovaného pod sp. zn. V 2864/13 (cudzie V 639/13 zo 16. 09. 2013) v
prospech žalovaného a určil, že právny vzťah z tohto záložného práva medzi žalobcom 1/ a žalovaným
a žalobkyňou 2/ a žalovaným nie je daný.
1.1 Vykonaným dokazovaním v konaní súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie V. (ďalej aj len “LV č. XXXX“ a
„LV č. XXXX“) na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 zo dňa 16. septembra
2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 10. 2014. V konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 15C/31/2014
Okresný súd Zvolen uveril tvrdeniam žalobcov, že dňa 09. 06. 2009 kúpili žalobcovia od spoločnosti
N-N STAV ŠIRINY, s. r. o., so sídlom Lučenec, Novohradská 38, IČO: 44 702 558 nehnuteľnosti v
súčasnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie V., kúpnu cenu riadne vyplatili,

ale prevodca spoločnosť N-N STAV ŠIRINY, s. r. o., Lučenec pre zmenu konateľa spoločnosti nepodal
návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Okresný úrad, odbor katastrálny K. zapísal na
návrh žalobcov rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 zo 16. septembra 2014 až 14.
januára 2015. Spoločnosť N-N STAV ŠIRINY, s. r. o., so sídlom v Lučenci zanikla v dôsledku zmluvy o
zlúčení obchodných spoločností zo dňa 13. mája 2011 uzavretej so spoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., so
sídlom Prakovce, IČO: 36 601 764. Spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce v čase, keď bola

ako vlastník dotknutých nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností uzavrela
so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania
o určenie vlastníckeho práva pred Okresným súdom Zvolen vo veci pod sp. zn. 15C/31/2014. Podľa
názoru súdu prvej inštancie v septembri 2013 vzniklo v prospech žalovaného záložné právo k týmto
nehnuteľnostiam, „avšak následným potvrdením vlastníckeho práva v prospech žalobcov rozsudkom
OkresnéhosúduZvolenč.k.15C/31/2014-66zodňa16.septembra2014bolasúdomzaloženálegitimita

žalobcov domáhať sa v súdnom spore určenia neexistencie záložného práva medzi nimi a žalovaným“.1.2 Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva (nie platnosti zmluvy o zriadení
záložného práva) podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“) žalobcovia preukázali. Ako vlastníci nehnuteľností, ktorých sa spor týka, majú záujem na tom,

aby na týchto nehnuteľnostiach neviazla ťarcha vo forme záložného práva, ktoré v prospech žalovaného
zaťažil predchádzajúci subjekt vedený ako vlastník na príslušnom okresnom úrade, odbore katastra
nehnuteľností. Podľa názoru prvoinštančného súdu by bolo nespravodlivé, aby žalobcovia ako legitímni
vlastnícibolivystaveníhrozberealizáciezáložnéhoprávazáložnýmveriteľom(žalovaným)napriektomu,
že sami neboli účastní zmluvného vzťahu, v ktorom záložné právo vzniklo.

1.3 V rozsudku súd prvej inštancie odcitoval ustanovenie § 151b Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
a vysvetlil funkciu záložného práva ako práva k cudzej veci, ktorého funkciou je uspokojiť pohľadávku
záložnéhoveriteľa,akneboladobrovoľnesplnenádlžníkom.Zdôraznil,žezáložnéprávomáakcesorickú
povahu a bez hlavného záväzkovo-právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah (bez
bližšieho vysvetlenia, aký význam má tento výklad pre rozhodnutie vo veci - poznámka odvolacieho
súdu). V bode 20 uvádzané ustanovenie § 126 OZ vzhľadom na predchádzajúci a nasledujúci text sa

javí (odvolaciemu súdu) ako viažúci sa k rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/31/2014. Z
odôvodnenia pod bodom 24 je možné dospieť k názoru, že súd prvej inštancie nenašiel v „súčasnej
platnej legislatívnej úprave“ zákonné ustanovenie, ktoré by pomohlo vyriešiť vzniknutú „právnu situáciu“,
preto hľadal pomocou článku 4 ods. 1 C. s. p. ustanovenie iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a súčasne podľa článku 4 ods. 2 C. s.

p. normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, aby s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva C. s. p. prejednal a rozhodol túto vec tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie sa
ale nedá vyčítať, či postupoval podľa odseku 1 alebo odseku 2 článku 4 Civilného sporového poriadku,

keď neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by upravovalo podľa jeho názoru právnu vec obsahom
a účelom najbližšiu prejednávanej veci ani normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Žalobu
podľa bodu 27 odôvodnenia považoval za opodstatnenú a dôvodnú, keď žalobcovia preukázali právny
záujem na určení neexistencie záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorých sú na základe
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia vlastníkmi.

1.4 Ak predmetom sporu nebolo posúdenie platnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ale „zápis
ťarchy na liste vlastníctva“ k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v prospech žalovaného, nebol
dôvod, aby ako strana sporu vystupoval v konaní aj druhý účastník záložnej zmluvy spoločnosť
VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce (správca konkurznej podstaty tohto úpadcu), ktorého do konania
nepripustil ani ako intervenienta.

1.5 O nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % rozhodol podľa
zásady úspechu v konaní vyplývajúcej z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku.

2.1 Porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku dával žalovaný do súvislosti s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom žalovaný
nedostal odpoveď na svoje námietky proti žalobe a právnu argumentáciu. Odôvodneniu rozsudku
podľa názoru žalovaného chýba logická súvislosť a vecná konzistencia. Rozhodnutie súdu pôsobí
svojvoľne. Prvoinštančný súd neoboznámil strany, čo bolo predmetom dokazovania, ktoré skutkové

tvrdenia považoval za relevantné, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
2.2 Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1
písm. d) Civilného sporového poriadku považoval, „že sa súd nezaoberal možnosťou uplatnenia svojho
práva podľa ustanovenia § 295 C. s. p.“
2.3 Žalovaný navrhol vykonať v konaní dôkazy (výsluch konateľov a spoločníkov spoločnosti VAMAX-

X, s. r. o. v konkurze ako svedkov L. U., E. X. a bývalého spoločníka spoločnosti VAMAX-X, s. r. o. v
konkurze Stanislava Kuriláka, ako aj žalobcu 1/ ako bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti N-N
STAV ŠIRINY, s. r. o., Lučenec na vysvetlenie skutkových okolností uzavretia kúpnej zmluvy, resp. na
zistenie ich vedomostí o tejto skutočnosti, požiadať o vyjadrenie Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor
a zástupcov predávajúceho a jeho právneho nástupcu na vysvetlenie, prečo z účtovných záznamov

predávajúceho nevyplýva uskutočnený predaj nehnuteľností, zistiť, kto predmet zálohu užíval, či sa o
nehnuteľnosti žalobcovia skutočne zaujímali, kto plnil daňové a správne poplatky spojené s vlastníctvom
zálohu za účelom zistenia, či sa žalobcovia naozaj cítili vlastníkmi nehnuteľností na základe uzavretej
kúpnej zmluvy), ktoré by objasnili okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy a bolo bynimi preukázané, že žalovaný nadobudol záložné právo v dobrej viere konajúc v dôveru v zápisy o
právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, v dôveru v konštitutívny akt štátu, ktorá
by mala požívať právnu ochranu, čím sa žalovaný v spore bránil. Súd prvej inštancie navrhované

dôkazy nevykonal a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
žalobcovia mali vážny záujem nadobudnúť nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka do svojho vlastníctva,
keď medzi uzavretím kúpnej zmluvy z 29. 06. 2009 a prejaveným záujmom žalobcov o nehnuteľnosti
uplynula doba viac ako 4 roky a svoje vlastnícke nároky k zálohu začali žalobcovia uplatňovať až keď
žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva. Tým je podľa žalovaného naplnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v priebehu prvoinštančného
konania namietal, že konanie žalobcov nesvedčí o ich vážnej vôli nadobudnúť založené nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva. Právna úprava v čase uzavretia kúpnej zmluvy umožňovala podať návrh na
vklad vlastníckeho práva aj kupujúcim. Žalobcovia toto právo nevyužili. Žalobca 1/ bol dokonca aj
konateľom spoločnosti predávajúceho ešte tri mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy. Konaním žalobcov
boli porušené princípy bdelosti a právnej istoty, preto by ich konanie nemalo požívať právnu ochranu.

Naopak žalovaný nadobudol záložné právo k nehnuteľnostiam v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov v
dobrej viere. Naplnenie dobrej viery na strane žalovaného okresný súd nehodnotil. Súd prvej inštancie
veľmi nedôsledne bez hlbšej právnej analýzy iba zopakoval tvrdenie žalovaného, že v čase zriadenia
záložného práva bola vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce
a že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam iba na základe rozsudku Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 15C/31/2014 ku dňu jeho právoplatnosti 24. 10. 2014 a že neobstojí právna
argumentáciažalobcov,ževzhľadomnarozsudokOkresnéhosúduZvolensp.zn.15C/31/2014nemohlo
byť zmluvou v rozpore so zásadou nemo plus iuris zriadené záložné právo v prospech žalovaného.
Hoci okresný súd považoval zmluvu o zriadení záložného práva za platnú, svoju úvahu prečo platná
záložná zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností nespôsobuje napriek ustanoveniu § 151 a nasledujúce

Občianskeho zákonníka vznik záložného práva rozvinul v čisto subjektívnom a nepredvídateľnom
závere, že neexistuje právna norma, podľa ktorej je potrebné vec právne posúdiť a zvolil riešenie, že
bezdôvodne dotvoril existujúce právo.
2.4 Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, preto žalovaný uplatňuje aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v konaní poukázal na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky riešiacu stred obligačno-právnych a vecno-
právnych účinkov právnych skutočností, z ktorých mal prvoinštančný súd vyvodiť určujúcu skutočnosť,
že spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce bola v čase zriadenia a vzniku záložného práva
k zálohu vlastníkom zálohu bez ohľadu na údajný existujúci obligačný vzťah z kúpnej zmluvy. Keby
aj záložca nebol v čase zriadenia záložného práva vlastníkom zálohu, podľa nálezu Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2219/2012 po posúdení individuálnych skutkových okolností mal súd
poskytnúť ochranu tomu právu, ktoré bolo nadobudnuté dobromyseľným, obozretným nadobúdateľom.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutia správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorých ustanovenie § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj na zmluvy, ktoré pre
nadobudnutie hmotnoprávnych účinkov vyžadujú rozhodnutie príslušného okresného úradu a to v

záujme zachovania a dodržiavania základných právnych princípov, najmä istoty a stability právnych
vzťahov a zásady, že zákony sú písané pre bdelých. Súd prvej inštancie sa v konaní odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a toto svoje konanie nijako neodôvodnil.
2.5 Žalovaný naďalej tvrdí nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného. Ak sa v spore tvrdí,
že spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce nemohla platne zriadiť záložné právo, tak sa v tomto spore

rozhoduje aj o právach a povinnostiach tejto spoločnosti, resp. o majetku, ktorý podlieha konkurzu, je
aj zapísaný v konkurznej podstate, s ktorou je oprávnený nakladať iba správca, ktorý mal byť stranou v
spore, aj keď sa platnosť záložnej zmluvy posudzuje iba ako predbežná otázka.
2.6 Žalovaný žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol a v
prípade, že sa nestotožní s odvolacím návrhom žalovaného, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

389 ods. 1 písm. b) a písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a konanie alebo zastavil alebo vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného popreli porušenie práva žalovaného na spravodlivý
proces, aj všetky uplatnené odvolacie dôvody. Námietka žalovaného podľa ustanovenia § 295 C. s.

p. je všeobecnou, ktorá v sporovom konaní dvoch strán nemajúcich status spotrebiteľa nemá podľa
názoru žalobcu opodstatnenie. Nie je zrejmé, aké dôkazy mal žalovaný na mysli. Za nesporné označili,
že vecné právo môže vzniknúť jedine v prípade splnenia oboch podmienok vzniku - modus a titulus.
Záložné právo žalovaného napriek formálne platnej zmluve nevzniklo, záložná zmluva uzavretá medzispoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce a žalovaným nie je právnym úkonom, ktorý
by v súlade s právnym poriadkom mohol vyvolať vecno-právne účinky pre nedostatok spôsobilosti.
Ustanovenie § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka v tomto prípade nie je naplnené, pretože vlastnícke

právo patrilo žalobcom a osoba uzatvárajúca záložnú zmluvu nebola oprávnená takúto zmluvu uzavrieť.
Žalobcovia nepochybovali ako rozhodne súd prvej inštancie. Opačným prístupom žiadaným žalovaným
by bolo vlastnícke právo žalobcov ako najvyššie vecné právo podriadené záložnému právu, ktoré
by umožňovalo pripraviť žalobcov o vlastnícke právo napriek tomu, že uzavretá záložná zmluva
nemohla spôsobiť vznik záložného práva. Žalobcovia nie sú nadobúdatelia zálohu, ale nadobúdatelia

nehnuteľností nezaťažených záložným právom žalovaného, keďže toto vzniklo až na základe následne
uzatvorenej záložnej zmluvy. Preto záložné právo voči žalobcom pôsobiť nemôže. Žalobcovia nemajú
nič spoločné s konkurzom vedeným na úpadcu VAMAX-X, s. r. o., so sídlom Prakovce, preto nie je
dôvod,abysakonaniazúčastňovalsprávcakonkurznejpodstatytohtoúpadcu.Predmetsporunepatrído
konkurznej podstaty. Zápis nehnuteľností do konkurznej podstaty nemá konštitutívne účinky a nemožno
od neho dovodiť iné než procesné postavenie. Súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy pre

rozhodnutie vo veci a vec posúdil správne. Navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, pretože sa
nejedná o spor vyvolaný konkurzom a nie je dôvod na zastavenie konania.

4.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťCivilnýsporovýporiadok,ktorýzrušilObčianskysúdnyporiadok.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

6. Odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania podľa § 34 C. s. p. po oboznámení sa s obsahom
spisu, rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného prijal záver, že vec je možné prejednať
na odvolacom súde bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože aj bez zopakovania alebo

doplnenia dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je namieste konštatovanie, že odvolanie
žalovanéhojedôvodné(ajkeďniezovšetkýchuplatnenýchodvolacíchdôvodov)asúnaplnenézákonné
dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 C. s. p. skúmal správnosť rozhodnutia okresného

súdu len z hľadiska žalovaným vytýkaných vád (vady konania podľa § 380 ods. 2, na ktoré musí odvolací
súd prihliadnuť aj bez námietky strany, zistené neboli).

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku je nezrozumiteľne
formulovaný. Nie je vysvetlené, prečo odvolateľ odkazuje na ustanovenie § 295 C. s. p., keď nešlo o

spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Tento odvolací dôvod neobstojí.

8. Pre záver, či žalovaný dôvodne namieta, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej
inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a pre zistenie rozhodujúcich skutočností bolo potrebné
vykonať aj ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ Civilného sporového poriadku)

je potrebné zistiť, ako ustálil súd prvej inštancie skutkový stav a či tento vyplýva z vykonaných dôkazov.

9. Okresný súd vykonal vo veci tri pojednávania: v neprítomnosti strán sporu dňa 18. 05. 2015, kedy
si iba vypočul prednes žaloby právnou zástupkyňou žalobcov, dňa 07. 09. 2015 za účasti právneho
zástupcu žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného, na ktorom uviedol, že „sudca zahájil

dokazovanie“, ale po vznesení námietky zaujatosti sudcu bolo pojednávanie odročené bez vykonania
dôkazov a dňa 03. 04. 2017 opäť bez žalobcov, len za účasti ich právneho zástupcu a poverenej
zamestnankyne žalovaného, kde súd prečítal listinné dôkazy a na výzvu súdu podľa § 182 C. s. p. strany
(ich zástupcovia) sa vyjadrili k dokazovaniu a právnej stránke veci a žiadne návrhy na dokazovanie
nemali. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

10. Okresný súd mal k dispozícii kópiu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 zo dňa
16. 09. 2014 právoplatného 24. 10. 2014, ktorým Okresný súd Zvolen vyhovel žalobe žalobcov I. M. a
U. I. (totožní so žalobcami v tomto konaní ) proti žalovanému VAMAX-X, s. r. o., Prakovce 13, IČO: 36601 764 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. vedeným na LV č. XX
ako parcely registra „C“, totožné s parcelami uvedenými vo výroku napadnutého rozsudku. Žalobcovia
v tomto konaní tvrdili, že nehnuteľnosti (teraz vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX) kúpili od spoločnosti

N-N STAV ŠIRINY, s. r. o., so sídlom Novohradská 38 Lučenec, IČO: 44 702 558 kúpnou zmluvou z
09. 06. 2009, ktorú žiadna z účastníkov zmluvy nepredložila katastru nehnuteľností s návrhom na vklad
vlastníckeho práva.

11. Kópiou oznámenia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor zo dňa 14. 01. 2015 adresovaného

právnemu zástupcovi žalobcov a spoločnosti VAMAX-X, s. r. o., Prakovce bolo preukázané, že zápis
údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014 ako záznamovej listiny na LV č. XXXX a LV č. XXXX bol vykonaný 14.
01. 2015.

12. Súčasťou spisu sú aj LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie V., na ktorých sa ako

titul nadobudnutia nehnuteľností žalobcami zhodne uvádza rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k
15C/31/2014-66zodňa24.10.2014ourčenívlastníckehopráva(záznamoválistinač.Z3072/14-19/15).
Na každom liste vlastníctva je v časti C: ŤARCHY zapísané záložné právo v prospech žalovaného
pod č. V 2864/13 (cudzie V 639/13 z 16. 09. 2013) a v poznámke v časti B: VLASTNÍCI A INÉ
OPRÁVNENÉ OSOBY Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovaným

formou dobrovoľnej dražby, P 94/14, zapísané dňa 07. 02. 2014 - 39/14.

13. Z LV č.X/X kat. úz. V. vyhotoveného 13. 05. 2014 na č. l. 41 a na č. l. 20 s dátumom vyhotovenia 07.
01. 2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že ako vlastník nehnuteľností, ktorých sa prejednávaný
spor týka bola zapísaná spoločnosť VAMAX-X, s. r. o. Prakovce v podiele 1/1 na základe zmluvy o

zlúčení obchodných spoločností N 188/2011, Nz 17446/2011 zo dňa 13. 05. 2011 a existenciu záložného
práva k nehnuteľnostiam na LV č. XX v prospech žalovaného podľa V 2864/13 (cudzie V 639/13 z 16.
09. 2013) - zápis o záložnom práve totožný ako na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. V. - poznámka
odvolacieho súdu.

14. Žalobcovia nespochybňovali skutkové tvrdenie žalovaného, že záložné právo k nehnuteľnostiam
pôvodne vo vlastníctve spoločnosti VAMAX-X, s. r. o., Prakovce, v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov
zriadila spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľné
veci č. 1440/2013/ZZ zo dňa 16. 09. 2013, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V
639/13 dňa 16. 09. 2013, uzavretou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou VAMAX-

X, s. r. o., Prakovce ako záložcom.

15. Právne nástupníctvo spoločnosti VAMAX-X, s. r. o., Prakovce po zaniknutej spoločnosti N-N STAV
ŠIRINY, s. r. o., Novohradská 38, Lučenec, IČO: 44 702 558 vyplýva z výpisu z obchodného registra
na č. l. 187.

16. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne, získané z dôkazov vykonaných na pojednávaní.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. naplnený nie je, aj keď súd prvej inštancie neprikladal
jednotlivýmskutkovýmzisteniampatričnývýznam,čosaprejavilovnesprávnomprávnomposúdeníveci.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu boli v konaní zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy
označené v odvolaní žalovaného by nepriniesli nič nové. Žalovaný bezdôvodne vytýka súdu prvej
inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä keď
žiadne návrhy na vykonanie dôkazov pred vyhlásením dokazovania za skončené nepredniesol. Ani
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.

18. Žalovaný tvrdí porušenie svojho práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b/ C. s. p.) tým, že sa súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadal dôsledne s jeho
obranou v spore, že v čase zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam spoločnosťou VAMAX-X, s. r.
o., Prakovce boli splnené všetky zákonné predpoklady na platný vznik záložného práva, t. j. vlastníctvo

záložcu k predmetu záložného práva, spôsobilý predmet záložného práva a že neobstojí právna
argumentácia žalobcov, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66
nemohlo byť zmluvou uzavretou so spoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., Prakovce zriadené záložné právo k
dotknutýmnehnuteľnostiamprerozporsozásadounemoplusiuris,keďrozsudkomč.k.15C/31/2014-66bolo určené vlastnícke právo žalobcov len ku dňu vyhlásenia rozsudku, nie do minulosti a že žalovaný
nadobudol záložné právo v dobrej viere, preto jeho právo má byť prednostne chránené. K porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces došlo podľa názoru žalovaného aj tým, že súd prvej inštancie

prijal čisto subjektívny a absolútne nepredvídateľný záver, že sa vec nedá prejednať podľa žiadneho
ustanovenia platného zákona a neodpovedal na otázku, prečo na základe platnej záložnej zmluvy
nevzniklo záložné právo, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie je nezrozumiteľné,
nepresvedčivé a pôsobí svojvoľne.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. 7 Cdo 224/2018 zo 17. 10. 2018) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na
verejné prejednanie sporu za ich prítomnosti, právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so
zákazomsvojvoľnéhopostupu.RiadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajepodľajudikatúryÚstavného
súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07) súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu
je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

20. Podľa zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 03. 12. 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR

pod R 2/2016 nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
20.1 Najvyšší súd v tomto stanovisku vysvetlil, že aj keď požiadavka, aby rozhodnutie súdu

bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu, ktorého účelom
je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia, v
dôsledku nedostatočného, nevýstižného, nepresvedčivého alebo neúplného odôvodnenia písomného
vyhotovenia rozhodnutia nezostáva účastník „procesne bezbranný“, pretože účastník, ktorý sa nazdáva,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, má v plnom rozsahu zachované právo

namietaťtútonesprávnosťvprocesneprípustnomopravnomprostriedku.Najvyššísúduznal,ževtakom
prípade musí účastník prispôsobiť svoju argumentáciu tak, aby zodpovedala tomu, čo je (alebo nie
je) obsahom rozhodnutia a čo chce súdu vytknúť a jeho argumentácia musí byť v dôsledku toho iná,
ako by bola argumentácia, ktorú by účastník zvolil v opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu,
ktoré zo svojich hľadísk považuje za preskúmateľné. Na druhej strane najvyšší súd pripustil, že celkom

výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude
obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a v prípade, ak
ide o taký výnimočný prípad, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady
„najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak
sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“, môže nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdnehoporiadku,lebolentaktocharakterizovanýnedostatokodôvodneniarozhodnutiamôžeintenzitou
svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady.
20.2 Podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku bolo dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Tomuto zákonnému ustanoveniu v Civilnom sporovom poriadku zodpovedá ustanovenie § 420
písm. f), podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

20.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.21. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom za úpravy
Občianskeho súdneho poriadku, spadá po účinnosti Civilného sporového poriadku pod porušenie práva

na spravodlivý proces, preto je judikatúra odkazujúca na rozhodnutia, v ktorých bol uplatnený dovolací
dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku použiteľná aj za účinnosti C. s. p. Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý
vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

22. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne a zrozumiteľne
odôvodnené a nie sú jasne a pochopiteľne odôvodnené úvahy súdu, ktoré ho priviedli k záveru, že
je potrené žalobe vyhovieť. Z dôvodov rozsudku nie je zistiteľné, ako a na základe akého právneho
predpisu (bez neho?) vec právne posúdil, keď myšlienku o potrebe postupovať podľa čl. 4 C. s. p.
nedokončil a neuviedol, či zvolil analógiu legis alebo analogiu iuris, ktorá umožňuje sudcovi použiť
ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci,

ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Ak mienil sudca „vec spravodlivo rozhodnúť“
pre neexistenciu výslovného znenia zákona aplikovateľného na prejednávanú vec, mal zdôvodniť,
prečo ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve, o nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, prípadne iné na prejednávaný prípad nedopadajú a prečo „by bolo nespravodlivé,
aby žalobcovia ako legitímni vlastníci boli vystavení hrozbe realizácie záložného práva záložným

veriteľom napriek tomu, že sami neboli účastní zmluvného vzťahu, v ktorom záložné právo vzniklo“.
Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý
proces. Atotoporušenieniejemožnénapraviťvodvolacomkonaní,pretožeaniodvolacísúdnepochopil
rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov a vlastným rozhodnutím by prvýkrát posúdil
vzťahy strán sporu podľa príslušných zákonných ustanovení, čím by nahradil rozhodnutie súdu prvej

inštancie namiesto kontroly správnosti rozhodnutia okresného súdu na námietku strany sporu, pričom
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom by prvýkrát boli posúdené nároky strán sporu riadny
opravný prostriedok prípustný nie je.

23. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že „súčasná platná legislatívna úprava

nemyslela na právnu situáciu, ktorá bola predmetom sporu“. Žiaden zákon nemôže byť natoľko
kauzistický (konkrétny, detailný), aby postihol všetky právne situácie, ktoré môžu nastať. Súd (sudca),
ktorý pozná (mal by poznať) právo, dokáže čiastkové riešenia právnych situácií poskladať v logický
súvislý celok tak, aby rozhodnutie sporu bolo zároveň zákonné aj spravodlivé. Takéto riešenie
prichádzalo do úvahy aj v tomto spore. Okresný súd mal posúdiť jednotlivé právne úkony a právne

skutočnosti počnúc uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi
žalobcami a spoločnosťou N-N STAV ŠIRINY, s. r. o., Novohradská 38, Lučenec, záložnej zmluvy medzi
žalovaným a spoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., Prakovce až po rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/31/2014-66 s dôrazom na ich časovú následnosť a z nich vyplývajúce práva a povinnosti dotknutých
subjektov, pretože len tak mohol dospieť k správnemu názoru, či záložné právo k nehnuteľnostiam v

súčasnosti vo vlastníctve žalobcov v prospech žalovaného vzniklo, či stále trvá alebo zaniklo.

24. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam upravuje § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v súčasnosti rovnako ako v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 09. 06. 2009 uzavretej medzi
spoločnosťouN-NSTAVŠIRINY,s.r.o.,Novohradská38,Lučenecažalobcami.Výkladtohtozákonného

ustanovenia uskutočnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 184/2005 zo dňa
28. 02. 2006 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom
R 59/2007 tak, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho

zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych
následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zopakoval v rozhodnutí sp. zn.
5 Cdo/153/2009 z 27. 10. 2010, v ktorom konštatoval, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne

záväzný (účinnosť zmluvy) a účastníci zmluvy sú viazaní svojimi prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku
zmluvy, ale ku vzniku vecno-právnych účinkov treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra. Vo
veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014 aj v tomto konaní bolo nepochybne
zistené, že kúpna zmluva z 09. 06. 2009 uzavretá medzi spoločnosťou N-N STAV ŠIRINY, s. r. o.,Novohradská 38, Lučenec a žalobcami mala len obligačno-právne účinky medzi účastníkmi tejto zmluvy,
ale nenadobudla vecno-právne následky z dôvodu, že nebola spolu s návrhom na vklad vlastníckeho
práva predložená orgánu katastra nehnuteľností. Žalobcovia nevysvetlili, prečo oni sami nepredložili

túto zmluvu príslušnému orgánu (bývalej správe katastra alebo okresnému úradu, katastrálny odbor) na
vklad vlastníckeho práva (čo podľa žalovaného spochybňuje ich vážnu vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva) a uchýlili sa k žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď podľa
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority sa ustanovenie § 47 OZ
na zmluvy o prevode vlastníckeho práva nevzťahuje a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva nie

je obmedzené lehotou podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka (názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo/124/2003). Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Sžo 248/2010 z 21. 09. 2011, na ktoré odkazuje žalovaný v odvolaní, v ktorom
odvolací súd poznajúc rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005
a 2Cdo/124/2003 súhlasil s vysloveným názorom v týchto rozhodnutiach, že je rozdiel v obligačno-
právnych a vecno-právnych účinkoch zmluvy, ale na rozdiel od týchto rozhodnutí zaujal názor, že

ak bez kladného rozhodnutia o povolení vkladu príslušným orgánov vecno-právne účinky zmluvy
nenastanú, teda rozhodnutie príslušného orgánu o povolení vkladu má konštitutívny charakter, preto
je v tejto súvislosti potrebné považovať povolenie vkladu za rozhodnutie podľa § 47 ods. 1 OZ s
následkami uvedenými v ods. 2 tohto rozhodnutia (ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal
návrh na rozhodnutie podľa § 47 ods. 1 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili) sa nepovažuje za

rozhodnutie najvyššej súdnej autority podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, aj keď prešlo
testom ústavnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 66/2012. „Ustálená
rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikát) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo

viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne
na ne nadviazali (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017
zo 6. marca 2017). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 66/2012 z 02. 02.

2012 výslovne uviedol, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch
v rámci sústavy všeobecných súdov a preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a
právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade
viedli k rozhodnutiu, usmerňovať vývoj judikatúry všeobecných súdov z hľadiska správnosti výkladu
a uplatňovania zákonov alebo zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Zdôraznil, že kompetencie

ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a zásadne sa nepoužívajú
na skúmanie namietanej vecnej správnosti rozhodnutia, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou
vo vzťahu k všeobecným súdom. Do právomoci ústavného súdu patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov
interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a
základných slobodách. Sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/248/2010 ústavný

súdodmietolakozjavneneopodstatnenúlenzdôvodu,ženapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdubolo
odôvodnené ústavne akceptovateľným spôsobom a vyslovený právny názor nie je možné považovať za
svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekomfortný. Z uvedeného vyplýva, že názor vyslovený
v judikáte R 59/2007 doteraz prekonaný nebol. K rovnakému záveru, že ustanovenie § 47 Občianskeho
zákonníka sa po roku 1991 stalo obsolentným dospel aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp.

zn. I. ÚS 3040/13 z 08. 10. 2013 (odkazujúce na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.
ÚS 201/96 zo 07. 10. 1996), podľa ktorého ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka nedopadá na
zmluvy o prevodoch vlastníckeho práva, preto návrh na vklad vlastníckeho práva možno podať v časovo
neobmedzenej lehote v súlade so zásadou „pacta sunt servanda“ - ani uplynutie času nemôže nič meniť
na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

25. Uvedením judikatúry k relevantným zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec
mienil odvolací súd vyvrátiť názor súdu prvej inštancie, že vec nie jej možné rozhodnúť podľa platnej a
účinnej právnej úpravy a je potrebné siahnuť po analógii podľa článku 4 Civilného sporového poriadku a
tiež tvrdenie žalobcov, že „nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou“, keďže prevod vlastníckeho práva

kúpnou zmluvou zo dňa 09. 06. 2009 zavŕšený nebol, zmluva nikdy nenadobudla vecno-právne účinky
vzhľadom na to, že nebola predložená spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností príslušnému
orgánu. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz.V. rozhodnutím štátneho orgánu rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 právoplatným
24. 10. 2014 v súlade s § 132 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

27. Spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce sa podľa LV č. Xkat. úz. V. stala vlastníkom nehnuteľností
na základe Zmluvy o zlúčení obchodných spoločností N 188/2011, Nz 17446/2011 zo dňa 13.
mája 2011 (záznam pod č. Z 2261/11-128/11), o čom svedčí kópia výpisu z katastra nehnuteľností
z LV č. XX kat. úz. V. na č. l. XX a XX spisu, ktorá na rozdiel od kúpnej zmluvy z 09. 06.
2009 nadobudla aj vecno-právne účinky a to ešte pred rozhodnutím Okresného súdu Zvolen o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcov. Aj následky dvojitého scudzenia

nehnuteľnosti vyriešila judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp. zn. 1
Cdo 31/2000 z 30. 01. 2001 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 87/2001 tak, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy,
podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou
zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej

zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva a
rovnako aj v rozsudku sp. zn. 2Cdo 124/2003.

28.Výkladomustanovenia§132ods.2ObčianskehozákonníkavsúladesjudikatúrouNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky mal súd prvej inštancie prijať záver, či sa spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce
stala a kedy vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým zriadila zmluvne v prospech žalovaného záložné právo
k nehnuteľnostiam podľa § 151b ods. 1 OZ, či na tento úkon bola oprávnená a ustáliť, či záložné právo k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku vzniklo a ak vzniklo následne vyriešiť, či
v dôsledku rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 zo dňa 16. 09. 2014 právoplatného

24. 10. 2014 (alebo iným spôsobom) mohlo nadobudnuté právo záložného veriteľa zaniknúť a z akého
zákonného ustanovenia takýto dôsledok rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66 (alebo
inej skutočnosti) súd prvej inštancie vyvodil.

29. Žalovaný nebol účastníkom konania prebiehajúcom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

15C/31/2014. Úlohou súdu prvej inštancie bolo zodpovedať, či je rozhodnutie vydané v tomto konaní
záväzné aj pre žalovaného a či môže súd v tomto prejednávanom spore prejudiciálne pre záver o
(ne)existencii záložného práva odlišne posúdiť účinky kúpnej zmluvy z 09. 06. 2009, keď Okresný súd
Zvolen založil svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 15C/31/2014 len na zistení, že touto kúpnou zmluvou
mienilijejúčastnícipreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostiamnažalobcov.Zadôležitéprerozhodnutie

v tejto veci rovnako ako žalovaný považuje odvolací súd aj dátum nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcami na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/31/2014-66, a to právoplatnosťou
tohto rozsudku podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže iný deň nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam Okresný súd Zvolen neurčil.

30. Súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia uviedol, že nehnuteľnosti v prospech žalovaného
zaťažil „predchádzajúci subjekt“ vedený ako vlastník na príslušnom okresnom úrade - odbore katastra
nehnuteľností,alenevysvetlil,prečospoločnosťVAMAX-X,s.r.o.,Prakovcenepovažovalzaskutočného
vlastníka nehnuteľnosti vedených v čase zriadenia záložného práva na LV č. XX pre kat. úz. V. iba
za predchádzajúci subjekt vedený ako vlastník nehnuteľnosti, keďže v texte odôvodnenia sa žiadnym

spôsobom nevenuje titulu nadobudnutia nehnuteľnosti spoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., Prakovce -
Zmluve o zlúčení obchodných spoločností z 13. mája 2011 uvedenej aj na LV č. XX (č. l. 48 spisu) ani
spôsobu a dátumu nadobudnutia nehnuteľností žalobcami.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie o žalobe nebolo

potrebné, aby stranou v spore bola aj spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce ako druhý účastník zmluvy
ozriadenízáložnéhopráva,pretoženeposudzuje(ne)platnosťtejtozmluvy,alevzájomnývzťahžalobcov
ako vlastníkov nehnuteľností a záložného veriteľa, v prospech ktorého viazne na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov záložné právo.32. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého spor začal, vedie len k záveru o prípustnosti

žaloby. Na základe procesného ustanovenia nemôže zaniknúť hmotnoprávny vzťah. Podľa bodu 27
odôvodnenia súd prvej inštancie vyhovel žalobe len z dôvodu, že preukázali právny záujem na podanej
žalobe o určenie neexistencie záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam. Ak dospel okresný súd k
záveru, že v septembri 2013 vzniklo záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného
(bod 24 odôvodnenia) mal zrozumiteľne uviesť, prečo si myslí, že vzniknuté záložné právo už v dôsledku

rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 15C/31/2014 neexistuje, akým spôsobom zaniklo,
resp. aký bol jeho osud o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcami.

33. V súlade s § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že v ďalšom konaní
musí súd prvej inštancie zodpovedať otázky, kto bol v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam medzi spoločnosťou VAMAX-X, s. r. o., Prakovce a žalovaným vlastníkom

nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, na základe akého titulu, či
spoločnosť VAMAX-X, s. r. o., Prakovce bola oprávnená podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka
zriadiť písomnou zmluvou záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným v súčasnosti na LV č. XXXX, LV
č. XXXX kat. úz. V. v prospech žalobcov, kedy sa žalobcovia, na základe akého titulu stali vlastníkmi
nehnuteľností na LV č. XX. Podľaa LV č. XXXX kat. úz. V., aký vplyv malo rozhodnutie Okresného

súdu Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014 na záložné právo k týmto nehnuteľnostiam zapísané v katastri
nehnuteľnosti a opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby o určenie neexistencie záložného práva
medzi žalobcami a žalovaným.

34. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).