Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222704
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117222704.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX a I. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov: matka - K. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. R. T. č. XX, zastúpená prom. práv. Ivetou Orlíkovou, advokátkou, so sídlom Kapitulská

6, Trnava a otec - I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R. T. č. XX, zastúpený JUDr. Janou Hreňovou,
advokátkou, so sídlom Krížna 14, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. júna 2018, č.k. 40P/39/2017-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie s účinnosťou od 01.12.2017 zvýšil výživné
otca na maloletú I. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 150
eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 01.12.2017 do 30.06.2018 v
celkovej výške 1.400 eur otcovi uložil zaplatiť maloletým deťom do troch dní od právoplatnosti rozsudku
do rúk matky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 27C/200/2009-27 zo dňa 14.09.2009 v časti schválenej rodičovskej dohody o výške výživného. O

nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1,
§ 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
po presťahovaní sa matky a maloletých detí do prenajatého bytu došlo k zmene výdavkov týkajúcich sa

maloletých detí, a to k zániku bežných výdavkov spojených s cestovaním (10 eur) a výučbou anglického
jazyka (24 eur), preto mesačne matka vynakladá na maloletú I. 262,50 eur a na maloletú I. 270 eur.
Pri zohľadnení mesačného čistého zárobku matky súdu vyplýva, že matka je závislá od mesačne
poskytovaného výživné zo strany otca poukazované od roku 2009 (300 eur) na uspokojovanie len
bežných potrieb maloletých detí. Maloleté deti sa však podieľajú aj na výdavkoch s bývaním, ktoré je
toho času vo výške 300 eur, nakoľko sa matka s deťmi v čase podania návrhu (01.12.2017) presťahovala

do prenajatého bytu (10.12.2017) z dôvodu prejaveného záujmu otca predať byt v D. R. T., vedený v
jeho výlučnom osobnom vlastníctve, ktorý nadobudol za trvania manželstva (19.01.2009) po zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva rozhodnutím súdu v roku 2007. Preto
tento výdavok matky s prenájmom bytu, ktorý je zároveň odôvodnenou potrebou maloletých detí, súd
zhodnotil ako dôvodný výdavok. Pomerná časť nájomného zahrňujúce spotrebované energie pri počte
piatich nájomcoch bytu je 60 eur na jedno maloleté dieťa. Matka rovnako riadne preukázala výdavky

spojené s návštevou školy, nákupom pracovných zošitov a poplatkov škole, vo výške 34,30 eur na
jedno dieťa. Súd mal preto v čase rozhodovania preukázané, že uspokojovanie odôvodnených potriebmaloletých detí spočívajúcich v ich bežných výdavkoch, v bývaní, a v školských nákladoch matku stojí
mesačne u maloletej I. (262,50+60+34,30) 356,80 eur a u maloletej I. (270+60+34,30) 364,30 eur. Aj pri
spochybnení výšky výdavkov otcom najmä v položke nákladov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti,

kozmetiky a drogérie, keď tieto nie sú podľa otca na pravidelnej mesačnej báze, a matka ich mesačnú
bázu a výšku nezdokladovala, je súdu zrejmé, že mesačné výdavky sú u oboch detí nad 300 eur. Súd
však nemal pochybnosti o tom, že výdavky týkajúce sa liečby atopického ekzému a kozmetiky vo výške
40eurmesačneumaloletejI.aliečbyauspôsobovaniastravyprineznášanlivostilaktózyvovýške50eur
u maloletej I. sú reálne, o to skôr, ak sa pod kozmetiku podradí aj drogéria v domácnosti a teda čistiace

prostriedky, prášok na pranie, hygienické potreby a pod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec
je jediným konateľom a tiež spoločníkom v spoločnosti Z., s. r. o., ktorá bola za posledné dva roky, ktoré
boli súdu preukázané daňovým priznaním, v hospodárskej strate a preto Z. s. r. o. štátu odviedla daň
vo výške daňovej licencie, 480 eur. Otec ako zamestnanec spoločnosti získal zo závislej činnosti ročný
príjemvovýške1.302,28eur,tedacca108eurvhrubomnamesiac.Otecnavýzvusúdu,abyuviedol,aký
je jeho mesačný/ročný príjem bez potreby dokladovania, zotrval na tvrdení údajov uvedených v listinách

pre účely podania daňového priznania fyzickej osoby a právnickej osoby a teda, že jeho mesačný príjem
je 100 eur. Zároveň otec uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 1.590 eur (bez
zahrnutia výdavkov spojených s jeho osobnými potrebami) z dôvodu prenájmu bytu vo výške 690 eur,
nákladov na neužívaný byt v D. vo výške 180 eur, splácania hypotéky vo výške 420 eur - hoci z predaja
rodinného domu získal sumu 110.000 eur, hypotéku otec nesplatil, ale záložné právo banky preniesol na

byt v D. R. T. - a z dôvodu platenia výživného vo výške 300 eur na maloleté deti. Základná obrana otca
v konaní bola postavená na tom, že si momentálne konsoliduje svoje majetkové a záväzkové pomery.
Súdne konanie začalo dňa 01.12.2017 a do dňa rozhodnutia súdu (20.06.2018) otec opakoval, že ešte
stále prehodnocuje svoje plány, zvažuje nasťahovanie sa do prázdneho bytu, ktorý má vo výlučnom
osobnom vlastníctve v D. R. T., z ktorého sa jeho deti vysťahovali po ním prejavenom záujme vykonávať

vlastnícke právo (či už scudzením alebo užívaním) k bytu. Z takto otcom tvrdených pomerov súd pripustil
záver, že otec má v záujme držať hotovosť z predaja rodinného domu, peniaze plánuje použiť príp.
investovať rôznymi spôsobmi (napr. do spoločnosti Z., s. r. o. pri budovaní gastropevádzky) a tým
„obrátiť“ resp. znásobiť peniaze ako pridanú hodnotu čistého zisku. Pôvodné vyjadrenie otca zo dňa
16.04.2018 o zámere otca vyplatiť hypotéku z peňazí z predaja bytu v D. R. T. otec prostredníctvom

právnej zástupkyne aktualizoval na pojednávaní zo dňa 20.06.2018 tak, že záložné právo z predaného
rodinného domu je prenesené na byt, otec prehodnocuje možnosť nasťahovania sa do bytu s tým, že
konsolidácia majetkových a záväzkových pomerov bude doriešená. Z uvedeného súdu vyplynulo, že
tento zámer otca vyplatiť hypotéku nie je už aktuálny, keď otec peniaze z predaja rodinného domu
využíva na momentálne uspokojovanie iných potrieb a teda hypotéku jednorazovo nevyplatí ani z peňazí

z predaja rodinného domu, ani z peňazí z predaja bytu, pretože sa podľa všetkého do neho nasťahuje a
preto byt nepredá. Súd neupiera otcovi právo podnikať, investovať na trhu za účelom dosiahnutia zisku,
aj s možnosťou straty. Uvedený stav, ktorý otec svojím správaním vyvolal, však nemožno hodnotiť ako
konsolidáciu pomerov, teda ustálenie, upevnenie, ale ako diverzifikáciu, teda rozptýlenie - rozdelenie
peňazí do obehu. Otec môže byť ako skúsený pokrový hráč na trhu úspešný a dosiahnuť zisk napríklad

z gastroprevádzok, rovnako však môže byť otec na trhu neúspešný. S miernou dávkou nadľahčenia súd
uviedol, že otec vedie v pracovnom živote, ako aj v súkromnom živote dobrodružný intenzívny život. Je
však potrebné niesť aj zodpovednosť za tento spôsob života a za následok pri prevážení výdavkov nad
príjmami, ktorým môže byť v pracovnom (podnikateľskom) živote hospodárska strata spoločnosti Z., s.
r. o. a v súkromnom živote otca legálne nároky detí podieľať sa na jeho životnej úrovni ako úspešného

rodiča s vyšším štandardom. Súd má povinnosť chrániť záujmy maloletých detí a na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba v tomto prípade otec berie, neprihliadnuť. Týmto majetkovým rizikom
podľa názoru je nesplatená hypotéka, či už v celosti alebo v časti za súčasnej držby hotovosti a prenájom
cudzieho bytu za súčasnej držby vlastného neužívaného prázdneho bytu. Preto súd v súlade s § 75
ods. 1 veta druhá za bodkočiarkou Zákona o rodine neprihliadol na výdavky otca vo výške 420 eur ako

mesačnej splátky hypotekárneho úveru, ktorý otec súdu ani nepreukázal v základných údajoch (výška
úveru, termín konečnej splatnosti) a na výdavok otca s prenájmom bytu vo výške 690 eur, keď zároveň
má výdavky s neužívaním vlastného bytu v sume 180 eur. Už pri týchto položkách v celkovej sume
1.110 eur, ktoré otec riadne mesačne hradí z príjmu 108 eur v hrubom, má súd preukázané, že je v
možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na úhrade bežných výdavkov maloletých detí v pomernej

časti, keďže povinnosť podieľať sa na výžive detí má nielen otec, ale aj matka. Vo vzťahu k možnostiam
matky súd poukazuje na to, že nie je možné zohľadniť, že matka pracuje na polovičný úväzok z dôvodu,
aby sa nepodieľala na úhradách exekúcií dlhov manžela z prvého manželstva. Podľa názoru súdu, v
možnostiach matky je dosahovať zárobok vo výške min. 600 eur v hrubom, keď starostlivosť o deti sozhoršeným zdravotným stavom nevyžaduje od nej obetu v pracovnom realizovaní sa. Každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej

povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky

vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň
dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne
alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho

z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletej I. a I., ako aj zhodnotením schopností,

možností a majetkových pomerov otca došiel súd k záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom
schváleného výživného v prospech maloletých detí v rozsudku sp. zn. 27C/200/2009. Od poslednej
úpravy súdom schváleného záväzku otca podieľať sa na výživnom uplynulo deväť rokov, ktorému
obdobiu zodpovedá tak inflácia cien tovarov a služieb, ako aj zmena pomerov na strane oprávnených
maloletých dcér a zmena pomerov na strane povinného otca. Súd z dôvodov uvedených vyššie uložil

otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. a I. sumou 250 eur na každé dieťa od podania návrhu. V
prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.12.2017 do rozhodnutia
súdu súd uložil otcovi zaplatiť jednorazovo, v tejto časti návrhu otca na povolenie splátok nevyhovel a
to s poukazom na peniaze v držbe otca, a konsolidáciu nároku maloletých detí za čas konania pred
súdom. Rozsudok v časti určeného výživného je zo zákona predbežne vykonateľný doručením, preto je

povinnosťou otca platiť zvýšené výživné k rukám matky odo dňa doručenia tohto rozsudku. Takto určené
výživné dosahuje približne 30% výdavkov otca, ktoré otec bol schopný počas celého konania uhrádzať
(1.590 eur) bez zohľadnenia jeho osobných nevyčíslených výdavkov a výdavkov v čase, keď sú maloleté
deti v starostlivosti otca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že až do leta r.
2017 sa s matkou maloletých detí vedeli dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, pričom on nevnímal potrebu zmeny súdneho rozhodnutia alebo zmeny režimu, ktorý

bol medzi rodičmi a maloletými dcérami zaužívaný. Riadne si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom
výživné poskytoval matke v hotovosti k jej rukám, nežiadal od nej potvrdenie o úhrade jeho vyživovacej
povinnosti. Súčasne sa pravidelne podieľal aj na ďalších výdavkoch spojených s maloletými dcérami
a poskytoval matke podľa potrieb maloletých dcére výživné aj nad súdom určenú výšku výživného. Aj
naprieksúdomurčenémučasu,kedyboloprávnenýsasdeťmistýkať,snimitrávilčasajnadrámectohto

rozhodnutia. Poukázal na to, že si uvedomuje zmenu pomerov, ktorá nastala od ostatného rozhodnutia,
avšak na strane druhej uviedol, že až do leta r. 2017, keď predal dom v C., sa rodičia vedeli dohodnúť
na výkone svojich rodičovských práv a povinností a on si plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj nad
rámec súdom určeného výživného. Matkou požadované výživné považuje za nadhodnotené, pričom
ako zásadný dôvod, pre ktorý matka navrhla zmenu výživného, vníma jej snahu získať od neho časť

finančných prostriedkov, ktoré získal za predaj domu. Skutočnosť, že predajom nehnuteľnosti získal
vyšší obnos finančných prostriedkov sama o sebe neznamená, že je na tom ekonomicky lepšie, ako
bol v čase ostatnej úpravy pomerov jeho vyživovacej povinnosti voči dcéram. Jasne súdu deklaroval, že
musí konsolidovať svoje aktuálne majetkové pomery, pričom si je vedomý toho, že napriek skutočnosti,
že dostal finančné prostriedky z predaja domu, súčasne súdu predložil doklady preukazujúce splatenie

pôžičiek, ktoré s domom súviseli. Pripustil, že jeho prvotným zámerom bolo vyplatiť hypotekárny úver,
ktorý je naviazaný na byte v D. R. T., avšak to, že v priebehu konania svoj názor zmenil, vyplýva aj z
toho, že byt bol v ponuke realitných kancelárií na predaj, avšak záujem o túto nehnuteľnosť zo strany
kupujúcich nebol. To však podľa jeho názoru nič nemení na skutočnosti, že v čase poslednej úpravyvýživného a teraz sa jeho majetkové pomery výrazne nezmenili, zmenila sa len štruktúra jeho aktív a
pasív, pričom v konečnom dôsledku po tom, čo uhradil pôžičky, ktoré súviseli s domom v C., mu zostali
z predaja domu finančné prostriedky vo výške, ktorá by de facto pokryla výšku hypotekárneho úveru,

ktorý je naviazaný na byt v D. R. T.. Poukázal na to, že je iba na ňom, akým spôsobom konsoliduje svoje
aktíva a pasíva, a tvrdiť, že z dôvodu, že má aktuálne k dispozícii vyššiu hotovosť, je schopný hradiť
aj vyššie výživné, nie je namieste. Pokiaľ súd neakceptoval jeho výdavky spojené s bytom v D. R. T.,
pretože to považoval za neoprávnené výdavky v kombinácii s nákladmi na prenajatý byt, uviedol, že
keď uzatváral nájomnú zmluvu, nemal inú reálnu možnosť bývania. Skutočnosť, že sa matka v decembri

2017 odsťahovala, pre neho znamenalo iba zvýšené náklady na jeho strane, ktoré ale neboli spôsobené
jeho samovoľným rozhodnutím. I v prípade, že by sa chcel nasťahovať do bytu v D. a v decembri 2017
by dal výpoveď z nájomnej zmluvy, tak výpovedná lehota by uplynula koncom marca 2018 a minimálne
do toho času by musel platiť tak či tak všetky náklady spojené s nájmom a bytom a úverom v D. R.
T.. Podľa jeho názoru výška výživného určená súdom prvej inštancie nekorešponduje so skutkovými
zisteniami, ktoré súd pomerne obsiahlo v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol. Mal za to, že samotná

zmena pomerov, ktorá nastala na strane účastníkov konania, neodôvodňuje skutočnosť, že je potrebné
zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť voči dcéram. Poukázal na to, že matka v konaní uviedla, že z dôvodu
exekúcií jej manžela nie je možné, aby dosiahla vyšší príjem ako aktuálne dosahuje, pretože inak by sa
musela podieľať na úhrade dlhov svojho predchádzajúceho manžela. Uvedený stav na strane matky trvá
niekoľko rokov a očakávalo by sa, že ako človek zodpovedný za budúcnosť svojich detí bude situáciu

riešiť. Výživné poskytované z jeho strany je pomernou časťou nákladov na maloleté dcéry a nemá a
ani nemôže sanovať všetky ich potreby, resp. ich prevažujúcu časť. Rovnako ako on, má voči dcéram
vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorá je de facto odkázaná smerom k maloletým dcéram na plnenie
vyživovacej povinnosti ich otcom, pretože sama nie je oficiálne ochotná zabezpečiť finančné prostriedky
na náklady na vlastné potreby. Deti sú vo veku, kedy nepotrebujú absolútnu osobnú starostlivosť matky

a matka má možnosť reálne zvýšiť svoj príjem, čo aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol.
Zdravotný stav dcér síce v niektorých momentoch vyžaduje ingerenciu rodičov, avšak tento v prípade
gastrolaktózy či atopického ekzému pri dvanásťročných deťoch je predpoklad, že už tieto samé vedia,
čo môžu alebo nemôžu jesť z dôvodu ich zdravotného stavu.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. K tvrdeniu, že u otca detí neprišlo k žiadnej zmene a že
tento si len usporiadava a konsoliduje svoj majetok, uviedla, že otec detí sa už dlhodobo venuje hraniu
pokru, pričom tento spôsob zárobku nie je zanedbateľný. Jeho príjmy sú teda nielen z podnikateľskej
činnosti, ale aj z pokrových hier. Mala za to, že na strane otca sa od ostatnej úpravy zmenili jeho

majetkové pomery, ním deklarovaný príjem nebol riadne doložený v porovnaní s jeho výdavkami, a preto
považovala rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne. Poukázala na to, že otec detí v odvolaní
neuvádza žiadne iné skutočnosti, len tie, ktoré boli uvedené v konaní a boli zodpovedané.

5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko zvýšenie výživné je v záujme maloletých detí.

6. V ďalších súdu zaslaných vyjadreniach účastníci zotrvali na predchádzajúcich podaniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/39/2017 bolo zvýšenie
výživného otca voči maloletej I. a maloletej I.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie
s účinnosťou od 01.12.2017 zvýšil výživné otca na maloletú I. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, zročné výživné za
obdobie od 01.12.2017 do 30.06.2018 v celkovej výške 1.400 eur otcovi uložil zaplatiť maloletým deťom

do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27C/200/2009-27 zo dňa 14.09.2009 v časti schválenej
rodičovskej dohody o výške výživného. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu,
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Ako vyplýva z ustanovenia § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi
mimosporové nenávrhové konanie patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle
ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje práve zmena
pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom.

Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a
to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.

14. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu
odôvodnených potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej

úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj
náhodné výdavky dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj
jeho kultúrnymi, športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd
musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich
porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej

zmene pomerov, prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov,
počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové
pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu
kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

15. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené
okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného

v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj postupu súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodnutiu predchádzal, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
teda ak súd nepoužil správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho však

interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Nesprávne právne posúdenie veci videl odvolací súd v tom, že súd prvej inštancie síce okrem
ďalších právnych predpisov odcitoval i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, avšak citované ustanovenievôbec nevyložil a ani na predmetnú vec neaplikoval, keď z obsahu spisového materiálu nevyplynulo,
či a akým spôsobom zisťoval okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné, ktoré bolo určené
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.09.2009, č.k. 27C/200/2009-27. V spise sa nachádza

len predmetný rozsudok, ktorý však neobsahuje riadne odôvodnenie vzhľadom na to, že po vyhlásení
rozsudku sa účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie a povinnosťou súdu prvej inštancie teda
bolo minimálne pripojiť si spisový materiál sp. zn. 27C/200/2009 a v prípade, že ani z predmetného
spisového materiálu by nebolo možné spoľahlivo zistiť okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené
výživné, súd prvej inštancie mal za týmto účelom vykonať potrebné dokazovanie v takom istom rozsahu,

v akom vykonával dokazovanie za účelom zistenia okolností rozhodujúcich pre stanovenie výživného
v čase aktuálneho rozhodovania a až na základe takto spoľahlivo zistených okolností podstatných pre
určenie výživného mohol dospieť k záveru, či došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu
pôvodne určeného výživného. Nie je postačujúcim v tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie v
bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že od poslednej úpravy uplynulo deväť rokov, ktorému
obdobiu zodpovedá tak inflácia cien tovarov a služieb, ako aj zmena pomerov na strane oprávnených

maloletých dcér a zmena pomerov na strane povinného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
ako by súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výživného po prvýkrát, keď zameral dokazovanie len
na zisťovanie pomerov na strane účastníkov v čase aktuálneho rozhodovania, pričom ponechal úplne
bez povšimnutia, že v danom prípade už bola v minulosti upravená vyživovacia povinnosť otca voči
maloletým deťom, v dôsledku čoho bolo potrebné zamerať dokazovanie na zistenie pomerov na strane

účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.

19. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu

na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného
dokazovania).

20. Ďalej bolo potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o zročnom výživnom sumu

zročného výživného určil spolu na obe deti, keď zročné výživné je potrebné uviesť vo vzťahu ku každému
zdetí,atoivprípade,žesajednáorovnakésumysprihliadnutímnarovnakúvýškuurčenéhovýživného.
Bol nadbytočným tiež výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej
časti, keď z ust. § 40 CMP vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho
sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Uvedené konanie bolo možné začať

i bez návrhu, preto súd nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých a výrok rozhodnutia neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, ale z výroku samotného
rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď

súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne
právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie
v zmysle pokynov vyššie doplní dokazovanie a po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne,

pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 220 CSP riadne odôvodní.

22. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).