Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206928
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216206928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený : Bobák, Bollová
a spol. s r.o., advokátka kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, G. X, o zaplatenie sumy 0 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 79,70 eur od
13.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta, čo do sumy 13,80 eur s príslušenstvom.

III. Súd čiastočne zastavuje konanie, čo do istiny 93,50 eur.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 29.04.2016 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške
93,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 13.04.2016 do zaplatenia
a náhradu trov konania. V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu, čo do istiny 93,50 eur s tým, že
si naďalej uplatňoval príslušenstvo a to, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 93,50 eur od 13.04.2016

do 20.08.2016 (čl. 46 v spise). V tejto časti súd čiastočne konanie zastavil a po čiastočnom zastavení
konania predmetom tohto sporu je príslušenstvo. Súd vyhovel žalobe čo do príslušenstva z istiny vo
výške 79,70 eur ( suma za neuhradené služby za obdobie od 2014/03 - 2014/05). Žalobu v časti 13,80
eur s príslušenstvom (ako škodu, ktorú si uplatnil žalobca) zamietol. Ide o uplatnený nárok vo výške
škody, ktorá spočíva podľa udania žalobcu v tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný odoberal služby od žalobcu a nezaplatil riadne a
včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 79,70 eur preto na túto sumu spolu s prísl.

žalovaný bol zaviazaný.
2. Čo sa týka nároku 13,80 eur spolu s prísl. z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia a cenou zľavnenou v tejto časti súd žalobu zamietol.
Pri zodpovednosti za škodu sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody. Uvedenou otázkou sa žalobca vôbec nezaoberal, nepreukázal náležitosti
zodpovednosti za škodu najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu

a je objektívne vyjadriteľná. Táto skutočnosť nie j preukázaná iba tvrdením, že žalobca poskytol
žalovanej telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia,
resp. zľavy ceny telekomunikačných zariadení sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu tzv.
paušálu. Žalobca sa nezaoberal hodnotu získaného výnosu z predmetných spotrebiteľských zmlúvpred porušením zmluvných povinností žalovanej uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie ( § 420 a nasl.
OZ). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno
ohľadne ich preukázania leží na poškodenom v danom prípade na žalobcovi. Na vznik zodpovednosti
za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené komulatívne, zavinenie má subjektívnu povahu a
jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti predpokladá ( prezumované zavinenie) - dôkazné

bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Povinnosťžalovanéhozaplatiťalebovrátiťžalobcoviposkytnutúzľavuzkúpnejcenyvprípadeporušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku,
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s porušením tejto
povinnosti žalovanou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaná pri

kúpe mobilného telefónu, poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za
poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu
majetku žalobcu nedošlo k príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne
a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej

vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve. resp. dodatku k tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa
žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená teda ak žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len
z toho dôvodu, že sa táto zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, navyše uvedený
záver žiaden vplyv nemal ani s ním právne nesúvisí.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom pripojených listinných

dôkazov a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb č. I. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom číslo
1 k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. I. zo dňa XX.XX.XXXX, pokusom o pokonávku
zo dňa 03.03.2016, faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX. Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. s účinnosťou k 01.01.2014 a ustálil nasledovný

skutkový stav veci:
4. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách č. zmluvy I. z XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca ako dodávateľ služieb
a žalovaný ako fyzická osoba, spotrebiteľka - občianka uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o
poskytnutí služby. K zmluve uzatvorili aj dodatok dňa XX.XX.XXXX č. dodatku I.. V spotrebiteľskej

zmluve sa strany sporu dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe
nich žalobca zapožičal žalovanému jeden ks SIM karty. SIM karta umožňovala žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal žalovanému mobilný telefón značky SONY
ERICSSON Xperia Mini Pro s akciovou cenou 79 eur, pričom predajná cena pred zľavou bola 240 eur
za jeden ks ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 161 eur/ks uplatňovaná škoda 13,80

eur). V bode 2.3 dodatku k tejto zmluve bola dojednaná 24 mesačná viazanosť.
5.Zfaktúrakohoreuvedenýchvyplýva,žežalovanýneuhradilsumuzaelektronickékomunikačnéslužby
vrátane poplatku za upomienku v sume 79,70 eur . V bode 2.5 dodatku k tejto zmluve žalobca uvádza,
že účastník si je vedomý, že MT jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 v bode 1.2 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku

poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysel ust. tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto
dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3
alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1
dodatku ( pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne

v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb
( 27.01.2015) - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významomv zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

8. Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy -Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

10. Podľa smernice rady 93/13 z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá
síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, ak sa predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už
bola transponovaná už do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3
11. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

12. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli

záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
15. Podľa prílohy podľa tejto smernice 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem
inýchpatríajpodmienkavyžadovaťodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimerane
vysokú sumu ako náhradu.

16. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený, dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové
zariadenie, účastnícky. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými

zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2
i článok 3 bod. 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané . je nesporné, že žalovaná
ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute resp. jednou vetou obsiahnutou

v článku 2.5 dodatku tejto zmluve a to v prípade ak účastník si nebude plniť svoje povinnosti tak je
si vedomý, že vzniká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT v
nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi uhradiť
zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody ( zmluvnej pokute alebo
inej sankcie) bolo individuálne dohodnuté pričom v zmysle cit. § 53 OZ ako i článku 3 bod. 2 cit. smernice

93/13/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi . žalobca v konaní individuálne náhrady škody ( zmluvnej
pokuty alebo inej sankcie) nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.17. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľov ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší v dôsledku čoho by nemôže znamenať, že mu vznikla škoda

minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny NT.
18. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2
CSP - žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný
úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej

vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.