Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/374/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814209802.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu 1) E., 2) T. proti žalovanému T., o
zrušenia hlasovania vlastníkov bytov A. zo dňa 18.05.2014 a iné, na odvolanie žalobcov 1), 2) proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2017, č.k. 5C/83/2014-138, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcom 1), 2) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1), 2) (po upresnení
žaloby) domáhali zrušenia hlasovania vlastníkov bytov zo zhromaždenia spoločenstva zo dňa

18.05.2014 vo všetkých bodoch, t. j. hlasovania týkajúceho sa odsúhlasenia dobrovoľnej dražby bytu č.
X, hlasovania týkajúceho sa súhlasu s opravou strechy v hodnote 3.500 Eur, prikázania žalovanému,
aby im (žalobcom) umožnil nahliadnuť do agendy A. týkajúcej sa správy domu alebo čerpania fondu
prevádzky, údržby a opráv a uloženia povinnosti žalovanému určiť výšku dlžnej sumy žalobcov 1), 2)
voči A. na úhradu služieb spojených s užívaním bytu a úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá
bola dôvodom na odsúhlasenie dražby bytu. O náhrade trov konania vyslovil, že priznáva žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcom 1), 2) v celom rozsahu spoločne a nerozdielne.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1), 2) sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXX v C.. Z výpisu z
registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva, že v uvedenom bytovom dome
je zriadené A., ktoré vzniklo dňa 27.12.2001. Podľa výpisu z registra ako predseda spoločenstva je
zapísaný T., a to od 26.8.2011. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C., ako aj z výpovede žalovaného vyplýva,
že spoločenstvo vlastníkov bytov má 4 členov. Z pozvánky predloženej žalobcami vyplýva, že na deň

18.5.2014 o 17.00 hod. bolo A. zvolané zhromaždenie s programom - 1. zateplenie bytovky, oprava
strechy, 2. vyúčtovanie 2013, 3. rôzne. Z prezenčnej listiny z uvedeného zhromaždenia (označené ako
„schôdzaA.“)vyplýva,žesahozúčastnilivšetcičlenoviaSVB.Zozápisnicetohtozhromaždeniavyplýva,
že vyúčtovanie za rok 2013 prevzali všetci účastníci, predpis mesačnej úhrady platí od 1.7.2014. V bode
3 zápisnice je uvedené, že bytu č. X bola pripomenutá dlžoba na platbách od 6/2013 - 31.5.2014 vo
výške 1.151,05 eur a bol vyzvaný, aby do 5 dní vyrovnal svoj záväzok. V bode 4 zápisnice sa uvádza,
že sa hlasovalo o dobrovoľnej dražbe v prípade, ak byt č. X nevyrovná svoj záväzok do 5 dní. Za

hlasovali 3, nehlasoval 1. V bode 5 zápisnice sa uvádza, že oprava strechy aj s výlezom na strechu bola
schválená do 3.500,- eur tak, že za hlasovali 3, nehlasoval 1. V zápisnici sa ďalej uvádza, že schôdza
bola predčasne ukončená vzhľadom k tomu, že účastníci bytu č. X neoprávnene nahrávali schôdzu naaudio prístroj napriek upozorneniu, že ostatní účastníci schôdze s tým nesúhlasia. Zápisnicu vypracoval
žalovaný.

3. Žalobcovia 1)2) namietali, že nemali vedomosť o tom, že by im vznikol nejaký dlh v súvislosti s
platbami za bývanie. Predložili oznámenie A. zo dňa 29.11.2013 v konaní vedenom pred tamojšom
súde pod sp.zn. 6C/105/2012 , z ktorého vyplýva, že medzi ním a žalobcami došlo k mimosúdnemu
vysporiadaniu pohľadávky, zo strany SVB bol podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
žalobcov a návrh podaný na súd bol vzatý späť. Následne bol dlh zo strany žalobcov vysporiadaný. Z

vyúčtovania služieb za rok 2013 za obdobie mesiacov jún až december vyplýva, že za uvedené obdobie
žalobcom vznikol nedoplatok vo výške 109,92 eur. Z prehľadu platieb za služby spojené s užívaním bytu
zo strany žalobcov vyplýva, že v roku 2013 žalobcovia nezaplatili úhradu v mesiaci december a v roku
2014 nebola uhradená platba v mesiaci apríl vo výške 62,- eur.

4. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti už nie je predsedom A., tejto funkcie sa vzdal 9.2.2016, o

ktorej skutočnosti predložil oznámenie zo dňa 7.2.2016 adresované členom A.. Podľa vyjadrenia
žalovaného hlasovanie na zhromaždení dňa 18.5.2014 prebehlo v súlade so zákonom, oznámenie o
zhromaždení bolo vyvesené na nástenke - takýmto spôsobom sa konanie zhromaždenia oznamovalo
vždy. Uviedol, že oznámenie o výsledku hlasovania sa potom doručovalo do schránky každého bytu
a neskôr sa doručovalo aj poštou. Nahliadanie do agendy spoločenstva sa nemohlo realizovať tak,

že kedykoľvek večer sa niekto bude domáhať takéhoto nahliadnutia. V čase, keď sa vzdal funkcie
predsedu spoločenstva, chcel agendu odovzdať, ale nemal ju od neho kto prevziať, preto je agenda
uzavretá v priestoroch garáže, ktorej je vlastníkom. Trval na tom, že ku dňu konania zhromaždenia
mali žalobcovia dlh na platbách za bývanie vo výške, ktorá bola uvedená v zápisnici, a pozostávala
z nedoplatku vyúčtovania za rok 2013, ktoré vypracovalo spoločenstvo vlastníkov bytov a nedoplatku,

ktorý vyúčtovala spoločnosť K.. V súvislosti s opravou strechy uviedol, že šlo o celoplošnú opravu
strechy, ktorá bola aj riadne vykonaná.

5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobcov , ktorou sa domáli zrušenia hlasovania na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových

priestorov dňa 18.5.2014, uloženia povinnosti žalovanému, aby im umožnil nahliadnuť do agendy A.
týkajúcej sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv a tiež uloženia povinnosti
žalovanému určiť výšku dlžnej sumy žalobcov voči A. na úhrade služieb spojených s užívaním bytu
a úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá bola dôvodom na odsúhlasenie dražby bytu,
nie je dôvodná. Žalobcovia pôvodne označili žalovaného ako A., zastúpené štatutárom - predsedom

spoločenstva E.. Keďže IČO takto označeného subjektu nezodpovedalo údajom podľa výpisu z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov, vyzval žalobcov na riadne označenie žalovaného. Žalobca 1) reagoval
tak, že žalovaným nie je A., ale fyzická osoba p. E. ktorý bol v čase podania žaloby predsedom
spoločenstva. Vzhľadom k týmto rozporom v označení žalovaného súd prvej inštancie vyzval oboch
žalobcov , aby sa jednoznačne vyjadrili, koho v konaní žalujú. Žalobcovia jednoznačne uviedli, že

žalovaným v konaní je E. (žalovaným posledná známa adresa žalovaného), ktorého mienili označiť ako
žalovaného od počiatku. Súd prvej inštancie preto konal ako so žalovaným s p. E.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní o zrušenie hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na zhromaždení sú pasívne vecne legitimovaní všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov,ktorísamusiakonaniazúčastniť.Vprípade,žežalobasmerujelenvočiniektorýmzvlastníkov,

rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ktorí neboli stranami sporu. Takýto rozsudok súdu by teda nebol vykonateľný,
pretože by nezaväzoval všetky subjekty, ktoré by zaväzovať mal. Je preto samozrejmé, že stranami
sporu o zrušenie hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo určenie neplatnosti
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov

a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. Rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku
sp.zn. 5Co/32/2016 zo dňa 16.11.2016.V danej veci však v spore nevystupujú všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov bytového domu, preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zrušenie hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zhromaždení dňa 18.5.2014 ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobcovia sa tiež voči žalovanému domáhali uloženia povinnosti, aby im umožnil nahliadnuť do
agendy A., týkajúcej sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedenú agendu
vedie a spravuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré je právnickou osoboua má samostatnú právnu subjektivitu. Pokiaľ sa žalobcovia svojho nároku na nahliadnutie do agendy
spoločenstvadomáhajúvočižalovanému,ktorýjefyzickouosobou,niejevtejtovecidanápasívnavecná
legitimácia žalovaného. Žalobcovia si môžu tento nárok uplatňovať voči spoločenstvu ako právnickej

osobe.Žalobcoviavkonanízrejmevychádzaliztoho,žežalovanýjepredsedomspoločenstvavlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Predseda spoločenstva je však len jedným z orgánov SVB a jeho
štatutárnym orgánom, koná v mene spoločenstva, avšak nemá samostatnú právnu subjektivitu. V konaní
tiež bolo zistené, že žalovaný sa funkcie dňa 9.2.2016 vzdal. Vzdanie funkcie zo strany predsedu
spoločenstva predpokladá aj ust. § 7c ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého potom funkciu

predseduaždozvolenianovéhopredseduspoločenstvavykonávačlenradyurčenýradou.Vkonaníbolo
zistené, že po vzdaní sa funkcie predsedu spoločenstva žalovaný chcel agendu spoločenstva odovzdať,
nikto ju však nebol od neho ochotný prevziať. Z toho dôvodu je táto agenda stále uložená v priestoroch
garáže žalovaného. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že nárok na nahliadnutie do agendy
spoločenstva majú žalobcovia voči spoločenstvu ako právnickej osobe, ktoré má povinnosť postupovať
tak, aby zabezpečilo jeho riadne fungovanie a fungovanie jeho orgánov. Vzhľadom k uvedenému preto

súd aj v tejto časti považoval nárok žalobcov pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie za nedôvodný.

8. V súvislosti s nárokom žalobcov 1) 2), aby súd uložil žalovanému povinnosť určiť výšku dlžnej sumy
žalobcov voči A. na úhrade služieb spojených s užívaním bytu a úhrad do fondu prevádzky, údržby a
opráv, ktorá bola dôvodom na odsúhlasenie dražby bytu, súd uvádza, že ani v tejto časti nepovažuje

nárok za dôvodný. Žalovanému ako fyzickej osobe takáto povinnosť z ničoho nevyplýva a samostatné
rozhodnutie o určení výšky dlhu žalobcov nemá pre žalobcov ani žiaden význam. Táto otázka by mohla
byť riešená len v rámci dokazovania v súvislosti s dôvodnosťou hlasovania o dobrovoľnej dražbe bytu
žalobcov. Súd preto aj v tejto časti žalobu žalobcov 1)2) ako nedôvodnú zamietol.

9. V konaní žalobcovia navrhovali vykonať dokazovanie výsluchom svedkov - ostatných vlastníkov
bytov (E. a p. Z.) , konateľa spoločnosti K., bankovými výpismi až do mája 2014 - preukazujúcimi, že
platby riadne na účet spoločenstva poukazovali. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, nakoľko
pre rozhodnutie vo veci nemali žiaden význam, keďže posúdil žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca 1) po tom, ako bolo dokazovanie vyhlásené za ukončené, súdu

doručil svoje vyjadrenie zo dňa 18.6.2017 a 21.6.2017 a predložil doklady o platbách z účtu G. na účet
A.faktúru o cene opravy strechy a fotografie strechy bytového domu. Na tieto doklady súd neprihliadal,
keďže dokazovanie vo veci už bolo vyhlásené za skončené. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
14 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 11 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu 18.05.2014, o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja žalobcovia.

11. Žalobkyňa 2) sa podaným odvolaním domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedla, že súd má v konaní postupovať tak, aby aj strana sporu,

ktorá nemá právne zastúpenie, dostatočne porozumela súdnemu konaniu, úkonom súdu , jeho poučeniu
a rozhodnutiu súdu. Dôvodila, že každý prehlasovaný vlastník bytu má proti ostatným vlastníkom bytov
právo požiadať súd o ochranu, čo súd priznal v bode 16 svojho rozhodnutia, no následne toto právo
zaprel, čo je pre nich nepochopiteľné a zmätočné . Naviac bod 17 odporuje právu, nakoľko niekoho
pripraviť o strechu nad hlavou (majetok) je jednoduché, čo predviedol žalovaný. Nerozumela tvrdeniam

súdu, tieto sú pre ňu nezrozumiteľné a nepochopiteľné, ale sú aj v rozpore s právom z dôvodu, že súd
zapiera právo podať žalobu, pričom toto právo je uvedené v zákone (bod 16), čiže súd bráni využiť nárok
na ochranu majetku , vlastníctva a strechy nad hlavou, ak súd žalobu zamietol, no pre ňu pochopiteľný
dôvod neuviedol. Uviedla, že žalovaný súdu nepreukázal reálnu existenciu dlhu, ktorý mal spôsobiť
dražbu ich bytu, naopak, oni nedôvodnosť dražby preukázali, a to najmä neexistenciou dlhu, pričom

súd im zabránil získať z agendy spoločenstva dôkazy, čo považuje za nepochopiteľné. Žalovaný počas
pojednávania priznal, že má agendu spoločenstva v garáži, ktorú má vo svojom vlastníctve v bytovom
dome, aj keď ju aktuálne prenajal, čiže k agende spoločenstva má prístup cudzia osoba, nájomník a súd
túto skutočnosť ani nezapísal. Žalovaný má tak agendu stále k dispozícii, ale k veci sa stavia odmietavo.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že neuviedol v odôvodnení rozsudku, že funkcia predsedu spoločenstva

(žalovaného) zanikla 26.08.2014 zo zákona a tvrdenie sudcu o vzdaní sa funkcie štatutára je nesprávne
a zavádzajúce. Uviedla, že spoločenstvo vôbec nemá písomnosti spoločenstva k dispozícii, aktuálne
ich vlastní žalovaný, čo je súdu známe, a teda nevie, prečo by sa mala obrátiť na spoločenstvo, čo
považujú za nelogické, nakoľko prístup a kľúč od miestnosti, kde sa agenda nachádza, má len žalovanýa jeho nájomník. Ďalej uviedla, že žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil ani
samotným vzdaním sa funkcie štatutára spoločenstva a ani zákonným zánikom jeho funkcie, čiže musí
niesť zodpovednosť za svoje konanie a znášať následky bez ohľadu na lehotu. Za dôležité považovala

to, čo žalovaný vykonal v čase, keď bol právne zodpovedný za škodu, pričom sám vôbec nevie súdu
ničím preukázať existenciu dlhu, ktorý reálne neexistoval. Súd tak napomáha podvodnému konaniu
žalovaného, ktorý si rád vymýšľa a má problém s dôkazmi a svoje tvrdenie nevie a nedokáže preukázať,
čo mu súd toleruje. Výpovede navrhnutých svedkov, ktorých súd nevypočul, sú rozhodné a priamo
súvisia s tvrdením súdu v bode 17 a v bode 18, nakoľko nie je v jej silách, aby niekoho doslova dotiahla

na súd, alebo donútila pripojiť sa k žalobe, aby bola naplnená podmienka určená súdom v bode 17, 18,
ktorú však žiaden zákon nespomína. Vyslovila názor, že nie je známe, v čom konkrétne bol žalovaný
úspešný, ako tvrdí súd, keď žalobu zamietol ako celok, čiže nemal vo veci vôbec konať, nemal sa vyjadriť
k jednotlivým bodom žaloby, čo je nelogické a nezrozumiteľné. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa
jednoznačne nevyjadril a nezdôvodnil, prečo by nemal byť pán A. žalovaným, keď oni ako žalobcovia
majú právo na podanie žaloby, ak sú narušené ich majetkové práva a naviac niet pochýb, že žalovaný

im spôsobil škodu a sám konal proti pravidlám, nie je ustálené, či v rámci zhromaždenia vlastníkov
bytov ich dlh existoval alebo nie a či bola nutná rekonštrukcia strechy, a či obsah písomnosti bez
príslušného obsahu je platný a zákonný, alebo absolútne neplatný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že
tri roky akceptoval ich žalobu a následne ich práva zaprel a žalobu ako celok zamietol. Žalovaný ničím
nepodporil tvrdenie uvedené v písomnosti zo dňa 18.05.2014, čiže aj skutočnosť a dôkazy o údajnom

dlhu vo výške 1.151,05 Eur má znaky absolútne neplatného právneho úkonu, keďže žalovaný nedodržal
pravidlá, keď ako štatutár sám a vo svojom mene zvoláva stretnutia, ktoré súvisia s rozhodovaním
orgánu spoločenstva. Súd mal zaviazať žalovaného zdôvodniť a preukázať existenciu dlhu na základe
skutočného dôkazu, pričom súd si osvojil len pochybné tvrdenia žalovaného, čiže nie je zrejmé, ako
dospel k záveru, že dražba bytu žalobcov bola dôvodná a prečo vlastne takémuto tvrdeniu žalovaného

uveril. Záver súdu, že žalovaní ( správne zrejme žalobcovia) sa nemali právo obrátiť ako prehlasovaní
( zrejme vlastníci bytu) na súd, je v hrubom rozpore s právom, právnou istotou a súdnou ochranou.
Ďalej uviedla, že nerozumie výrazu súdu, ktorý používa - nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, keď
súd ani neodkázal na zákonné znenie, kde by sa niečo podobné uvádzalo a nedáva im to logiku, keď
súd týmto tvrdením bráni im podať samotnú žalobu. Nevie preto, aký je skutočný dôvod zamietnutia

žaloby, keď jej zamietnutie je v rozpore s právom na súdnu ochranu ohrozených práv a jej právo ako
prehlasovaného, hoci len jedného vlastníka bytu, je uvedené aj v bytovom zákone. Vyslovila názor, že
pokiaľ si súd myslel, že nemá právo obrátiť sa na súd, nemal vôbec otvoriť pojednávanie. Rozhodnutie
súdu preto považuje za rozporné, až zmätočné.

12. Žalobca 1) sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za
nezákonný, plný závažných procesných chýb a právnych pochybení s nulitnou právnou argumentáciou.
Uviedol, že pokiaľ by platila zásada, uvedená súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí, žiadny
prehlasovaný vlastník by sa vo svojom mene fakticky nikdy nemohol obrátiť na súd, ani sa právne

brániť a napadnúť svojvoľné výčiny štatutára - predsedu spoločenstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
sa javí v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a základnými ľudskými právami, ako aj
právami zaručenými štátom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobu zamietol, čo však náležite a najmä
právne nezdôvodnil, keď nepoukázal na žiadne znenie v právnej úprave, na báze ktorého dospel k
znepokojujúcemu a práva žalobcov poškodzujúcemu rozhodnutiu a v podstate im odoprel právo súdnej

ochrany, keď žalobu zamietol. Súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôvod, prečo žalobu zamietol a
odoprel žalobcom právo súdnej ochrany a považoval za normálne, že mali prísť o strechu nad hlavou,
a to z dôvodu ničím nepodloženého, vyplývajúceho len zo špekulácie žalovaného, ktorým sám súdu
nepredložil žiaden dôkaz o existencii ich dlhu a ani nemohol, nakoľko žiadny dôkaz neexistuje. Žalovaný
sám súdu v rámci pojednávania priznal, že všetky písomnosti, súvisiace so spoločenstvom, má u seba

uzamknuté vo svojej garáži, s čím sa súd nevysporiadal a vážne poškodil právo na spravodlivé konanie.
Súd právne ničím neosvedčil, že ich žaloba bola nedôvodná. Uviedol len tri znenia ustanovenia (§ 255,
§ 262, § 365 CSP), ktoré s podstatou rozhodnutia vôbec nesúvisia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol toľko, že žalovaný ako predseda spoločenstva je jedným z orgánov SVB a
jeho štatutárnym orgánom, čo vyplýva z § 7c ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., avšak následné tvrdenie

súdu prvej inštancie, že predseda spoločenstva koná v jeho mene, avšak nemá samostatnú právnu
subjektivitu, považuje za pochybné a fakticky zavádzajúce. Súd prvej inštancie nemá ustálené, koho a
kedy, za akých podmienok možno fakticky žalovať, ak sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z. z. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zápisnica z pojednávania nezodpovedá reálnemupriebehu konania ako je dĺžka pojednávania, komunikácia sudcu s inými osobami počas pojednávania,
odchýlky v zápisnici z pojednávania, čo je zrejmé z audiozáznamu. Právne zdôvodnenie ustanovením
§ 14 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a § 11 ods. 6 považoval za nepostačujúce, keď za rozhodné v danej veci

považoval ust. § 6 ods. 3, ods. 4, § 7c v celom rozsahu, najmä odsek 2, odsek 4, odsek 7, § 10, § 14
ods. 5 zákona č. 182/1993, ktorým sa súd z neznámeho dôvodu vyhol. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že nešpecifikoval a nevysporiadal sa s právnickou osobou K., keďže jej status a oprávnenia, pokiaľ sa
týka správy bytového domu a príslušnosti konkrétneho subjektu, u ktorého sa mali sústreďovať finančné
prostriedky od vlastníkov bytov spojené s užívaním bytu v osobnom vlastníctve a nevykonal výsluch

štatutáratejtofirmy,atobezvysvetlenia.Rozsudoksúduprvejinštanciepovažovalzaneplatný,neúčinný
a fakticky by ho ani nebolo možné oficiálne stranou sporu napadnúť odvolaním, keďže nie je podpísaný
sudcom, čo je legálna podmienka jeho platnosti.

13. Žalovaný k odvolaniam žalobcov 1), 2) uviedol, že sa v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvej
inštancie stotožňuje.

14. Žalobca 2) vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2) uviedol, že sa s jej názormi stotožňuje .
Dodal, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny relevantný, a najmä legálny dôvod, prečo žalobu po
troch rokoch zamietol, naviac, keď rozhodoval i o predbežnom opatrení. Mal za to, že v danej veci
súd nesmie žalobcom odoprieť právo na súdnu ochranu, nakoľko by porušil článok 46 ods. 2 veta

druhá Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie im zabránil nahliadnuť do agendy spoločenstva,
pričom uvedenú agendu má k dispozícii nájomca bytu žalovaného, pričom v tejto agende sú bankové
výpisy, osobné údaje vlastníkov bytov a súdu neprekážalo priznanie žalovaného a súčasne zaprel
legálne právo žalobcov nahliadnuť do agendy. Konštatoval, že súd náležite, a najmä pochopiteľne svoje
zdôvodnenia rozhodnutia nezaprotokoloval, a keď žalobkyňa 2) tvrdí, že nerozumela zdôvodneniam

súdu v predmetnej veci, súd konal a vyjadroval sa pre žalobcu nezrozumiteľne a nepochopiteľne, čo je
neprípustné aj podľa ustanovení CSP. Samotný žalovaný uvádzal súd do omylu, pričom jeho verbálny
prejav a neprítomnosť na vyhlásení rozsudku sú povšimnutia hodné. Je nepochopiteľné so zreteľom
na pasivitu súdu v tejto súvislosti, pretože súd pojednával tri hodiny a následne takmer po mesiaci
vyniesol rozsudok, že žalobu odmieta, čo je nelogické a iracionálne. Pokiaľ by súd žalobu odmietol v

roku 2014, žalovaný by nemal nárok na trovy konania. Samotný súd tak týmto konaním a správaním
poškodzuje jeho práva a spôsobuje mu potencionálnu finančnú ujmu. Zdôraznil, že žalovaný zapríčinil a
ako jediný zodpovedá za to, že orgán spoločenstva mal rozhodnúť okrem iných pochybností aj o dražbe
bytu žalobcov, na čom mal enormný záujem, jedná sa o rozhodnutie od žalovaného a je protiústavné
žalobu neprijať.

15. Žalobkyňa 2) vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1) uviedla, že sa s jeho názormi
zhoduje. Uviedla, že nerozumie, prečo súd vo veci vlastne pojednával, keď nevysvetlil dôvody k tomu,
čo je kritické a vyplýva to aj z názorov žalobcu 1) v odvolaní. Pripája sa tiež k názoru žalobcu 1), že
súd nemôže odmietnuť žalobu v tejto veci, keď sa sám presvedčil, že dôkazy existujú, boli navrhnuté

nové dôkazy, vypočutie svedkov, čiže súd sa v rámci pojednávania presvedčil, že sú v práve, je dostatok
dôkazov, no z nepochopiteľných dôvodov a nezrozumiteľných dôvodov žalobu odmietol. Žalovaný sa
k ničomu nevyjadroval z dôvodu len jemu známemu výsledku, alebo aby sa nezamotal do vlastných
klamstiev, čo ukážkovo vykonal aj počas pojednávania vo veci, keď na otázky opakovane odpovedal
neviem a nemal ani záverečnú reč.

16. Žalobca 1) vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právne povedomie
žalovaného je také nízke, že nedokáže vo svojom stanovisku ani správne označiť stranu konania, čo
je dôkaz nielen o neschopných právnych percepciách, ale aj elementárnej iracionálnej nelogike, a to
chcel bez dôvodu ich pripraviť o majetok, no súd náležite nereagoval a ignoroval štátom chránené

práva a chránené záujmy. Samotné súdne konanie v danej veci nebolo vedené v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, odporuje garanciám zo strany štátu, súd ignoruje procesné právo a
ani sám rozsudok nenapĺňa štandardy určené zákonodarcom a ani nemôže nadobudnúť právoplatnosť,
je nepreskúmateľné, nakoľko ho neverifikoval samotný sudca, čo je možné konštatovať okrem iných
flagrantných pochybení a právnych nesprávností. Žalovaný vyfabuloval dôvod, ako ich pripraviť o

majetok z dôvodu, ktorý nebol reálny, žalobcovia aplikovali legitímne právo k žalobe, ktoré súd zapiera,
čiže mali prísť o majetok z im neznámeho dôvodu a súd samotný ignoruje článok 20 Ústavy Slovenskej
republiky, článok 17 Charty základných práv EÚ, článok 1 prvého dodatku Dohovoru, článok 6 ods. 1Dohovoru, článok 47 Charty, článok 46 Ústavy Slovenskej republiky, článok 154c Ústavy Slovenskej
republiky.

17. Žalobkyňa 2) vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sa s názorom žalobcu 1) zhoduje, nakoľko
súd mal vyhlásiť absolútnu neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov, nakoľko žalovaný ako zodpovedný
štatutár nedodržal postup, ako vyplýva zo zákona a v súvislosti s hlasovaním, ktoré bolo dôvodom, že
žalobcovia mali stratiť vlastnícke právo k bytu. Za nepochopiteľné považovala, že žalovaný v tejto veci
tvrdil, že už nie je štatutárom a vec sa ho netýka, no k odvolaniu žalobcov na rozhodnutie súdu sa

vyjadruje, čo nedáva zmysel, no je to dôkaz, že žalovaný si vždy robí, čo chce, čo sa mu hodí, pričom
súd sa nevyjadril vôbec k tomu, či žalovaný stratil zodpovednosť za svoje hrubé a protiprávne konanie.

18. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadeného odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcami 1),
2)vznesenéavplnomrozsahusastotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermisúduprvejinštancie.Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil,

z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia,ktorézdokazovaniavyplynulianavecaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktoréisprávnevyložil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcov uvedené
v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými
sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Ani v odvolacom konaní neboli žalobcami preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

20. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

21. Žalobcovia 1), 2) v podanom odvolaní uplatnili predovšetkým odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP a dôvodili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom
je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov
sporových strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení

dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli strany sporu. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov

odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

24. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecnelegitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva
žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takomto prípade sa stáva žalovaným). Či však
bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého

vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jedna strana sporu subjektom práva a druhá strana sporu subjektom povinností, ktoré sú predmetom
konania, sa v civilnom sporovom konaní používa pojem vecná legitimácia.

26. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na strane koho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 3Cdo/192/2004).

27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/214/2011).

28. Rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby žalobcov v danej veci bola otázka
vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovaného. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 18.05.2014 a umožnenia nahliadnutia do agendy A.

týkajúcej sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky a údržby, je bez akýchkoľvek pochybností,
že pasívne legitimovaným subjektom, čiže nositeľom hmotnoprávnej povinnosti sú v zmysle zákona č.
182/1993 Z. z. ostatní vlastníci bytov, t.j. všetci vlastníci bytov v bytovom dome, ktorí musia vystupovať
v konaní buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. Uvedený záver vyplýva z ust. § 14
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaní, rozhodovať ako spoluvlastník
o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch,
príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Pokiaľ žalobcovia 1), 2), ktorí v danej veci sú nesporne
aktívne vecne legitimovaní, chceli byť so svojou žalobou úspešní, museli na druhej strane sporu ako
žalovaných označiť všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ,

kde sa nachádza byt žalobcov 1), 2). Súd prvej inštancie správne uviedol, že všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov sa musia konania zúčastniť ( buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných)
a to i v prípade žalobcami uplatneného nároku na nahliadnutie do agendy spoločenstva .V opačnom
prípade žaloba trpí nedostatkom vecnej legitimácie, pre ktorý nie je možné žalobe vyhovieť. Odvolací
súd tiež zdôrazňuje , že výrok právoplatného rozsudku je záväzný len pre strany sporu a pre tých, ktorí

sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak ( § 228 ods. l
CSP) . Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia svoje nároky neuplatnili proti všetkým vlastníkom bytov
v bytovom dome , ich žalobe pre nedostatok vecnej legitimácie nebolo možné vyhovieť.

29. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. f) CSP daný nebol .30. Žalobcovia uplatnili i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodili, že súd
prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko jeho rozhodnutie je nezrozumiteľné ,
zmätočné, nepochopiteľné , nerozumejú mu , nemalo sa pojednávať a pod. .

31. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a jeho podstatou je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva
na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby všeobecný súd

sa stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdomadožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobenia
hodnotenia vykonaných dôkazov. Je nesporné, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. uplatnením nárokov na obranu proti takémuto uplatneniu.

32. Z ustanovenia § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
o to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé.

33. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa citovaným ustanovením § 220 ods.
2 CSP riadil, uviedol, čoho sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, uviedol stanovisko žalovaného,
uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, uviedol svoje skutkové zistenia a právne posúdenie k danej veci .
Žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené v súlade s ustanoveniami § 220 CSP.

34. Odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP dôvodná nebola.

35. Žalobcovia uplatnili i odvolací dôvod podľa § 365 ods. l písm. e) CSP ( súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností)anevykonalvýsluchniminavrhnutých

svedkov .

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP vyplýva, že citovaný dôvod
na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v
prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

teda dôkazy, ktoré by mohli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej.

37. Pokiaľ žalobcovia navrhovali výsluch svedkov - - ostatných vlastníkov bytov (E. Z. a p. Z.) ,
konateľa spoločnosti K..., bankovými výpismi až do mája 2014 - preukazujúcimi, že platby riadne na účet

spoločenstva poukazovali, odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vykonanie
týchto dôkazov nebolo dôvodné , nakoľko pre rozhodnutie vo veci nemali žiaden význam, pretože
dôvodom zamietnutia žaloby v danej veci bol nedostatok vecnej legitimácie

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP daný nebol.

39. Odvolací súd preskúmaním spis nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie , ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci .

40. Odvolací súd tiež konštatuje, že z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej

republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu(prvoinštančného i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý
proces.

41. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní tiež nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli vecne odvolateľmi spochybnené.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalobcom 1),

2) náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

44. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).