Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216586
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117216586.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: G. O.ej, nar. XX. XX. XXXX,
Y. J. E., P. S.. N.. E. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
v Bratislave, na Mlynských nivách č. 1, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 406,70 EUR, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2018 č.k. 12Csp 155/2017 -
28 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03.11.2016 č.k. 9C 198/2016- 21 bolo
zistené, že právnemu predchodcovi žalovaného bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 406,70 Eur spolu s úrokom z omeškania. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie s
poukazom na ustanovenie § 275 CSP. Z uvedeného rozsudku teda nebolo možné zistiť, akých porušení
sa mal žalovaný dopustiť, ako ich súd posúdil, nakoľko išlo o tzv. kontumačné rozhodnutie.

3. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia
sumy 406,70 Eur z dôvodu, že v inom konaní bol právny predchodca žalovaného zaviazaný zaplatiť
žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ v inom konaní bolo vyhovené nároku žalobkyne, nemožno to
považovať bez ďalšieho za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom
č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi.

4. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa
za diskonfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a
povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ
porušil svoje povinnosti.

5. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia sa prihliadalo aj na to, že vo veci
9C198/2016OkresnéhosúduPrešovbolpriznanýnároktzv.kontumačnýmrozhodnutímprezanedbanie
procesných povinností žalovaného bez právneho posúdenia skutočnosti ako porušil dodávateľ svoje
povinnosti.

6. Ak žalobkyňa vzhliadla dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia v tom, že bola nútená podať

žalobu, v tejto súvislosti sa uviedlo, že nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek bráni svoje
práva, aj keď nedôvodne, na nestrannom a nezávislom súde, pričom toto právo je ústavným právomgarantovaným ustanovením článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd. Žalobkyňa, hoci bola
právnezastúpená,navyšeneuniesladôkaznébremenovovzťahuktvrdeniu,nazákladeakejskutočnosti
by bolo možné posúdiť primeranosť výšky finančného zadosťučinenia. Tvrdenie, že ide o satisfakciu a

že by to mala byť suma plniaca odradzujúcu funkciu, ešte reálne neponúka základ, na ktorom by mohol
byť spravodlivo založený fakt, že práve suma 406,70 Eur alebo iná suma je primeraná, a preto žalobkyni
bez iných dôvodov patrí.

7. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 257 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci 9C
198/2016 Okresného súdu Prešov sa rozhodlo kontumačným rozsudkom pre zanedbanie procesných

povinnostíprávnehopredchodcužalovanéhobezprávnehoposúdeniaskutočnostiakoporušildodávateľ
svoje povinnosti. Ak súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie podľa ustanovenia § 273 CSP,
vždy treba vychádzať z toho, že sa stotožnil so skutkovým a právnym odôvodnením žaloby. V žalobe
uviedla, že primeraného finančného zadosťučinenia sa domáha vo výške 406,70 Eur, nakoľko v tejto
výške sa mienil žalovaný na úkor žalobkyne obohatiť. O tom ako dôkaz predložila právoplatný rozsudok

OkresnéhosúduPrešovzodňa03.11.2016vydanývoveci9C198/2016.Pokiaľideovýškuprimeraného
finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu a nie od tvrdenia žalobkyne. Takéto tvrdenie má
len ten význam, že súd nemôže priznať viac ako žalobkyňa požaduje.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

11. V danom prípade dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby malo byť to, že vo veci 9C 198/2016
Okresného súdu Prešov došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, z ktorého sa nedá zistiť, akých

porušení povinností sa žalovaný resp. jeho právny predchodca dopustil. Ďalšou okolnosťou vedúcou k
zamietnutiu žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k primeranosti výšky finančného
zadosťučinenia.

12. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle

ustanovenia § 275 CSP obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania
rozsudku pre zmeškanie.

13. Kontumačný rozsudok vydaný bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 273 CSP
predstavuje sankciu za nesplnenie povinnosti žalovaným v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a

v tomto vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom
vykonaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje
len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd
nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci, ani citovať ustanovenia

hmotného práva. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 220 ods. 2 a 3 CSP.

14. Ak Civilný sporový poriadok v ustanovení § 273 hovorí o možnosti súdu aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ rozsudkom pre zmeškanie je zrejmé, že ide o
možnosť a nie povinnosť. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto

fáze vydá alebo bude v konaní pokračovať. Ak súd dospeje k názoru, že tvrdený skutkový stav nie je
nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd
takýto rozsudok nevydá. Ak vo veci 9C 198/2016 došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného
podľa ustanovenia § 273 CSP, je nepochybné, že súd prvej inštancie žalobkyňou tvrdený skutkový stav
považoval za nesporný. V takomto prípade skutkovým základom kontumačného rozsudku musel byť

žalobkyňou tvrdený skutkový stav. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 151 ods.
1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.15. Zo samotného odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie vydaného vo veci 9C 198/2016 Okresného
súdu Prešov, vzhľadom na znenie ustanovenia § 275 CSP nebolo možné žalobkyňou tvrdený skutkový
stav zistiť, nakoľko tento mohol byť zistený len z obsahu žalobkyňou podanej žaloby. Nestačilo sa

preto iba oboznámiť s predloženým rozsudkom pre zmeškanie, ale súd prvej inštancie mal povinnosť
oboznámiť sa tiež s obsahom celého spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C
198/2016. Ustanovenie § 295 CSP umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Ak k zamietnutiu žaloby došlo len preto, lebo z odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie nie sú zistiteľné
porušenia povinnosti zo strany právneho predchodcu žalovaného, rozsudok vydaný v prebiehajúcom
konaní je nepreskúmateľný, nakoľko vzhľadom na zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku pre
zmeškanie sa tieto porušenia z rozsudku pre zmeškanie ani objektívne zistiť nedajú.

17. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,

ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

18. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby

spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.

20. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi.

22. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebopovinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

23. Nezrozumiteľným je i tvrdenie o neunesení dôkazného bremena ohľadne primeranosti výšky
finančného zadosťučinenia. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne.

24. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

25. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

26. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

27. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

28. Keďže nezistenie právne významných skutočností preukazujúcich základ nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia a následné neskúmanie otázky výšky tohto primeraného

finančného zadosťučinenia, je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo
znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

29. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu 9C 198/2016
Okresného súdu Prešov zaoberať sa otázkou primeranosti výšky finančného zadosťučinenia a následne
vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

30. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).