Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Branislav Král
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/436/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208285
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415208285.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Y. Ď., W.. XX.XX.XXXX, F. W.
G.. Č.. XXX/XX, V. W. Y., zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska ul. č. 9,
Bratislava proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, o 10.000,- eur
s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 21. apríla 2016, č. k.
7C/276/2015- 115, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhalazaplatenia10.000,-eursprísl.ztitulupoistnéhoplnenia.Otrováchkonaniasúdprvejinštancie
nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07.06.2013 sporové strany uzavreli
zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo životné poistenie La Vita so začiatkom poistenia
dňa 08.06.2013. Dňa 10.12.2013 bolo žalobkyni diagnostikované psychické ochorenie Dg: F 32.2 -
depresívna epizóda ťažkého stupňa a bola jej nasadená psychofarmakologická liečba. Vznik poistnej
udalosti žalobkyňa oznámila žalovanej dňa 04.06.2014 oznámením o poistnej udalosti, ktoré bolo
potvrdené lekárom. Z výpovede svedka H.. Y.. Ľ. U. vyplynulo, že dostal opakovane rad dokumentov
o vyšetrení žalobkyne ako pacientky, kde vždy bola trvale vedená pod diagnózou ťažká depresívna
epizóda (depresívna porucha ťažká bez psychotických príznakov) a naposledy už ako rekurentná
depresívna porucha (má č. dg: F33). Svedok ďalej uviedol, že poisťovňa odškodňuje len podľa dg. F33
v popise poistenia, pod záver závažné psychické poruchy sa uvádza len bipolárna afektívna porucha
F31, iné depresívne poruchy tam nie sú. Okrem iného je tam ochorenie, ktoré sa netýka tohto ochorenia,
obsesívno kompulzívna porucha. Podľa akýchkoľvek kritérií ani v jednom prípade táto choroba nie
je bipolárna afektívna porucha F31. V odškodňovacom protokole ochorenie žalobkyne nie je a teda
podľa poisťovacích kritérií a stavu zdravotnej dokumentácie nespĺňala kritériá na odškodnenie. K dg:
Rekurentná ťažká depresívna porucha svedok uviedol, že príznaky rekurentnej depresívnej poruchy v
minulosti ani počas liečby podľa dokumentácie, ktorú mal, nie sú dodržané. Rekurentná depresívna
porucha má podľa medzinárodnej klasifikácie svoje charakteristiky (musí tam byť F32.0, F32.1, F32.2
alebo F32.3- to sú epizódy ťažké). V tomto prípade chýba kritérium, že tieto epizódy musia byť oddelené
obdobím najmenej 2 mesiacov bez dokázateľných príznakov porúch nálady a ani toto kritérium nie je
splnené.Pred20rokmibolavytvorenámedzinárodnáklasifikáciachorôbapsychiatrie,naSlovenskupod
MKCH-10.Tástanovilakritériátýchtodiagnóz,kuktorýmpriradilačísla.Stačiloby,kebybola2mesačná
pauza bez akýchkoľvek depresívnych príznakov a bola by to diagnóza rekurentná depresívna poruchaF33. Tá sa neodškodňuje podľa toho kritéria, ktoré má poisťovňa. Je tam stanovené, čo sa odškodňuje, a
tobipolárnaafektívnaporucha.Kebybolaužalobkynediagnostikovaná rekurentnádepresívnaporucha,
tá sa neodškodňuje. Odškodňuje sa len čistá bipolárna, a to je stanovené taxatívne. Žalobkyňa má vážne
depresívne poruchy (epizóda depresie, číselný kód F32) a k tomu zmeny, ktoré sú tam, ale u žalobkyne
chýbajú základné predpoklady pre odškodnenie. Kompletná psychiatrická diagnostika sa riadi týmito
závermi v zmysle metodiky MKCH (u nás je MKCH10).
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie opätovne citoval výpoveď svedka H.. Y.. Ľ. U. a v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej
doslova uviedol: „A teda z výpovede svedka Y.. Ľ. U. nesporne vyplynulo, že navrhovateľka nespĺňa
ani všeobecné stanovené podmienky pre stanovenie diagnózy rekurentná depresívna porucha (u
navrhovateľky chýbajú práve tie parametre tejto diagnózy a absentuje podmienka 2 mesiacov ako
uviedol svedok). Za závažné psychické poruchy sa považujú v danom prípade diagnózy uvedené v
tabuľke závažných ochorení, ktorú navrhovateľka prevzala s príslušnými poistnými podmienkami v
rámci balíka poistných podmienok (táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedkyne V. a súčasne aj z
obsahu zmluvy, kde navrhovateľka potvrdila svojím podpisom prevzatie týchto poistných podmienok).
Na tvrdenia navrhovateľky ohľadom neprevzatia príslušných osobitných poistných podmienok súd
neprihliadol ako na nepreukázané, nakoľko navrhovateľka ako už bolo uvedené, svojím podpisom
na poistnej zmluve potvrdila prevzatie osobitných poistných podmienok a súčasne je táto skutočnosť
nesporná s ohľadom na "štruktúru" týchto poistných podmienok, keďže k VPP sú neoddeliteľne
pripojené aj osobitné poistné podmienky (súd poukazuje na ich formát a súčasne na ich zostavu
s tým, že nie je možné ak navrhovateľka potvrdila prevzatie osobitných poistných podmienok pre
životné poistenie str. 11 - 12, nemohla nastať skutočnosť, že by neprevzala osobitné poistné podmienky
závažných ochorení str. 12). Súčasne listinným dokladom - listom navrhovateľky zo dňa 19.05.2014
bolo preukázané, že samotná navrhovateľka poukázala v žiadosti na tabuľku závažných ochorení a teda
súd musí konštatovať, že nedošlo k porušeniu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nakoľko podľa ust.
§ 792a Občianskeho zákonníka navrhovateľke ako spotrebiteľke boli poskytnuté všetky predzmluvné
informácie (navrhovateľka túto skutočnosť potvrdila podpisom na predmetnej poistnej zmluve a ako
poistník vyhlásila a podpisom potvrdila, že bola oboznámená a obdržala Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie osôb, Osobitné poistné podmienky pre investičné životné poistenie, Osobitné poistné
podmienky pre životné poistenie, OPP pre poistenie úrazu a choroby, Osobitné poistné podmienky pre
jednotlivé dojednané riziká a zmluvné dojednania pre životné poistenie La vita), t. j. navrhovateľka ako
spotrebiteľ bola informovaná o špecifikách predmetnej poistnej zmluvy, ktorej súčasťou sú osobitné
poistné podmienky, na základe ktorých sa stanovujú kritériá pre odškodnenie závažných psychických
porúch. Súd s poukazom na výpovede a vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi mal za preukázané,
že navrhovateľka (súčasne v postavení spotrebiteľky, ktorej bola nesporne uznaná invalidita v poklese
60 % schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) bola riadne informovaná o podmienkach poistenia a
ako aj vyplýva z výpovede svedka Y.. Ľ. U. u navrhovateľky síce ide o závažnú psychickú poruchu, ale
túto poisťovňa (odporca) neodškodňuje a bolo preukázané, že navrhovateľka prevzala osobitné poistné
podmienky závažných ochorení, z ktorých vyplýva, že odškodnenie sa týka iných dvoch konkrétnych
diagnóz (taxatívne vymenovaných). S poukazom na ustálený skutkový stav súd dospel k záveru, že
ochorenie, ktorým trpí navrhovateľka (už opísaným v odôvodnení rozsudku) nie je ochorením poisteným
v predmetnej poistnej zmluve uvedeným a s poukazom na výpoveď svedka H.. Y.. Ľ. U. a lekársky
posudok z 23.10.2014, sa ochorenie, ktorým navrhovateľka trpí, v tomto prípade neodškodňuje (nespĺňa
kritériá odškodnenia) a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol nakoľko diagnóza
navrhovateľky nespĺňa kritériá odškodnenia (k otázke plynutia 6 mesačnej lehoty sa súd ako k právne
irelevantnej nevyjadril, nakoľko síce bola splnená čakacia doba 6 mesiacov, ale toto nemá vplyv
na rozhodnutie súdu, nakoľko predmetné ochorenie navrhovateľky sa v zmysle zmluvy a podmienok
neodškodňuje - predmetná diagnóza stanovená navrhovateľke je síce ťažkým psychickým ochorením,
ale napriek tomu nie je tou diagnózou, ktorú stanovuje odporca - poisťovňa vo svojich osobitných
poistných podmienkach).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrok o
trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. §§ 142 ods. 2, 149 ods. 1, 150 ods.
3 O.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní žalobkyňa popísala jej korešpondenciu, resp. komunikáciu so žalovanou. Ďalej namietla, že
osobitné poistné podmienky nedostala ani k nahliadnutiu a nebola ani informovaná o tom, že existuje
nejaký iný podrobnejší zoznam závažných psychických ochorení. Postup, ktorým žalovaná po uzavretí
zmluvy dodatočne oznámila podmienky zmluvy, ktoré majú byť splnené pre vznik nároku na vyplateniepoistného plnenia, je podľa žalobkyne neprijateľný. Aj keby sa prijala verzia svedkyne E. V., že všetky
relevantné podmienky vložila do zložky, v ktorej sa nachádzala zmluva a po podpise ich dala žalobkyni,
anitakýtopostupbynespĺňalpovinnosťposkytnúťspotrebiteľovivšetkypredzmluvnéinformácie,pretože
žalobkyňa by mala možnosť oboznámiť sa s nimi až po podpise.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní konanom dňa 17.05.2017 a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
6. V konaní bolo preukázané, že žalovaná odmietla vyplatiť žalobkyni poistné plnenie z dvoch dôvodov
a to 1/ nesplnenie podmienky uvedenej v čl. 6 Osobitných poistných podmienok pre doplnkové poistenie
závažných ochorení, ktorou je 6 mesačná čakacia doba od začiatku poistenia, 2/ diagnóza žalobkyne
nespadá pod definíciu závažných ochorení poistného produktu La vita (viď vyjadrenie žalovanej k žalobe
z 11.08.2015 na č. l. 45).
7. Pokiaľ ide o bod 1/, v čl. 6 Osobitných poistných podmienok pre poistenie závažných ochorení (č. l. 88)
je uvedené, že pre poistenie závažných ochorení platí čakacia doba 6 mesiacov od začiatku poistenia.
Táto čakacia doba sa neuplatňuje iba v prípade poistnej udalosti, ktorá nastala výlučne v dôsledku
úrazu, ktorý nastal v čase trvania poistenia. Inými slovami, v prípade závažného ochorenia (ktorým
bolo aj ochorenie žalobkyne) vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť poistné plnenie iba za predpokladu,
že závažné ochorenie sa u poisteného zistilo po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku poistenia. V
prejednávanej veci poistenie žalobkyne začalo dňa 08.06.2013 a 6 - mesačná čakacia doba teda
uplynula dňom 08.12.2013. Žalobkyni závažné ochorenie diagnostikovala Y.. N. V. až dňa 10.12.2013,
teda po uplynutí čakacej doby. Žalovaná tvrdila, že ochorenie žalobkyne bolo diagnostikované už dňa
02.09.2013 (viď list žalovanej z 26.05.2014 na č. l. 21). K tomu treba uviesť, že žalovaná nepreukázala,
že by ochorenie bolo žalobkyni diagnostikované už 02.09.2013. Je možné, že žalovaná vychádzala
z listu žalobkyne z 24.04.2014 (č. l. 18), v ktorom žalobkyňa uviedla, že od 02.09.2013 je dlhodobo
práceneschopná. Z tejto formulácie však nemožno vyvodiť, že by predmetné závažné ochorenie bolo
žalobkyni diagnostikované dňa 02.09.2013. Možno teda uzavrieť, že nie je dôvodná obrana žalovanej
spočívajúca v tvrdení, že neuplynula čakacia doba.
8. Žalobkyni bola dňa 10.12.2013 diagnostikovaná depresívna epizóda ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov (diagnóza F32.2). Dňa 24.10.2014 bola žalobkyni diagnostikovaná diagnóza
F33.2 rekurentná depresívna porucha (č. l. 28). V bode 33/ tabuľky závažných ochorení (č. l. 33) je
uvedené, že medzi závažné psychické poruchy patrí a/ bipolárna afektívna porucha (diagnóza F31),
ktorú charakterizujú dve alebo viaceré epizódy, počas ktorých je úroveň nálady a aktivity chorého
významne porušená, b/ obsesívno-kompulzívna porucha. Posudkový lekár doc. Y.. Ľ. U., Z.. vypovedal,
že žalobkyni nebola diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha a preto jej nevznikol nárok na poistné
plnenie. Bola jej síce diagnostikovaná aj rekurentná depresívna porucha, ale chýba kritérium, že tieto
epizódy musia byť oddelené najmenej 2 - mesačným obdobím bez príznakov porúch nálady. Vzhľadom
na závery posudkového lekára, žalobkyňa tieto v ďalšom priebehu konania nerozporovala a uznala
ich, a preto v ďalšom zotrvala len na argumentácii, že jej boli (ako spotrebiteľke) porušené práva tým,
že nemala možnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy sa dozvedieť o tom, že jej diagnóza nemá byť
krytá predmetným poistením, pričom k tomu došlo až potom, čo jej bolo diagnostikované ochorenie.
Do toho času vychádzala v dobrej viere z materiálu, ktorý jej bol predložený pri podpise poistnej
zmluvy, a z ktorého vo všeobecnosti vyplýva, že sa odškodňujú všetky závažné psychické poruchy.
Tvrdila, že nebola oboznámená okrem textu poistnej zmluvy a zoznamu poistenia závažných ochorení
s názvom „Prečo práve La Vita“, so žiadnymi ani v poistnej zmluve definovanými všeobecnými, či
osobitnými obchodnými podmienkami a tieto jej neboli odovzdané. Ani tabuľka závažných ochorení
netvorila súčasť poistnej zmluvy. Preto nie je možné, aby sa plnenia a podmienok vyplývajúcich z obsahu
tejto listiny žalovaná domáhala. Ak by bola žalobkyňa oboznámená so všetkými špecifikami, čiže s
osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie závažných ochorení a tabuľkou, ktorá má byť ich, a
samozrejme poistnou zmluvou, prílohou, žiadnu životnú poistku by neuzavrela. Chybou žalovanej, resp.
jej sprostredkovateľkou finančnej služby bolo žalobkyni odňaté právo na informácie, vo viere ktorého
uzatvorila poistnú zmluvu a následne platila dohodnuté poistné žalovanej.
9. K tomuto odvolací súd uvádza, že svedkyňa E. V. (ako sprostredkovateľ poistenia) na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie uviedla, že žalobkyňu pozná zo stretnutia v banke, kde riešili záležitosti
týkajúce sa jej úveru, kde jej navrhla poistiť si záväzok. Žalobkyňa prejavila o poistenie záujem, a preto
jej predložila ponuku s poukazom na to, o aké krytie mala záujem. Žalobkyňa si ponuku premyslela
a až o pár dní sa zastavila, že má záujem. Pred podpisom poistnej zmluvy sa jej opýtala, či sa chce
žalobkyňa na niečo opýtať. Svedkyňa žalobkyňu informovala, že si môže doplniť neskôr aj iné krytia, pre
ktoré sa nerozhodla, napríklad PN. Svedkyňa potvrdila, že osobitné poistné podmienky pre poisteniezávažných ochorení sú súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré mala vždy prichystané pri
zmluvách pre klientov. Uviedla, že vždy mala k poistným podmienkam vytlačené osobitné poistné
podmienky spolu s tabuľkou, lebo tie sa tlačia vždy spolu. Preto predpokladá, že tieto boli predložené aj
žalobkyni. V ďalšom odvolací súd poukazuje na žiadosť žalobkyne zo dňa 19.05.2014, v ktorej si sama
žalobkyňa uplatňuje nárok poistného z dôvodu diagnostiky závažného ochorenia práve s poukazom
na tabuľku závažných ochorení. Tak výpoveď svedkyne, ako i vyjadrenia samotnej žalobkyne v jej
liste zo dňa 19.05.2014 skôr nasvedčujú (jednoznačne však nepreukazujú) tomu, že žalobkyni boli
pri podpise poistnej zmluvy odovzdané aj osobitné poistné podmienky a zoznam (tabuľka) závažných
chorôb, ktoré sú kryté uzavretým poistením. K objektívnosti výpovede svedkyne odvolací súd uvádza, že
spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho
alebo iného rodinného, či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali
aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným
dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo
knemožnostiuniesťdôkaznébremenostranousporuazároveňbyviedlokvytvoreniuneakceptovateľnej
„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania (viď nález Ústavného
súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
10. Odvolací súd uvádza, že žalovaný nárok by však nebolo možné žalobkyni priznať, ani v prípade, že
by jej pri uzatváraní poistnej zmluvy neboli odovzdané osobitné poistné podmienky a zoznam (tabuľka)
závažných chorôb, ktoré mali byť kryté uzavretým poistením. Predovšetkým nie je možné žalobkyni
priznaťžalovanýnároknapoistnéplneniezpoistnéhotitulu,ktorýnikdynebolkrytýuzavretýmpoistením.
Ak sa totiž uzavretá poistná zmluva nikdy nevzťahovala na diagnózu ochorenia žalobkyne, nemožno
poistné plnenie z takejto poistnej zmluvy priznať, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa bola v dobrej
viere(vyvolanejsamotnoužalovanou,resp.jejsprostredkovateľompoistenia),žejejdiagnózauzavretým
poistením krytá je. Inak povedané, nemožno poistením odškodniť niečo, čo nikdy nebolo poistené.
Samotnáskutočnosť,žebyžalobkyňabolavtomtosmere(votázkekrytiazávažnýchochorení) uvedená
do omylu, resp. nebola riadne (ako spotrebiteľ) informovaná o poistnom krytí, nezakladá nárok na
vyplatenie poistného plnenia z takejto zmluvy. Táto skutočnosť môže zakladať iba iné nároky voči
poisťovni, príp. sprostredkovateľovi tohto poistenia. Rovnako možno súhlasiť s názorom žalovanej, že
by takéto (pri)poistenie závažných ochorení, za predpokladu, že žalobkyni neboli odovzdané osobitné
poistné podmienky pre poistenie závažných ochorení spolu s tabuľkou, resp. ich zoznamom, nebolo
vôbec dohodnuté a preto nemožno z neho poskytnúť poistné plnenie, resp. sa naň odvolávať.
11. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a ich nárok na náhradu žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.