Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207689
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213207689.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., Praha 1, Politických věznů 1272/21, IČO 264 29 705, Česká republika, zastúpeného
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: J. D., T..
XX.XX.XXXX, D., T. M. XXX/X, o zaplatenie 140,13 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2013 (po čiastočnom späťvzatí žaloby v priebehu konania na časti
nároku na zmenkovom úroku) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 140,13 eur s príslušenstvom (zmenkovým úrokom 0,06% denne za od 04.05.2010 do
15.01.2013 - v pôvodne uplatnenej výške 0,25% denne vyčíslenom v sume celkom 1.455,14 eur a
zo sumy 140,13 eur od 16.01.2013 do zaplatenia, úrokom 6% ročne za obdobie od 03.08.2010 do
15.01.2013 v sume celkom 82,02 eur a zo sumy 140,13 eur od 16.01.2013 do zaplatenia, zmenkovou
odmenou 1/3% zo zmenkovej sumy - 3,08 eur a náhradou trov konania), ktorý nárok si žalobca uplatňuje
ako právo zo zmenky. Pohľadávku si žalobca uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (prílohou k nariadeniu - tlačivom A). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 04.09.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do
textu zmenky bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná z nej doposiaľ
uhradila 783 eur. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7
Nariadenia vydal rozsudok, ktorým vyhovie jeho návrhu, bez nariadenia pojednávania. K žalobe pripojil
originál zmenky vystavenej žalovanou.
(2) Súd rovnopis tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky aj s fotokópiou zmenky, procesnými
poučeniami a vzorovým tlačivom C na odpoveď doručil žalovanej dňa 22.03.2015, pričom tlačivo C
vyplnené žalovanou súdu nebolo späť doručené.
(3) Súd vo veci prerušil konanie uznesením č. k. 12C/142/2013-39 zo dňa 16.04.2015 do skončenia
konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej SD) pod č. C-328/14 o prejudiciálnej
otázke. Žalobca rozhodnutie napadol odvolaním, medzičasom však bolo konanie pred SD zastavenéna podklade späťvzatia návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V priebehu odvolacieho konania
tak nastala skutočnosť, že napadnuté uznesenie zaniklo - uplynutím doby, po ktorú malo trvať a
odvolanie sa stalo bezpredmetným (z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/242/2015-89 zo
dňa 12.04.2016). Písomným podaním zo dňa 05.04.2016 vzal žalobca svoje odvolanie späť.
(4) Súd vo veci nariadil pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, nakoľko to považoval za potrebné
(s poukazom aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10NCb/6/2013-19 zo dňa 25.06.2013), tiež
z dôvodu, že nejde v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z. - CSP) o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci. Aj keď si žalobca svojím návrhom uplatnil
zaplatenie pohľadávky zo zmenky, prioritou je ochrana práv spotrebiteľa, preto sa súdy musia dôsledne
zaoberať všetkými okolnosťami prejednávaného prípadu.
(5) Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods.
1 až 3 Nariadenia oboznámením sa so zmenkou, listinami pripojenými zo spisu tunajšieho súdu zn.
6Er/280/2011 - zmluvou o úvere zo dňa 04.09.2009 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
uznesením vydaným v uvedenej veci zo dňa 13.04.2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Dňa 04.09.2009 bola uzatvorená písomne úverová zmluva č. 206400026, ktorou veriteľ (obchodná
spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava) poskytol žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s poplatkom 484 eur, v celkovej
sume 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur (poplatok za poskytnutie úveru tu predstavuje 96,8%
z poskytnutej sumy). V zmluve nie je uvedený úrok, údaj o RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Úver
prevzala žalovaná v hotovosti dňa 04.09.2009. Súčasťou zmluvy o úvere sa stali Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (VP). Zmluva je opatrená podpisom zúčastnených strán, všeobecné podmienky
nepodpísala žiadna zo zmluvných strán.
(8) Článok 14 VP obsahuje „Dohodu“ o vyplnení zmenky, podľa ktorej „Na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh“.
(9) Žalovaná dňa 04.09.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť „za túto
zmenku pri predložení na rad“ spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. zmenkovú sumu a zmenkový úrok
0,25% denne od začiatku úročenia. Pôvodný veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. túto zmenku
postupom podľa Dohody o vyplnení zmenky vyplnil na sumu 923,13 eur s dátumom začiatku úročenia
04.05.2010 a táto bola žalovanej predložená na zaplatenie. Uvedená zmenka bola vystavená ako
vistazmenka, bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. Na rube zmenky
sa nachádza indosácia pôvodného veriteľa („namiesto nás na rad: ...“) na žalobcu, nie je však uvedený
dátum jej prevedenia rubopisom. Z predmetnej zmenky vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého
boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami aj slovom a aj s dátumom začiatku úročenia je do zmenky
vpísaná tlačeným písmom, odlišným od písma vzorového tlačiva. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy
- 206400026.
(10)Pôvodnýmajiteľzmenky-obchodnáspoločnosťPohotovosť,s.r.o.vykonávapodnikateľskúčinnosť
v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj
nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu
vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanouspĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ), zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by táto mala byť
uzatvorená so žalovanou v rámci podnikateľskej činnosti, na účely podnikania. Keďže dlžníkom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaná mala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.
(11) Na tunajšom súde bolo vedené konanie v exekučnej veci sp. zn. 6Er/280/2011. Návrh na vykonanie
exekúcie podal pôvodný veriteľ - Pohotovosť, s. r. o. proti žalovanej, o vymoženie sumy 1.216,84
eur s prísl., k návrhu pripojil exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a. s., vydaný dňa 09.12.2010. Nárok bol priznaný práve zo zmluvy o úvere
č. 206400026, ktorá bola v exekučnom konaní predložená. Uznesením zo dňa 13.04.2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol pre nespôsobilosť rozhodcovskej zmluvy/doložky a
tedanedostatokprávomocirozhodcovskéhosúdu.PonepovolenejexekúciispoločnosťPOHOTOVOSŤ,
s. r. o. indosovala zmenku na žalobcu. Je tak evidentné, že pôvodný veriteľ si uplatnil v minulosti na
súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a po nepovolení exekúcie sa tentokrát uplatňujú v
podstate tie isté plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, postupom podľa Nariadenia.
(12) Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (§ 495 OZ a § 17 zákona 191/1950 Sb.). Právna konštrukcia indosácie
zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou
poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je
založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať
práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový
veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac
dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné
očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže mať celkom fatálne dôsledky v
podobne vzniku dlhovej špirály (Nález Ústavního soudu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013). Nie
je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej strany.
Keďže zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd
ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v zmluve o úvere sa jedná o neprijateľné
zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže
byť platná ani zmenka samotná.
(13)Predmetomkonaniajesporzozmenky.Zmenkabolavystavenápodľaslovenskéhoprávasmiestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Súd v prvom rade skúmal, či táto
spĺňa všetky náležitosti podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb., a to najmä formálne
náležitosti zmenky, uvedené v § 75 zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia vlastná zmenka
musí obsahovať: 1. označenie, že ide o zmenku, ktoré musí byť pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú
sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu alebo na rad koho sa má
platiť;6.dátumamiestovystaveniazmenky;7.podpisvystaviteľa.Tusúduzavrel,žepredmetnázmenka
spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona.
Z rubovej strany zmenky bolo preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
(14) Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o
vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo
dňa 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na skutočnosť,
že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného
zmenkového veriteľa a žalovanej. V súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby,
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva z § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva, maximálne 30% úverovej istiny. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak
prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa
uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a
chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 ZSÚ čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka
túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo
sumy 923,13 eur, čo je 91,25 % ročne (v danom prípade ku dňu rozhodnutia súdu by to bola suma
viac než 5.391 eur - pri úvere poskytnutom v sume 500 eur!), čo je v hrubom nepomere s poskytnutým
plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas. Takýto zmenkový
úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením
§ 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach,
teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná ich obsah nemala možnosť
akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje
práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.
(15) Dohodu o vyplnení zmenky súd preto vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, neobsahuje náležitosti určené ustanovením § 4 ods. 2 ZSÚ, teda
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má povinnosť vrátiť iba
istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak, umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Žiadať plnenie v takej výške je (ako súd
uvádza aj vyššie) v rozpore s dobrými mravmi, čo tiež spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v
spojení s § 3 OZ. Keďže súd dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v
súlade s § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu je neplatná aj samotná zmenka (čo korešponduje aj s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí vydanom vo veci sp. zn. 4Obo/161/2007 zo
dňa 06.05.2008. Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v
rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.04.2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci
vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch
nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených
zmeniek.) Nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, pokiaľ je teda táto
vystavená v rozpore so zákonom, potom je neplatná v zmysle § 39 OZ, aj na zmenku sa totiž
vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Predmetná úverová zmluva a zmenka
vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. (od 01.06.2010 nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ...), ktorý v § 4 ods. 6 inak zakazuje splnenie dlhu zmenkou. V tomto
prípade išlo o zabezpečovaciu zmenku, ale k jej vyplneniu došlo v rozpore s uvedeným zákonným
ustanovením, presahuje najvyššiu ním stanovenú prípustnú výšku, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku
ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí
prihliadať ex offo. Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie vo veci
C-558/2013 zo dňa 12.02.2014, kde v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvnýchpodmienok. Podľa bodu 19 týchto pripomienok rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla, aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že
im odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla.
(16) Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(17) Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Podľaods.3akdodávateľnepreukážeopak,zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(18) Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ (v znení platnom od 01.01.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ... ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ... Podľa ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(19) Podľa § 4 ods. 6 ZSÚ v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky.(20) Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce jej z úverovej
zmluvy, ktorou veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. poskytol žalovanej ako fyzickej osobe -
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v celkovej sume 984 eur
v 12 mesačných splátkach po 82 eur. V zmluve nie je uvedený úrok, len výška poplatku (484 eur),
bez uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver žalovaná prevzala v deň
podpísania zmluvy. Žalovaná v ten istý deň vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. sumu 923,13 eur
spolu so zmenkovým úrokom z dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ vyplnil túto zmenku v zmysle Dohody o
vyplnení zmenky na sumu 923,13 eur s uvedením dátumu začiatku úročenia. Uvedená zmenka bola
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že veriteľ túto zmenku indosoval na rad žalobcu, nie je tu však uvedený dátum
jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá práve z dôvodu, či mohol pôvodný veriteľ
previesť zmenku rubopisom na indosatára, nakoľko ako súd zistil, právo zo zmenky už bolo priznané
rozhodcovským rozsudkom v prospech indosanta (Pohotovosť s. r. o.). V prípade predloženej zmenky
ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami aj slovami a dátum
začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V
danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver - vo výške 500 eur, pričom zmenka bola vyplnená na
zmenkovú sumu 923,13 eur, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia nemal byť ani len
sčasti úver splatený, ide o navýšenie, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore so zákonom. Tým, že zmenka
bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 z č. 258/2001 Z. z., ide o neplatnú zmenku. Zmluva o úvere je
nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.
z., kedy na vystavenie a na prijatie zmenky treba aplikovať ustanovenie § 4 ods. 6 cit. zák. Podľa tohto
ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, prijať, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Zmenka v
posudzovanom prípade bola vyplnená významne vyššou zmenkovou sumou než zákonné ustanovenie
pripúšťa, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Uvedený zmenkový úrok je v
rozpore aj so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Z dôvodu, že bol úrok (0,25%
denne) na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu.
(21) Postup pôvodného veriteľa v procese uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, jej vyplnenia
je možno označiť za nekalú praktiku, je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu
ochranu, zmenka je neplatná, žalobca ako indosatár z neplatnej zmenky nemá vecnú (aktívnu)
legitimáciu na uplatňovanie nárokov voči žalovanej zo zmenky a preto súd žalobu zamietol. Záväzok
spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť
na žalobcu ako nadobúdateľa zmenky práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré
platne nenadobudol. Žalobca si uplatnil iba práva zo zmenky a takéto práva žalobcovi priznať nemožno.
(22) Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(23) S poukazom na citované ustanovenie súd v súvislosti s právnym posúdením veci poukazuje
na zjednocovacie stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 - „Ak žalobca ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex-offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárokzáklad; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ a ustálenú rozhodovaciu
prax odvolacích súdov v obdobných veciach - vo veci žalobcu proti inému spotrebiteľovi o nárokoch z
indosovanej zmenky: Krajský súd v Trnave rozsudkom vo veci sp. zn. 23Co/106/2016 zo dňa 18.04.2016
potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2015 sp. zn. 23C/135/2014, ktorým zamietol
žalobu z dôvodu neplatnosti zmenky; z rovnakých dôvodov Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa
04.05.2016 vo veci sp. zn. 24Co/352/2015 potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Galanta zo
dňa 12.02.2015 vo veci žalobcu proti inému spotrebiteľovi sp. zn. 17C/185/2014; Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom vo veci sp. zn. 43Cob/133/2015 zo dňa 12.05.2016 zmenil rozsudok Okresného súdu
Lučenec č. k. 14C/52/2014-44 zo dňa 06.08.2014 a zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie pohľadávky,
ktorej podkladom bola zmenka, pre neplatnosť dohody o vyplnení zmenky a nerelevantnej indosácii;
Krajský súd v Nitre rozsudkom vo veci sp. zn. 6Co/331/2015 zo dňa 27.04.2016 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.03.2015 vo veci sp. zn. 7C/322/2013.
(24) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
(25) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(26) Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.