Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315201367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká
1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 223051, právne zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou,
Laborecká 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému Spoločenstvo DARGOV 1, Dargovských hrdinov 1,
066 01 Humenné, IČO: 37 870 424, právne zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Kuzmányho
29, 040 01 Košice, o uloženie povinnosti umožniť žalobcovi zúčastňovať sa na schôdzach vlastníkov a
hlasovaním ako spoluvlastník na týchto schôdzach rozhodovať, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 11C/63/2015-58 z 07.06.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia žalobcu účasť
na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach,
ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných zariadení, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal, aby súd umožnil žalobcovi prostredníctvom jeho
zamestnancov na základe poverenia účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu
a spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, a to v súlade s
ust. § 9 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie ustálil, že dané ustanovenie nie je možné použiť, nakoľko

sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, ale ide o vzťah voči tretím osobám navonok. Vzhľadom k tomu,
že účastníci právneho vzťahu sú právnickými osobami, aplikoval ustanovenia obchodného zákonníka.
V danom prípade štatutárny orgán žalobcu, za ktorý koná jeho predseda, písomne poveril svojho
zamestnanca účasťou na zhromaždení spoločenstva H. 1. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetné
poverenie je splnomocnením na všetky úkony, ku ktorým pri prevádzkovaní podniku dochádza. Žiadne
ustanovenie obchodného zákonníka na predmetné poverenie nevyžaduje úradne overený podpis.
Zároveň žalobca poveril svojho zamestnanca, ktorý u žalobcu vykonáva funkciu vedúceho technického

úseku. Súd prvej inštancie mal za to, že sa nejedná o situáciu podľa §14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.
z., podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne
overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala, a to z dôvodu, že
žalobca nesplnomocnil inú, tretiu osobu, ale účasťou na zhromaždení poveril svojho zamestnanca, ktorýpatrí k tejto právnickej osobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné poverenie spĺňalo
náležitosti splnomocnenia na zastupovanie podľa Obchodného zákonníka, ktoré nevyžaduje úradne
overený podpis splnomocniteľa. Zároveň, keďže súd každé podanie posudzuje podľa obsahu, posúdil

predmetné podanie označené ako poverenie, ako splnomocnenie. Z vyššie uvedených skutočností
vyplýva, že podpis žalobcu na splnomocnení by musel byť úradne overený len v prípade, ak by žalobca
nesplnomocňoval svojho zamestnanca, ktorý má ako vedúci technického úseku v náplni aj túto činnosť,
ale splnomocnil by podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z., inú, cudziu osobu. Výrok o trovách konania
odôvodnil podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“)

tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že v danej
veci absentoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nakoľko právo, ktorého sa v súdnom konaní
domáhal žalobca, je výslovne zakotvené v zákone (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov). Žalovaný uviedol, že výroková časť rozsudku je neurčitá a nevykonateľná.

Čo v prípade, že zamestnanec žalobcu predloží „poverenie“, ktoré bude naformulované reštriktívne,
alebo jeho obsahom bude činnosť, ktorá nebude mať žiaden súvis so správou domu a hlasovaním
na schôdzi? Bude akákoľvek poverovacia listina oprávňovať ktoréhokoľvek zamestnanca žalobcu na
činnosti uvedené vo výroku napadnutého rozsudku? V priebehu konania bolo potvrdené, že žalobca
sa nasledujúceho zhromaždenia riadne zúčastnil prostredníctvom svojho zamestnanca na základe

poverenia, a teda nemožno tvrdiť, že by mu boli žalovaným upierané práva týkajúce sa správy domu.
Rozhodnutiesúdujenavyšeprekvapivé,keďžeajsamotnýsúdsavúvodepojednávaniadňa17.05.2016
predbežne vyjadril, že konanie považuje za zbytočné, keďže práva žalobcu, ktorých sa žalobou domáha,
vyplývajú priamo zo zákona, no v samotnom odôvodnení rozsudku sa už s týmto a ani s argumentmi
žalovaného nijako nevyrovnal. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu

zamietnuť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom poukázal na ust. § 80 písm. c) OSP, podľa
ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vypláva
zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Nakoľko sa jedná o žalobu na plnenie, žalobcu

v tomto prípade nezaťažovalo dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať naliehavý právny
záujem. Zdôraznil, že ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. pri splnomocnení predpokladá situáciu,
keďvlastníkazastupuje„ináosoba“.Žalobcanesúhlasilsodvolacounámietkoužalovaného,ževýroková
časť rozsudku je neurčitá a nevykonateľná. Poukázal na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, z
ktorého je zrejmé, že oprávnenie zamestnanca zastupovať zamestnávateľa vo väčšine prípadov vyplýva

priamo zo zákona, oprávňuje ho k obvyklým činnostiam, a preto nie je potrebné sa zaoberať otázkou, čo
presne má poverenie obsahovať. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že mu nie sú žalovaným
upierané práva, týkajúce sa správy domu. Žalovaný svoj odmietavý postoj prezentoval v písomnom
vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 26.03.2015, ako aj na pojednávaniach, z ktorých bolo zrejmé, že
v priebehu celého konania trval na svojom názore, že zamestnanec žalobcu je povinný predkladať

žalovanému na schôdzach vlastníkov bytov plnú moc s overeným podpisom štatutárneho zástupcu
žalobcu.Uvedenépotvrdilaajpredsedníčkaspoločenstva,ktoránapojednávanídňa17.05.2016uviedla,
že účasť žalobcu na nasledujúcom zhromaždení prostredníctvom svojho zamestnanca na základe
poverenia akceptovala z toho dôvodu, že sa v tejto veci pojednávalo a nebol zrejmý záver súdu. Žalobca
namietal,ženemožnosúhlasiťstvrdenímžalovaného,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejeprekvapivé.

Žalovaný uviedol len čiastočné vyjadrenie súdu, vytrhol ho z kontextu, čím nadobudlo iný význam.
Súd prvej inštancie sa na pojednávaní dňa 17.05.2016 pokúsil o zmier medzi stranami sporu, vyjadril
názor, že konanie považuje za zbytočné, no zároveň vyslovil, že v prípade zamestnanca nie je potrebné
predkladať splnomocnenie s overeným podpisom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný ako odvolateľ. Namietal, že žalobca nikdy nevyčítal
žalovanému, že spochybňuje jeho právo poveriť (splnomocniť) svojho zamestnanca, ale namietal,
že žalobca nedôvodne požadoval osvedčenie jeho podpisu na poverení, znenie rozsudku sa však
nezmieňuje o tom, či podpis zamestnávateľa na poverení má alebo nemá byť osvedčený. Nakoľko súd

bližšie nekonkretizoval obsah poverenia, je podľa žalovaného otázne, či je odteraz žalovaný zbavený
prevenčnej povinnosti podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal, že žalobca sa
snaží súdu vnútiť svoj mylný pohľad, že bez tohto rozsudku mu žalovaný bude brániť v účasti na schôdzi
prostredníctvomjehozamestnancovnazákladepoverenia,čožalovanýrazantneodmieta.Žalovanýtotoprávo žalobcovi nebude nikdy upierať a ani to nikdy nemal v úmysle. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
nevyrovnal so zásadnou zmenou svojho právneho názoru, a preto je jeho rozhodnutie prekvapivé.

6. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca stanovisko, v ktorom zdôraznil, že z výroku rozhodnutia
je jasné, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi účasť na správe domu prostredníctvom jeho
zamestnancov na základe poverenia, z čoho jednoznačne vyplýva, že toto oprávnenie zamestnanca
zastupovať zamestnávateľa vychádza z ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdenia žalovaného,
že nemal v úmysle brániť žalobcovi v účasti na schôdzi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe

poverenia, označil za nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963
Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej

procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K odvolacej námietke žalovaného, že absentuje naliehavý právny záujem na podaní žaloby, odvolací
súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný splnil povinnosť, ktorá vyplýva
priamo z litery zákona a umožnil žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia
žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník
o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení

domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
podal žalobu na plnenie a nie určovaciu žalobu, a teda žalobca nie je zaťažený dôkazným bremenom
preukázať naliehavý právny záujem.

11.Žalovanývodvolaníodkazujenaust.§14ods.6zákonač.182/1993Z.z.,podľaktoréhovlastníkbytu

alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť
inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má
splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom
rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa
originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov

alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.

12. Odvolací súd má za to, že zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení predpokladal situáciu, kedy
vlastníka zastupuje „iná osoba“. V danom prípade sa však jedná o právnickú osobu, za ktorú koná
štatutárny orgán alebo zamestnanci, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Subjekt,

ktorý konaná za túto právnickú osobu - žalobcu, je teda buď členom orgánov tejto právnickej osoby alebo
jej zamestnancom, z čoho je zrejmé, že sa nemôže jednať o „inú osobu“ v zmysle § 14 ods. 6 zákona
č. 182/1993 Z. z. ako to mylne uvádza žalovaný.

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že výroková časť rozsudku je neurčitá a nevykonateľné,

odvolací súd odkazuje na znenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Kto bol pri prevádzkovaní
podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza.“ Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že oprávnenie zamestnanca zastupovaťzamestnávateľa vo väčšine prípadov vyplýva priamo zo zákona a oprávňuje ho k obvyklým činnostiam.
V kontexte uvedeného sa tak polemika o tom, čo všetko má poverenie obsahovať, javí ako nadbytočná.

14. Teoretickými úvahami žalovaného, že ak by žalovaný žalobcovi neuznal právo zúčastniť sa schôdze
a hlasovať prostredníctvom jeho zamestnancov na základe poverenia, a ak by na schôdzi boli prijaté
rozhodnutia bez jeho účasti, žalobca by aj tak nemal inú možnosť ako sa obrátiť so žalobou na
súd v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., aby tento rozhodol o prípadnej neplatnosti
takto prijatých rozhodnutí, sa odvolací súd nebude podrobnejšie zaoberať, nakoľko ich považuje za

irelevantné vzhľadom k tomu, čoho sa žalobca podanou žalobou v tomto konaní domáha. Odvolací súd
však musí dať za pravdu žalobcovi, že aplikačná prax súdov v otázke, či môže podať žalobu o neplatnosť
prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov iba ten vlastník, ktorý sa na
schôdzi zúčastnil a bol prehlasovaný, je nejednotná a nemožno ju požadovať za ustálenú.

15. Odvolacej námietke žalovaného, že žalobcovi nie sú a v budúcnosti ani nebudú upierané práva,

týkajúce sa správy jeho domu, nemožno prisvedčiť pravdivosť, keďže z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že účasť žalobcu na nasledujúcej schôdzi vlastníkov, prostredníctvom svojho
zamestnávateľa na základ poverenia, bola akceptovaná iba z toho dôvodu, že v predmetnej veci
prebieha súdny spor a nebol zrejmý záver súdu. Navyše, žalovaný v priebehu celého súdneho konania
zotrval na svojom názore, že zamestnanec žalobcu je povinný predkladať žalovanému na schôdzach

vlastníkov bytov plnú moc s overeným podpisom štatutárneho zástupcu žalobcu. Uvedené odvodzoval
analógiou z ust. 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade,
že by súd neuložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnancov na
základe poverenia žalobcu účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu spoločných častí domu a spoločných

zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, žalovaný by aj naďalej od
zamestnancov žalobcu vyžadoval predloženie plnej moci s overeným podpisom štatutárneho zástupcu
žalobcu, a tým podmieňoval účasť zamestnancov žalobcu na správe domu a na schôdzi vlastníkov.

16. Žalovaný v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé a nepresvedčivé,

keďže súd sa s relevantnými argumentmi žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nevyrovnal.Suvedenýmtvrdenímsaodvolacísúdnemôžestotožniť.Odvolacísúdmázato,žesúdprvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne
odôvodnil, čo ho viedlo k vyslovenému záveru, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.

Tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie sa predbežne vyjadril tak, že konanie považuje za zbytočné,
keďže práva žalobcu, ktorých sa žalobou domáha, vyplývajú priamo zo zákona, sú podľa odvolacieho
súdu neúplné a účelovo vytrhnuté z celého kontextu.

17. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.05.2016. Je

pravdou, že súd prvej inštancie najskôr vyjadril pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby. V priebehu
pojednávania však zistil, že žalovaný odoprel žalobcovi účasť na správe domu a na schôdzi vlastníkov,
prostredníctvom zamestnanca na základe poverenia žalobcu, a to len z dôvodu, že zamestnanec
nepreukázal zamestnanecký pomer k žalobcovi a nedisponoval poverením, resp. plnou mocou s
úradne overeným podpisom. K takýmto praktikám žalovaného súd prvej inštancie zaujal jednoznačné

stanovisko a vyslovil, že keď príde (na schôdzu vlastníkov) niekto nový a má udelené poverenie,
absolútne sa neskúma kedy, či a za akých okolností je v pracovnom pomere s tým, kto mu toto
poverenie udelil. Zákon presne definuje kto a za akých podmienok sa môže zúčastniť na správe domu
a na schôdzi vlastníkov a nikto nemôže povedať, že nejaké zhromaždenie spoločenstva je nad súdne
konanie a že potrebuje niečo nad rámec zákona. Predmetné pojednávanie trvalo 40 minút a 31 sekúnd,

počas ktorého sa opakovane vyjadril žalobca aj žalovaný, bol vypočutý zamestnanec žalobcu, ktorému
žalovaný neumožnil účasť na schôdzi vlastníkov, a počas ktorého sa opakovane vyjadril aj súd prvej
inštancie, ktorý zjavne upustil od predchádzajúceho vyjadrenia o dôvodnosti podanej žaloby, čo aj riadne
zdôvodnil.

18. Odvolací súd má za to, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými
by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne
prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu
vecne správne.19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

20. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).