Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201847
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715201847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: STAMA plus,
s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná 3151/48, 038 61 Vrútky, IČO: 36 435 864, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom T. XX, XXX XX F., proti žalovanému:
Priatelia Znieva - občianske združenie, so sídlom: A. Moyzesa 73, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 42
346 398, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom M. R. D. XX,
XXX XX I., v konaní o zaplatenie sumy 6.568,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 18Cb/53/2015-200 zo dňa 29.9.2016 v spojení s opravným uznesením č.k.

18Cb/53/2015-247 zo dňa 21.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/53/2015-200 zo dňa 29.9.2016 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18Cb/53/2015-247 zo dňa 21.07.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol (výrok
I.). Podľa výroku II. rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, rozsah vykonaného

dokazovania, aplikáciu ustanovení § 262 ods. 1, 2, § 282 ods. 2, § 536 ods. 1, 2, § 547 ods. 1, 2, 3, 6
Obchodného zákonníka s vyjadrením podstatných dojednaní uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 25.7.2014
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť (ďalej aj len „ zmluva o dielo“). Podľa zmluvného dojednania čl. X. bodu 10.2.
uzavretej zmluvy o dielo okresný súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako
obchodnoprávny za aplikácie § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, keď bola uzavretá zmluva o
dielo v písomnej forme podľa § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. bod 1.1.,

predmetom diela bola rekonštrukcia Turčianskej kalvárie v obci Kláštor pod Znievom, pričom dielo sa
malo vykonávať v etapách, ako boli dohodnuté v čl. II. bodu 1.2. Cena bola dohodnutá v čl. V. bodu 5.1.
podľa rozpočtu pre každú etapu, pričom rozpočty jednotlivých etáp tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o dielo.

2. Pri vykonávaní diela okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za zistené, že sa objavila potreba
činností nezahrnutých do rozpočtu v zmysle vyjadrenia žalobcu (v súvislosti s výmenou drevených

trámov, strechy), čo preukázali zápisnice z obhliadky. Žalobca sa domáhal primeraného zvýšenia ceny,
pretože cena diela bola určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplývalo, že sa
nezaručuje jeho úplnosť a podľa zmluvy sa považoval za nezáväzný (§ 547 ods. 2, 3 Obchodného
zákonníka). Podľa názoru okresného súdu rozpočet, ktorý bol prílohou zmluvy o dielo, oprávňovalzhotoviteľa požadovať zvýšenie ceny za tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy,
ako aj o nevyhnutnú čiastku, ktorú musel účelne vynaložiť na riadne vykonanie diela v súlade s §
547 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Toto právo vyplynulo z dojednania uvedeného v rozpočte

zo dňa 21.7.2014, podľa ktorého „konečné ceny budú účtované podľa skutočne vykonaných prác
a použitých materiálov“. Prejav vôle zhotoviteľa, ktorým požaduje zvýšenie ceny v rámci oprávnení
vyplývajúcich z neúplného a nezáväzného rozpočtu, musí byť objednávateľovi doručený bez zbytočného
odkladu po tom, ako vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce takúto požiadavku zhotoviteľa (§ 547 ods.
6 Obchodného zákonníka). Tento prejav vôle okrem potreby prekročenia rozpočtovanej sumy musí

obsahovať aj výšku požadovaného zvýšenia, čo žalobca v konaní nepreukázal.

3. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.12.2015, keď o potrebe
vykonať činnosti, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu, informoval zástupcov žalovaného (p. R., p. F. a p.
I.) 22. - 23.10.2014. Nesporne zápisnice o obhliadkach preukázali potrebu vykonať činnosti, pre ktoré
žalobca žiadal zvýšenie ceny a žalovaný netvrdil prekročenie rozsahu poverenia osôb podpísaných

v zápisniciach o obhliadke (§ 15 ods. 2 Obchodného zákonníka). Okresný súd uviedol, že potom
pri aplikácii § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo dôvodné predpokladať vedomosť žalovaného
o potrebe vykonať činnosti vyplývajúce z týchto zápisníc v termíne, ako uviedol žalobca. Samotné
oznámenie o potrebe vykonať tieto činnosti, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu bez oznámenia výšky
požadovaného zvýšenia, nebolo oznámením podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Žalobca nevypovedal ani, že oznámil výšku primeraného zvýšenia ceny podľa § 546 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ani že oznámil zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýšil náklady zahrnuté do
rozpočtu. Preukázateľne bol žalovanému doručený rozpočet z 26.11.2014, ktorý obsahoval predmetné
zvýšeniecenydielaakoprílohalistuzodňa02.12.2014(č.l.22,23spisu),čonebolomožnépodľanázoru
okresného súdu vyhodnotiť v zmysle § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, t.j. bez zbytočného odkladu

po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu a ako
sám žalobca uviedol, uvedené sa ukázalo 22., 23.10.2014.

4. Okresný súd k uplatnenému nároku na zvýšenú cenu diela podľa konečného rozpočtu zo dňa
26.11.2014 (č.l. 23) uviedol, že bola dôvodná aplikácia § 546 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca

okresnému súdu nepreukázal, že oznámil žalovanému výšku požadovaného zvýšenia ceny bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená
na základe rozpočtu zo dňa 21.7.2014 a 28. 8.2014. Pokiaľ žalobca trval na tom, že oznámil
žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy, tak podľa názoru okresného súdu nepreukázal,
že oznámil žalovanému aj výšku požadovaného zvýšenia. Výšku požadovaného zvýšenia žalobca

oznámil žalovanému až doručením rozpočtu zo dňa 26.11.2014, t.j. po tom, čo začalo preberacie
konanie, ako to vyplynulo z Odovzdávajúceho a preberacieho protokolu zo dňa 3.12.2014. Týmto bolo
preukázané, že preberacie konanie tretej etapy sa začalo 26.11.2014, pričom práce začali 20.10.2014
a konečný rozpočet bol žalovanému doručený až listom 02.12.2014.

5. Okresný súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že činnosti nezahrnuté do rozpočtu bolo
možné oceniť až pri dovŕšení rekonštrukčných prác. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ
žalobca mohol vyhotoviť rozpočet zo dňa 21.7.2014 pri vzniku zmluvy o dielo, teda ešte pred začatím
rekonštrukčných prác, mohol po začatí rekonštrukčných prác, keď sa pri vykonávaní diela objavila
potreba činností nezahrnutých do rozpočtu zo dňa 21.07.2014 a zo dňa 28.08.2014 vyhotoviť rozpočet aj

na tie činnosti nezahrnuté do pôvodných rozpočtov, ktorých vykonanie vyplývalo zo zápisníc z obhliadky
už v októbri 2014 a najneskôr 19.11.2014. Splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 547
ods. 6 Obchodného zákonníka až v rozpočte zo dňa 26.11.2014, rozhodne nebolo možné vyhodnotiť
ako oznámenie výšky požadovaného zvýšenia bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je
nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. S ohľadom k uvedenému potom

za aplikácie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, uplynutím času zhotoviteľovi - žalobcovi nárok na
zvýšenie ceny pri týchto činnostiach, a to jednotlivých položkách rozpočtu, pri ktorých došlo k zvýšeniu
ceny zanikol, na ktoré uplynutie času prihliadol okresný súd zo zákona (ex offo) v prípade, ak zhotoviteľ
uplatní nárok na súde, čo bola aj daná sporová právna vec.

6. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na podpísané
preberacie protokoly a tieto žiadal vyhodnotiť ako dodatky k zmluvám o dielo v súlade s požiadavkou
zmluvného dojednania čl. V. zmluvy o dielo, tak pri podpise preberacieho protokolu za žalovaného
konala splnomocnená zástupkyňa, ktorá bola splnomocnená iba na právny úkon „Protokolárne prevzatieetapy č. 1, etapy č. 3“ podľa splnomocnenia zo dňa 26.11.2014 a na úkon „Protokolárne prevzatie
etapy č. 2“ podľa splnomocnenia zo dňa 16.12.2014, ako to preukazovali splnomocnenia na č.l. 103 a
104 spisov. Okresný súd nemohol vyhodnotiť preberacie protokoly tak, že zmluvné strany si odsúhlasili

inú cenu, ako bola dohodnutá v pôvodnej zmluve o dielo. Osoba, ktorá konala za žalovaného, bola
splnomocnená výslovne na právny úkon - protokolárne prevzatie diela. Ak aj z obsahu protokolu o
odovzdaní a prevzatí diela vyplývali práce na realizácii etapy č. 3, uvedené v aktuálnom súpise prác
a materiálu zo dňa 26.11.2014, ako aj, že vykonané práce a použitý materiál budú uhradené v plnom
rozsahu faktúrou č. 027/2014 (č.l. 20 spisu), prípadne pri odovzdávajúcom a preberajúcom protokole

etapy č. 1, že vykonané práce a použitý materiál budú uhradené v plnom rozsahu faktúrou č. 026/2014
a pri preberacom protokole etapy č. 2 s odkazom na faktúru č. 030/2014, okresný súd poukázal na
ustanovenie § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, obsah splnomocnenia, z ktorého mal preukázané, že
žalobca ako tretia osoba o prekročení obsahu poverenia vedela, a preto predmetné listiny - preberacie
protokoly nemohli zaväzovať žalovaného v súvislosti so zmenou ceny, ako vyplývala z vyúčtovania s
odkazom na tam uvedené faktúry a na rozpočet zo dňa 26.11.2014.

7.Podľazáverovokresnéhosúdunárokžalobcuneboldôvodný,pretožepreukázateľnežalovanýzaplatil
žalobcovi sumu 30.422,40 Eur, ako to vyplynulo z vyúčtovania podľa priložených faktúr žalobcom. Podľa
vyúčtovania č. PF 001/2014 žalovaný zaplatil zálohu 3.420 Eur, z faktúry č. 004/2014 zaplatil 2.052 Eur,
z faktúry č. 002/2014 zaplatil 5.622 Eur, z faktúry č. 005/2014 zaplatil 3.373,20 Eur (č.l. 18 spisu), zo

zálohovej faktúry PF 003/2014 sumu 9.972 Eur a PF 006/2014 sumu 5.983,20 Eur, čo spolu bola suma
30.422,40 Eur. Žalovaný v odpore uviedol, že zaplatil sumu 31.690 Eur, čo žalobca nerozporoval. Podľa
rozpočtu zo dňa 28.08.2014 bola rozpočtovaná suma na 1. - 3. etapu diela 31.690 Eur bez DPH, k tomu
20 % DPH 6.338 Eur, čo predstavovalo sumu 38.028 Eur.

8. K námietke žalovaného vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny za položky „demontáž pôvodnej krytiny
- plechová strecha, dodávka krytiny drevený šindeľ s príslušenstvom a montáž krytiny drevený šindeľ
s príslušenstvom“ v množstve 130 merných jednotiek za každú položku je suma 7.620 Eur bez DPH,
k tomu 20 % DPH predstavovalo 1.524 Eur, spolu 9.144 Eur s DPH išlo o bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcu, ktoré vzniklo zaplatením ceny v rozsahu, ako vyplýva z rozpočtu tretej etapy diela

zo dňa 28.08.2014, okresný súd uviedol, že s ohľadom na dojednanie v rozpočte pri vzniku zmluvy
o dielo, že konečné ceny budú účtované podľa skutočne vykonaných prác a použitých materiálov,
žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za skutočne nevykonané práce a nepoužité materiály a
takéto plnenie bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Okresný súd však rozdielne od právneho názoru právneho zástupcu žalobcu predmetnú

zmluvu nevyhodnotil ako tri zmluvy o dielo, ale ako uzavretú zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
ustanovenia Obchodného zákonníka. Bol určený rozpočet na celkovú cenu diela, t.j. na všetky etapy.
Dielosarealizovalopodľajednotlivýchetáp,pričomtietoetapyokresnýsúdnevyhodnotilakosamostatné
zmluvy o dielo, ale ako jednu zmluvu o dielo a za vykonanie diela, ktoré žalobca vykonával po etapách,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela podľa rozpočtu.

9. Okresný súd sa nestotožnil s tým, pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentoval konkludentnými
dohodami ohľadne zmeny, čo do výšky ceny. V písomnej zmluve o dielo v čl. X. bod 10.2. zmluvné strany
dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka a v čl. X. bod 10.3. bolo dohodnuté, že každá zmena musí byť
riešená písomným dodatkom. Pre platnosť každej zmeny sa vyžadovala písomná forma.

10. Podľa rozpočtu žalovaný mal povinnosť zaplatiť cenu diela podľa skutočne vykonaných prác a
použitých materiálov. Okresný súd vychádzajúc z rozpočtu z augusta 2014 zistil, že žalovaný mal
povinnosť zaplatiť cenu diela vo výške 38.028 Eur. V tomto rozpočte bola výmena strechy nad rámec,
ako žalobca skutočne práce a materiál použil na strešnú krytinu 130 m2 oproti skutočne vykonaným 60

m2. Podľa žalovaného práce a použitý materiál neboli vykonané v rozsahu 7.630 Eur a v tomto rozsahu
namietal bezdôvodné obohatenie žalobcu v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca nenamietal sumu
za skutočne nevykonané práce a použitý materiál vo výške 7.630 Eur. Od ceny podľa rozpočtu z augusta
spolu s DPH 38.028 Eur bolo potrebné odpočítať cenu za nezrealizovanú časť diela v rozsahu 7.630
Eur, potom žalovaný mal povinnosť zaplatiť cenu diela 30.398 Eur. Žalovaný zaplatil 31.690 Eur, ako

sám uviedol v odpore a žalobca to nerozporoval. Na základe týchto zhodnotení žalobcovi podľa záveru
okresného súdu nevznikol nárok na uplatnenú sumu, pretože mu vznikol len nárok na zaplatenie ceny
diela v rozsahu 30.398 Eur a tento nárok zanikol splnením podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka.Žalobca neprodukoval dôkazy o omeškaní splneného záväzku, preto okresný súd mal za to, že je
nevyhnutné žalobu zamietnuť.

11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, mu bolo priznané
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

12. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pri odvolacích dôvodoch žalovaný poukázal na Čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Namietal, že okresný súd sa vyhol
tak podstatnej odpovedi na otázku, či medzi stranami došlo k uzavretiu rámcovej zmluvy o dielo, v
rámci ktorej sa realizovali na základe akceptovaných objednávok žalovaného samostatné diela alebo

sa jednalo o jednu zmluvu o dielo. Tejto zásadnej otázke sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
v odseku 68. venoval len šiestimi riadkami a v tomto smere žalobca jeho argumentáciu považoval za
nedostatočnú. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že okresný súd odignoroval ustanovenia čl. II. bod 2.2.
a 2.3. a čl. V. bod 5.1. Zmluvy o dielo zo dňa 25.07.2014. Žalobca zvýraznil, že ustanovenia čl. II. bod 2.2.
a 2.3. uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 25.07.2014 majú charakter ustanovení „rámcovej“ zmluvy, pretože

neukladajú zmluvným stranám priamo povinnosť objednať a vykonať všetky etapy diela v dohodnutých
termínoch, ale ich len splnomocňujú k určitému ďalšiemu konaniu, konkrétne objednávateľovi sa dáva
možnosť objednať u zhotoviteľa vykonanie všetkých etáp diela a zhotoviteľovi takisto možnosť takúto
objednávku akceptovať. Vyplývalo to aj z čl. V bodu 5.1. zmluvy o dielo, podľa ktorého každá etapa
diela podľa bodu 1.2. zmluvy mala vlastný, osobitný rozpočet a nie jeden rozpočet na celkovú cenu diela

ako to vyjadril okresný súd v odseku 68. svojho rozhodnutia a z ktorého tvrdenia vyvodil aj existenciu
jedinej zmluvy o dielo. Žalobca mal za to, že konštatovanie existencie troch samostatných zmlúv o
dielo má podstatný význam pre priznanie nároku žalobcu na zaplatenie prvej a druhej etapy diela. V
prípade samostatných zmlúv o dielo žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny toho - ktorého diela jeho
riadnym vykonaním a odovzdaním žalovanému, bez ohľadu na ostatné etapy diela. Žalobca vykonal

riadne a včas dve samostatné, osobitne objednané diela, ktoré bolo protokolárne i odovzdané, tieto diela
mali vlastné, osobitné rozpočty, a preto okresný súd v rozpore s princípom právnej istoty a základnou
ideou spravodlivého rozhodnutia sporu žalobcovi, ktorý diela č. 1 a č. 2 vykonal a odovzdal žalovanému,
odoprel priznať oprávnený nárok na zaplatenie sumy 3.616,80 Eur s príslušenstvom ako nedoplatky
dohodnutej ceny za diela č. 1 a č. 2.

13. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na ustanovenie § 547 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka.
Stotožnil sa s konštatovaním okresného súdu, že cena diela bola určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť a podľa zmluvy o dielo sa považuje
za nezáväzný a podľa záveru okresného súdu, takýto rozpočet oprávňoval zhotoviteľa požadovať

zvýšenie ceny za tie činnosti, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy, ako aj o nevyhnutnú
čiastku, ktorú musel účelne vynaložiť na riadne vykonanie diela podľa § 547 ods. 2 a 3 Obchodného
zákonníka. Žalobca poukázal na ustanovenie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka a nestotožnil
sa so záverom okresného súdu, že činnosti nezahrnuté do rozpočtu bolo možné oceniť ešte pred
dovŕšením rekonštrukčných prác. Žalobca zdôraznil, že ak vyšli najavo okolnosti pre oznámenie

výšky požadovaného zvýšenia, t.j. prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu, tak toto
požadované zvýšenie bolo oznámené bez zbytočného odkladu. Už v dňoch 22., 23.10.2014 žalobca
informoval zástupcov žalovaného p. R., P. F. a p. I. o potrebe vykonania nových činností, pričom okresný
súd za aplikácie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka dôvodne predpokladal vedomosť žalovaného o
potrebe vykonať tieto činnosti vyplývajúce zo zápisníc v termíne, ako to uvádzal aj žalobca. Zmeny

v rozsahu diela však neboli v danom momente dostatočne kvantifikované tak, aby mohlo dôjsť k
presnému oznámeniu zmeny výšky ceny diela žalovanému, ale tieto okolnosti sa upresňovali až pri
ďalšom realizovaní diela. Žalobcovi preto nemohla dňa 23.10.2014 začať plynúť lehota na oznámenie
prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia ceny žalovanému. Pokiaľ ide o
pojem „bez zbytočného odkladu“, tak tento nie je zákonom definovaný, preto jeho primeranosť treba

posudzovať vždy podľa okolností konkrétneho prípadu. Okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by sa mali
posudzovať pre zistenie, či lehota bez zbytočného odkladu bola dodržaná, sú najmä:
- disponovanie všetkými podkladmi a vedomosťou o všetkých skutočnostiach pre splnenie povinnosti,-vykonaniepráva,napr.preverovanieprípaduapodobne,mechanizmusrozhodovaniaurčitéhosubjektu
(najmä u právnických osôb),
- objektívne prekážky pri splnení povinnosti, resp. vykonanie práva, následný postup po zistení

skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty (posúdenie postupnosti potrebných právnych krokov),
- povaha a náročnosť plnenia, kapacitné možnosti daného subjektu, proces doručovania informácií,
množstvo povinností daného subjektu.
Žalobca uviedol, že v období od 3.10.2014 do 12.11.2014 vykonával dielo č. 1 a od 20.10.2014
do 26.11.2014 dielo č. 3. V danom období mal teda plne viazané kapacity na dvoch dielach

vykonávaných pre žalovaného, pričom náročnosť diela č. 3 a najmä postupnosť činností na ňom
objektívne neumožňovali žalobcovi získať všetky poznatky k oznámeniu prekročenia ceny a najmä
jej výšky skôr ako 26.11.2014. Podľa názoru žalobcu, nezanedbateľným je aj otázka spolupôsobenia
žalovaného pri uplatnení dotknutého práva žalobcu.

14. V závere svojho odvolania žalobca odvolacie dôvody zhrnul do námietky, že okresný súd nesprávne

právne posúdil Zmluvu o dielo zo dňa 25.7.2014 ako zmluvu jedinú a nie rámcovú, na základe ktorej
sa realizovali prostredníctvom osobitných objednávok žalovaného 3 samostatné a na sebe nezávislé
zmluvyodielo,čomalozanásledoknepriznanienárokužalobcovinadoplateniecenyriadnevykonaného
a odovzdaného diela č. 1 a č. 2 v celkovej sume 3.976 Eur s príslušenstvom, hoci tento nárok vznikol.
Nesprávne podľa žalobcu okresný súd vyhodnotil aj zánik nároku žalobcu na určenie zvýšenia ceny

diela č. 3 z dôvodu neoznámenia potreby prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá
bola určená na základe rozpočtu, hoci vzhľadom na okolnosti záväzkového vzťahu tento nárok uplatnil
žalobca v požadovanej lehote „bez zbytočného odkladu“ prostredníctvom rozpočtu zo dňa 26.11.2014.
Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené spolu aj s vyhovením

pohľadávky vo výške 40 Eur a trov súdneho konania.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 1.3.2017. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že ide o rámcovú zmluvu o dielo. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, ktorú uplatnil žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu v sume 6.568,80 Eur žalovaný uviedol, že pri jej uplatnení nie je

podstatné, či sa kompenzácia týka nároku z toho istého zmluvného vzťahu alebo nie. Žalovaný si môže
započítať akúkoľvek svoju pohľadávku a ak by sa aj malo jednať o kompenzačnú námietku tretej etapy,
nič to nemení na práve žalovaného si túto pohľadávku započítať aj na ostatné dve etapy. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mal svoje kapacity plne využité. Všetky tri etapy vykonával žalobca
prostredníctvom tretích osôb, t.j. subdodávateľsky.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ak žalobca začal vykonávať práce nezahrnuté
do rozpočtu dňa 6.11.2014 a uplatňoval si nárok za použitý materiál, t.j. drevo - krov (krokvy), ktoré
reálne začal montovať (realizovať) na strechu veže dňa 6.11.2014, tak bolo zrejmé, že najneskôr k
tomuto dátumu musel mať tento materiál aj k dispozícii a musela mu byť známa aj cena za tento použitý

materiál, navyše nezahrnutý do rozpočtov. Žalobca podľa názoru žalovaného mohol mať objektívnu
vedomosť minimálne o množstve a cene použitého materiálu, pretože tento materiál musel objednávať
na vlastné riziko, a to najneskôr už v čase okolo 5. - 6.11.2014, kedy ho mal reálne k dispozícii.
Naviac, samotný žalobca na pojednávaní dňa 21.4.2016 nesporne priznal, že neoznámil konkrétnu
výšku zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, čím nárok žalobcu na určenie zvýšenia ceny zanikol

zo zákona. Žalobca nepreukázal, či mohol alebo nemohol disponovať podkladmi a vedomosťami o
všetkých skutočnostiach a pre splnenie svojej povinnosti oznámiť výšku zmeny rozpočtu, nepreukázal
žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili splneniu tejto povinnosti. Žalobca sa odvoláva na
nemožnosť skoršej kvantifikácie navýšených prác, ale v žiadnom bode svojho odvolania neuvádza, z
akých konkrétnych príčin a dôvodov tak urobiť nemohol. Tvrdenie o náročnosti diela nemôže obstáť,

pretože toto jednoznačne vyvrátili zápisy zo stavebného denníka. Podľa žalobcu nebol ustálený začiatok
plynutia lehoty na oznámenie výšky ceny prác pôvodne nezahrnutých do rozpočtu. Na druhej strane
žalobca ani náznakom nezdôvodňuje, kedy a prečo by malo dôjsť k začatiu plynutia takejto lehoty, ako
uvádza, že tak malo byť niekedy medzi 23. októbrom 2014 až 26. novembrom 2014 (26.11.2014 bol
datovaný rozpočet, ktorý bol nesporne oznámený žalovanému až 3.12.2014).

17. Žalobca počas celého konania nijako neodôvodnil ani navýšenie položky „montáž, demontáž a
prenájom lešenia“, ktorú navýšil z 1.200 Eur na 3.100 Eur. Podľa žalovaného, žalobca účelovo menil
aj merné jednotky, napríklad pri lešení v rozpočte z 21. 7.2014 uvádza 400 m2 lešenia, pri rozpočtez 26.11.2014 uvádza 1 ks. Uvedené konanie podľa názoru žalovaného sa nedá vysvetliť inak ako
špekulatívne zahmlievanie a manipulovanie s cenou. Naviac, žalobca už zo zápisníc z obhliadok z 22.
a 23.10.2014, resp. 28. a 29.10.2014 musel vedieť, že bude musieť prekročiť rozpočet oproti rozpočtu

priloženémukzmluve,alebezzbytočnéhoodkladutútookolnosťžalovanémuneoznámil,ažpriukončení
diela 3.12.2014. Žalobca nekonal bez zbytočného odkladu pri oznámení výšky zvýšenia ceny a potreby
zvýšenia ceny. Vzhľadom k uvedenému, žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním
trov odvolacieho konania.

18. Nasledovalo vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 1.6.2017. Žalobca kategoricky odmietol názor
žalovaného, že Zmluva o dielo zo dňa 23.7.2014 nemá charakter rámcovej zmluvy o dielo. Záver o
rámcovom charaktere zmluvy o dielo jednoznačne podporuje obsahové znenie ustanovení čl. II. bod
2.2. a 2.3., najmä čl. V. bod 5.1. zmluvy, podľa ktorého každá etapa diela podľa bodu 1.2. zmluvy mala
vlastný, osobitný rozpočet, t.j. nie jeden rozpočet na celkovú cenu diela, čo je v rozpore so zisteniami
okresného súdu, ktoré sú uvedené v odseku 68 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.

Dielo č. l žalobca vykonal a protokolárne odovzdal bez závad, takisto aj dielo č. 2 a pokiaľ bolo
čiastočné plnenie žalovaným, tak nastali účinky uznania aj zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Ak žalovaný sa bránil kompenzačnou námietkou, tak táto námietka započítania znamená
to, že smeruje k nároku, ktorý je nepochybný. Ak ale žalovaný chcel uplatniť námietku započítania,
tak nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Žalobca poukázal na odsek 67.

odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom sa uvádza: ... „s ohľadom na dojednanie
v rozpočte pri vzniku zmluvy o dielo, že konečné ceny budú účtované podľa skutočne vykonaných prác
a materiálov, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za skutočne nevykonané práce a nepoužité
materiály a takéto plnenie bez právneho dôvodu je skutočne bezdôvodným obohatením podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu.“ Vzhľadom k tomu, že žalovaný za nevykonané práce a nepoužité materiály
žalobcovi nezaplatil, žalobcovi ani pri akceptovaní uvedeného názoru okresného súdu povinnosť na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknúť nemohla, a to s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. K
plneniu bez právneho dôvodu zo strany žalovaného v žiadnom prípade nedošlo. Žalobca nesúhlasil so
záverom okresného súdu ani s názorom žalovaného, ktorý bol prezentovaný vo vyjadrení k odvolaniu,

že činnosti nezahrnuté do rozpočtu mohol oceniť ešte pred dovŕšením rekonštrukčných prác, z čoho
a contrario vyplýva, že tieto do daného momentu neocenil, hoci žalobca tieto v skutočnosti ocenil
a zahrnul do rozpočtu zo dňa 26.11.2014. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o tom, že
samotný žalobca na pojednávaní dňa 21.4.2016 nesporne priznal, že neoznámil konkrétnu výšku
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, keďže zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že žalobca

sa vyjadril „áno, výšku neoznámil, lebo zrejmá nebola“, to znamená, žalovaný prekrúca v zápisnici
zachytené vyjadrenie žalobcu, ktorý tu uviedol, že zvýšenie neoznámil, ale neuviedol, že ho neoznámil
bezzbytočnéhoodkladu.Žalobcazotrvalnatom,žeoznámeniezvýšeniacenyprostredníctvomrozpočtu
žalobcu zo dňa 26.11.2014, odoslaným doporučeným listom zo dňa 02.12.2014, bolo oznámením bez
zbytočného odkladu. Vo vzťahu k dispozícii žalobcu „všetkými podkladmi a vedomosťami o všetkých

skutočnostiach pre riadne vykonanie práva“ žalobca uviedol, že týmito disponoval až 26.11.2014,
kedy bol schopný vyhotoviť upravený rozpočet. Žalobca nedisponuje sám vedomosťami potrebnými k
vypracovaniu rozpočtov diel, a keď v priebehu diela nastala potreba realizovať zmeny oproti pôvodnému
rozpočtu, tak bolo neprípustné ustáliť, že žalobca už počas samotnej realizácie zmien na diele mohol
sám vyhotoviť rozpočet na zmenené dielo aj s uvedením novej ceny diela, pretože k tomu potreboval

súčinnosť tretej osoby, tzv. „rozpočtára“.

19. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého mal počas konania na súde prvej
inštancie nesporne uvádzať, že až do odovzdania diela žiadnym spôsobom neoznámil výšku ceny prác
nezahrnutých do pôvodného rozpočtu. Takéto tvrdenie žalobca nikdy nevyslovil, avšak len sa vyjadril, že

výšku neoznámil, lebo nebola zrejmá, ale nie, že túto neoznámil nikdy do odovzdania diela. Opätovne
žalovaný manipuluje s vyjadreniami žalobcu. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu zmeny rozsudku
okresného súdu a vyhovenia žalobe spolu aj s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a priznaním trov súdneho konania.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.07.2017 z č.l. 248 spisu bolo vyjadrenie
žalobcu zo dňa 1.6.2017 doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou
vyjadreniasavlehote10dníoddoručenia,ktorúmožnosťžalovanýdomomentukonaniaarozhodovania
krajským súdom nevyužil.21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/82/2018-280 zo dňa

14.08.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

23. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a

medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP tak, ako boli obsiahnuté
v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 2.12.2016. Uvedené je potrebné zvýrazniť na prvom
mieste, a to z toho dôvodu, že vzhľadom k postupu okresného súdu, a to k doručovaniu odvolania
žalobcu na vyjadrenie žalovanému a následné doručovanie vyjadrenia žalovaného žalobcovi, bolo
zistené, že ak v týchto následných vyjadreniach oproti odvolacím dôvodom žalobcu obsiahnutým v

písomne podanom odvolaní zo dňa 2.12.2016 boli zahrnuté aj ďalšie argumenty, dôvody, tak na ne pri
posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu nebolo možné prihliadať. Vyplýva to z toho, že
v zmysle § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania v spojení s ustanovením § 380 ods. 1 CSP, keď odvolací súd je viazaný
odvolacími dôvodmi, ktoré sú vyjadrené a môžu byť akceptované z nich len tie, ak boli zadefinované

do konca uplynutia zákonnej odvolacej lehoty. Z titulu vyjadrenia konkrétností krajský súd uvádza, že
pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 1.6.2017 (č.l. 241 - 244 spisu) uvádza tvrdenia ohľadne účinkov uznania,
ako aj tvrdenia, ktoré mali mať väzbu k bezdôvodnému obohateniu, tak s týmito sa krajský súd pri
posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu nezaoberal, keďže posudzovanie rozhodnutia
súdu prvej inštancie bolo limitované len odvolacími dôvodmi žalobcu vyjadrenými v ním podanom

odvolaní zo dňa 2.12.2016.

24. V podstatnosti podaného odvolania žalobcom bolo zrejmé, že tento namietal spôsob vyhodnotenia
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže zotrval na tom, že Zmluva o dielo zo dňa
25.7.2014 podľa obsahových náležitostí bola rámcovou zmluvou o dielo, ktorej jednotlivé etapy, a to

samostatnédielač.1,č.2ač.3nasebebolinavzájomnezávislé,realizovanéprostredníctvomosobitých
objednávok, ako aj, že potrebné zvýšenie ceny diela žalobca oznámil včas, t.j. tak, ako to vyžaduje ust.
§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, preto jeho žalobou uplatnený nárok nemohol zo zákona zaniknúť
tak, ako to skonštatoval okresný súd v záveroch svojho rozhodnutia.

25. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že Zmluva o dielo zo dňa 25.7.2014 (ďalej len „zmluva o dielo“) je
rámcovou zmluvou, krajský súd uvádza, že s takýmto vyhodnotením zmluvy o dielo sa nestotožňuje.
Žalobca v odvolaní zvýrazňoval to, že etapy diela dohodnuté v zmluve o dielo boli samostatnými
právnymi vzťahmi medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sa napĺňali až po dohodnutých úkonoch
objednávky a jej potvrdenia, pričom každá etapa mala svoj rozpočet, t.j. išlo o samostatné zmluvné

vzťahy podľa etáp, nie o jeden zmluvný vzťah. Krajský súd po oboznámení sa so zmluvou o dielo
zistil, že nikde v zmluve o dielo zmluvné strany, a to žalobca a žalovaný, nevyjadrili, že ide o rámcovú
zmluvu. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ako odvolateľa, že zmluva o dielo je rámcovou
zmluvou so samostatnými zmluvnými vzťahmi vyjadrenými troma etapami. Zmluvne bol dohodnutý len
režim realizácie jednotlivých etáp, z čoho nemožno vyvodiť, že dielo malo mať tri zmluvné vzťahy na

dohodnuté tri etapy, a tým nebol opodstatnený odvolací dôvod žalobcu na zaplatenie sumy 3.616,80
Eur za prvú a druhú etapu, resp. tak, ako vyjadril v odvolaní za dielo č. 1 a č. 2. Tento záver krajského
súdu, to znamená, že zmluva o dielo nie je rámcovou zmluvou, ktorý je v zhode so záverom okresného
súdu, potvrdzuje aj samotná zmluva o dielo, ktorá nemá v sebe vyjadrenie rámcovej zmluvy, ale ide o
zmluvu o dielo s vymedzeným predmetom čl. I. bodu 1.1. „Rekonštrukcia Turčianskej kalvárie v Obci

Kláštor pod Znievom“ (ďalej len „stavebné dielo“), ktoré v bode 1.2. tohto článku má vymedzené etapy.
To, akým spôsobom budú jednotlivé etapy (1. - 4.) na dohodnutom predmete diela „Rekonštrukcia
Turčianskej kalvárie v Obci Kláštor pod Znievom“ vykonávané, bolo podrobne dohodnuté v zmluve
o dielo, ktorý režim dojednania nemožno stotožniť s tým, že uzavretá zmluva o dielo mala rámcovýcharakter s obsahom samostatných zmlúv o dielo. Zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný vyjadrili
etapy diela, nie jednotlivé diela ako č. 1, č. 2, č. 3, č. 4 tak, ako to vyjadroval žalobca v odvolaní.
Krajský súd zvýrazňuje, že cena plnenia, platobné podmienky podľa čl. V., v zmysle ktorých každá

etapa diela mala svoj vlastný osobitný rozpočet, ako aj podľa čl. II., jednotlivé etapy mali byť písomne
objednávané na základe potvrdenej objednávky, že tieto dojednania tak, ako na ne poukazoval žalobca
v odvolaní, nedávajú charakter zmluvy o dielo ako rámcovej zmluvy o dielo so samostatnými dielami.
V rámci uzavretej zmluvy o dielo a dohodnutého stavebného diela podľa čl. I. bodu 1.1., a to diela
„Rekonštrukcia Turčianskej kalvárie v Obci Kláštor pod Znievom“, zmluvné strany dohodli len režim,

spôsob napĺňania zmluvy o dielo, a to režim jeho realizácie, ktorý viedol a mal viesť ku konečnému
výsledku dojednaného predmetu zmluvy, a to stavebného diela „Rekonštrukcia Turčianskej kalvárie v
Obci Kláštor pod Znievom“. Vzhľadom k uvedenému bol odvolací dôvod žalobcu o tvrdení uzavretej
rámcovej zmluvy o dielo vyhodnotený ako neopodstatnený.

26. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, a to, či pri zvýšení rozpočtu ceny diela bol splnený a zo strany

žalobcu preukázaný zákonný postup v zmysle ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, krajský súd
uvádza, že sa vychádzalo z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného pred okresným súdom.
V zhode s tvrdeniami žalobcu, ako aj so závermi prijatými okresným súdom v napadnutom rozsudku,
krajský súd konštatuje,že zmluva o dielo v sebe neobsahovala záväzný rozpočet, ak v prílohe k zmluve o
dielo - orientačný rozpočet bolo vyjadrené, že konečné ceny budú účtované podľa skutočne vykonaných

prác a použitých materiálov (č.l. 12 spisu). Bolo preto potrebné vyhodnotiť, či list žalobcu zo dňa
02.12.2014 (č.l. 22 spisu), ktorého súčasťou bol aj konečný rozpočet z 26.11.2014, bol dôkazom toho, že
žalobca v zmysle § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka oznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy
a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné
prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu tak, ako to vyžaduje ust. § 547 ods. 6

Obchodného zákonníka, inak žalobcovi ako zhotoviteľovi pri nesplnení tejto zákonnej podmienky zaniká
nárok na určenie zvýšenia ceny. Žalobca v rámci podaného odvolania pri námietke, že prekročenie ceny
a jej výšku oznámil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo že je nevyhnutné prekročenie ceny,
argumentoval tým, že okresný súd nezobral do úvahy náročnosť a charakter zmien, inak by nemohol
súd prvej inštancie konštatovať, že žalobca nesplnil zákonnú povinnosť bez zbytočného odkladu

oznámiťzvýšenieacenuprekročeniarozpočtovanejsumy.Tátonámietkažalobcuakoodvolateľanebola
relevantná, pretože okresný súd práve poukazoval na tretiu etapu vykonávaného diela a uviedol, že ak o
tomto prekročení mal mať žalobca vedomosť už 22. a 23.10.2014, tak doručenie rozpočtu z 26.11.2014
listom z 02.12.2014 nebolo oznámením bez zbytočného odkladu.

27. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že aj samotný obsah tohto listu z 02.12.2014 vystavený
žalobcom, potvrdzuje vecnú správnosť záverov okresného súdu a krajského súdu, že išlo o zmluvu
o dielo s dohodnutými etapami a nie o rámcovú zmluvu so samostatnými zmluvami o dielo, keď sám
žalobca uvádza v úvode tohto listu ...„Podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.7.2014 sa naša spoločnosť ako
zhotoviteľ zaviazala vykonať pre Vaše občianske združenie dielo „Rekonštrukcia Turčianskej kalvárie v

Obci Kláštor pod Znievom“ (ďalej len „zmluva“), ktorej dielo malo byť vykonané v štyroch etapách“.

28. V súvislosti s aplikovaním zákonného ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, na skutkový
stav v úplnosti zistený súdom prvej inštancie pre vyvodenie zákonných dôsledkov z predmetného
zákonného ustanovenia krajský súd uvádza, že bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že

zákonnú povinnosť, a to potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia
oznámil bez zbytočného odkladu, čo sa mu v konaní pred okresným súdom nepodarilo. Žalovaný
namietal, že žalobca mal vedomosť o výške zvýšenia ceny minimálne od 6. novembra 2014, kedy
začal vykonávať práce - výmena nových krokiev (trámov krovu), prác nezahrnutých do rozpočtu, ak
sa zistila potreba väčšieho rozsahu výmeny krovu. Krajský súd sa oboznámil s obsahom Zápisnice o

pojednávaní pred okresným súdom dňa 21.4.2016 z č.l. 161 - 162 spisu, podľa ktorej sám žalobca
priznal, že konkrétnu výšku zvýšenia ceny neoznámil. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred
okresným súdom zo dňa 21.4.2016 vyjadreniu žalobcu predchádzalo zhodnotenie skutočností zo strany
konajúcej sudkyne, podľa ktorých okrem iného bolo oznámené, že žalobca skôr, ako vyhotovil rozpočet
k dátumu 26.11.2014, pred týmto dátumom výšku zvýšenia žalovanému neoznámil, na čo reagoval

žalobca, jeho právny zástupca súhlasne vyjadrením „áno, výšku neoznámil“, keďže podľa jeho tvrdení
nebola zrejmá. Na to žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na tom, že výška zvýšenia
ceny nebola oznámená bez zbytočného odkladu a ani potreba zvýšenia týchto nákladov.29. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu je potrebné zo strany krajského súdu zdôrazniť to,
že bol to žalobca, ktorý, ak chcel byť so svojím žalobným nárokom úspešný, tak bol nositeľom
dôkaznej povinnosti v zmysle ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a to preukázať splnenie si

notifikačnej povinnosti v rovine prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia ceny
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená
podľa výsledkov dokazovania na základe zisteného nezáväzného rozpočtu, ktorú dôkaznú povinnosť
nesplnil. Tak, ako zistil súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré nebolo
vyvrátené žiadnym z relevantných dôkazov zo strany žalobcu, nevyhnutnosť prekročenia ceny, ktorá

bola určená na základe rozpočtu sa ukázala už 22. a 23. októbra 2014, čo potvrdil sám žalobca.
Ak zvýšenie, resp. potreba prekročenia rozpočtovanej sumy a výška požadovaného zvýšenia bola
žalovanému oznámená listom žalobcu zo dňa 02.12.2014, ktorý obsahoval predmetné zvýšenie ceny
diela na základe prílohy rozpočtu z 26.11.2014, tak uvedené oznámenie nespĺňa zákonnú povinnosť
notifikovať takéto prekročenie rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia bez zbytočného
odkladu, v dôsledku čoho nastal zánik nároku uplatneného žalobou na základe dôsledkov vyplývajúcich

z ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak na tento zánik okresný súd prihliadol zamietnutím
žaloby, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. To, že žalobcovi bola
známa potreba prekročenia ceny určenej na základe rozpočtu už v dňoch 22. - 23.10.2014, vyplýva
zo samotnej výpovede žalobcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 10.12.2015, keď
uviedol, že prvýkrát táto potreba vyšla najavo 22. - 23.10.2014 po zistení v akom stave je krov v

spojení s ďalším vyjadrením žalobcu, ktorý uviedol, že už 23.10.2014 aj žalovaný musel vidieť zápis -
začatie výmeny debnenia, keď bolo zistené trvalé poškodenie krovu, nutná výmena a zameranie nových
krokiev, zakrytie fóliou proti dažďu, kontrola krovu. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného
žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.12.2015 uviedol, že stav zistenia krovu mu bol zrejmý v
dňoch 22. - 23.10.2014, ktorý stav podľa záverov okresného súdu v spojení so záverom krajského

súdu zákonite so sebou niesol potrebu zvýšenia pôvodne rozpočtovanej ceny, ktoré, ak bolo oznámené
žalobcom žalovanému až listom zo dňa 02.12.2014, tak nemožno ani pri právnej argumentácii žalobcu
ako odvolateľa v podanom odvolaní vo vzťahu k termínu „bez zbytočného odkladu“ považovať takéto
oznámenie za oznámenie zvýšenia rozpočtovanej ceny, jej výšky bez zbytočného odkladu, a to ani s
ohľadom na charakter vykonávaného diela žalobcom pre žalovaného, keď počiatok jeho vedomosti o

potrebe prekročenia rozpočtovanej sumy sám žalobca potvrdil k termínu 22. a 23.10.2014 (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Obdo 32/2007, NS ČR sp. zn. 32Cdo 2484/2012).

30. Súd prvej inštancie vecne správne postupoval, ak pri konštatovaní nesplnenia si oznamovacej
povinnosti žalobcom bez zbytočného odkladu, prihliadol na zánik nároku žalobcu uplatneného žalobou,

akprivznikusporuozaplateniezvýšenejcenyokresnýsúdzúradnejpovinnostiskúmal,čisaoznámenie
vykonalo bez zbytočného odkladu. Hoci lehota „bez zbytočného odkladu“ v zákone nie je bližšie
vymedzená, je nepochybné, že povinný subjekt - v danom prípade žalobca, musí takýto prejav urobiť
bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o potrebe zvýšenia ceny, jej výšky. Takéto bezodkladné urobenie
prejavu nemohlo byť v danej veci konštatované, ak v zmysle zisteného okresným súdom sám žalobca

uviedol, že potreba zvýšenia ceny sa ukázala 22. a 23. októbra 2014, avšak oznámenie zvýšenia
rozpočtovanej ceny uskutočnil žalobca až listom zo dňa 02.12.2014 (č.l. 22 - 23 spisu). Bolo nevyhnutné
konštatovať, že prejav vôle žalobcu, ktorým požaduje zvýšenie ceny, nebol podľa výsledkov vykonaného
dokazovania doručený žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, ako vyšli najavo skutočnosti
odôvodňujúce takúto požiadavku žalobcu ako zhotoviteľa diela.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.