Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/792/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221361
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221361.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421 so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 419,4 Euro titulom škody (69,90 Euro nemajetková ujma + 349,50 Euro majetková škoda) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a povinným: L. Z.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 27.1.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 545 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa
považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej
lehoteresp.v primeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov a bolvykonanýúradnýpostupbezsplnenia
zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný
súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu

komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok
2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do
situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl.

ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci
v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové
Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako
oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je

možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva
právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie
je možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva
na zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného

postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 349,50 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 69,90 Eur t.j. 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)
2/ Konajúci súd o predmetnej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 13.3.2015 č.k.6c792/2012-75, ktorým
žalobu zamietol, návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. V dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 11.2.2016 4Co 308/2015

-126 a vec v tomto rozsahu bola vrátená konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudok
konajúceho súdu považoval za nepreskúmateľný, pretože nebol pripojený exekučný spis Okresného
súdu Nové Zámky ( v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ) , a takto nemohol
preskúmať správnosť skutkových zistení tunajšieho súdu . Konajúci súd dňa 13.5.2016 pripojil spis
Okresného súdu Nové Zámky 14ER/881/2009 a na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie. Na

pojednávanie strany sporu sa nedostavili, návrh na odročenie pojednávania súdu nedoručili, preto súd
vec rozhodol bez prítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobkyne.
3/ Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú
a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že
podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú

značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať
žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na
náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v
súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na
odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či

využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného
predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený

nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to
napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1
písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie
poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (spisová značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,

že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik avýšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,

žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).

4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky
14Er 881/2009 a zistil nasledovný stav veci:
5/ Oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 dňa 31.7.2009 doručil súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie . Dňa 16.9.2009 súdny exekútor C.. A. L. doručil Okresnému súdu Nové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému L. Z. o vymoženie 211,10

Euro s prísl. Výzvami zo dňa 1.10.2009, 26.5.2010 Okresný súd Nové Zámky vyzval oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok (z ktorej vzmáhaná pohľadávka
vznikla) . Dňa 13.9.2010 oprávnený predložil súdu zmluvu . Následne dňa 19.11.2010 Okresný súd
Nové Zámky vydal uznesenie č.k. 14Er/881/2009-12, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo

právoplatnosť a následne uznesením č.k. 14Er/881/2010-18 zo dňa 27.1.2011 Okresný súd Nové
Zámky zastavil exekučné konanie , ktoré uznesenie oprávnený nenapadol odvolaním.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak skutočnej škody v sume 349,50 Euro
a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 69,90 Euro a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa
jej tvrdenia jej mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky

ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
6/ Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

/c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom dňa 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa ust. §-u 44 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7/ Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto
zodpovednosti podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

8/ Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má
považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli

vyvolané inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou.
9/Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
10/Pojempríčinnejsúvislostiobčiansky zákonníknijakonevymedzuje apretotrebajuchápať akosúhrn
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
11/ Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú súčasne splnené. Žalobkyňa sa

domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v
dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej
lehote. Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. v citovanom znení, podľa ktorého za a nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote. Postup súdu pri posudzovaní žiadosti exekútora na vydanie poverenie upravuje zákon č.
233/1995 teda Exekučný poriadok (ďalej len „EP “), ktorý v citovanom znení účinnom do 1.7.2010
stanovil len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP nie je možné vyvodiť záver,

že lehota na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie je 15 dní. Je aj logické, že
takúto lehotu zákonodarca súdu nestanovil, pretože ak súd musí zistiť či existuje rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, je potrebné aby si mohol zadovážiť potrebné listiny a na
ich základe vydať uznesenie, k čomu však je potrebné poskytnúť mu primeraný časový priestor. Ak by
zákonodarca túto lehotu stanovil aj pre vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia

znenie ust. §-u 44 ods.2 by zrejme bolo iné, aké bolo v čase začatia predmetného exekučného konania.
Vzhľadom na vyše uvedené súd konštatuje, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa §-u 9
ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. v citovanom znení tým, že nebolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia v lehote 15 dní.12/ Súd dodáva , že samotný nesprávny úradný postup (v danej veci podľa žalobkyne spočívajúci
v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia v lehote 15 dní )
bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v

zmysle § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto nároku žalobkyňa mala
preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti

len tvrdila, avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu
majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Na základe vyše uvedených súd dospel k záveru, že žiaden nesprávny úradný
postuppodľazákona514/2003Z.z. zostranyexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduvNovýchZámkochvo
veci sp.zn. 14Er/881/2009 uskutočnený nebol, preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného
postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna škoda nemohla vzniknúť. Vzhľadom na tieto

skutočnosti súd dospel k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa
514/2003 Z.z. súčasne splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
13/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.