Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010149
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216010149.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a členov

senátu Ing. Beáty Kolářovej a JUDr. Štefánie Sališovej v trestnej veci obžalovaných R.. R. F. F. M..,
trestne stíhaných pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. R.. R. F., I.. XX.XX.XXXX O. I. W. I. O.K., trvale bytom K. XXXX/X, M. G.,

X. R.. V. Q., I.. XX.XX.XXXX O. Č., trvale bytom L. R. Č..
XXXX/X, Y.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, že

obvinený R.. R. F. spolu s obvineným Ing. Jaroslavom Gaberom ako spol. F. B., M.. L..T.., R.: XX
XXX XXX, X. XX.XX.XXXX v priestoroch nákupného centra F. na R. H. Č.. XX O. Z. na základe

predchádzajúcej ústnej dohody, ako aj vystavenej „Rámcovej zmluvy o dodávkach“, predmetom ktorej
bola povinnosť dodávateľa, t. j. spol. F. B., M.. L.. T.. dodať odberateľom kryštálový cukor definovaný
v prílohe týchto zmlúv v rámci obmeny štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, vylákali od R..
Z. W., N. M.. W. G., M.. L.. T.., R.: XX XXX XXX, finančné prostriedky vo výške 22.562,40 eura, ktoré
menovaný poukázal dňa 22.07.2010 na základe vystavenej zálohovej faktúry č. J. XXXXXXX na účet
spol. F. B., M.. L..T.. Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G., F.. M.. a od L.. R. G., konateľa spol. O.,
M.. L..T.., R.: XX XXX XXX, finančné prostriedky vo výške 22.080 eur, ktoré menovaný dňa 22.07.2010
poukázal vo výške 12.080 eur na účet spol. F. B., M.. L.. T.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v

G., F.. M.. a sumu vo výške 10.000 eur na príjmový pokladničný doklad č. XXXXXX, a ktoré boli určené
ako platba za dodávku tovaru, pričom dňa 23.07.2010, ani následne k dodaniu tovaru nedošlo, finančné
prostriedky poškodeným vrátené neboli, čím obvinení takýmto svojim konaním uviedli osoby R.. Z. W.
F. L.. R. G. do omylu a obohatili sa na škodu cudzieho majetku v celkovej výške 44.642,40 eura,
t e d a

spoločným konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu alebo

využili niečí omyl a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j ú:

1. Obžalovaný R.. R. F.
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím §36 písm. j), písm. l), §38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 ( tri ) roky a zároveň sa obžalovanému
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosť spočívajúcu
v príkaze nahradiť spôsobenú škodu.

2. Obžalovaný R.. V. Q.
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím §36 písm. l), §38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 ( tri ) roky a zároveň sa obžalovanému
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosť spočívajúcu
v príkaze nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obidvom obžalovaným R.. R. F. F. R.. V. Q. nahradiť
spoločne a nerozdielne škodu poškodenému L.. R. Ť., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. H. Č.. X, Z.

v sume 22.080 eur a poškodenému R.. Z. W., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, Y. , v sume
22.562,40 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 26.02.2016 na tunajšom súde na obžalovaných
R.. R. F. F. R.. V. Q. obžalobu sp. zn. 1Pv 180/15/1102-17 zo dňa 23.02.2016, a to pre zločin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali
dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Bratislava II vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaných F. F. Q., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa

§ 269 Trestného poriadku.

Obžalovaný F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa §

257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : ánof) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

Obžalovaný Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa §
257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti
o pravdivosti ich priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7, ods.

8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a
vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní

vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný F. a obžalovaný Q. sa dopustili činu, ktorý im kladie

za vinu obžaloba. Obžalovaní pred súdom urobili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku. Pri uznaní
viny obžalovaných súd vychádzal okrem priznania k skutku obžalovanými na hlavnom pojednávaní a
vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v

zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného
zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo formeindividuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného F., z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol jeden
krát priestupkovo prejednávaný, a to pre dopravný priestupok. Z odpisu trestov obžalovaného vyplýva,
že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Q., z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ
nebol priestupkovo prejednávaný. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov dva záznamy,
pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovaným ukladal trest podľa zákonnej sadzby pre uvedený
trestný čin, ktorá je pri uvedenom v sadzbe od 3 do 10 rokov. U oboch obžalovaných súd zistil iba

poľahčujúce okolnosti, a to u obžalovaného F. podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona, t.
j. že pred spáchaní trestného činu viedol riadny život, a že sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval, a u obžalovaného Q. podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Vzhľadom na to, že u oboch
obžalovaných prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil

hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať obžalovaným
trest odňatia slobody v sadzbe od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Súd uložil obžalovaným výchovný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov, ktorý považuje za dostatočný na
nápravupáchateľovaichprevýchovu.Výkonuloženéhotrestusúdobžalovanýmpodmienečneodložilna
skúšobnú doby v trvaní 3 roky s probačným dohľadom. Súd obom obžalovaným ako súčasť probačného

dohľadu uložil aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť spôsobenú škodu.

Čo sa týka nároku poškodených R.. Z. W. F. L.. R. G. na náhradu škody, ich nárok bol riadne a včas
uplatnený, o čom svedčia oboznámené listinné dôkazy, a to náhrada škody vo výške 22.562,40 eura
u poškodeného R.. Z. W. a náhrada škody vo výške 22.080 eur u poškodeného L.. R. Ť.. Súd teda

rozhodol o povinnosti obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť škodu obom poškodeným, keďže
obžalovaní svojim konaním škodu preukázateľne spôsobili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.